Legislatíva o uvádzaní mäsa na trh na Slovensku

Európska a slovenská legislatíva kladú dôraz na informovanosť spotrebiteľa o zložení a pôvode potravín, vrátane mäsa. Tento článok sa zaoberá legislatívnymi požiadavkami, ktoré upravujú uvádzanie mäsa na trh na Slovensku, so zameraním na slovenskú legislatívu a predpisy Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na označovanie, zloženie, spracovanie a hygienické požiadavky pri výrobe a predaji mäsových výrobkov.

Pri označovaní pôvodu mäsa platí národná aj európska legislatíva. V súvislosti s pôvodom hydiny platia jasne dané kritériá, ktoré sú ustanovené európskou, ale aj národnou legislatívou. Slovensko, ako členský štát EÚ, nemôže zakázať dovoz hydinového mäsa na náš trh z iných členských štátov, vzhľadom na uplatňovanie voľného pohybu tovaru.

Štátna veterinárna a potravinová správa dohliada na dodržiavanie pravidiel. Úradná kontrola sa musí vykonávať pravidelne na základe hodnotenia rizika a s vhodnou frekvenciou v súlade s európskou legislatívou. V zmysle uvedeného nariadenia sa úradná kontrola musí vykonávať pravidelne na základe hodnotenia rizika a s vhodnou frekvenciou.

MPRV SR pracuje na splnení tohto záväzku, plnenie si vyžaduje dôkladnú analýzu aktuálneho stavu, prípravu návrhov, a tiež zmenu legislatívy. S problematikou zvýšeného dovozu hydinového mäsa na Slovensko sa stretávame dlhodobo a MPRV SR si je vedomé situácie v danej oblasti.

Pri výbere hydinového mäsa by mala byť kvalita najdôležitejším faktorom. Najmenšia škodlivosť pre organizmus by mala byť druhý faktor výberu. Až potom by mala nasledovať cena. Pri konzumácii výrobkov z tretích krajín vyskytuje riziko vždy. Sú aj nedávne aféry s mäsom z Brazílie, kde sa zistilo viacero pochybení.

Všeobecné požiadavky na označovanie potravín

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) upravuje označovanie potravín, vrátane mäsa a mäsových výrobkov, prostredníctvom vyhlášok a v súlade so zákonom o potravinách.

Slovné označenie potraviny uvádzanej na trh musí byť v štátnom jazyku. Ak sa balená potravina nachádza v kvapalnom médiu, uvádza sa okrem celkovej hmotnosti aj hmotnosť pevného podielu po odkvapkaní. Označenie dávky sa uvádza na obale balenej potraviny. Dátum spotreby sa uvádza slovami „spotrebujte do“ s uvedením dátumu.

Zložky potraviny sa označujú v klesajúcom poradí podľa ich množstva v čase výroby. Ak ide o zloženú zložku, uvádza sa zoznam jej jednotlivých zložiek. Ak zložka potraviny patrí do niektorej z kategórií zložiek podľa prílohy, uvedie sa názov tejto kategórie. Ak nápoj obsahuje viac ako 1,2 % obj. alkoholu a obsahuje zložku podľa prílohy, uvedie sa v označení slovom „obsahuje“ a názov zložky. Ak cukrovinka alebo nápoj obsahuje kyselinu glycyrrizínovú alebo sladké drievko, uvádza sa upozornenie pre ľudí s hypertenziou.

Je nevyhnutné si na každom výrobku všímať zásadné údaje. Etiketami, kde sa dajú overiť všetky údaje o pôvode hydiny. Pôvod výrobku je dôležitý, preto sledujte krajinu pôvodu. Etiketa musí obsahovať všetky použité suroviny a ostatné látky.

Ak ide o hydinu, sledujte obsah vody. V prípade pridanej vody, je nevyhnutné čítať informácie uvedené na obale. Ide aj o mäso balené vákuovo alebo v ochrannej atmosfére. Dôležité je sledovať percent podielu vody a prídavných látok, poprípade korenín.

Zmrazené hydinové mäso sa označuje dátumom spotreby, čerstvé hydinové mäso sa označuje dátumom trvanlivosti.

Určenie pôvodu hydinového mäsa

Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Je veľmi dôležité sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože veľakrát až na nej sú údaje o pôvode. Rovnako aj pôvod vajec nenájdeme na vonkajšom obale vajec, ale priamo na škrupine vajec, kde sa dozvieme informácie o spôsobe chovu, krajine chovu ale aj presnej farme, kde vajce bolo znesené.

Dátum spotreby vs. dátum minimálnej trvanlivosti

Je dôležité rozumieť rozdielu medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.

Sledovanie obsahu vody

Pri nákupe hydiny, je dôležité sledovať obsah vody. Ak hydinové mäso obsahuje roztok soli, prídavných látok a prísad, je nevyhnutné čítať informácie uvedené na obale. Mäsový výrobok musí spĺňať organoleptické požiadavky, ako je neporušený obal, zodpovedajúca farba a vzhľad, charakteristická konzistencia, vôňa a chuť.

Ako a kedy nakoreniť mäso

Po výrobe sa musí čo najrýchlejšie vychladiť a skladovať pri správnej teplote. Chladené mäsové výrobky sa musia uchovávať pri teplote najviac 7 °C alebo 12 °C, v závislosti od druhu výrobku.

Mäsové výrobky sa členia podľa teplotných podmienok na chladené, trvanlivé a mäsové konzervy. Podľa stupňa tepelného opracovania sa členia na tepelne opracované a neopracované. Vyhláška tiež definuje podskupiny varených mäsových výrobkov (paštéty, nátierky, tlačenky, jaternice) a pečených mäsových výrobkov.

