Ulcerózna kolitída a životný štýl: Strava, vitamíny a ďalšie dôležité faktory

Základom liečby ulceróznej kolitídy je medikamentózna liečba, každopádne zmeny v stravovaní a životospráve môžu výrazne pomôcť zmierniť ťažkosti a udržať remisiu ochorenia. Medzi najčastejšie ochorenia čriev patria zápalové ochorenia čriev (hrubé črevo zápal, tenké črevo zápal). Zápal čriev (zápal hrubého čreva, zápal tenkého čreva) sa nazýva Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Zápal hrubého a tenkého čreva sa prejavuje ako: bolesť čriev, podráždené črevo, hnačky, plynatosť, krvavá stolica, bolesť brucha, kŕče.

Fajčenie a ulcerózna kolitída

Prv než prejdeme na pozitívne doporučenia ohľadne životosprávy sa zmienime o fajčení. Na rozdiel od Crohnovej choroby fajčenie paradoxne zlepšuje priebeh ulceróznej kolitídy. Tento fakt je potvrdený v desiatkach klinických štúdií a každodennými skúsenosťami v ambulanciách gastroenterológov. Zrejme to súvisí s tým, že nikotín stimuluje produkciu ochranného hlienu na sliznici hrubého čreva. Chráni tak prenikaniu baktérií do sliznice a tlmí zápal.

Pacientom - fajčiarom s ulceróznou kolitídou, ktorí práve prekonávajú vzplanutie aktivity ochorenia sa preto nedoporučuje prestať fajčiť, pokiaľ sa ochorenia nedostane pod kontrolu. Samozrejme fajčenie má veľmi veľa iných negatívnych vplyvov od rizika rakoviny pľúc až po cievne ochorenia alebo porážku. Nefajčiarom s ulceróznou kolitídou, preto nie je možné doporučiť začať fajčiť, iba by si narobili mnoho iných problémov. Každopádne ak sa fajčiar s ulceróznou kolitídou rozhodne prestať fajčiť, mal by tak urobiť v období remisie, keď je bez ťažkostí a mal by o tom upovedomiť ošetrujúceho lekára.

Význam vitamínu D

Dnes sa už všeobecne akceptuje, že vitamín D pôsobí blahodárne nielen na naše kosti, ale aj na imunitný systém a náladu. Napriek svojmu názvu vitamín D nie je vitamín, ale steroidný hormón podobného zloženia ako testosterón, estrogény alebo kortizol. Telo ho produkuje v koži z cholesterolu pri expozícii slnečnému žiareniu v jarnom a letnom období (máj- september) vo veľkých množstvách po dobu slnenia asi 15-20 minút. V tomto období sa vyprodukuje viac vitamínu D, ako telo potrebuje. Nadbytok sa ukladá do pečene do zásoby. Na jeseň a v zime sa mení na severnej pologuli uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytá UV žiarenie a vitamín D sa v koži netvorí. Prevzaté z článku: Hlavatý T et al Vitamin D therapy in inflammatory bowel diseases: who, in what form, and how much? V malých množstvách sa vitamín D nachádza aj v niektorých potravinách, ako sú ryby živiace sa planktónom (z potravín najmä najmä tresčia pečeň) a hríby exponované slnku.

Vedecký výskum jednoznačne preukázal, že nedostatok vitamínu D je rizikový faktor vzniku ulceróznej kolitídy, zhoršuje jej priebeh a vedie častejšie ku komplikáciám. Pacienti s ulceróznou kolitídou by preto mali mať v organizme dostatočné množstvo vitamínu D. Najjednoduchším spôsobom, ako zistiť, či má pacient normálnu hladinu vitamínu D, je stanoviť jeho koncentráciu v krvi. Pokiaľ je nízka, je dobré ju upraviť buď pravidelným opaľovaním sa alebo vo forme doplnkov. Správne opaľovanie sa v letných mesiacoch je najprirodzenejší spôsob ako získať dostatočné množstvo vitamínu D. Slniť sa je dobré od neskorej jari do skorej jesene raz denne, najlepšie celotelovo. Viac ako 15 minút na ostrom slnku je z hľadiska vitamínu D zrejme zbytočné. Počas tejto doby sa v pokožke nasyntetizuje približne 10 tisíc jednotiek vitamínu D a ďalšia tvorba sa zablokuje. Pri dlhšom opaľovaní sa tak viac vitamínu nevytvorí a naopak stúpa riziko “spálenia” kože a s ním spojené známe riziká kožného melanómu a starnutia kože.

