Slovensko v Premenách: Od Zániku Škôl po Nové Dôchodkové Produkty
Slovensko prechádza v posledných rokoch výraznými zmenami, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov života jeho obyvateľov. Od demografických výziev a ekonomických problémov až po nové príležitosti v oblasti dôchodkového sporenia, krajina čelí mnohým výzvam a príležitostiam.
Zánik Školy v Šrobárovej: Symbol Problémov Malých Obcí
Na tridsiate výročie vzniku Slovenskej republiky, 1. januára 2023, zostala slovenská obec Šrobárová, ležiaca v okrese Komárno, bez základnej školy. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ju k 31. decembru minulého roka vyradilo zo siete škôl z dôvodu nedostatku žiakov. Posledné dve deti nastúpili do školy na jeseň minulého roka.
Obec Šrobárová je pomerne mladá, vznikla v roku 1926 a dovtedy bola súčasťou susedných obcí Marcelová a Modrany. Starý názov obce Silošpusta sa na návrh úradníka Ondreja Škorbáka premenoval so súhlasom ministra Vavra Šrobára. Obec síce nemá čo ponúknuť, ale okolie má krásne. Neďaleko je kúpalisko Patince, rímska pevnosť Kelemantia v Iži, rozhľadňa v Kravanoch nad Dunajom, Parížske močiare v Gbelcoch i Hurbanovo s hvezdárňou. V obci však nie je zabezpečená zdravotná starostlivosť, lekár je v dva kilometre vzdialenej Marcelovej, a nie je tu ani zariadenie sociálnych služieb.
Ak to zoberieme zoširoka, na Slovensku vznikajú púšte. Napríklad lekárske ako v Šrobárovej, ale aj potravinové, kde sa bez auta nedostanete k základným potravinám, pretože v obci nie je ani predajňa. Bez auta preto, lebo sa zrušili aj autobusy s odôvodnením, že sú nevyužité. Príčina je jednoduchá: obec nemá možnosť mladým ponúkať prácu ako kedysi, lebo tu nie sú podnikatelia. Roľnícke družstvá, kedysi hlavný zamestnávateľ na vidieku, zanikli. Tak mladí odchádzajú. V malých obciach teda chýba generačná nadväznosť. O starých ľudí sa nemá kto postarať.
V roku 1928 v obci Šrobárová postavili základnú školu. Od tohto roka zanikla. Starosta obce Ján Šušoliak nemá dôvod na radosť. „Siedmeho októbra 2022 zastupiteľstvo obce schválilo zrušenie základnej školy, pretože je v nej dlhodobo nízky počet žiakov a rodičia dávajú deti do susednej obce Marcelová, kde je plne organizovaná základná škola. Ostali nám tu dve žiačky. Celý problém je v tom, že sme malá obec a školu nevieme udržať po ekonomickej stránke, aj tak sme si už navýšili úver.“
Starosta hovorí, že pred žiadosťou urobili všetko, čo bolo treba. „Požiadali sme o vyjadrenie Regionálny úrad školskej správy v Nitre a Štátnu školskú inšpekciu v Nitre, ktoré vydali súhlasné stanovisko. Pred podaním žiadosti sme museli zabezpečiť dochádzanie detí do Marcelovej.“ Akékoľvek národnostné dôvody odmieta: „V obci nikdy nebol problém, čo by sa týkal slovensko-maďarských vzťahov. Zrušenie školy s tým nemá nič spoločné, je to ekonomická záležitosť.“ Pre Slovenské národné noviny to potvrdila aj generálna riaditeľka sekcie predprimárneho a základného vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Katarína Kalašová.
