Trváca zelenina: Semená, pestovanie a tipy pre úspešnú úrodu

Pestovanie vlastnej zeleniny a ovocia nikdy nebolo jednoduchšie. Doprajte si tie najlepšie semená paradajok a iných plodín, aby vaša záhrada vynikla. Na to, aby vám semienka vyklíčili a rastlinky následne dobre rástli, nezabudnite aj na kúpu kvetináčov na priesady, kvalitného substrátu a hnojiva na priesady.

Výber semien a osív

Ponúkame vám široký výber kvalitných semien na sadenie a osív, zahŕňajúci obľúbené semienka paradajok, papriky, rôznych kvetov, byliniek a zeleniny. Začiatočníci, aj skúsení záhradkári, ocenia našu širokú škálu semien zeleniny, vrátane zelerových semien, semienok papriky a ďalších druhov zeleniny. Medzi semenami zeleniny nájdete široký výber od klasických až po exotické odrody.

Rovnako pestrá je aj ponuka semienok kvetov. Vyberte si semienka lúčnych kvetov, či klasiku, akou sú semienka letničiek a nechajte svoju záhradu rozkvitnúť do krásy. Naša ponuka obsahuje aj semienka jarnej cibuľky a reďkovky, ktoré sú obľúbené v jarnom období a sú vhodné aj na skorú výsadbu do skleníka. Nezabudli sme ani pestovateľov liečivých rastlín, ktorí u nás nájdu kvalitné semienka byliniek, ktoré sú vhodné aj na výsadbu do vyvýšeného záhonu na bylinky.

Vyskúšajte si pestovanie byliniek a kvetov - naše semená vám umožnia vytvoriť si krásnu a rozmanitú záhradu aj bez väčších skúseností.

Jarné cibuľoviny

Hyacinty sú ideálnou voľbou pre všetkých, ktorí milujú výrazné farby a silnú, sladkú vôňu, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou jari. Krokus (crocus) známy aj ako šafrán, je elegantná a nesmierne odolná cibuľovina, ktorá rozžiari vašu záhradu už v čase, keď sa sneh ešte len topí. Narcis - žltý je ideálny pre záhradníkov, ktorí hľadajú nenáročnú a spoľahlivú kvetinu, ktorá sa hodí do menších záhonov, do prednej časti kvetinových záhonov, na lemy, ale aj do kvetináčov na balkón či terasu. Tulipány sú ideálnou voľbou pre všetkých, ktorí si chcú užiť krásu kvitnúcej jari. Sú jednoduché na pestovanie a skvele sa hodia do záhonov, kvetináčov aj do rezných kytíc.

Tulipán, Apeldoorn - červený patrí do skupiny Darwinových hybridov, čo zaručuje jeho výnimočnú odolnosť a silný rast. Je ideálnou voľbou pre všetkých, ktorí hľadajú tulipán, ktorý sa ľahko pestuje a každý rok sa verne vracia.

Obahuje zmes troch rôznych DAHLII, z ktorých každá má svoje jedinečné farby a tvary. Vedro obsahuje aj črepníkovú zeminu, takže môžete hneď začať sadiť.

Letničky

Obľúbená letnička určená na záhonové výsadby, kde kvitne celé leto. Vhodná tiež na rezanie kvetov. Najlepšie sa jej darí v teplej, výživnej, primerane vlhkej pôde na slnečnom stanovišti. Neznáša mráz, preto sa sadí koncom mája.

Reďkovka

Skorá odroda na rýchlenie, jarné a jesenné pestovanie. Buľvičky sú veľké, odolné proti praskaniu a vybiehaniu do kvetu. Vegetačná doba 28-32 dní. Stredne neskorá odroda, ktorá vyniká jemnou dužinou, bez výrazných kruhov. Buľva je guľovitá, intenzívne červená. Je vhodná na priamy konzum aj na konzervárenské spracovanie. Má dobrú odolnosť proti chorobám. Vegetačná doba je 120 dní.

Praktické pomôcky

Praktická pomôcka v tvare kruhu na sadenie zeleniny, s ktorou nakombinujete tie správne druhy plodín vedľa seba pre bohatú, chutnú, kvalitnú a zdravú úrodu. Balenie obsahuje 7 bylín- koriander, bazalku, oregano, tymián, petržlen, pažítku a mätu.

Technológia výroby jednotlivých druhov

Pri pestovaní zeleniny je dôležité striedanie pestovaných druhov počas jednotlivých sezón. Teraz v zime je čas, aby sme si hriadky správne rozvrhli. Na to nám poslúži porovnanie nákresov.