Ak sa niekto nechce alebo nemôže opaľovať, riešením je zvýšený prísun vitamínu D v strave alebo tabletkách. Problém so stravou je, že vitamín D sa v našej diéte prirodzene vyskytuje iba v malých množstvách (~150 jednotiek/porciu). Vo vyššom množstve (rádovo stovky jednotiek v porcii) sa nachádza iba v rybách, ktoré konzumujú planktón a v hubách ožiarených slnkom. Reálnejšou alternatívou sú preto vitamínové doplnky. Oficiálne doporučenie pre denný príjem vitamínu D je 600-2000 jednotiek. Štúdie však ukazujú, že pacienti s ulceróznou kolitídou potrebujú oveľa vyššiu dennú dávku t.j. Ako ukazujú klinické štúdie, pri dostatočnom dennom príjme dochádza nielen k úprave hladiny vitamínu D ale aj k zlepšeniu zápalovej aktivity črevného zápalu.

Vplyv vitamínu D na aktivitu ochorenia pri ulceróznej kolitíde (grafy vpravo) a Crohnovej chorobe (grafy vľavo) podľa ročného obdobia. V hornej polovici sú nameraná hodnoty v lete (summer) a v dolnej v zime (winter). Hodnoty na osy x predstavujú hladinu vitamínu D v krvi pacientov t.j. 0 znamená koncentráciu 0-9.9 ng/ml, 1 - 10-19,9 ng/ml, 2 - 20-29,9 ng/ml, 3- 30-39,9 ng/ml, 4 - 40-49,9 ng/ml, 5 - 50-59,9 ng/ml a 6 - viac ako 60 ng/ml. Hodnoty na osy y predstavujú hodnotu kvality života dotazníka sIBDQ (viď Kalkulačka), čím vyššia hodnota, tým lepšie sa pacient cíti, pričom hodnoty nad 50 sa považujú za normálnu kvalitu života a ochorenia v remisii. Krúžky s úsečkou predstavujú priemernú hodnotu sIBDQ a jej štandarndú chybu meranie (standard error). Prevzaté z práce: Hlavaty T, Krajcovicova A, Koller T, Toth J, Nevidanska M, Huorka M, Payer J. Higher vitamin D serum concentration increases health related quality of life in patients with inflammatory bowel diseases.

Pravidelný pohyb

Pravidelná fyzická aktivita je veľmi dôležité pre fyzické aj psychické zdravie. Je preukázané, že zlepšuje výkonnosť srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému, zvyšuje kostnú hustotu a posilňuje svalovo-šľachový aparát. Cvičenie takisto výrazne zlepšuje náladu a psychické funkcie, pôsobí antidepresívne, znižuje vnímanie bolesti a zlepšuje pocit únavy. Na druhej strane extrémna fyzická záťaž pôsobí negatívne na činnosť tráviaceho traktu, zhoršuje jeho prekrvenie, zvyšuje priepustnosť čreva a dokonca dokáže spôsobiť vredy na sliznici.

Fyzickú aktivitu je možné rozdeliť na päť základných typov: relaxačné a strečingové cviky, aeróbna aktivita s nízkou záťažou (low impact exercise), aeróbna aktivita s vysokou záťažou (high impact exercise), anaeróbna aktivita s veľmi vysokou záťažou a silové cvičenia. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou sú vhodné všetky typy fyzickej aktivity okrem anaeróbnych aktivít s veľmi vysokou záťažou. Otázna je niekedy aj aeróbna aktivita s vysokou záťažou.