Z tohto stavu nemožno viniť len terajšiu vládu, hoci sa zachovala rovnako ako predošlé. Vlády majú iné priority. Ak prídete na akúkoľvek malú obec na Slovensku, zistíte s prekvapením, že tam je všetko. Pekný kultúrny dom, vynovený kostol, pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne. A nikde nikoho. Niekde je zatvorená aj krčma, kde sa dedinčania večer schádzali, debatovali a uzatvárali vzájomné fušky na víkend ako susedské výpomoci. Nehovoriac o škole, pred ktorou hrdzavie dopravná značka upozorňujúca na už neexistujúce deti. Predajňa potravín dostala poslednú ranu v covidovom období, a už ani tá nie je. Niekto si povie, veď sem môže dochádzať pojazdná predajňa. To je však návrat do minulosti. Sme na tom naozaj tak zle? Z malých obcí sa stávajú dediny duchov, kde sú na predaj domy za smiešne sumy, zarastené burinou, vzdialené kilometre od autobusu a vlaku, bez kanalizácie a vody. Starká, čo sa prežehnala pred kostolom, sa nad mojou otázkou, ako sa jej žije, len smutne usmiala.
Energetická Chudoba na Slovensku: Hrozba pre Takmer Štvrtinu Domácností
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prepočítal, koľko ľudí by sa ocitlo v energetickej chudobe. Išlo by o 24 percent domácností na Slovensku. ÚRSO použilo 1,5-násobok sumy životného minima ako príjem, ktorý ma ostať domácnosti po úhrade nákladov na energie a vodu. „Podľa nižšie uvedených modelových príkladov jednotlivých typov domácností je možné konštatovať, že z celkového počtu domácnosti z roku 2020, ktoré boli na úrovni cca 1 ,8 mil. domácností, by bolo takto ohrozených energetickou chudobou viac ako 23,9 percenta, t. j. viac ako 443 tisíc z nich,“ konštatuje ÚRSO.
Konštatuje tiež, že je potrebné zaviesť pravidlá umožňujúce všetkým domácnostiam, teda aj tým, ktoré nie sú v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, prihlásiť sa „k regulácii“.
Vznik ČSR: Kľúčový Moment v Dejinách Slovenska
Vznik prvej Československej republiky (ČSR) znamenal pre Slovákov radikálnu zmenu. Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja. Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Od vzniku ČSR v piatok 28.
Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia. Program, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr, vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie slovenskej otázky. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská komunita v USA, ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu.
Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. V máji 1917 českí politici na zasadnutí ríšskeho parlamentu predniesli vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1.
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918. Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí bola 28. októbra 1918 utvorená dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný.
Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář. Existenciu ČSR aj jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).
Slovensko Zavádza Európsky Dôchodok ako Prvá Krajina EÚ
Slovensko je prvou krajinou Európskej únie (EÚ), ktorej občania majú možnosť získať celoeurópsky dôchodkový produkt (PEPP). Európsky dôchodok má prispieť k väčšej konkurencii dobrovoľného dôchodkového sporenia na Slovensku aj v Európe. Má nižšie poplatky, je prenositeľný a viaže sa naň európska legislatíva s malými národnými obmenami.
S návrhom vytvoriť sporenie na dôchodok, do ktorého môžu ľudia prispievať nehľadiac na to, kde pracujú, prišla EÚ pred desiatimi rokmi. PEPP vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu z roku 2019, ktoré je vykonateľné od marca tohto roku. Celoeurópsky dôchodkový produkt je určený pre všetkých obyvateľov Európskej únie a nie je viazaný na pracovný pomer. Jeho cieľom je zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe popri štátnom dôchodku a národných doplnkových pilieroch. Ide o dobrovoľné sporenie, ktoré si budú môcť sporitelia presunúť do inej krajiny pri zmene bydliska v rámci Európskej únie a pokračovať v sporení s rovnakým produktom alebo budú môcť zmeniť poskytovateľa.
