Zloženie soli v tele človeka: Dôležitá živina alebo tichý zabijak?

„Mám ťa rada ako soľ.“ Rozprávková veta trefne vystihuje chuťovú preferenciu mnohých ľudí. V skutočnosti môže dokonca ísť o viac ako o preferenciu - o závislosť od slanej chuti. V priemere dennú dávku soli v našej strave prekračujeme niekoľkonásobne. Sodík, ktorý naše telo v soli získava, patrí medzi hlavné ióny udržujúce stabilné prostredie medzibunkového prostredia a hospodáriace s vodou. Napriek tomu za nadmernú konzumáciu soli naše telo za to nebude vďačné. Jej nadbytok je dobre známym faktorom rastu krvného tlaku. Okrem obehovej sústavy má ale neblahý vplyv aj na ďalšie systémy - obličky, kosti alebo žalúdok.

V našom článku sa dozviete viac nielen o týchto rizikách, ale aj aké je zdravé množstvo soli, ktoré naše telo potrebuje. Poďme sa teda pozrieť, aké je zloženie soli v tele človeka, aký má vplyv na naše zdravie a ako ju správne dávkovať.

Skryté nebezpečenstvá nadmernej konzumácie soli

Čo je to soľ a aké je jej zloženie?

Soľ čiže chlorid sodný (NaCl) je chemická zlúčenina tvorená približne zo 40 % sodíkom a z 60 % chlórom. Jedlá soľ je z chemického hľadiska chlorid sodný (NaCl). Čistého sodíka je v soli 40 %. V tele sa sodík nachádza hlavne v tekutinách obklopujúcich bunky ako tzv. extracelulárny ión. Má veľmi dôležitú úlohu, pretože sodíkový katión (Na+) svojím kladným nábojom vyrovnáva elektrický potenciál, využívajú ho najrôznejšie prenášače alebo sa zúčastňujú vzniku nervových vzruchov.

Významne sa sodík podieľa aj na hospodárení tela s vodou, každý ión sodíka v tele totiž okolo seba drží hneď niekoľko molekúl vody. Bežná hladina sodíka v krvi je 140 mmol/l. Vylučuje sa z tela obličkami a prípadne aj potom.

Na svete nájdeme hneď niekoľko druhov soli, z ktorých niektoré môžu obsahovať stopové množstvá ďalších minerálnych látok, napríklad draslíka, zinku, vápnika či železa. Rôzne druhy soli tiež disponujú odlišnou hrubosťou a zložením, preto sa využívajú na špecifické účely. Najznámejšia a najrozšírenejšia je však soľ kuchynská (jedlá soľ). Je jemnozrnná, vysoko čistá a často býva obohatená o jód, ktorý v jedálničku nezriedka chýba, alebo fluór.

Soľ sa získava ťažbou v soľných baniach alebo odparovaním slanej alebo inej vody bohatej na minerály. V rámci správneho fungovania organizmus sú pre človeka nevyhnutné aj minerálne látky, ktoré sa podieľa na správnom fungovaní orgánov a tkanív. Pretože si ich naše telo nedokáže samo vyprodukovať, sme odkázaní na ich príjem zvonku, formou potravy a tekutín.

Ako soľ sa všeobecne môže nazývať nielen chlorid sodný, ale mnoho ďalších anorganických aj organických zlúčenín. Napríklad taká Epsomská soľ prezývaná aj horká soľ je v skutočnosti heptahydrát síranu horečnatého. Používa sa na kúpele, po požití má preháňavé účinky. Prirodzene sa nachádza v niektorých minerálnych vodách, ktoré sú známe práve svojimi preháňavými vlastnosťami.

Použitie soli sprevádza ľudstvo od nepamäti. Soľ pomáhala uchovať potraviny, bola tiež starovekým prostriedkom na čistenie rán. Morská soľ získaná odparovaním morskej vody obsahuje okrem chloridu sodného aj ďalšie minerály. Jedinečným typom morskej soli je tzv. Maldonská soľ. Himalájska soľ je špeciálnym typom kamennej soli ťaženej v oblasti Himaláje. Je známa vďaka svojej prirodzene ružovej farbe, ktorú má vďaka prímesi oxidu železitého. Čierna soľ (tiež Kala Namak alebo Sanchal) je tradičná indická soľ vulkanického pôvodu.