V minulosti bolo vlastné semenárenie úplne bežné. Každý gazda si odkladal osivo na ďalší rok. Postupne získaval a rozširoval aj odrody krajové, ktoré boli lepšie prispôsobené danej lokalite a podnebiu. Dnes tento spôsob vytlačila na okraj možnosť zakúpiť si pekne zabalené uniformné osivá, dnes už často hybridné, na ďalšie semenárenie celkom nevhodné. Ideálne je, ak máme svoje vlastné osivá, vieme, ako boli materské rastliny pestované, či boli odolné proti plesniam, alebo iným chorobám. Pestovaním vlastného osiva dochádza k uzatvorenému kolobehu v záhrade, zvyšujeme jej pestrosť a rozmanitosť. Tiež vidíme jednotlivé druhy zeleniny počas celého vegetačného obdobia, vidíme, ako kvitne reďkovka či mrkva, aj aký hmyz ich kvety prilákali.

Kde získať osivo?

Ak nemáme dostatok vhodného osiva, nemusíme ho hneď kupovať v záhradníckych obchodoch. Na internete je množstvo organizácií či skupín, ktoré sa venujú výmene semien. Sadiť by sme mali semená z plodín, ktoré boli hnojené výlučne organickým hnojivom, nepochádzajú z rastlín ošetrovaných chemickými postrekmi ani z F1 hybridov.

Na začiatok by sme pri semenárení mohli začať s jednoduchými druhmi zeleniny, ako je hrach, fazuľa, reďkovka, mak, kôpor či rajčiny. Pri mrkve dbáme na to, aby sa kultúrna odroda neprepelila s divou mrkvou. Pri pestovaní tekvíc pestujeme iba jednu odrodu, aby sme zabránili prepeleniu a kríženiu s inou.

Pestovanie strukovinovej zeleniny

Strukoviny sú hospodársky dôležitou plodinou. Predstavujú najkoncentrovanejší zdroj bielkovín rastlinného pôvodu, ktoré sa úspešne využívajú vo výžive ľudí. Sú tiež účinným prostriedkom na zvýšenie úrodnosti pôdy, pretože obohacujú pôdu o vzdušný dusík, ktorý pútajú hrčkotvornými baktériami. Svojou koreňovou sústavou, ktorá preniká hlboko do pôdy, zlepšujú tiež fyzikálny stav pôdy. Patria sem rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae).

  • Hrach siaty (Pisum sativum subsp. hortenze)

    Hrach pochádza pravdepodobne z južnej Ázie. Je rozšírený po celej zemeguli. Je to jednoročná, poliehavá, popínavá rastlina. Na pestovanie hrachu sú najvhodnejšie stredne ťažké kypré pôdy, bohaté na humus a minerálne živiny, predovšetkým na fosfor a draslík. Pôdna reakcia má byť neutrálna. Je náročný na vlahu. V osevnom postupe ho zaraďujeme do drahej alebo tretej trate po obilninách, okopaninách. Hrach je dobrou predplodinou pre iné plodiny.

  • Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris)

    Fazuľa je jednoročná rastlina s nízkou vzpriamenou alebo popínavou stonkou. V porovnaní s hrachom má menšiu koreňovú sústavu s veľkým množstvom vedľajších korienkov. Na pestovanie fazule sú najvhodnejšie stredne ťažké, piesočnatohlinité pôdy s dostatkom vody, dobrými fyzikálnymi vlastnosťami a neutrálnou reakciou pôdy. Fazuľa patrí medzi teplomilnú zeleninu, preto jej najlepšie vyhovujú teplé, chránené polohy, bez výsušných vetrov, s vyššou vlhkosťou vzduchu. Semená klíčia pri teplote pôdy 8--10 °C. V osevnom postupe ju zaraďujeme do druhej alebo tretej trate.

  • Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major)

    Bôb je jednoročná rastlina s dlhým vegetačným obdobím. Má kolovitý koreň, ktorý hlboko preniká do pôdy, s početnými vedľajšími korienkami. Na pestovanie bôbu sú najvhodnejšie hlboké hlinité a úrodné pôdy. Nesmú byť zamokrené. Na polohu a teplo nie je náročný. Dobre sa mu darí v polohách nevhodných pre iné strukoviny. V osevnom postupe sa najčastejšie zaraduje medzi dve obilniny.

Pestovanie lahôdkovej zeleniny

Je to zelenina, ktorá sa menej pestuje a je málo vhodná pre veľkovýrobu. Táto zelenina patrí do rozličných čeľadí, a preto sú jej nároky na pestovanie rozdielne. Pestovanie jednotlivých druhov sa výrazne líši. Výrobu zabezpečujú predovšetkým drobní pestovatelia a záhradkári.

  • Rebarbora (Rheum rhabarbarum)

    Rebarbora je viacročná rastlina, tvorí v zemi silné dužinaté korene. Rebarbora nie je náročná na podnebie ani polohu. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, hlbokých pôdach, bohatých na vápnik. Skoro pučí, a preto jej vyhovuje teplá, chránená, poloha. Na stanovišti vydrží až 10 rokov. Zaraďujeme ju do prvej trate.

  • Kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata)

    Kukurica cukrová je jednoročná rastlina vysoká 1,5-2 m, slabšieho vzrastu než kukurica siata. Je to teplomilná rastlina, dobre sa jej darí v kukuričnej výrobnej oblasti, ale aj v repnej. Zaraduje sa do prvej trate, kde ju výdatne hnojíme organickými i priemyselnými hnojivami.

  • Špargľa (Asparagus offícinalis)

    Je to trváca rastlina. V zemi tvorí bohatú dužnatú koreňovú sústavu. Špargľa sa najlepšie darí v hlbokých, stredne ťažkých pôdach, v záhrevných teplých plochách. Na stanovišti sa pestuje 15-20 rokov. Musí sa vysádzať na pozemok osobitne dobre pripravený. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pôdu dobre prehnojíme a predovšetkým odburiníme.

  • Fenikel (Foeniculum vulgaris var. dulce)

    Je to trváca rastlina, ale u nás sa pestuje ako jednoročná. Je to teplomilná rastlina, vyžaduje chránené teplé polohy s ľahšou záhrevnou pôdou. Pestuje sa zo semena ako následná plodina po skorej zelenine.

Koreninová zelenina

Koreninové rastliny sú známe už od staroveku a stredoveku. Ich využívanie a pestovanie sa šírilo od Stredozemného mora na sever. Koreninové zeleniny sú dôležitou skupinou kultúrnych rastlín, ktoré sa využívajú na schutňovanie jedál v kuchyniach, v údenárskom a konzervárenskom priemysle, likérnictve, pekárstve a cukrárstve.

  • Majorán (Majorana hortensis)

    Majorán je poloker pôvodom zo Stredomoria. U nás je prešľachtený pre jednoročnú produkciu. Je to hluchavkovitá rastlina s okrúhlymi...

Cibuľová zelenina

V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky.

  • Cibuľa (Allium cepa)

    Cibuľa je dvojročná rastlina. Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate.

  • Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)

    Je to otužilá dvojročná zelenina. Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate.

  • Cesnak (Allium sativum L. subsp.)

    Je to trváca zelenina, ktorá má v zemi cibuľu zloženú z niekoľkých jednoduchých cibuliek - strúčikov. Cesnak potrebuje ľahšie, humózne, kypré a výhrevné hlinitopiesočnaté pôdy v starej hnojivej sile. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Poloha má byť chránená a slnečná. V ťažkých a zamokrených pôdach sa cesnaku nedarí.

  • Pažítka (Allium schoenoprasum L. subsp.)

    Pažítka tvorí husté trsy rúrkovitých tmavozelených listov. Najlepšie sa darí v ľahkej, hlinitopiesočnatej pôde; poloha nerozhoduje. Pestujeme ju v druhej trati; na jeseň hnojíme primerane 150 - 200 g haseného vápna na 1 m² a na jar pred vysádzaním 40 g superfosfátu, 30 g draselnej soli a 20 - 30 g liadku na 1 m².

  • Zimná cibuľa (Allium fistulosum)

    Pochádza z planého druhu rastúceho na Sibíri v Altaji. Vytvára trsy valcovitých polocibúľ s bočnými cibuľkami. Je mrazuvzdorná a nenáročná na pôdu; môže zostať na jednom mieste aj niekoľko rokov. Poskytuje od jari do zimy vňať s chuťou podobnou póru. Cibuľky čiastočne nahrádzajú kuchynskú cibuľu.

  • Šalotka (Allium ascalonicum Str.)

    Je trváca rastlina podobná silnejšej pažítke. Vytvára menšie vajcovité až guľovité cibuľky, zložené z 3 až 10 menších cibuliek činkovitého tvaru. Má jemnú chuť a je veľmi cenná v kuchyni. Darí sa v podobných pôdach ako cibuľa kuchynská a má rovnaké nároky na hnojenie. Je úplne mrazuvzdorná.

Koreňová zelenina

Koreňová zelenina je dôležitou súčasťou zdravej výživy. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú pre naše telo nevyhnutné. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o koreňovej zelenine, vrátane jej druhov, výživových hodnôt a spôsobov prípravy.

  • Mrkva (Daucus carota L. subsp. sativus Thell.)

    Je to dvojročná zelenina so súmerným podlhovastým koreňom jasnočervenej farby. Podľa dĺžky vegetácie rozoznávame mrkvy s krátkym vegetačným obdobím. Karotke sa najlepšie darí v teplých polohách, v piesočnatých, piesočnato hlinitých alebo hlinitopiesočnatých, dostatočne vlhkých, kyprých a nezaburinených pôdach. Mrkva neobľubuje kyslú reakciu pôdy, pretože je vápnomilná. Prebytok dusíka v pôde mrkve škodí.