Pri cvičení je dôležité poznať svoju maximálnu aeróbnu záťaž. Je to taká intenzita cvičenie, pri ktorej dokáže organizmus zabezpečiť dostatočné okysličenie pracujúcich svalov. Nad tento bod sa začínajú tvoriť produkty metabolizmu (napríklad známa kyselina mliečna - laktát), ktoré spôsobujú extrémny stres pre organizmus. Hranica maximálnej záťaže závisí hlavne od veku a fyzickej kondície. Maximálna aeróbna záťaž sa u športovcov zisťuje profesionálne pomocou merania dýchacích plynov a metabolitov, počas stúpajúcej záťaže. V bežnom živote je však oveľa jednoduchšie určenie hraničnej srdcovej frekvencie. Tá sa dá orientačne vypočítať podľa vzorca (220-vek) x 0,7. Napríklad pre 40 ročného človeku sa maximálna aeróbna záťaž dosiahne pri pulzovej frekvencii približne 126 pulzov za minútu. Ak je dobre trénovaný môže táto hodnota stúpnuť o cca 10 %, ak naopak nie je vôbec fyzicky aktívny môže byť nižšia o 10%.

Ak človek počas športovanie dosahuje pulz pod hranicou svojej maximálnej aeróbnej záťaže, môže zvyčajne takúto aktivitu vykonávať dlhšiu dobu, to znamená hodinu aj viac. Akonáhle prekročí svoju maximálnu aeróbnu záťaž začína sa výrazne zadýchavať a vydrží niekoľko minút, maximálne niekoľko desiatok minút. Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je zdravotne prínosná práve pravidelná aeróbna aktivita s miernou alebo strednou záťažou. Príkladmi sú prechádzky, nordic walking, turistika, behanie alebo cyklistika so strednou intenzitou, plávanie alebo tanec. Existuje niekoľko štúdii, ktoré potvrdili zlepšenie aktivity ochorenia u pacientov, ktorí začali pravidelne športovať.

Ďalším typom záťaže, ktorý sa zdá byť prínosný je posilňovanie. Pacienti s črevnými zápalmi mávajú až v polovici prípadov zníženú kostnú hustotu a v šestine prípadov dokonca osteoporózu. Toto prispieva k zvýšenej miere vzniku zlomenín kostí, najmä u pacientov v strednom a vyššom veku. Ďalším typom cvičení, ktoré sú prínosné sú cvičenia ako joga, strečing alebo Pilates. Popri miernej fyzickej záťaži prispievajú aj k odbúraniu stresu a relaxácii organizmu. Pomáhajú tak znižovať psychickú záťaž, ktorú ulcerózna kolitída so sebou prináša.

Yoga For Ulcerativ Colitis In Hindi || Colitis Ke Liye Yoga || IBS Yoga ||

Stres a ulcerózna kolitída

Stres býva definovaný ako narušenie rovnováhy (homeostázy) organizmu. Podľa účinku na organizmus sa rozlišuje sa takzvaný dobrý a zlý stres, nazývaný aj eustres a distres. Dobrý stres vzniká ako prirodzená odpoveď organizmu na fyzickú a metabolickú záťaž. Príkladom fyzickej záťaže je cvičenie, príkladom metabolickej hladovanie. Stres je tak fyziologická adaptačná reakcia, ktorej cieľom je udržať normálne fungovanie organizmu. Počas stresu dochádza k vylučovania hormónov a ďalších pôsobkov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, nervový, endokrinný a imunitný systém organizmu.

Pod pojmom zlý stres sa označuje stresová reakcia organizmu na emočnú alebo psychickú záťaž. Príkladom je napríklad strach alebo konflikt. V dnešnej dobe sa pod pojmom stres zvyčajne myslí výlučne tento typ stresovej reakcie. Rovnako ako pri fyziologickom strese dochádza k vylučovanie hormónov, ktoré potláčajú imunitný systém a zvyšujú hladinu cukru. To môže viesť k rozvoju rôznych imunitných ochorení, náchylnosti na infekcie a rozvoju obezity, vysokého krvného tlaku a cukrovky.