V strednej Európe je bežný nedostatok jódu. Nemáme prístup k moru a morskej soli, ktorá ho prirodzene obsahuje. Ani konzumácia morských rýb nie je v našich zemepisných šírkach každodennou záležitosťou. Situáciu s nedostatkom jódu preto rieši jodizácia soli. Soľ s jódom musí obsahovať aspoň 27 mg jódu v 1 kg soli. Vďaka tomuto opatreniu môžeme mať ľahko v jedálničku dostatok jódu, ktorý zaistí správne fungovanie štítnej žľazy a prevenciu strumy.

Prečo potrebujeme soľ?

Soľ je bežnou súčasťou väčšiny jedálničkov a ľudia si ju do jedál sypú bez rozmyslu, hoci je jej v nich už aj tak habadej. A pritom nás tento minerál zabíja. Nie hneď. Ale napokon nás dostane. Soľ je životne dôležitá živina. Jej zložky, ióny sodíka a chlóru, pomáhajú udržiavať v tele rovnováhu tekutín.

Sodík zohráva dôležitú úlohu pri regulácii telesných tekutín a normálnej funkcii nervov a svalov. V priebehu evolúcie si ľudské telo vytvorilo množstvo mechanizmov, ako sa s ním vysporiadať v čase nadbytku a nedostatku. A treba povedať, že sa telo lepšie vysporiada s nadbytkom ako príliš malým množstvom sodíka. Soľ je minerál, ktorým si osolíme pokrm, ale sodík je stopový prvok, ktorý soľ obsahuje. 1 g soli obsahuje asi 383 mg sodíka.

Obvyklá potrava našich predchodcov - lovcov a zberačov - obsahovala soli málo, preto sa nám vyvinul citlivý systém na jej detekciu v strave. Jeden z piatich receptorov na jazyku slúži výlučne na rozpoznávanie soli - je to jediný receptor, ktorý je „vyladený“ len na jednu chemikáliu. Na rozdiel od energie naše telá soľ nedokážu skladovať, a tak sú veľmi dobré v jej zadržiavaní, najmä vďaka recyklačnému mechanizmu v obličkách.

Donedávna väčšina ľudí nejedávala viac soli, než sa nachádzalo prirodzene v strave - dokopy menej ako pol gramu denne. Čistá soľ sa do našej stravy dostala približne pred 5000 rokmi, keď v Číne prišli na to, že sa v nej dá konzervovať jedlo. Odvtedy hrala v ľudskej histórii poprednú úlohu. Hoci už potraviny chránime pred skazou inak ako nasolením, naša chuť na soľ nijako neopadla. Väčšina ľudí jej konzumuje oveľa viac, ako potrebuje.

Ako telo reguluje hladinu sodíka?

Telo množstvo sodíka prísne reguluje. Zvýšená hladina sodíka v krvi sa označuje ako hypernatriémia a hrozí napríklad pacientom s zlyhávajúcimi obličkami alebo pri závažné dehydratáciu.

Začneme v mozgu. Tam sú totiž umiestnené neuróny, ktoré majú funkciu takýchto malých senzorov. A aby sme pochopili, ako tieto senzory strážia hladinu sodíka, musíme si vysvetliť, čo je to hematoencefalická bariéra. Mozog je naozaj privilegovaný orgán, do ktorého sa len tak niečo nedostane. Obzvlášť veľké molekuly do mozgu nemajú vôbec prístup. A je to preto, že máme funkčnú hematoencefalickú bariéru, ktorá veľmi prísne stráži, čo do mozgu pustí. Okrem malých molekúl alebo látok, ktoré sú pre nás životne dôležité, sa do mozgu nič nedostane. Avšak neuróny, ktoré sídlia v oblasti mozgu, kde majú za úlohu sledovať rovnováhu sodíka (majú aj iné funkcie), nemajú tak prísne stráženú bariéru okolo seba.

A jeden z najdôležitejších neurónov sa nazýva OVLT (Organum Vasculosum Lamina Terminalis). Ide o typy neurónov, ktoré sú umiestnené blízko hematoencefalickej bariéry, a pretože v týchto miestach je bariéra v podstate neúplná, sú tieto neuróny perfektné strážcovia toho, čo sa nachádza v krvnom riečisku. Takže dokážu aj detekovať či je hladina sodíka príliš vysoká alebo naopak nízka.

Premýšľali ste niekedy prečo máte pocit smädu? A prečo je pocit smädu oveľa väčší po konzumácii slaného jedla? Aj to majú na starosti neruóny OVLT, pretože tie ako prvé vyšlú signál do supraoptického jadra, ktoré následne kontaktuje hypofýzu (riadiacu oblasť mozgu) a tá dá pokyn hormónu zvanému vazopresín. Tomu sa tiež hovorí antidiuretický hormón. Ten riadi množstvo moču a má funkciu buď obmedziť množstvo moču alebo naopak ho zvýšiť. Avšak tieto neuróny majú aj sadu receptorov, ktoré dokážu kontrolovať hladinu krvného tlaku. Pokiaľ dôjde k nižšiemu objemu krvi a tým aj k poklesu krvného tlaku, zvýši sa aj pocit smädu.

Tento mechanizmus, ktorý riadi pocity smädu, je skutočne sofistikovaný systém, kedy sodík detekuje hladinu tekutín v tele. Svoju špecifickú úlohu v tomto mechanizme majú obličky. Tie nám slúžia ako taký filter, pretože krv, ktorá nimi preteká, obsahuje celý rad látok, ktoré obličky musia triediť. Triedia aminokyseliny, minerály a iné látky.

Slané roztoky alebo morské vody môžu byť každodenným pomocníkom v starostlivosti o naše sliznice. Hypertonické morské vody vo forme nosných sprejov s vysokým obsahom solí pomáhajú pri opuchnutej nosovej sliznici počas nádchy. Izotonická morská voda, ktorá má obsah solí nižší, sa potom hodí na pravidelnú nosnú hygienu. Slanú vodu je možné tiež inhalovať. Najslanejším morom je Mŕtve more. Soľ z neho sa okrem iného dá využiť aj ako prísada do kúpeľa. Vďaka nej si benefity morskej vody a jej pôsobenie na koži môžete užívať aj doma.

Nadbytok a nedostatok soli v tele

Aj keď je soľ pre človeka potrebná, príliš veľké množstvo pôsobí škody na zdraví. Hovorí sa aj o možnom vplyve na vznik kardiovaskulárnych ochorení, štúdie však stále prebiehajú. Soľ tiež negatívne ovplyvňuje črevnú mikrobiom, a teda aj imunitný systém. Ďalšie nebezpečenstvo hrozí aj v tom, že človek si na soľ veľmi rýchlo zvyká a chuťové poháriky sa postupne otupí a zvyknú. Výsledkom je začarovaný kruh, kedy postupne čoraz viac solíme, aby nám pokrm chutil.

Vysoký obsah sodíka má negatívny vplyv na naše zdravie aj funkcie mozgu. A naopak je tiež dokázané, že nízka hladina sodíka je škodlivá úplne rovnako. A to nielen na úrovni zvyšku tela, ale aj mozgových funkcií. Bunky sodík potrebujú, pretože im pomáha udržať tekutiny vo vnútri buniek a nie mimo nich.

O nedostatku soli v našej strave nemôže byť reč, preto sa zdá, že nedostatok sodíka nehrozí. U zdravých ľudí to naozaj platí. Existujú ale stavy, ochorenia alebo lieky, ktoré môžu nízku hladinu sodíka v krvi (hyponatrémiu) vyvolať. Spravidla sa ich musí stretnúť viac dohromady. Patrí sem napríklad zlyhanie pečene, srdca alebo obličiek, dlhodobé zvracanie, závažné respiračné choroby, onkologické ochorenia, hypoglykémia, užívanie niektorých liekov ako diuretiká alebo psychofarmaká aj nadmerný príjem tekutín.

WHO tvrdí, že svet sužuje „kríza“ neinfekčných chorôb. Soľ je jedným z hlavných páchateľov, lebo má vplyv na krvný tlak a tým aj na kardiovaskulárne ochorenia, ako infarkty a cievne príhody.

Už sme si vysvetlili, prečo sodík ovplyvňuje vodu a tlak. Keď obličky nepracujú naplno, nedokážu dostatočne vylučovať sodík. Preto lekári odporúčajú obmedziť príjem soli - ideálne pod 5 gramov denne (čo je asi jedna čajová lyžička). Viac než 70 % sodíka prijímame z hotových a spracovaných potravín - údenín, syrov, polotovarov, omáčok či pečiva.