  • Petržlen (Petroselinum hortense Hoffm.)

    Je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára lesklý ružicu listov a dužnatý koreň, v druhom roku vyháňa byľ, zakončenú kvetmi, ktoré sú zoskupené v okolíkoch. Sejeme čo najskôr, len čo to pôda a počasie dovolí, najneskoršie však do konca marca. Pozemok má byť urovnaný a pôda má mať dobrú štruktúru.

  • Zeler (Apium graveolens L. subsp. rapaceum Mill.)

    Je to dvojročná zelenina. V prvom roku vytvára koreňovú buľvu guľovitého, podlhovastého alebo spľasnutého tvaru a ružicu listov. Zeler vyžaduje pôdy hlinité alebo hlinitopiesočnaté, humózne, s dostatkom živín. Neznáša kyslú, ani príliš zásaditú pôdu, najlepšie mu vyhovujú rozorané lúky. Najlepšie mu vyhovuje mierny južný svah.

  • Paštrnák (Pastinaca sativa L.)

    Z koreňa v prvom roku vyrastá ružica listov, v druhom roku silná byľ, ktorá nesie okolíky s kvetmi žltozelenej farby. Vyžaduje výhrevné a teplé polohy. Rastie skoro v každej pôde, ale dáva prednosť hlinito ílovitým, alebo humóznym hlinitopiesočnatým pôdam s dostatočným množstvom vápna a draslíka.

  • Repa červená (Beta vulgaris L. subsp. esculenta Guerke f.)

    Je to dvojročná zelenina. Má zhrubnutý dužnatý koreň rozličného tvaru, čo závisí od jednotlivých odrôd. Darí sa všade, kde rastie kŕmna repa a cukrová repa. Pôdy majú byť humózne, hlboké a nie suché. Potrebuje teplé polohy, pretože malé rastlinky trpia mrazom.

  • Reďkovka (Raphanus satious L. var.)

    Je to jednoročná zelenina s malou hľuzou najčastejšie červenej, ružovej alebo červeno bielej farby. Reďkovka vyžaduje polohy chránené, výhrevné a piesočnato hlinité pôdy. V ťažkých, kyslých pôdach špongiovatie. V osevnom postupe zaraďujeme reďkovku po hnojených zeleninách najčastejšie ako predplodinu alebo ako medziplodinu, pripadne ako následnú plodinu.

  • Reďkev siata (Raphanus sativus L. var.)

    Reďkev siata je jednoročná i dvojročná. Hľuza má pevnú šupku čiernej, kávovej, žltej, bielej a červenkastej farby. Vegetačné podmienky a zaradenie v osevnom postupe je také isté ako pri reďkovke, kompostom.

  • Chren (Armoracia rusticana G. M. et.)

    Chren je trváca rastlina. Má mohutný, valcovitý, na povrchu hnedý a vo vnútri biely koreň, ktorý je obľúbenou a zdravou zeleninou. Chren vyžaduje hlbokú, humóznu, dostatočne vlhkú pôdu. Na polohu a teplo nie je náročný.

  • Hadí mor

    Je to trváca zelenina s klovitým koreňom, ktorý je na povrchu čierny, vo vnútri biely s mliečnou šťavou. Hadí mor je mrazuvzdorný. Preto ho nemusíme vybrať všetok na jeseň, ale iba toľko, koľko môžeme spotrebovať.

  • Vodnica a kvaka

    Ako koreňová zelenina sa veľmi málo pestuje vodnica a kvaka, ktoré patria do čeľade kapustovitých. Vodnica sa používa ako kapusta alebo šalát. Kvaku pestujeme ako zeleninu s dietetickými vlastnosťami.

Hlúboviny

Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapusto­vitých) rodu Brassica (kapusta). Väčšina hlúbovín sú dvojročné rast­liny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jedno­ročné. Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate.

  • Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)

    Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.

  • Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)

    Kel hlávkový je rovnako ako ka­pusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Kel hlávkový má po­dobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta.

  • Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)

    Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Kel ružičkový sa zara­duje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodo­vej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe.

  • Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)

    Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým roz­dielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od se­ba vzdialených 0,4 m.

Tabuľka: Odrody zeleniny a ich vegetačná doba

Druh zeleniny Odroda Vegetačná doba (dni)
Reďkovka Skorá odroda 28-32
Reďkovka Stredne neskorá odroda 120

Upozornenie: Uvedené vegetačné doby sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od podmienok pestovania.

Viac ako 30 jedlých trvaliek v malej záhrade!

tags: #trvaca #zelenina #semena #pestovanie

Populárne príspevky: