Treba si vypočuť obe strany a potom súdiť: Význam spravodlivosti a porozumenia
Všetci vieme, že spravodlivosť sa nedosahuje ľahko, a aj v tomto prípade má minca dve strany. Zmena postoja však musí byť obojstranná.
Je mi to všetko veľmi ľúto. Samozrejme, nepočul som druhú stranu celého príbehu, a tak nemôžem posúdiť, kto v tom všetkom konal správne a kto nesprávne. Súcitím s vami. Opustiť zbor, v ktorom ste boli tak dlho, je vždy bolestivé.
Rasizmus a predsudky v spoločnosti
S rasizmom sa v našej spoločnosti stretávame najmä voči rómskym bratom a sestrám. Znakom protirómskeho rasizmu je znevažovanie ich životného štýlu, ale dochádza aj k násilnostiam.
„Už len keď nahlas vyslovím slová protirómsky rasizmus, reagujú niektorí ľudia podráždene. Také niečo vraj neexistuje a vyhŕkne z nich: ‚A čo my bieli? My nie sme diskriminovaní ich špinou a hlučnosťou?‘ Nechcem týchto ľudí súdiť, ale už takáto generalizujúca reakcia je znak rasizmu,“ hovorí Michal Oláh, prorektor pre sociálnu prácu na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv.
Posledné roky sa rasizmom na Slovensku zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva. „Ide o prípady zbitých Rómov v Moldave, nelegálne sterilizácie rómskych žien, segregácia detí do výlučne rómskych škôl a mnohé ďalšie kauzy, pri ktorých bolo súdmi uznané, že sa k Rómom pristupovalo odlišne na základe etnicity.
Michal Oláh si myslí, že zlepšenie vzťahov a zbavovanie predsudkov má byť celospoločenská snaha. „Je to výzva hlavne pre spoločenské elity, počnúc politikmi, biskupmi cez ľudí, ktorí pracujú v kultúre, zdravotníctve a podobne.
Poukazovať zvykneme aj na to, že štát stavia Rómom domy, dostávajú podporu a možno sa majú aj lepšie ako ostatní občania. „Keď sa pozrieme na reálne dáta, Rómovia nepožívajú žiadne vyrovnávacie opatrenia alebo nadštandardné prístupy, ktoré by boli priamo cielené na nich.
Všetky peniaze z Európskej únie určené na začleňovanie Rómov sa prerozdeľujú so zohľadnením benefitu pre Rómov. Aj tu platí, že na lokálnej úrovni slúžia všetkým. Takže nemôžeme hovoriť o zvýhodňovaní Rómov voči majorite.
Napätie medzi majoritou a minoritou vzniká podľa nej práve týmto odlišným životným štýlom. „Často tiež vidím lenivosť, sebectvo a klamstvo. Keď sa však pozriem na svoje slabé stránky, na to, čo všetko sa mi napriek môjmu poznaniu nedarí, napätie odchádza. Nechcem ospravedlňovať zlé správanie, ale akosi viac ho chápem a ostávam v pokoji.“ Často si hovorí, že Boh je nad tým všetkým a všetko sú to jeho ľudia.
Rómovia majú pocit ohrozenia rovnako ako ľudia z majority.
Zmenu môžeme začať akceptáciou rómskej identity, ktorá má podľa Michala Oláha aj svoj politický a emancipačný rozmer. Jednou z nich bolo rešpektovanie pomenovania Róm namiesto iných pomenovaní, na Slovensku cigán. Úradu vlády SR pre rómske komunity.
Pozýva preto do Lomničky stráviť trochu času s mladými Rómami, lepšie ich spoznať, pochopiť a zlepšiť si vzťah k nim. Aj mnohí dobrovoľníci, ktorí v Lomničke pomáhajú, sa postupne zbavili predsudkov. „Dar pozerať sa na seba navzájom ako na bratov a sestry nám do srdca dáva Boh.
Ako teda s Rómami budovať vzťah? „Tak ako s ostatnými. Rovnako. Mať človeka rád. Mať o neho záujem, vypočuť ho, pochopiť, modliť sa.
Výtvarný talent u niektorých rómskych detí v Jarovniciach objavil učiteľ Ján Sajko.
Ani Cirkev rasistické správanie neschvaľuje. „Všetci ľudia sú si rovní, pretože majú ten istý pôvod v Božej stvoriteľskej láske. „Ak si kresťan a si rasista, niečo nie je v poriadku.“ Rasizmus je nezlučiteľný s kresťanskou vierou.