Podobne ako u pacientov s Crohnovou chorobou u pacientov s ulceróznou kolitídou je známe, že v obdobiach zvýšeného psychosociálneho stresu dochádza vo zvýšenej miere k zhoršeniu ochorenia. Veľmi zaujímavé sú niektoré štúdie na zvieratách ako sú opice tamaríny alebo gibony, ktoré realizovali Wood a spol a Stout a Snyder. Ak boli tieto opice držané v zajatí, čo pre ne znamená vysokú mieru stresu, rozvinul sa u nich zápal čreva podobný ako je ulcerózna kolitída.

Pre pacientov s ulceróznou kolitídou je veľmi dôležité vyhýbať sa chronickému psychickému stresu a osvojiť si účinné techniky na jeho zvládanie. Najdôležitejšie je samozrejme stresovým situáciám predchádzať pokiaľ je to len možné. V zamestnaní je dobré prispôsobiť mieru pracovnej záťaže, prípadne si zvoliť zamestnanie s nižšou mieru stresu. Priatelia a rodina tvoria dôležitú sociálnu a psychickú podporu pre pacienta a dokážu znížiť mieru stresu. V oblasti medziľudských vzťahov je dôležité snažiť sa o harmonické spolužitie a vyhýbať sa zbytočným konfliktom.

Strava a ulcerózna kolitída

Neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz, že by diéta spôsobovala zápalové ochorenie čriev. Veľa sa diskutuje o takzvanej západnej diéta, ktorá obsahuje veľa jednoduchých cukrov, nasýtených tukov, soli, mäsa a potravinových prísad a naopak obsahuje málo čerstvého ovocia, zeleniny, strukovín a rýb. Na rozdiel od Crohnovej choroby pacienti s ulceróznou kolitídou vo väčšine prípadov nemusia dodržiavať žiadnu špeciálnu diétu. Takisto nie je známe, že by nejaká špeciálna diéta špecificky potláčala aktivitu zápalu v hrubom čreve.

Odporúčania pre stravovanie:

Jedzte vyváženú racionálnu stravu.
Vo všeobecnosti sa odporúča jesť radšej častejšie a menšie množstvá jedál.
Vyvarujte sa problémových potravín.
Skúste si viesť potravinový denník.
Pite veľa tekutín.
Skúste obmedziť alebo sa vyhýbať nápojom a potravinám, ktoré obsahujú kofeín.
Ak ste chudokrvný alebo ak máte prímes krvi v stolici, zvýšte príjem železa v strave.

Železo sa vo zvýšenej miere nachádza najmä v potravinách živočíšneho pôvodu najmä v mäse a mäsových výrobkoch, vnútornostiach alebo vajíčkach. Vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa, čierny čaj ho blokuje. V neposlednom rade, pre deti pacientov s ulceróznou kolitídou sa zdá byť dôležité, aby boli pokiaľ možno dojčené aspoň 6 mesiacov. Je známe, že deti pacientov majú niekoľko násobne vyššie riziko, že aj oni ochorejú na črevné zápalové ochorenie.

Pacienti s ulceróznou kolitídou by sa mali vyhýbať tým chemickým látkam a liekom, o ktorých je známe, že môžu vyvolávať alebo zhoršovať zápal v sliznici čreva. Patria sem napríklad lieky proti bolesti zo skupiny tzv. nesteroidných antireumatík ako sú ibuprofen, diklofenak alebo aspirín. Takisto hormonálna antikoncepcia u žien spôsobuje zhoršenie ochorenia a je dobré sa jej vyhnúť. Ďalšími rizikom je dlhodobé užívanie antibiotík, tj viac ako 10 dní alebo opakovane za sebou.

