Tri gaštanové kone – dielo Margity Figuli

Tri gaštanové kone od Margity Figuli sú významným dielom slovenskej literatúry. Táto lyrizovaná próza patrí medzi kľúčové diela autorky a slovenského naturizmu. V nasledujúcom článku sa pozrieme na literárnu analýzu, postavy a hlavné myšlienky tohto diela.

Margita Figuli

Margita Figuli - Život a tvorba

Margita Figuli sa narodila na Orave, vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako P. O. Hviezdoslav. Bola prozaičkou, prekladateľkou, autorkou literatúry pre deti a mládež a tiež dramatičkou. Inšpiráciu čerpala predovšetkým zo svojej rodnej Oravy. Patrila medzi predstaviteľky lyrizovanej prózy a naturizmu.

Tvorba Margity Figuli

Novela: Tri gaštanové kone
Zbierka poviedok: Pokušenie
Román: Babylon

Lyrizovaná próza

Lyrizovaná próza je literárny smer 20. storočia, ktorý sa vyznačuje bohatým používaním básnických trópov, ako sú metafory, prirovnania, symboly a personifikácie. V texte sa prelína epický dej s lyrickými prvkami. Ide o spojenie epiky a lyriky, kde rozprávanie príbehu je obohatené o poetický jazyk a citové vnímanie.

Znaky lyrizovanej prózy v diele Tri gaštanové kone

Rozprávkové motívy:
- Postavy dobra a zla:
  - Dobré postavy: Peter, Magdaléna, Magdalénin otec Maliarik
  - Zlé postavy: Ján Zápotočný, Magdalénina matka Maliarička
- Šťastný koniec - dobro víťazí nad zlom.
- Plnenie úloh - Peter musí splniť podmienky, aby dosiahol svoj cieľ.
- Magické číslo 3:
  - 3 hlavné postavy
  - 3 kone
  - 3 sľuby (usadiť sa, nadobudnúť majetok, prísť na troch gaštanových koňoch)
  - 3 pytači
Lyrizácia textu:
- Využitie metafor, opisov prírody, poetického jazyka.

Tri gaštanové kone - Literárna analýza

Literárny druh: epika
Literárna forma: próza
Literárny žáner: rozprávková novela
Literárny smer: lyrizovaná próza

Téma

Príbeh lásky dvoch mužov k jednej žene a jej zápasu o vlastnú budúcnosť.

Hlavná myšlienka

Len húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj cieľ.

Obsah diela

Dej sa odohráva na Orave a v dedinách Turiec, Leštiny, v bližšie neurčenom čase. Rozprávačom je Peter, ktorý v prvej osobe spomína na udalosti predchádzajúcich rokov. Rozprávanie je obohatené o úvahy a podrobný opis charakteru ľudí i prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy.

Peter, od detstva sirota, sa vracia po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca - skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer.

Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia. Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch.

Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa. Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú.

V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije.

Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom.

Postavy

V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, ktoré sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.

Peter: Hlavný hrdina, sirota, čestný, vytrvalý a milujúci. Symbolizuje stálosť, pevné stanovisko a etické presvedčenie.
Magdaléna: Vnútorné čistá, citlivá, no život ju zaskočí. Je vystavená tlaku svojej matky a krutosti osudu.
Ján Zápotočný: Petrov pravý opak, bohatý, ale surový, bezcitný, sebecký a neverný. Opovrhuje Magdalénou.
Stará Maliarička: Matka Magdy, pachtí len za peniazmi, chamtivá, bezcitná a bezcharakterná.
Maliarik: Otec Magdy, láskavý, prispôsobivý a čestný.

Vedľajšie postavy

Medzi vedľajšie postavy patria farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka, Jožko Greguš (bratranec Magdalény) a sestra Zápotočného.

Symbolika gaštanových koní

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Sú symbolom smrti, pomsty a spravodlivosti, ale aj pomoci, perspektívy, života a šťastia. Reprezentujú silu, čistotu a vášeň, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu. Číslo 3 je rozprávkový prvok, kde dobro víťazí. Gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.

Symbolika troch gaštanových koní

Citáty z diela

Niekoľko citátov, ktoré vystihujú hĺbku diela:

„... pre človeka, ktorý má odvahu, nikdy nie je neskoro.“
„... udalosti v živote súvisia ako ohnivká na reťazi.“
„Ako vidno, život nezastal pri mojom trápení. Zvyčajným tokom unášal slasti i strasti ostatných, akoby mňa ani nebolo. Nuž, hľa, človek - nepatrné semiačko v kolobehu sveta.“
„Myslel som na všetky vrchy a doliny, cez ktoré sme spolu mohli spolu kráčať. Myslel som na všetky mestá a dediny, ktoré sme mohli prejsť šťastní a veselí. Myslel som na všetky dni a roky, ktoré by sme vyplnili našim životom.“
„Byť dievkou, vybral by som si podľa srdca a cti. Díval by som sa na statočnosť, a nie na mešec.“
„So svojím svedomím nekupčím a ľudí nezrádzam ako Judáš Krista.“

Záver

Tri gaštanové kone je dielo, ktoré oslavuje vytrvalosť, čestnosť a silu lásky. Margita Figuli v ňom vykresľuje reálny obraz života na dedine, spojitosť človeka s prírodou a večný boj dobra so zlom. Toto dielo nám pripomína, že iba húževnatosťou a vernosťou svojim ideálom môžeme dosiahnuť skutočné šťastie.

tags: #tri #gaštanové #kone #prečo #Peter