Sodík sa správa ako magnet na vodu - čím viac ho prijímate, tým viac vody telo zadrží. Výskumy ukazujú, že obmedzenie soli pomáha znížiť tzv. Čím viac soli, tým viac vody v krvnom obehu - a tým väčší tlak na cievy a srdce. Ľudia s cukrovkou majú často vyšší tlak a citlivejšie obličky.

Koľko soli potrebujeme? Odporúčaná denná dávka

Koľko soli je tak akurát? Odborné odporúčania sa mierne líšia, avšak maximálne odporúčané množstvo soli za deň pre dospelého človeka sa pohybuje okolo 5 - 6 g teda približne jednej čajovej lyžičky. Táto soľ zahŕňa všetku skonzumovanú soľ v hotových jedlách aj na dosolovanie. Realita je v Českej republike ale taká, že dospelí konzumujú pokojne okolo 15 g soli denne! Najväčší podiel soli v strave predstavuje „skrytá“ soľ, ktorú obsahujú hotové jedlá, údeniny, polotovary alebo niektoré tvrdé syry.

Podľa odhadov ale strava predškolákov a školákov odporúčané množstvo soli prekračuje 3-4x. S obľubou slanej chuti sa nerodíme. Ide o návyk, ktorý získavame až neskôr. Rovnako, ako sa dá chuti na slané privyknúť, sa ju možno aj odnaučiť. Ak začnete pre svoje zdravie postupne množstvo soli v jedle znižovať, chuťové poháriky sa postupne znova vycvičia a budú slanú chuť zachytávať citlivejšie.

Odporúčaná denná dávka soli je maximálne 5 g, čo obsahuje približne 2 g sodíka. Avšak aj pri sodíku je potrebné povedať, že všeobecné denné odporúčania nie sú nikdy presné, pretože každý máme iný životný rytmus a teda aj iné potreby sodíka. Sodík tiež reguluje túžbou po soli samotnej, pretože vo chvíli, keď máte chuť na slané potraviny, znamená to, že sodík chýba. Aj keď to tak nemusí byť vždy. Existujú aj okolnosti, kedy môžete mať chuť na slané potraviny, hoci máte sodíka dostatok.

Pre zaistenie vyššie uvedených funkcií je totiž potrebné skutočne len veľmi malé množstvo soli. Deti do 1 roka by denne mali prijať menej ako 1 g soli. Ak je dieťa dojčené, získava potrebné minerály vrátane sodíka z materského mlieka, rovnako tak umelá výživa myslí na správny obsah všetkých potrebných živín. Ak sa pýtate, kde hľadať hlavný zdroj soli a poťažmo sodíka vo svojom jedálničku, odpovedať je vcelku jednoduchá - ide o priemyselne spracované potraviny, ktoré zodpovedajú až za 75 % celkového denného príjmu soli.

Za bezpečnú, zdraviu neškodnú dávku je považovaných 5 g soli denne, čo je približne jedna čajová lyžička. Narodili sme sa s chuťou na slané? Chuť na slané nám nie je vrodená. Je to naučený zlozvyk, ktorý podporujeme konzumáciou slaných jedál. Čím viac solíme, tým viac si otupujeme chuťové poháriky na povrchu jazyka a o tým menej vnímame chuť potraviny či pokrmu. Prisoľujeme stále viac a viac a zamotávame sa do začarovaného soľného kruhu.

Ak vám lekár odporučil menej soli, nemusíte sa báť, že vás čaká život bez chuti. Vedeli ste, že len asi štvrtina soli pochádza z dosoľovania pri varení? Chuť soli sa dá nahradiť kontrastom a vôňou. Mäso alebo ryby napríklad potrite rozmarínom, tymianom, cesnakom a kvapkou olivového oleja - tieto ingrediencie dodajú jedlu hĺbku a nepotrebujú veľa soli, aby chutili výborne. Do šalátov sa zas hodí kvapka citrónovej šťavy, jablčného octu alebo kvalitného olivového oleja - kyslosť totiž zvýrazní prirodzenú slanosť pokrmu. Niektorí ľudia si dokonca odvykli soliť úplne - trvá to asi dva až tri týždne, kým sa chuťové bunky „preučia“. Keď obmedzíte soľ, telo si začne viac všímať ostatné chute. Skúste si v jedálničku udržať aj potraviny bohaté na selén, ktorý prispieva k správnej funkcii imunity a štítnej žľazy.