Ukazuje sa, že pacienti by sa mali vyhýbať aj viacerým potravinovým prísadám ako sú emulgátori, zahusťovadlá a bieliace látky, ako sú je polysorbát 80 (E433), karboxymetylcelulóza (E466), maltrodextríny, karagenan (E407), oxid titaničitý (E171) a siričitany (E221-E228).

Čokoláda a ulcerózna kolitída

Štúdia naznačuje, že konzumácia väčšieho množstva čokolády môže zvýšiť riziko rakoviny čreva. Potraviny bohaté na antioxidanty, napríklad čokoláda, orechy a bobule, reagujú s črevnými baktériami. Ak črevný mikrobióm produkuje vysoké hladiny metabolitov, aké sa nachádzajú v určitých potravinách bohatých na baktérie a antioxidanty, ako je čierny čaj a kakao, potom pôsobí ako obzvlášť pohostinné prostredie na mutované gény a zrýchľuje rast rakoviny čriev. Osoby s vysokým rizikom rakoviny hrubého čreva by si mali nechať častejšie vyšetrovať črevnú flóru a dvakrát premýšľať o potravinách, ktoré zjedia.

Horká čokoláda vyniká množstvom antioxidantov, najmä flavonoidov ako katechíny, antokyaníny a proantokyanidíny. Okrem toho horká čokoláda účinne znižuje zápalové markery v tele a prispieva k zdraviu srdca. Horká čokoláda tiež znižuje hladinu „zlého“ LDL cholesterolu, krvného cukru a triglyceridov, zlepšuje funkciu ciev a krvný obeh. Čokoládové výrobky prekvapivo obsahujú množstvo dôležitých živín, o ktorých mnoho ľudí nevie. Horká čokoláda vyniká najmä obsahom horčíka a železa, minerálov, ktoré sú pre naše telo nevyhnutné, no často ich v strave nemáme dostatok. Horká čokoláda obsahuje prebiotiká - látky, ktoré vyživujú prospešné baktérie v tráviacom trakte.

Nutričné hodnoty horkej čokolády (na 28g, 70-85% kakaa):

Horčík: 64,6 mg (15 % odporúčanej dennej dávky)
Železo: 3,37 mg (19 % dennej dávky)

Napriek vysokému obsahu živín obsahuje pomerne veľa kalórií a tukov, preto ju treba konzumovať s mierou. Väčšina odborníkov odporúča obmedziť konzumáciu na jednu až dve kocky denne, čo predstavuje približne 10-20 gramov.

Ďalšie odporúčané doplnky

Cytosan, Cytosan Inovum: Detoxikačný a ochranný vplyv na sliznicu hrubého čreva.
Vironal: Bylinný komplex na regeneráciu hrubého čreva, pľúc a sleziny.
Probiosan: Podporuje kolonizáciu hrubého čreva prínosnými baktériami.
Chlorella: Detoxikačný a protizápalový efekt na sliznicu hrubého čreva.
Vitamarin: Obsahuje omega-3 mastné kyseliny s preventívnym účinkom na vznik karcinómu.
Imunosan: Komplex prírodných látok a betaglukánov k posilneniu imunitného systému.
Vitaflorin: Zdroj antioxidačných vitamínov A, C, E a kyseliny listovej.

Doplnkové prípravky je vhodné striedať a je možné ich vzájomne kombinovať.

Rizikové faktory rakoviny hrubého čreva a konečníka

Od roku 1989 sa Česká republika udržiava nielen v európskych, ale aj celosvetových štatistikách na neradostných prvých miestach vo výskyte zhubných nádorov hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm). Ochorenie sa vyskytuje najčastejšie vo vekovej kategórii nad 45 rokov a najmä rakovina konečníka je častejšia u mužov než u žien. V našej populácii je kolorektálny karcinóm najčastejším zhubným nádorom tráviaceho ústrojenstva a druhou najčastejšou orgánovou lokalizáciou po nádoroch pľúc u mužov a nádoroch prsníkov u žien.