Nepáči sa jej, že berú deti so sebou do zahraničia a tie potom zanedbávajú školskú dochádzku. „Keď vidím, že aj malé deti behajú po tmavej ulici, je mi naozaj ťažko.
Jednou z nich bolo rešpektovanie pomenovania Róm namiesto iných pomenovaní, na Slovensku cigán. Úradu vlády SR pre rómske komunity.
Spravodlivosť a objektívny pohľad
Múdrosť a spravodlivosť mi zakazujú uprednostniť jednu zo strán v spore, v ktorom som nepočul obe strany. Ak sa postavím za Iana, odsúdim pastora toho cirkevného zboru a všetkých tých ľudí, ktorí stoja za ním. Ako povedal Nikodém, „Či náš zákon súdi človeka prv, ako by bol počul od neho a zvedel, čo robí?“ (Ján 7:51). Odpoveď: nie. Dokonca aj ľudské zákony požadujú, aby nebol odsúdený ktokoľvek, kým nebude vypočutá jeho verzia príbehu.
Možno by bolo bývalo lepšie, keby som Ianovu verziu nepočul vôbec. Možno som ho mal prerušiť hneď, ako mi začal tento príbeh rozprávať. Možno som mal v tom okamihu povedať, „Pozri, Ian, toto ja nepotrebujem počuť. Dokážem sa modliť za teba a Lynette aj bez toho, aby som počul detaily.“ Toto sa však nedá vždy urobiť. Sú chvíle, keď vám niekto povie svoj príbeh bez ohľadu na to, či ho chcete počuť alebo nie. A ak nechcete jednoducho odísť alebo zložiť telefón, nijako sa tomu nevyhnete.
Ale teraz, keď som to všetko počul, musím zvážiť varovanie Písma: „Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho“ (Príslovia 18:17).
Môžem byť stále presvedčený, že Ian hovorí pravdu, ako ju on vnímal, no môžem zistiť, že v niektorých bodoch jeho pocity prebrali kontrolu nad jeho interpretáciou udalostí. „Nadovšetko klamlivé je srdce...“ (Jeremiáš 17:9). Človek môže byť presvedčený, že hovorí pravdu, celú pravdu a nič než pravdu, no jeho srdce ho môže klamať.
Tabuľka: Porovnanie pohľadov
| Aspekt | Pohľad Iana | Potrebný objektívny pohľad |
|---|---|---|
| Pastor | Zaviedol nové spôsoby, pretlačil svojich obľúbencov, nepočúval rady | Overenie faktov, možnosť vyjadrenia pastora |
| Stretnutia členov | Hrubý prístup, prerušovanie, vyjadrenia, že cirkevný zbor by bol bez nich lepší | Zohľadnenie kontextu, dodržiavanie pravidiel stretnutí |
| Návštevy | Pastor ich nenavštívil mesiace, aj keď vie, že sa cítia zle | Informácie od pastora, možné dôvody neuskutočnenia návštev |
Takmer s istotou nikdy nebudem mať možnosť vypočuť si verziu celého príbehu zo strany cirkevného zboru alebo pastora. Nakoniec, cirkevný zbor nemá žiadnu povinnosť tráviť hodiny a hodiny odpovedaním na otázky všetkých Ianových priateľov, ktorí žiadajú vysvetlenie vecí. Nie, ak by sa cirkevný zbor k niečomu takému zaviazal, nemal by čas na nič iné!
A samozrejme, aj keby došlo k určitému stretnutiu, na ktorom by mali obe strany možnosť sa vyjadriť, stále by tu nebola záruka, že potom budem poznať pravdu. Pre Iana bolo kľúčovou udalosťou stretnutie medzi ním a pastorom (nikto iný nebol prítomný), na ktorom pastor údajne stratil sebakontrolu a nakričal na neho. No čo ak to pastor poprie a povie, že sebakontrolu nestratil a že to bol Ian, ktorý kričal? Ako mám rozhodnúť, kto hovorí pravdu?
Je veľmi nepravdepodobné, že budem niekedy vedieť (tu na tomto svete), kto nesie vinu za celú situáciu. A tak je pre mňa najlepšie sa do veci nezapojiť dokonca ani uistením, ktoré Ian odo mňa chce. Nemusím mu hovoriť, že má pravdu. Nemusím mu hovoriť, že sa mýli.
Stačí, keď mu poviem, že som jeho priateľ, že mi na ňom záleží a že sa budem modliť, aby Boh urobil to, čo je pre neho a Lynette najlepšie.
14 účinných techník riešenia konfliktov
tags: #treba #si #vypocut #obe #strany #a


