Úpal repy cukrovej: Príčiny, prevencia a ochrana
Koncentrovanie pestovania cukrovej repy prináša v poslednej dobe negatívny fenomém v podobe burrinnej repy. Choroby svojím poškodením listov obmedzujú účinnosť fotosyntézy a s tým spojený výnos koreňa a cukornatosť. Niektorým chorobám treba venovať zvýšenú pozornosť, ale sú aj choroby, ktoré hospodárske škody v našich podmienkach zatiaľ nespôsobujú, avšak je dobré ich poznať.
V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pestovania cukrovej repy, vrátane prevencie burín, ochrany pred chorobami a škodcami, ako aj na dôležitosť správnej výživy a agrotechniky.
Smeje sa celé Slovensko! Kaliňák urobil so Šimečkovou mamou nečakaný krok #politika #slovensko #fico
Burinná repa a jej ničenie
Skorá sejba a tým možnosť výskytu jarných mrazov zvyšuje počet vybehlíc. Správny výber osiva je predpokladom k zníženiu výskytu vybehlíc. Na parceliach s výskytom burinnej repy alebo vybehlíc je nutný zásah a ničenie týchto druhov. Najúčinnejší zásah je hlboké vytrhnutie zo zeme vynesenie z pozemku a odstránenie. Pri rozsiahlejších parceliach, kde ručný zásah nie je možný, sa osvečilo plečkovanie. Týmto agrotechnickým zásahom je možné znížiť počet nežiaducich riep v poraste. Používanie knôtových aplikátorov je na uvážení daného pestovateľa. Ručnú prebierku je vhodné vykonávať od júna, najneskôr však 2 týždne po odkvitnutí. Nutnosť odstraňovať burinnú repu a vybehlice z porastu netreba podceňovať a vykonávať pravidelne, pretože výskyt v poraste dokáže negatívne ovplyvniť výsledok pestovania cukrovej repy.
Ochrana cukrovej repy je v dnešnej dobre riešená fungicídnymi prípravkami, či už sú to systémové prípravky, alebo kontaktné. Každý poľnohospodár si môže vybrať z ponuky chemických firiem tie svoje „obľúbené“. Účinnosť látok je rôzna, tak isto ako spektrum pôsobenia.
Choroby cukrovej repy
Rhizoctonia solani je pôdny patogén, ktorý sa môže vyskytovať v pestovateľských regiónoch Slovenska. Táto huba(patogén) má veľmi veľký okruh hostiteľských rastlín, ktorých je viac ako 200 druhov. Rhizoctonia solani sa môže vyskytovať v skorých fázach rastu cukrovej repy ako „spála cukrovej repy“. Napáda koreň aj hypokotyl mladej repy a spôsobuje jej úhyn. V starších štádiách repy sa huba prejavuje postemergentným vädnutím, hnilobou koreňa a koreňového systému. Listová plocha usychá, listy zostávajú ležať na povrchu pôdy pripomínajúce hviezdu. Na koreni sú viditeľné praskliny, ktoré spôsobujú suchú hnilobu. V osevnom postupe s vyšším zastúpením kukurice sa zvyšuje riziko poškodenia porastu(huba môže prežívať na rastlinných zbytkoch po kukurici). Optimálne teplotné podmienky pre rozšírenie patogéna sú nad 15 °C. V niektorých prípadoch sa v neskorších štádiach napadnutia môžu prejaviť spolu viaceré patogény Rhizoctonia + Fusarium spp. a Verticillium spp. Odporúča sa predĺžiť časové odstupy pestovania cukrovej repy, správna voľba predplodiny, vyvážené hnojenie a samotný výber odrody.
Koreňomorka fialová (Rhizoctonia crocorum) Tento patogén napáda cukrovú repu v neskorších štádiách rastu. Počas vegetácie je typickým prejavom červeno -fialové sfarbenie repnej buľvy. Pri vysokých letných teplotách a tropických nociach, repa stráca turgor a začína vädnúť. Vyskytuje sa v ohniskách, ale v poslednej dobe jej výskyt je možné nájsť na celých parceliach. Z hľadiska škodlivosti, podobne ako R. solani je choroba nebezpečná a straty na efektívnosti pestovania sú vysoké. Väčšinou, je napadnutá špička koreňa, čo si často môžeme všimnúť až pri vyorávaní a ukladaní repy na skládku. Koreň cukrovej repy je mäkký, gumovitý a sfarbený do fialova. Choroba sa dokáže v skládke rýchlo prenášať na zdravú repu a spôsobuje stratu kvality cukrovej repy. Pri výskyte choroby je potrebné vysievať toleratné odrody! Dodržiavanie min.