genetická predispozícia - Česi majú dedičný sklon k rakovine hrubého čreva a konečníka.
rodinná záťaž - výskyt kolorektálneho ochorenia u príbuzných v prvej línii zvyšuje riziko ochorenia dvoj až trojnásobne.
fajčenie - podobne ako rada ďalších nádorov je i kolorektálny karcinóm častejšie spojený s nikotinizmom.
alkohol - súvislosť so zvýšeným príjmom alkoholu a rizikom kolorektálneho karcinómu bola prvýkrát popísaná u pijanov piva.

Príznaky ochorenia

Príznaky ochorenia môžu byť spočiatku celkom nenápadné. Môže sa jednať o poruchy trávenia, pocity plnosti po jedle, bolesti brucha, či striedanie hnačiek a zápchy. Závažným príznakom sú tenezmy - prudké a bolestivé nutkanie na stolicu a prítomnosť hlienu alebo krvi v stolici. Prítomnosť tmavej natrávenej krvi (meléna) väčšinou súvisí so žalúdočnými vredmi alebo nádormi žalúdka. Obsah čerstvej, červenej krvi môže sprevádzať krvácanie z hemoroidov, ritných trhliniek alebo alergické poškodenie črevnej sliznice najčastejšie bielkovinami z vajec, mlieka alebo múky.

Prevencia

Prevencia u tohto mimoriadne závažného ochorenia je cestou aktívneho prístupu každého jedinca k svojmu zdraviu, cestou ovplyvniteľných rizikových faktorov. Správnou výživou s obmedzením najmä červeného mäsa a údenín, zvýšeným príjmom čerstvého ovocia, zeleniny a vlákniny. Adekvátnym pitným režimom a doplňovaním vitamínov, minerálov a probiotík. Nesmierne dôležité je nefajčiť a obmedziť príjem alkoholu, najmä piva. Z pozície vzťahu pacient-lekár nepodceňovať počiatočné príznaky, najmä ak sa objaví prítomnosť krvi v stolici. Nesmierne dôležitá je účasť na preventívnych prehliadkach u vášho praktického lekára, ktoré sú v intervale dvoch rokov. Súčasťou preventívnej prehliadky je vyšetrenie stolice na tzv. skryté okultné krvácanie, ktoré organizuje praktický lekár.

Bezzvyšková diéta

Bezzvyšková diéta, resp. diéta s obmedzením zvyškov, je diéta, ktorá sa používa u ochorení, pri ktorých treba šetriť tráviacu sústavu, či už po stránke mechanickej, alebo chemickej. Jej špecifikom je minimalizovať množstvo nerozpustnej vlákniny. Medzi najčastejšie indikácie tejto diéty patria akútne aj chronické hnačkové ochorenia pri zhoršení stavu v rámci nešpecifických črevných zápalov (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba). Ďalšími indikáciami sú chronická enteritída, črevná dyspepsia alebo syndróm dráždivého tračníka. Charakter bezzvyškovej diéty je šetriaci (tak po stránke mechanickej, ako aj chemickej), minimalizuje sa množstvo nerozpustnej vlákniny. Výhodné je zvýšiť podiel bielkovín v jedálničku, pretože diéta je často indikovaná osobám s vyšším rizikom proteínovej malnutrície. Podstata diéty je v šetriacich technologických úpravách a v obmedzení sortimentu potravín. Bezzvyšková diéta je šetriaca po stránke mechanickej a chemickej. mäso sa pred úpravou, ako je napr.

