Uchytenie nosných CD profilov do trapézového plechu

Uchytenie plechu do omietky je dôležitý krok pri rekonštrukciách a stavebných prácach. Nasledujúce informácie sa týkajú aj uchytenia sadrokartónu, ktorý sa často používa pri tvorbe podhľadov a priečok. Ekonomický rast na Slovensku vyvoláva dopyt po moderných výškových administratívnych budovách. V hlavnom meste sa už zrealizovali budovy s 20 poschodiami a pripravujú sa ďalšie, ktoré dosiahnu 30 až 40 nadzemných podlaží.

Výškové budovy patria nesporne k pozoruhodným architektonicko-technickým dielam. Výška stavieb narastala spolu s rozvojom stavebných materiálov vyššej pevnosti. Nosný systém prvých výškových budov tvorili murované steny. V roku 1891 dosiahla v USA budova Monadock so 16 podlažiami limit najvyššej technicky možnej výšky. Hrúbka murovaných stien v nižších podlažiach dosahovala 2 metre.

Vynález výťahu a jeho prvé použitie v budove v roku 1870, ako aj požiadavky industrializácie podnietili ďalší rozvoj výstavby výškových budov. Nové materiály ako liatina a oceľ umožnili stavať budovy s väčšími otvormi a voľnejšou dispozíciou. Výstavbu výškových budov na Slovensku nepodnietil ekonomický tlak ani požiadavka koncentrovať pracovníkov na jednom mieste.

Aj napriek tomu sa na Slovensku do roku 1989 postavili budovy až do výšky 30 nadzemných podlaží. Nosnú konštrukciu v prevažnej miere tvorili železobetónové konštrukcie, okrem bratislavského hotela Kyjev a výškových budov v Banskej Bystrici a Považskej Bystrici, ktoré boli navrhnuté ako oceľové. Konštrukciu bratislavskej budovy Tower 115 (predtým Pravda) tvorí kombinovaná nosná konštrukcia zo železobetónu a ocele.

Návrh nosného systému výškovej budovy

Návrh nosného systému výškovej budovy sa začína už v počiatkoch architektonickej tvorby. Nosný systém do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku výstavby a pri extrémne vysokých budovách môže ovplyvniť aj architektonické riešenie. Už pri prvých návrhoch projektu je spolupráca architekta a statika nevyhnutná. Od architektonického riešenia sa okrem splnenia požiadaviek záväzných noriem a predpisov vyžaduje i splnenie nárokov klienta na dispozičné riešenie budovy.

Základná koncepcia nosného systému môže vychádzať z empirických skúseností a predbežných výpočtov. V počiatočnom návrhu (architektonickej štúdii, projekte na územné konanie) sa na základe požiadaviek na dispozičné riešenie navrhuje poloha hlavných nosných prvkov. Pri návrhu založenia budovy je vhodné umiestniť vysokú budovu tak, aby výslednica tiaže budovy bola čo najbližšie k ťažisku kontaktnej plochy. Väčšina budov má však podzemné podlažia, ktorých rozsah je determinovaný využitím pozemku. Tým je určená aj plocha kontaktu. Výškové budovy zväčša susedia s inými málopodlažnými objektmi.

Pri navrhovaní dilatácie možno jej polohou korigovať kontaktnú plochu. V prípade málo únosných základových pôd s vysokou stlačiteľnosťou nestačí založenie na plošných základoch. V takomto prípade možno budovu založiť na kombinácii plošného a hlbinného založenia alebo len na hlbinných základoch (pilóty, kesóny). Pri návrhu založenia budovy treba pamätať okrem podmienok únosnosti aj na podmienku stability objektu, a to najmä pri veľmi vysokých a štíhlych budovách.

Hrúbka základových dosiek sa pri veľmi vysokých budovách pohybuje od 1,4 m do 6 m (napr. Konštrukčné riešenie a poloha zvislých nosných konštrukcií často určujú dispozičné riešenie objektu. Pri návrhu sa odporúča dodržať určitú pravidelnosť v rozmiestnení zvislých prvkov, aby boli približne rovnako zaťažené od zvislých zaťažení. Ďalej je dobré v maximálnej miere sa vyhnúť zmene tvaru prierezov stĺpov alebo ich pootočeniam po výške budovy. Posuny neutrálnych osí stĺpov po výške budovy (čo nebýva až takou výnimkou v projekčnej praxi) vyvolávajú veľké prídavné namáhanie stĺpov či stien a sú preto úplne nevhodné. Minimálne rozmery stĺpov súvisia aj s požadovanou požiarnou odolnosťou.