Ako znížiť príjem soli? Praktické tipy

Napriek všeobecnému presvedčeniu, že na slané máme vrodenú chuť, miera slanosti je podľa všetkého vecou zvyku. Ľudia z prírodných kmeňov, napríklad obyvatelia horských oblastí Papuy-Novej Guiney, sa s čistou soľou bežne nestretnú a chutí im odporne. Keď sa však presťahujú do mesta, rýchlo si na soľ navyknú. Zdá sa teda, že je to podobné ako s čili a kávou - dokážeme si obľúbiť aj vo svojej podstate odpudivé chute. A podobne ako pri drogách, čím viac toho konzumujeme, tým viac po tom bažíme, lebo chuťové poháriky s čoraz vyššími dávkami strácajú citlivosť. Len čo získame návyk na soľ, nesolené jedlá nám chutia mdlo a fádne. Situácii rozhodne nepomáha, že potravinárske výrobky sú soli plné.

Približne tri štvrtiny skonzumovanej soli sa do jedla dostanú ešte pred tým, než nám príde na tanier. Netýka sa to len obvyklých podozrivých, teda čipsov a údenín, ale aj cereálií, keksov, syrov, jogurtov, koláčov, polievok a omáčok. Je mnoho príčin, prečo je v potravinárskych výrobkoch toľko soli. Okrem toho, že soľ pomáha predlžovať trvanlivosť, ešte aj vylepšuje chuť lacným prísadám a skrýva horčinu, ktorá vzniká pri priemyselnej tepelnej úprave. Soľ sa dá vstrekovať do mäsa, aby držalo viac vody, vďaka čomu sa dá predávať voda za cenu mäsa. Soľ zlepšuje vzhľad, textúru aj vôňu výrobkov.

Ak začnete pre svoje zdravie postupne množstvo soli v jedle znižovať, chuťové poháriky sa postupne znova vycvičia a budú slanú chuť zachytávať citlivejšie. Ponúkame vám niekoľko tipov, ako na to:

  1. Obmedziť dosoľovanie pokrmov dokážete už len tým, že soľnička nebude pri jedle hneď po ruke. A možno sa ukáže, že dosoľovať naservírovaný pokrm nie je až také nutné (minimálne nie toľko, aby stálo za to si pre soľ dôjsť alebo si o ňu povedať).
  2. Najväčší podiel soli v jedálničku nie je tá, ktorú do jedla sypeme sami. Hlavnými zdrojmi soli sú už hotové alebo trvanlivé potraviny. Veľmi vysoký obsah soli majú údeniny, tvrdé syry, slané pochutiny, solené oriešky, instantné polievky a jedlá alebo fast-foodové jedlá. Soľ v trvanlivých potravinách má dôležitú úlohu pre ich konzerváciu.
  3. Nielen soľ je nositeľkou farebných chutí. Nebojte sa experimentovať s dochucovaním pomocou byliniek alebo korenia, ktoré jedlo obohatí bez zbytočnej soli. Významným nositeľom chuti v potravinách sú aj tuky. V západnej strave je nasýtených tukov nadbytok. Avšak zdravé tuky bohaté na omega-3 nenasýtené mastné kyseliny často chýbajú.
  4. Medzi výživové údaje uvádzané povinne na všetkých obaloch potravín patrí aj množstvo soli. Sodík sa niekedy skrýva aj na miestach, kde by ste ho nehľadali. Napríklad mnohé látky obsiahnuté v liekoch alebo doplnkoch stravy sú vo forme sodnej soli a ako také obsahujú sodík. Príkladom môže byť látka glukosamín sulfát, ktorú poznáte napríklad z kĺbových výživ. Glukosamín je prirodzenou látkou šliach a chrupaviek.
  5. Zakázať si navždy obľúbenú slanú pochutinu môže pre mnohých byť neprekonateľná požiadavka. Tiež napríklad stretávanie s priateľmi alebo rodinné oslavy či grilovanie často sprevádzajú nie úplne zdravé potraviny. Veľký rozdiel ale robí už to, koľko takej potraviny skonzumujete a ako často ju maškrtíte. K mnohým dobrotám dnes tiež nájdete zdravšie alternatívy. Ďalej tiež existujú potraviny alebo náhradky soli, ktoré vedia nadmernú konzumáciu soli aspoň vyvažovať.
  6. Sodík a draslík sú 2 kladné ióny. Obaja sú pre telo nevyhnutné. Zatiaľ čo sodík nájdete mimo buniek, draslík sa nachádza vo vnútri. V mnohých telových procesoch tieto ióny svoje pôsobenie vzájomne vyrovnávajú. Vysoký obsah draslíka má čerstvé ovocie a zelenina, ďalej strukoviny, mliečne výrobky, orechy, kakao alebo ryby.