Sporiteľ si na európsky dôchodok prispieva sám alebo mu naň môže prispievať aj zamestnávateľ. Poskytovateľmi PEPP môžu byť banky, úverové inštitúcie, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, zamestnanecké dôchodkové spoločnosti, investičné spoločnosti, správcovské spoločnosti alebo správcovia alternatívnych fondov. Aby dostali povolenie poskytovať celoeurópsky dôchodok, musia na základe matematických modelov preukázať rizikovosť a potenciálne zhodnotenie úspor klienta, čo tento produkt robí transparentnejším. PEPP bude pod stálym dohľadom národných orgánov a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA). Zmeny sa budú uplatňovať rovnako v celej Európe a produkt sa má vyhnúť národným lokalizáciám a politickým vplyvom.
"Celoeurópsky dôchodok tak nebude závislý od politických rozhodnutí jednotlivých vlád a sporiteľ v každom momente vie, čo môže očakávať na dôchodku," vysvetľuje odborník na investície a dôchodky Ján Šebo.
Ekonomická Realita: Životná Úroveň na Slovensku a Matovičov Rodinný Balíček
Slovensko už nedobieha životnú úroveň priemeru Európskej únie. Ešte pred pár rokmi to bolo naopak a krajina dobiehala najvyspelejšie štáty západnej Európy. „Potrebuje zrýchliť reformný progres. Vyspelé ekonomiky už nedobiehame ani v raste hrubého domáceho produktu, ani v kúpnej sile. Zaostávanie prehĺbila aj pandémia. Už v období pred pandémiou slovenská ekonomika strácala dych a dobiehanie ekonomickej úrovne Európskej únie sa takmer zastavilo.
„Ako keby tento model strácal dych. V posledných rokoch vidíme, že približovanie sa našej životnej úrovne k úrovni Európskej únie sa zastavilo. Ekonómovia používajú na vyjadrenie životnej úrovne najčastejšie ukazovateľ vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu prepočítaný na paritu kúpnej sily. Ide o ukazovateľ používaný na medzinárodnej úrovni, ktorý berie do úvahy rozdielne ceny v jednotlivých krajinách. Ekonómovia NBS upozornili v publikácii na problematické dáta, ktoré Štatistický úrad aj Eurostat používa od roku 2015 (modrá os na grafe).
Pretrvávajúce ekonomické zaostávanie Slovenska je vidieť vo viacerých oblastiach, pokračujú analytici v komentári. „Bez ohľadu na metodiku je dlhodobé zaostávanie za európskym priemerom výrazné. Výzvou tak ostáva nízka produktivita, ktorá sa premieta do relatívne nižších kompenzácií zamestnancov a disponibilných príjmov. Nízke príjmy vedú k nižšej úrovni spotreby v porovnaní s EÚ 27,“ konštatujú ekonómovia. Tento aj budúci rok zlé správy pre ľudí ešte nekončia. Dôvodom je vysoká inflácia. Tá predčí aj rast platov, čo bude mať za následok pokles kúpnej sily peňazí. Na lepšie časy svitá až v roku 2024, kedy by sa mala inflácia výrazne spomaliť.
Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítali vplyv tzv. rodinného balíčka z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Viac-menej vypočítali to, na čo upozorňoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), že najviac si polepšia najbohatšie rodiny. Podľa liberálov ide o plošnú pomoc, z ktorej budú profitovať aj bohatí. Sulík to ilustroval na príklade predsedu parlamentu Borisa Kolára (Sme rodina). Ten by mal podľa neho po Matovičových zmenách dostať 30-tisíc ročne na všetkých prídavkoch na deti.
Opatrenia sa dotknú štvrtiny rodín žijúcich na Slovensku, ktoré majú aspoň jedno nezaopatrené dieťa. Inými slovami, pôjde o 2,5 milióna osôb, teda 47 percent z celkovej populácie. Kľúčové zistenie je, že najchudobnejším rodinám v roku 2023 vzrastie príjem o 23 eur mesačne. Keďže vyšší podiel rodín s deťmi sa nachádza vo vyšších príjmových kategóriách aj priemerný vplyv v peňažnom vyjadrení je v týchto kategóriách vyšší. To znamená, že v eurách sa najviac polepšia bohatšie rodiny.
Aktuálne v politike
tags: #u #peruna #humenne #denne #menu #recepty
