Štefan Pilárik a Turecko-tatárska Ukrutnosť
Štefan Pilárik, slovenský básnik, prekladateľ a autor autobiografických diel, sa narodil okolo roku 1615 v Očovej. Zomrel 8. februára 1693 v Neusalzi v Nemecku. Pilárik sa radí medzi barokových autorov.
Pochádzal z rodiny evanjelického farára a dostalo sa mu solídneho vzdelania vo viacerých školách: Očová, Bardejov (1630-1633), Banská Bystrica (1633-1635). Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ, evanjelický farár a kazateľ.
Po absolvovaní škôl v Očovej, Partizánskej Ľupči študoval v rokoch 1630-33 v Bardejove a v 1633-35 v Banskej Bystrici, v rokoch 1636-39 bol evanjelickým kantorom v Ilave, 1639 kaplánom v Očovej, 1639-46 farárom v Dolnej Strehovej, 1646-48 v Spišskej Teplici, 1649 vo Svätom Ondreji, 1651-52 bol dvorným kazateľom u Gabriela Illésházyho v Trenčíne, 1652-63 farárom v Beckove, 1663-72 v Senici a 1674-93 v Neusalzi.
Pôsobil na pomerne veľkom území Slovenska, pretože sa neustále sťahoval (Ilava, Spišská Teplica, Trenčín, Senica (1663-1672), Dolná Strehová). Zásluhou jeho diela sa dostala Senica prvý raz do umeleckej literatúry. V júni 1663 prichádza do Senice na pozvanie cirkevného patróna grófa Ľ. Ňáriho a mestskej rady. R. 1668 bol vymenovaný za seniora brančsko-plaveckého seniorátu.
Počas vojny proti Turkom sa v roku 1663 dostal do tureckého zajatia, kde zostal takmer 2 mesiace. Pri tureckom prepade Senice 3. septembra 1663 sa dostal do tureckého zajatia.
🎭 Robo Grigorov spieval na pohrebe Štefana Kvietika (†90): Prečo si rodina vybrala práve jeho?
Jeho prvé literárne diela boli preklady teologickej literatúry. V čase príchodu do Senice bol známy prekladmi cirkevných textov z nemčiny a dvoma pôvodnými dielami Favus Distillans (Kvapkajúci med, 1648) a Harfa Dávidova (1651 ). Svoje diela písal v nemčine, češtine i latinčine.
Vo svojej tvorbe sa venoval náboženským dielam a súdobým problémom, akými boli aj konflikty panovníka s tureckými útočníkmi, ale tiež sa venoval problémom medzi protestantmi a katolíkmi. Používal účinné naturalistické opisy udalostí, ale tiež ich hodnotil zo silne moralistického postavenia, pretože sa snažil napraviť ľudstvo vierou v Boha, vďaka čomu sa jeho diela stávajú jasne barokovými, pričom používal aj mystické motívy. Pilárikove diela sa často prikláňali ku kazateľskému a rečníckemu štýlu.
Štefan Pilárik napísal modlitebné knižky (Favus distillans, to jest Strd tekoucí utešených, srdečných a nábožných modlitéb, Levoča 1648, Harpha Davidica, to jest: Harfa Davidova, Trenčín 1651), epicko-reflexívnu báseň (Sors Pilarikiana - Los Pilárika Štěpána, Žilina 1666) a autobiografické prózy (Currus Jehovae mirabilis, das ist: Ein wunderbahrer Wagen des Allerhöchsten - Podivuhodný voz boží, to jest: Podivuhodný voz Najvyššieho, Wittenberg 1678, Turcico-Tatarica crudelitas, das ist: Derer Türcken und Tartarn Grausamkeit - Turecko-tatárska ukrutnosť, to jest: Ukrutnosť Turkov a Tatárov, Budyšín 1684).
Svoje zážitky zo zajatia a návratu z neho vydal v básnickom diele Sors Pilarikiana - Lós Pilárika Štépána (1666). V epicko-reflexívnej básni Sors Pilárikiana vykreslil svoje zajatie a vyslobodenie z rúk Turkov. Sústredil sa na verné epické zobrazenie skutočnosti, najmä osobných zážitkov. Báseň sa vyznačuje dramaticko koncipovanými príbehmi a skromným zastúpením nábožensko-didaktických prvkov.
V spoluautorstve so synmi napísal latinskú skladbu Chválospev na dobre zaslúžený doktorský klobúk a prozaické práce v nemčine o tureckom zajatí s latinskými názvami - Currus Jehovae Mirabilis (Podivuhodný voz Najvyššieho, 1678) a Turcico-tatarica crudelitas (Turecko-tatárska ukrutnosť, 1684). V próze Currus Jehovae mirabilis opísal svoj osobný život na pozadí spoločenskej situácie a najmä náboženských pomerov. V próze Turcico-Tartarica crudelitas podal svoje zážitky z tureckého zajatia takmer beletrizovanou formou.
Š. Pilárik st. je významným reprezentantom slovenskej barokovej poézie a memoárovej spisby.
Mapa Osmanskej ríše v roku 1683
tags: #turecko #tatarska #ukrutnost #stefan #pilarik
