Priemerná hmotnosť jedného jablka a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Tohtoročná úroda jabĺk vyzerá byť veľmi bohatá. Ovocinárska únia Slovenska očakáva jednu z najlepších úrod jabĺk za ostatné roky. Prispelo k tomu dostatok svetla, minimum škodcov a šikovnosť ovocinárov, ktorí dokázali stromy ochrániť pred neskorými mrazmi. Pestovatelia odhadujú, že stromy zarodili okolo 35-tisíc ton. Dlhodobý priemer je pritom 30-tisíc ton.

Červené jablko

Problémy pri zbere úrody

Čo je však najväčším problémom pri zbere samotnej úrody? Jablká zostávajú na stromoch pre chýbajúcu pracovnú silu.

„V Bratislave nenájdete na ručný zber nikoho, lebo každý ide za rovnaké peniaze radšej vykladať tovar do obchodu a pri cudzincoch, ktorí sú ochotní fyzicky pracovať robia obštrukcie cudzinecká polícia a inšpektorát práce...," opísala zúfalú situáciu Miriam Sláviková z PD Vajnory.

„Musím povedať, že kvalitných brigádnikov nemáme dostatok, nakoľko každoročne klesajú výkony, ale, naopak, stúpajú mzdové náklady. Pokým sme pred pár rokmi zbierali za jeden deň 1 500 kg, teraz ak sa nám podarí nazbierať 1 000 kg denne na jedného brigádnika, tak sme šťastní. Je to dané aj tým, že sú to ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky, povedzme si otvorene, za 350 hodín na rok ich to ani nemáme šancu naučiť," vysvetľuje ovocinár Emil Schultz z Dvorov nad Žitavou.

„To môže mať za následok, že ovocie bude prezreté a nebude sa dať skladovať a tým sa nedostane k našim zákazníkom," dodal na záver. Pestovatelia preto vyzývajú štát, aby vysokokvalitnú úrodu podporil systémovými opatreniami a v spolupráci s ovocinármi zaviedol dlhoočakávaný tzv. inštitút sezónnych prác.

Práve pre vysokú kvalitu slovenských jabĺk apelujú ovocinári podľa Holéciovej na obchodníkov, aby pri zásobovaní obchodov preferovali ich ovocie pred importom. „Napriek výborným klimatickým podmienkam na pestovanie jabĺk a hrušiek viac než polovicu domácej spotreby stále dovážame zo zahraničia.

Dopestovaná produkcia u našich severných a južných susedov je v dumpingových cenách vozená na Slovensko, čo podráža nohy našim pestovateľom.

Spotreba a obľúbenosť jabĺk

Čerstvé ovocie a zelenina patria dlhodobo k základným položkám v nákupných košíkoch slovenských domácností. Aspoň raz ročne si ich kúpi každá domácnosť. V posledných rokoch je vidieť celkový rast výdavkov domácností na čerstvé ovocie a zeleninu. Domácnosti si ročne odnesú z predajní okolo 128 kilogramov ovocia a minú naň približne 235 €.

Zľavy zohrávajú pri ovocí dôležitú úlohu - až polovica výdavkov smeruje na akciové nákupy. Pokiaľ ide o nákupné kanály, najviac domácností si čerstvé ovocie a zeleninu kupuje v diskontoch.

Medzi najobľúbenejšie druhy ovocia - z pohľadu počtu kupujúcich aj frekvencie nákupov - patria banány. V priebehu roka si ich kúpi prakticky každá domácnosť a s priemernou frekvenciou 34-krát ročne ide o najčastejšie nakupované ovocie. Na banány minie priemerná domácnosť ročne vyše 40 €, pričom jeden nákup predstavuje približne kilogram.

Jablká, tradične vnímané ako slovenská klasika, sú druhým najčastejšie kupovaným ovocím. Aspoň raz ročne si ich domov prinesie 9 z 10 domácností. Pri jednom nákupe si spotrebitelia odnášajú približne 1,3 kilogramu a celkové ročné výdavky jednej domácnosti na jablká dosahujú 28 €. Viac než dve pätiny výdavkov na jablká smerujú na nákupy v zľave.

Mandarínky oslovili za posledných 12 mesiacov takmer rovnaký počet kupujúcich ako jablká, a len o málo menej kupujúcich majú citróny. Častejšie než mandarínky alebo citróny nakupujú domácnosti hrozno - v priemere 14-krát ročne. Hrozno si dopraje aspoň raz do roka 8 z 10 domácností a za rok naň minú približne 36 €. Pri jednom nákupe končí v košíku v priemere 720 gramov hrozna.