Výber potravín je obmedzený, vylučujú sa nafukovacie, ťažko stráviteľné a pikantné pokrmy, potraviny a pochutiny. V rámci bezzvyškovej diéty sa nepoužíva cesnak, cibuľa (len ako vývar či v celku na vydusenie či vyvarenie a potom ich z pokrmu vyberieme), pór. Zo zeleniny sa v podstate používa len mrkva, zeler, petržlen, špenátový a paradajkový pretlak. Z ovocia sa pri bezzvyškovej diéte nepodávajú hrušky (nafukujú) a všetky druhy so zrniečkami. Mäso sa do jedálnička zaraďuje, ale len chudé, bez viditeľného tuku, šliach, vždy domäkka upravené, v prírodnej úprave, nie upravené na tuku. Prípadne je možné následne ho ešte mechanicky upraviť. Nepodávajú sa mäsá údené, naložené, vnútornosti. Zaraďuje sa hydina (mäso kuracie, morčacie), králik, chudé hovädzie, teľacie, chudé bravčové, menej tučné ryby, prípadne, na spestrenie jedálnička, srnčie stehno. Mlieko sa zaraďuje podľa individuálnej znášanlivosti, a pokiaľ sa do stravy zaradí, tak nízkotučné alebo polotučné. Mliečne výrobky sa vyberajú nepikantné, menej tučné, smotana len do 12 % tuku, jogurty do max. okolo 2 % tuku, syry do 30 - 45 % tuku v sušine. Pri bezzvyškovej diéte je výhodné zaraďovať kyslé mliečne výrobky, prednostne opäť menej tučné a neochutené.

Z tukov sa používajú len rastlinné oleje (napríklad repkový, olivový), čerstvé maslo, roztierateľné rastlinné tuky. K technologickej úprave sa s výhodou používa konvektomat, teplovzdušná trúba, teflónové riady, fólie k príprave bez tuku, alobal, papiloty. Medzi vhodné technologické úpravy patrí varenie (v tekutine, v pare, vo vodnom kúpeli), naparovanie, dusenie, pečenie (bez tvorby kôrky, môže sa piecť priklopené). Nepoužívajú sa úpravy, pri ktorých dochádza k prepaľovaniu tuku, teda najmä vyprážanie, ale tiež akékoľvek opekanie na tuku, grilovanie. Opekanie je povolené len nasucho (mäso), nie na tuku. Pokrmy zahusťujeme rozmixovanou zeleninou (povolenými druhmi), nastrúhaným zemiakom, nasucho opraženou múkou, strúhaným bielym pečivom, Solamylom.

K dochuteniu pokrmov sa používa menšie množstvo soli, mletá červená paprika, vývar z cibule, bobkového listu, rasce alebo nového korenia, je možné použiť aj vývar z húb (nie huby), citrónovú šťavu. S výhodou sa používajú najmä bylinky a zelená vňať, ako napr. petržlenová a zelerová vnať, kôpor, majoránka, bazalka. Ako prílohy je možné použiť varené zemiaky, zemiakovú kašu (s menej tučným mliekom), ryžu, cestoviny, zemiakovú knedľu, viedenskú knedľu, žemľovú knedľu (kyprenú žemľou, bielkami alebo kypriacim práškom), biele pečivo.

Z múčnikov a sladkých jedál sa vyberajú tie menej tučné a menej sladké, vyrobené napríklad z piškótového, bielkového či odpaľovaného cesta (pozornosť treba venovať nielen cestu, ale aj náplniam, a to podľa vyššie uvedených zásad). Podávajú sa ovocné rôsoly, pudingy, pyré, kaše. K pitnému režimu sa hodia čaje, pitná či minerálna voda, biela káva s menej tučným mliekom (a nie z celozrnných obilnín), prípadne pre podporu chuti k jedlu nealkoholické pivo. Nápoje by mali byť nesýtené. Mlieko ako nápoj sa podáva podľa individuálnej znášanlivosti.

Kohout P, et al. Klinická výživa. Praha: Galén, 2021. Milatová R, Wohl P. Bezezbytková dieta při onemocnění střev. Praha: Vyšehrad, 2018. Metodické doporučení pro zajištění stravy a nutriční péče. Metodické doporučení k provádění některých činností souvisejících s realizací dietního stravování v zařízeních školního stravování.

tags: #ulcerózna #kolitída #čokoláda