Ďalšie odporúčania:

  • Ochutnávajte skôr, než posolíte.
  • Znižujte postupne.
  • Varte doma.
  • Majte soľničku mimo dohľadu.
  • Vnímajte chute.
  • Varenie sa dá vnímať ako hra - s kyslosťou, horkosťou, sladkosťou a arómou.
  • Naučte sa doma ochucovať jedlá citrónovou šťavou, čerstvo posekanými bylinkami, pažítkou, petržlenom, cesnakom alebo cibuľou. Budete sa diviť, ako dokážu nahradiť soľ.
  • Jedzte viac čerstvého ovocia a zeleniny. Nepotrebujete prisoľovať. Fakt nie, dokonca ani uhorku alebo paradajku. Práve tu platí najviac, že zvyk je železná košeľa a že keď sme sa naučili jesť iba osolenú paradajku, neosolenú nezjeme.

Rôzne druhy soli

Nie je soľ ako soľ. Na pultoch nájdete desiatky druhov - kuchynskú, morskú, himalájsku, kamennú, soľ bez jódu… všetky sľubujú niečo iné. Ale ako sa v tom vyznať? Získava sa buď z morskej vody odparovaním, alebo z kamennej soli, ktorú poznáme ako halit. Himalájska ružová soľ vyzerá luxusne a marketing okolo nej je silný. Realita je omnoho jednoduchšia. Himalájska ružová soľ je primárne chlorid sodný (≈95-99 % NaCl). Stopové minerály (napr. železo) sú v nej zastúpené len minimálne.

Soľ bez jódu býva odporúčaná pri autoimunitných ochoreniach štítnej žľazy (napr. Hashimotova tyreoiditída). Morská soľ nie je zdravšia ako kuchynská - obsah sodíka je takmer rovnaký.

Dnes máme oveľa väčší prístup ku kvalitným potravinám zo všetkých kútov sveta. A soľ nie je výnimkou. Typickými zástupcami je ružová soľ z Himalájí alebo keltská soľ. Tie vystupujú vo svojej celistvej forme bez toho, aby u nich dochádzalo k ďalšiemu spracovaniu.

  • Himalájska soľ - určite ste o himalájskej soli niekedy počuli. Prezýva sa ju tiež ružová soľ, pretože je obdarená krásne ružovou farbou. Ťaží sa z pakistanského Pandžábu na úpätí Himalájí.
  • Keltská soľ - oproti klasickej kuchynskej soli má menší podiel chloridu sodného. Ťaží sa vo Francúzsku v oblasti Guérande blízko Keltského mora v slaniskách vybudovaných na vrstve šedého ílu. Aj preto sa používa prezývka šedá soľ. Ide teda o morskú soľ, ktorá neprechádza žiadnym čistením, iba veľmi šetrným sušením.

Podobne ako je to u väčšiny potravín, aj u soli platí, že primárne záleží na množstve.

Takže si dobre zapamätajme! Naučte sa doma ochucovať jedlá citrónovou šťavou, čerstvo posekanými bylinkami, pažítkou, petržlenom, cesnakom alebo cibuľou. Budete sa diviť, ako dokážu nahradiť soľ. Jedzte viac čerstvého ovocia a zeleniny. Nepotrebujete prisoľovať. Fakt nie, dokonca ani uhorku alebo paradajku. Práve tu platí najviac, že zvyk je železná košeľa a že keď sme sa naučili jesť iba osolenú paradajku, neosolenú nezjeme.

Dúfame, že sme vám pomohli lepšie pochopiť zloženie soli v tele a jej vplyv na zdravie. Nezabúdajte na vyváženú stravu a správny príjem soli pre zdravý životný štýl.

tags: #zloženie #soli #v #tele #človeka

Populárne príspevky: