Margita Figuli a jej novela Tri gaštanové kone: Metonymia v kontexte prózy naturizmu

Próza naturizmu je literárny smer, ktorý vznikol v 30. rokoch 20. storočia ako umelecká reakcia na zložitú dobu poznačenú ekonomickou krízou, nástupom fašizmu a hrozbou vojny. Je to vyvrcholenie lyrizačných tendencií a domáca avantgarda. V próze naturizmu prevláda rozprávkovo-baladický príbeh.

Lyrizovaná próza uplatňuje prvky lyriky, ako sú básnické prostriedky, epiteton, personifikácia, metafora a metonymia. Lyrizácia prózy má tri vývojové stupne: ornamentálnu prózu, lyricky tvarovanú prózu a prózu naturizmu.

Medzi hlavné znaky prózy naturizmu patrí:

• Dej sa odohráva na dedine a v horách. Najdramatickejšie scény sú práve v horách.
• Hrdina nie je sociálne zaradený. Často nepoznáme jeho meno, pôvod, miesto, odkiaľ prišiel.
• Autori vytvárajú zjednodušený, rozprávkový až baladický príbeh a odmietajú zobrazovať sociálne javy.
• Významnú rolu zohráva prostredie deja - dediny, vrchy.
• Príbeh rozpráva jedna z postáv.
• Dejová línia je slabá - zúženie deja.
• Dôležitá je funkcia prírody, ktorá sa stáva priamym tvorcom príbehu.
• V dielach sa uplatňujú prvky ľudovej slovesnosti, ako črty rozprávky, prvky ľudovej balady, symbolika čísla 3 a nadprirodzené schopnosti postáv.

Základné útvary sú novela a poviedka, zriedka román. Próza naturizmu sa vyznačuje rozporom medzi snom a skutočnosťou, odklonom od mesta k prírode a dedine, metaforickým a lyrickým jazykom, tajomnosťou, záhadnosťou a fantáziou. Záporné postavy sú aktívnejšie a hrdina je spätý s prírodou. Autori hrdinu vyberajú z historického času a posúvajú ho až do roviny fantazijnej.

Medzi predstaviteľov prózy naturizmu patria Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner a Ľudo Ondrejov.

Margita Figuli a novela Tri gaštanové kone

Margita Figuli je autorka, v ktorej tvorbe je charakteristická ženskosť. Žena je hlavnou postavou a nositeľkou kladných ľudských vlastností. Témou diel je často obraz ženského sveta. Jej novela Tri gaštanové kone je ľúbostná dráma so sociálnym pozadím. Figuli na rozdiel od ostatných autorov sociálne zaraďuje postavy. Idea novely je, že láska prekoná všetko zlo a za dobro sa oplatí bojovať. Konflikt sa javí ako spor dobra a zla, pričom dobro v závere víťazí. Prostredie deja je umiestnené na Oravu.

Charakteristika postáv

• Peter: Priekupník koní, jemný, citlivý muž, je stelesnením dobra.
• Magdaléna:
• Jano Zápotočný:

Do deja zasahujú aj zvieratá, konkrétne kone, čo je rozprávková črta. Symbolika koní má v diele dve funkcie:

• Petrov kôň je mu nápomocný a symbolizuje život a perspektívu.
• Janov kôň vykoná akt spravodlivosti a zabije Jana, čím symbolizuje smrť a pomstu.

Tri gaštanové kone rámcujú novelu a tvoria vstup a záver novely.

Novela má črty rozprávky, ako boj dobra so zlom, rozprávkové číslo 3, zvieratá v deji a harmonický záver. Novela vyznieva ako oslava krásnych čistých ľudských vzťahov.

Metonymia v diele

V diele sa taktiež vyskytuje metonymia. Metonymia je prenášanie vlastností na základe vnútornej podobnosti. Napríklad, "čítať Hviezdoslava" znamená čítať diela od Pavla Országha Hviezdoslava. V diele Tri gaštanové kone môžeme nájsť metonymiu v spojení s koňmi, ktoré symbolizujú charakter postáv alebo ich osud.

Próza naturizmu je literárny smer, ktorý sa vyznačuje subjektívnosťou, prítomnosťou rozprávača v prvej osobe, výnimočným hrdinom, konfliktom prostredí a snov a skutočnosti. Dôležité sú mýtus slobody a voľnosti a prvky rozprávky. V dielach sa využíva lyrizácia, miešanie reality a vnútorného sveta postáv a množstvo lyrických umeleckých jazykových prvkov.

tags: #tri #gaštanové #kone #metonymia

Populárne príspevky:

• Recept na plnený baklažán
• Návod na strihanie jabloní a hrušiek
• Recepty na vianočné ozdoby z cesta
• Sladko-pikantný cibuľový džem
• História svadobných tort v Starej Ľubovni