Poznámka: Dáta sú za obdobie august 2024 - júl 2025. Všetky uvedené údaje sú výsledkami prieskumu trhu metódou Spotrebiteľského panelu v danom období.

Prečo jesť jablká?

Zakázané ovocie chutí najviac, tvrdí jedno z najznámejších slovenských prísloví. V tejto súvislosti sa však spomína v prenesenom význame, lebo čerstvé ovocie v našich jedálničkoch rozhodne zakázané nie je! :-) Patrí totiž medzi zdraviu prospešné potraviny, ktorých by sme mali počas dňa zjesť čo najviac. V prípade ovocia sú to dve porcie. Môže byť pestované alebo divoko rastúce.

Ovocie delíme na viacero druhov, napríklad podľa toho, ako vyzerá a ako chutí. Tak ako pri zelenine, aj pri ovocí platí, že šampiónom je čerstvé - akéhokoľvek druhu! Ani v tomto prípade netreba zabúdať na to, že v (jeho) konzumácii je veľmi dôležitá pestrosť.

Druhy ovocia

Jadrové ovocie: Patria tam predovšetkým jablká a hrušky, ale aj v našich končinách menej konzumované duly a mišpule. Ako sme sa od odborníka na zdravý životný štýl, pána doktora Petra Minárika dozvedeli v podcaste, v Anglicku používajú jedno zaujímavé „ovocné“ porekadlo: „An apple a day keeps the doctor away“.
Kôstkové ovocie: Kôstkové ovocie sa ďalej delí vzhľadom na to, ako vyzerá jeho šupka. Tá môže byť plstnatá (broskyne a marhule), orosená (slivky, ringloty, mirabelky) alebo nesrienistá (čerešne, višne, nektárinky). Ich jedinou nevýhodou je fakt, že majú krátku trvanlivosť a sú vysoko sezónnou záležitosťou. Najlepšie je - konzumovať ich čerstvé, nie vo forme džemov alebo kompótov.
Škrupinové plody: Do skupiny škrupinových plodov patria veľmi obľúbené orechy (bielkovinové potraviny).
Bobuľové ovocie: Bobuľové ovocie predstavuje bohatá a pestrá paleta druhov, či už podľa farby alebo chuti. Zahŕňa napríklad hrozno, ríbezle, egreše, čučoriedky a taktiež brusnice, šípky, maliny, černice, ale aj moruša a jahody. Všetky sú bohaté na glukózu aj fruktózu, v porovnaní s bežnými sladkosťami sa však vyššieho obsahu cukru bežný konzument nemusí obávať. Na oplátku v nich nájdeme veľa vitamínov, najmä skupiny B(é) a C(é), ale aj minerálne látky.

Denne by sme mali zjesť aspoň jedno jablko. Olivy, aj keď ich považujeme za zeleninu, sú z botanického hľadiska ovocie. Zrelé granátové jablko sa pozná podľa šupky. Sušené ovocie má vyšší podiel sacharidov a energie.

Vodná stopa ovocia

Naše stravovanie má veľký vplyv na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov spojené s výrobou a prepravou rôznych potravín sú už dobre preskúmané a mnohým dobre známe, ale premýšľali ste už niekedy o vplyve výroby vašich obľúbených potravín na spotrebu vody?

Pestovanie a spracovanie potravín si vyžaduje prekvapivé množstvo vody, bez ktorej plodiny ani zvieratá nedokážu existovať. Pojem „vodná stopa“ (water footprint) sa používa na označenie množstva vody, ktoré sa spotrebuje v určitom procese alebo činnosti. Pri pestovaní a spracovaní plodín a hospodárskych zvierat sa spotrebuje veľké množstvo vody, vodná stopa potravín je preto vysoká.

Ako pestovať jablone, kompletný sprievodca pestovaním

Typy vodnej stopy:

Modrá vodná stopa: Potrebné množstvo povrchovej a podzemnej vody (odparenej alebo použitej priamo) na výrobu položky.
Zelená vodná stopa: Potrebné množstvo dažďovej vody. V prípade potravín, sa to týka iba tzv.
Šedá vodná stopa: Množstvo vody potrebnej na zriedenie škodlivých látok, aby bola voda dostatočne čistá na to, aby spĺňala štandardy kvality vody Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA).

V priemere jedno jablko (150 gramov) spotrebuje 125 litrov vody. V prípade jablčnej šťavy sa spotrebuje približne 1 140 litrov vody na 1 liter.

Obmedzte množstvo spracovaného jedla vo vašej strave (napr.

tags: #hmotnosť #jedného #jablka #priemerná