Škodcovia cukrovej repy
Novaferm Viva 250 ml Zbavte sa "dierok" v mrkve, petržlene či zemiakoch. Vynikajúci a zákazníkmi osvedčený prípravok proti pôdnym škodcom, ktorí spôsobujú dierky v plodoch dozrievajúcich v pôde ako sú napr. mrkva, petržlen či zemiaky. Aplikujte pri pestovaní zeleniny a ovocia, zemiakov, obilnín, cukrovej repy a v záhradníctve formou postreku na povrch pôdy v období jesene a následne zapracujte rotavátorovaním, rylovaním, alebo orbou. Ak aplikujete na jar tak použite tú istú metódu. Ideálne je ak sa aplikuje na jeseň aj na jar.
POZOR! Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom.
Vláknina a jej význam pre zdravie
Vláknina je základnou zložkou stravy, avšak nevenuje sa jej toľko pozornosti, akú by si zaslúžila. Pre náš organizmus prináša veľké množstvo výhod, a preto by sme ju nemali v našom jedálničku zanedbávať. Vláknina je druh sacharidu, ktorý sa prirodzene vyskytuje iba v potravinách rastlinného pôvodu. Na rozdiel od iných sacharidov však vláknina nie je v tráviacom trakte trávená.
Vláknina sa prirodzene nachádza v rôznych potravinách, ako sú ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, orechy a semená.
Rozpustná vs. Nerozpustná vláknina
- Rozpustná vláknina sa rozpúšťa vo vode a vytvára hlienovú štruktúru. Nachádza sa v ovocí a zelenine. Patrí sem najmä inulín, betaglukány, pektíny, gumy a asi najznámejší typ vlákniny - psyllium. Rozpustná vláknina spomaľuje trávenie, a tým predlžuje čas absorpcie cukrov z jedla, čím pomáha predchádzať skokom v hladinách cukru v krvi.
- Nerozpustná vláknina sa vo vode nerozpúšťa, a tak zväčšuje objem stolice. Nájdeme ju v celozrnných potravinách, zelenine a škrupinách orechov. Udržiava zdravú črevnú funkciu a pôsobí ako prevencia tráviacich problémov, napríklad zápchy.
Funkcie vlákniny:
- Nerozpustná vláknina, ktorá sa nachádza v potravinách ako celozrnné obilniny, orechy a semená, má schopnosť absorbovať vodu a zväčšovať objem stolice.
- Nerozpustná vláknina pomáha aj pri pohybe potravy cez tráviaci trakt tým, že stimuluje črevnú peristaltiku (sťahovanie črevnej steny).
- Rozpustná vláknina, ktorá sa nachádza napríklad v ovocí, pomáha regulovať hladinu cukru v krvi tým, že spomaľuje vstrebávanie glukózy (cukru) z tráviaceho traktu do krvi.
- Rozpustná vláknina má schopnosť viazať sa na cholesterol v tráviacom trakte a odstraňovať ho z tela.
- Vláknina zvyšuje pocit sýtosti po jedle.
Priemerný príjem vlákniny dospelou osobou je približne 15 gramov denne. Obsah vlákniny je najvyšší vo fazuli, hrachu, cíceri, artičokách, celozrnnej múke, jačmeni, bulgure, otrubách, malinách, černiciach či sušených slivkách. Pokiaľ nedokážeme prijať dostatočné množstvo vlákniny v potrave, je vhodné doplniť jej príjem pomocou kvalitných výživových doplnkov. Odporúčanú dennú dávku vlákniny by ste nemali prekračovať. Riziková hranica je približne okolo 70 gramov vlákniny denne. Nadbytok môže spôsobiť zdravotné komplikácie, ako napríklad nafúknutie, plynatosť, hnačku alebo zápchu, žalúdočné kŕče, dehydratáciu, nevoľnosť a tiež zníženie vstrebávania vápnika, horčíka, zinku alebo železa.
Vláknina je neoddeliteľnou súčasťou zdravej stravy a prináša veľké množstvo výhod pre naše zdravie. Jej pravidelným konzumovaním podporujeme správne trávenie, kontrolu hmotnosti a znižujeme riziko mnohých chorôb. Pre dosiahnutie týchto výhod je dôležité zahrnúť do našej stravy rôznorodé zdroje vlákniny, ako sú ovocie, zelenina, celozrnné obilniny a orechy. Ak sa vám to nedarí stravou, vyberte si niektorý z našich doplnkov.