Pri vysokých budovách sa zvyčajne požaduje požiarna odolnosť 120 min. Vhodným riešením je rovnaký priečny rez po celej výške budovy, čo sa pri budovách do 30 poschodí dá zrealizovať. Odstupňované je potom iba vystuženie prierezu alebo hrúbky častí prierezu, resp. materiál prierezu pri oceľových konštrukciách. Nosný systém budovy, ktorý zabezpečuje prenos horizontálnych síl, je vždy súčasťou vertikálneho nosného systému. V našich podmienkach, aj keď podľa literatúry možno do výšky 20 podlaží použiť rámové konštrukcie, sa najčastejšie požíva systém so železobetónovým nosným jadrom a stĺpmi podopierajúcimi lokálne podopreté dosky. Ich rozpätia sa pohybujú od 6 do 8,1 m, výnimočne 9 m.

Výrazná úspora sa dosahuje použitím hlavíc s rozmermi 1/6 rozpätia na každú stranu stĺpa, ktorých výška predstavuje 1,25 hrúbky stropnej dosky. Tento spôsob často pomôže vyriešiť aj problém s pretlačením stĺpa. Úspory hmotnosti možno dosiahnuť i pomocou rebrových kazetových (rozpätie až 12 m) alebo predpätých stropov v oblasti železobetónových dosiek. Pri oceľových konštrukciách stropu sa používajú spriahnuté stropné dosky s hrúbkou od 100 do 180 mm, jednosmerne vystužené dosky betónované do trapézového plechu s minimálnou hrúbkou 60 mm čispriahnuté oceľovo-betónové dosky.

V zahraničí a najmä v USA sa často využívajú stropné dosky s hlavnými priehradovými nosníkmi alebo s nosníkmi s otvormi (prelamované nosníky). Konštrukcie na prenos horizontálnych síl do základov majú byť symetricky umiestnené s ohľadom na polohu ťažiska budovy alebo pôsobisko horizontálnych síl vetra. Pri predbežnom návrhu možno vychádzať z modelu konzoly s prierezom vytvoreným horizontálnym rezom šmykových stien alebo jadra s rešpektovaním ich ťažiska.

Nosný systém výškových budov u nás často tvoria železobetónové jadrá, ktoré zaisťujú vodorovnú tuhosť budovy. Nahradenie jadra prútom si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Jadro, vzhľadom na jeho funkciu, oslabuje množstvo otvorov, ktorých vplyv treba zahrnúť do výpočtu tuhosti náhradného prúta. Pri náhrade jadra sa musí zohľadniť oslabenie pásových prútov a šmykové oslabenie steny. Náhradný konzolový prút má mať po výške premennú osovú aj ohybovú tuhosť.

Náhradným prútom sa nedá zvládnuť zmena ťažiska prierezu jadra po výške budovy. Všeobecne treba pri návrhu prihliadať na skutočné pôsobenie nosného systému (oslabenie šmykových stien otvormi, šmykové ochabnutie stien atď.). Pri rámových konštrukciách možno použiť model výseku rámu. V počiatočnom štádiu navrhovania sa podľa zahraničných skúseností pri projekte veľmi vysokých budov počíta až s 15 typmi nosných systémov a každý má rovnakú šancu na realizáciu.

U nás sa väčšinou uprednostňuje jeden druh konštrukcie a materiálu, pričom na hľadanie najvhodnejšieho riešenia sa zabúda. Pre investorov je často zaujímavejšia cena za projekt, a nie efektivita riešenia v konečnom štádiu. Neplatí to však všeobecne. Seriózne vypracovanie rôznych variantov nosného systému, podložené výpočtami (i keď predbežnými), si vyžaduje čas, odbornosť, skúsenosti a kvalifikovanú oponentúru zo strany odborných inštitúcií a nezávislých odborníkov.

Investícia v prípravnej fáze projektu nosnej konštrukcie sa zhodnotí v kvalite a cene realizovaného diela. Výsledkom počiatočného štádia projektu je užší výber vhodného nosného systému a špecifikácia parametrov výškovej budovy. Vhodný systém zahŕňa prvky navrhnuté na zvislé zaťaženie, ktoré vo veľkej miere postačujú aj na prenos horizontálnych účinkov vetra alebo seizmicity.

Na porovnanie vplyvu výberu vhodného nosného systému, ako aj použitia kvalitnejších materiálov na spotrebu konštrukčnej ocele uvádzame tabuľku 1 podľa (3). Údaje uvedené v tejto tabuľke ukazujú vplyv účinnosti nosného systému na určité výšky budov. V praxi sa postupne prechádza na navrhovanie podľa Európskych noriem. Významnú rolu pri tom zohráva špecifikácia systému noriem. Neodporúča sa kombinovať rôzne systémy noriem, napriek tomu, že v oblasti navrhovania požiarnej odolnosti sa tomu nemožno vyhnúť.

Základným problémom je prenos pomerne veľkých zvislých a vodorovných zaťažení do základových konštrukcií a zabezpečenie horizontálnej tuhosti budovy s ohľadom na účinky statických a dynamických zaťažení. Medzi dynamické zaťaženia patrí zaťaženie vetrom a seizmicitou. Statické riešenie vysokej budovy musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti a stability, ale aj vytvorenia komfortu pri užívaní budovy. Na adekvátnu spoľahlivosť treba prihliadať pri každom prvku a pri všetkých prípustných kombináciách zaťažení.

Zvláštna pozornosť sa musí venovať prvkom, ktorých zlyhanie môže iniciovať reťazové zrútenie budovy. Pri navrhovaní veľmi vysokých budov sa zohľadňuje aj vplyv deformácií na vnútorné sily v konštrukcii (teória II. rádu). Pri riešení budovy si nevystačíme iba s jedným výpočtovým modelom. Vždy je pri návrhu základu potrebné riešiť interakciu budovy s hornou stavbou. Pri posúdení stability budovy proti preklopeniu sa zohľadňuje rozdielna poloha ťažiska kontaktnej plochy základu a zvislého zaťaženia.

Pri veľkých rozdieloch sa problém rieši pomocou zmeny v podopretí základovej konštrukcie. Interakcia nosného systému s podložím môže mať významný vplyv na správanie nosného systému. Pri použití stužujúceho jadra je pri plošnom založení objektu sadnutie pod jadrom o 20 až 30 % väčšie ako sadnutie na okraji budovy. Rozdiel sadania sa prejaví na redistribúcii síl vo vodorovných a zvislých nosných konštrukciách.

Správanie konštrukcie ovplyvňuje i postup výstavby. Stlačenie stĺpov od zmrašťovania a dotvarovania betónu, ovplyvnené postupom výstavby, treba zohľadniť už pri návrhu stropov, ale aj pri riešení detailov deliacich konštrukcií. Pri budove s 80 podlažiami podľa (4) s oceľovou konštrukciou z ocele vysokej pevnosti je pružné skrátenie stĺpa 180 až 220 mm. Pri budove zo železobetónu je pružné skrátenie 65 mm, celkové 180 až 225 mm. Na výpočet tohto účinku sa v (2) a (4) uvádza praktický postup.

Komerčne dostupné výpočtové programy v nadväznosti na postup výstavby obyčajne tento efekt nezohľadňujú. Ďalším účinkom je účinok teploty na stĺpy budovy. Podľa (2) treba efekt brať do úvahy pri budovách s výškou viac ako 60 m. Kritickými miestami pre nosné konštrukcie výškových budov sú pri šmykových stenách a jadrách nadpražia otvorov v ťažisku rezu šmykovej steny a okraje stien v šírke minimálne dvojnásobku hrúbky steny.

Do týchto miest sa neodporúča umiestňovať otvory. Otvory v nadpražiach lokalizovaných blízko ťažiska prierezu steny znižujú ohybovú tuhosť steny. Priekopníkom v oblasti navrhovania vysokých budov a autorom známej monografie Vysoké budovy bol Dr. J. Kozák (Alfa 1980). Poznatky z navrhovania vysokých budov sa v súčasnosti u nás objavujú ako príspevky na domácich a zahraničných konferenciách. Významným svetoznámym odborníkom v navrhovaní vysokých budov bol Dr. Fazlur Rahman Khan (1929 - 1982), ktorý je autorom mnohých publikácii o vysokých budovách ako aj nosných konštrukcií vysokých budov.

Pôvodom z Bangladéša, po ňom v roku 1998 v Chicagu na jeho počesť pomenovali ulicu pri budove Sears Tower (110 poschodí, výška 442 m, spotreba ocele 76-tisíc ton). Postupy doporučované Dr. Khanom sa používajú dodnes. Vysoké budovy patria k náročným technickým dielam, ktoré si pri statickom riešení nosného systému vyžadujú čas, odborné vedomosti a v neposlednom rade aj skúsenosti. Vďaka rozvoju výpočtovej techniky už nie je nevyhnutná rutinná práca, tvorivá činnosť je však stále závislá od času.

Čas na prípravu projektu sa výrazne skrátil, pričom projekt 20- až 30-poschodovej budovy sa očakáva v lehote niekoľkých mesiacov. Zostáva však zodpovednosťou statika postarať sa o bezpečný návrh nosnej konštrukcie. Ing.

Referencie

1. Bungale S. Taranath: Steel, Concrete and Composite Design of Tall Buildings McGrawHill, 1997, 2nd Edition, 998 strán
2. Stafford-Smith, Alex Coull: Tall Building Structures Analysis and Design, Wiley-Interscience, 1991, 536 strán
3. Chew Yit Lin, Michael: Construction Technology for Tall Buildings, 2nd Edition, Singapore University Press, 2006, 417 strán
4. Fintel M, Ghosh SK, Iyengar: Column Shortening in Tall Buildings - Prediction and Compensation, Portland Cement Association, Skokie, Illinois, USA, 1987, 38 strán
5. P. Jayachandran: Design of Tall Buildings - Preliminary Design and Optimization, International Conference on Tall Buildings and Industrial Structures, PSG College of Technology, Coimbatore, India, January 2003
6. Yin Zhou, Tracy Kijewski, Ahsan Kareem: Along-Wind Load Effects on Tall Buildings: Comparative Study of Major International Codes and Standards, Journal of Structural Engineering, June 2002
7. Mir M. Ali: Evolution of Concrete Skyscrapers from Ingalls to Jinmao, Electronic Journal of Structural Engineering, 1 ( 2001)
8. Neslíhan Saglam: Settlement of piled raft a critical review of the case histories and calculation method, M. S.

Izolácia plechovej garáže z vonkajšej strany

Izolácia plechovej garáže z vonkajšej strany je dôležitou súčasťou zabezpečenia tepelného komfortu a funkčnosti tohto priestoru. Plechové garáže, hoci sú obľúbené vďaka svojej jednoduchej konštrukcii a relatívne nízkym nákladom, majú tendenciu sa v lete rýchlo zahrievať a v zime ochladzovať. Zavedenie vhodnej izolácie môže výrazne zlepšiť podmienky vo vnútri, čo ovplyvní pohodlie obyvateľov aj stav predmetov, ktoré sú v nej uložené.

Zateplenie plechovej garáže z vonkajšej strany má množstvo výhod, ktoré sa oplatí podrobne rozobrať, aby sme pochopili celý rozsah jeho významu:

• Ochrana pred extrémnymi teplotami
• Lepšia energetická účinnosť
• Ochrana uložených predmetov
• Komfort používania
• Zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti
• Zníženie hlučnosti

Kombinácia všetkých týchto faktorov robí z izolácie nielen praktické, ale aj ekonomické a komfortné riešenie, o ktorom treba uvažovať.

Príprava na prácu

Príprava na zateplenie plechovej garáže z vonkajšej strany je kľúčovou fázou, ktorá zabezpečí hladký priebeh a efektívnosť prác. Zahŕňa zhromaždenie správneho náradia a materiálov, ako aj dodržiavanie bezpečnostných pravidiel.

Nástroje a materiály

Aby ste mohli pokračovať v zatepľovaní plechovej garáže zvonku, je potrebné zhromaždiť správne náradie a materiály. Nasleduje ich podrobný zoznam:

• Náradie:
  • Vŕtačka
  • Elektrický skrutkovač
  • Ručná alebo elektrická píla
  • Nožnice na plech
  • Kladivo
  • Vodováha
  • Meradlo
  • Štetec alebo valček
  • Pištoľ na montážnu penu
• Materiály:
  • Tepelná izolácia (polystyrén, minerálna vlna alebo polyuretánová pena)
  • Drevený alebo kovový rošt
  • Skrutky a skrutky
  • Tesniaca páska
  • Parotesná fólia
  • Omietka alebo dokončovacie panely
  • Inštalačná pena
  • Lepidlo na polystyrén alebo minerálnu vlnu

Bezpečnosť práce

Bezpečnosť je vždy prioritou. Dodržiavanie bezpečnostných opatrení pri vykonávaní izolačných prác na vonkajšej strane plechovej garáže chráni pred úrazmi a zabezpečuje hladký priebeh prác.

Tipy na bezpečné vykonávanie izolačných prác:

• Vhodný ochranný odev, pracovné rukavice, ochranné okuliare a protiprachová maska.
• Bezpečnosť pri používaní elektrického náradia (skontrolovať technický stav, používať v súlade s pokynmi výrobcu, pracovať na dobre osvetlenom mieste).
• Práca vo výške (stabilný rebrík, bezpečnostné pásy).
• Práca s chemickými materiálmi (dobre vetraný priestor, uchovávať mimo dosahu zdrojov tepla a otvoreného ohňa).
• Ochrana pred padajúcimi materiálmi (bezpečné skladovanie materiálov).
• Prestávky a hydratácia.

Starostlivá príprava a uvedomenie si možných nebezpečenstiev sú kľúčom k efektívnemu a bezpečnému vykonávaniu izolačných prác.

Výber izolačného materiálu

Výber správneho materiálu na zateplenie plechovej garáže z vonkajšej strany je kľúčom k zaisteniu tepelnej účinnosti a trvanlivosti vykonanej izolácie. Každý z dostupných materiálov má svoje špecifické výhody a nevýhody, ktoré sa oplatí pred rozhodnutím dôkladne zvážiť.

Polystyrén

Výhody použitia penového polystyrénu:

• Vynikajúca tepelná izolácia
• Nízka hmotnosť
• Odolnosť voči vlhkosti
• Jednoduché spracovanie
• Nízka cena

Nevýhody používania penového polystyrénu:

• Nízka požiarna odolnosť
• Menšia zvuková izolácia
• Ekologickosť

Minerálna vlna

Vlastnosti a použitie minerálnej vlny:

• Vynikajúca tepelná a zvuková izolácia
• Požiarna odolnosť
• Odolnosť voči plesniam a hubám
• Šetrnosť k životnému prostrediu
• Priepustnosť pre vodné pary

Nevýhody použitia minerálnej vlny:

• Vyššia cena
• Vyššia hmotnosť
• Náročnejšia inštalácia

Polyuretánová pena

Výhody polyuretánovej peny ako izolačného materiálu:

• Výnimočná tepelná izolácia
• Univerzálnosť použitia
• Odolnosť voči vlhkosti
• Rýchlosť aplikácie
• Trvanlivosť

Nevýhody použitia polyuretánovej peny:

• Vyššia cena
• Vyžaduje si špecializované vybavenie
• Potenciálne chemické emisie

Porovnanie materiálov

Tabuľka porovnávajúca vlastnosti rôznych izolačných materiálov:

Krok za krokom: Zateplenie plechovej garáže

Proces izolácie plechovej garáže zvonku si vyžaduje starostlivosť a správnu prípravu. Tu je podrobný sprievodca krok za krokom, ktorý vám pomôže vykonať túto operáciu efektívne a hladko.

Krok 1: Príprava povrchu

Prvým krokom pri izolovaní plechovej garáže zvonku je správna príprava povrchu. Tento krok je rozhodujúci na zabezpečenie toho, aby izolácia bola odolná a účinná.

Ako správne pripraviť povrch, ktorý sa má zatepliť:

• Očistite povrch
• Odstránenie hrdze
• Oprava poškodení
• Odmasťovanie
• Základný náter

Krok 2: Montáž mriežky

Ďalším krokom je inštalácia roštu, ktorý bude slúžiť ako podklad pre izolačný materiál.

Pokyny na inštaláciu roštu pre izoláciu:

• Výber materiálu roštu
• Určenie montážnej línie
• Inštalácia vertikálnych líšt
• Inštalácia vodorovných líšt
• Kontrola stability

Krok 3: Montáž izolácie

Po inštalácii roštu môžete pristúpiť k inštalácii izolačného materiálu.

Kroky pre inštaláciu zvoleného izolačného materiálu:

• Orežte materiál
• Umiestnenie izolácie
• Upevnenie izolácie
• Utesnenie medzier

Krok 4: Zabezpečenie izolácie

Zabezpečenie izolácie je kľúčom k zaisteniu jej trvanlivosti a účinnosti.

Ako chrániť izoláciu pred poškodením a vlhkosťou:

• Parotesná fólia
• Tesniace pásky
• Mechanická ochrana

Krok 5: Vonkajšia úprava

Posledným krokom je dokončenie vonkajšej úpravy garáže, aby získala estetický vzhľad a ďalej chránila izoláciu.

Možnosti povrchovej úpravy exteriéru garáže po zateplení:

• Omietka
• Fasádne panely
• Fasádne dosky
• Trapézový plech

Dodržiavaním tohto podrobného postupu môžete efektívne zatepliť svoju plechovú garáž zvonku, čo prispeje k zlepšeniu tepelného komfortu, úspore energie a ochrane uložených predmetov.

Uchytenie sadrokartónu do omietky

Na stene si vyznačíme polohu podhľadu. Po obvode miestnosti pripevníme UD profily, na ktoré pred osadením prilepíme samolepiace pripojovacie tesnenie Rigips. UD profily pripevňujeme na murivo plastovými natĺkacími hmoždinkami, príp. inými vhodnými pripevňovacími prostriedkami podľa druhu obvodových stien. Vzájomný rozostup pripevnenia je max. 800 mm.

Rozmeriame polohu závesov. Závesy rozmiestnime tak, aby ich rozostup v smere nosných profilov bol max. 900 mm a rozostup v kolmom smere bol max. 1000 mm, tým vznikne „sieť“ závesov 0,9 x 1 m. Vzdialenosť prvého nosného CD profilu od steny je max. 333 mm a vzdialenosť prvého závesu od steny je max. Nasunieme perové závesy na závesné drôty. Na obvodové UD profily položíme nosné CD profily a následne “naklikneme” perové závesy do CD profilov.

CD profily môžeme nadstaviť pomocou spojovacích kusov na CD profily. Susediace nadstavenie CD profilov vystriedame minimálne o šírku dosky (min. 1 200 mm). Montážne CD profily vložíme do obvodových UD profilov a krížovými spojkami ich spojíme s nosnými CD profilmi. Sadrokartónové dosky Rigips hrúbky 12,5 mm pripevňujeme na montážne CD profily a obvodové UD profily samoreznými skrutkami typu TN po 170 mm. Dosky orientujeme vždy dĺžkou kolmo na montážne profily. Styk priečnych hrán dosiek musí byť umiestnený na montážnom CD profile.

Ďalšie užitočné nástroje a materiály

Nadstavec FESTA na strihanie plechu pre vŕtačky je dokonalým pomocníkom pre všetkých majstrov, ktorí hľadajú rýchle a presné riešenie na strihanie plechov a plastov. Stačí ho jednoducho upevniť na klasickú alebo akumulátorovú vŕtačku s bežným skľučovadlom a okamžite tak premeníte váš nástroj na výkonné nožnice. Šesťhranná stopka zabraňuje preklzávaniu, čo zabezpečuje bezpečnú a stabilnú prácu.

Tento nadstavec využíva obojstranný strihací mechanizmus - po opotrebovaní jednej strany ho stačí otočiť a používať ďalej, čím predlžujete jeho životnosť. Ergonomické madlo umožňuje presné vedenie a pohodlnú manipuláciu, čo oceníte pri náročnejších projektoch. Strihací nadstavec je vhodný na strihanie rôznych typov plechov, ako sú oceľ, meď, hliník či mosadz, ale aj plastových materiálov. Spoľahnite sa na kvalitu FESTA a zvládnite každú výzvu jednoducho a efektívne!

tags: #uchytenie #nosných #CD #profilov #do #trapézového

Populárne príspevky:

• Ako si pripraviť domácu zmrzlinu
• Borken a jeho využitie
• Zdravé raňajky Coop Jednota
• Zavárací hrniec Vigan ZH27DGB – recenzia
• Údržba ošatky na chlieb