Ak sa na výrobu mäsového výrobku použijú vnútornosti, musí sa uviesť druh zvieraťa, z ktorého pochádzajú. Ak sa použije mechanicky separované mäso, musí sa uviesť jeho množstvo v percentách. Pri predaji spotrebiteľovi musia byť uvedené aspoň tieto údaje: názov výrobku, obchodné meno a sídlo výrobcu, dátum spotreby a označenie alergénov.

Mäsový výrobok sa môže krájať len bez obalu. Nebalený, vopred nakrájaný mäsový výrobok sa musí predať do 24 hodín, trvanlivý do 48 hodín. Mechanicky separované mäso z jatočných zvierat a zo zveri možno použiť len na výrobu tepelne opracovaného mäsového výrobku, a to do jemne homogenizovaného mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, pečeného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v množstve najviac 10 % hmot. z mäsového diela alebo do výrobku s vložkou v množstve najviac 5 % hmot. Hydinové mechanicky separované mäso možno použiť len na výrobu mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, pečeného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy, mäsovej konzervy v množstve najviac 70 % hmot. Najvyššie prípustné množstvo kostných častíc je 0,8 % hmot.

Bravčovú, husaciu alebo kačaciu krv a krvnú plazmu možno používať len do tepelne opracovaného mäsového výrobku, a to do mäkkého mäsového výrobku, vareného mäsového výrobku, mäsovej polokonzervy alebo mäsovej konzervy v množstve najviac 20 % hmot. Čerstvú krv určenú na spracovanie do tepelne opracovaného mäsového výrobku možno konzervovať jedlou soľou v množstve najviac 10 % hmot. Čerstvú krv a krvnú plazmu možno okamžite po získaní zmraziť pri teplote -10 °C až -40 °C a skladovať pri teplote najviac -18 °C.

Vyhláška definuje požiadavky na vybrané mäkké mäsové výrobky, trvanlivé tepelne opracované mäsové výrobky a trvanlivé tepelne neopracované mäsové výrobky. Namiesto označenia „mäso“ možno uvádzať aj označenie konkrétneho trhového druhu mäsa. Ak sa daný druh výrobku údi alebo dekoruje, uvedie sa v obchodnom názve aj táto technologická operácia. V názve tepelne opracovanej šunky sa uvedie jej kvalitatívna trieda: špeciál, výberová alebo štandard.

Vyhláška obsahuje zoznam vybraných mäsových konzerv s opisom ich zloženia a požiadaviek na ich výrobu. Mäsová konzerva sa označuje podľa členenia uvedeného v § 3 ods. 14. V označení mäsovej konzervy sa uvádza druh mäsa.

Nariadenie vlády SR o požiadavkách na mäsové výrobky

Nariadenie vlády Slovenskej republiky o požiadavkách v záujme ochrany zdravia ľudí pri výrobe a uvádzaní na trh mäsových výrobkov a určitých ostatných produktov živočíšneho pôvodu transponuje právne predpisy Európskych spoločenstiev do slovenského právneho poriadku. Ustanovuje požiadavky na výrobu a uvádzanie na trh mäsových výrobkov a produktov živočíšneho pôvodu určených na spotrebu ľuďmi.

Nariadenie sa nevzťahuje na prípravu a skladovanie mäsových výrobkov v maloobchodných predajniach, kde sa príprava a skladovanie vykonáva výlučne na účely priameho zásobovania spotrebiteľa. Definuje pojmy ako mäsový výrobok, ostatné produkty živočíšneho pôvodu, pripravené mäsové pokrmy, mäso, surovina, ošetrenie, ohrev, solenie, nakladanie, zretie, sušenie, dávka, balenie do priameho obalu, balenie do druhého obalu, hermeticky uzavretý obal, prevádzkareň, prebaľovacie stredisko, uvádzanie na trh a príslušný orgán.

Na trh možno uvádzať iba mäsové výrobky, ktoré boli pripravené a skladované v schválenej prevádzkarni, z čerstvého mäsa, v súlade s požiadavkami prílohy, podliehajú vlastným kontrolám prevádzkarne a boli balené a označené v súlade s nariadením. Mäsové výrobky musia byť pri preprave sprevádzané obchodným dokladom alebo zdravotným certifikátom.

Na prípravu mäsových výrobkov sa nesmie použiť mäso posúdené ako nepožívateľné podľa osobitných predpisov a všeobecne žiadne mäso posúdené ako nepožívateľné pre ľudí podľa veterinárnych požiadaviek a ani pohlavné orgány samíc a samcov okrem semenníkov, močové orgány okrem obličiek a močového mechúra, chrupavky hrtanu, priedušnica a extralobulárne priedušky, rohovina a zrohovatené tkanivá, hlava hydiny okrem hrebeňa, ušníc a lalokov a ďalej pažerák, hrvoľ, žlčník, črevá a pohlavné orgány hydiny.

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, nesmú sa mäsové výrobky ošetrovať ionizujúcim žiarením.

Prevádzkovateľ alebo manažér prevádzkarne alebo prebaľovacieho strediska musí prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek ustanovených týmto nariadením na všetkých stupňoch výroby alebo prebaľovania. Na tento účel musia uvedené osoby trvale vykonávať vlastné kontroly.

Na inšpekčné účely musí prevádzkovateľ alebo manažér prevádzkarne alebo prebaľovacieho strediska zabezpečiť, aby boli druhé obaly mäsových výrobkov, ktoré nemožno skladovať pri teplotách okolia, zreteľne a čitateľne označené údajom o teplote, pri ktorej sa musia tieto výrobky prepravovať a skladovať, ako aj dátumom minimálnej trvanlivosti alebo, v prípade výrobkov, ktoré podliehajú

Kontrola kvality a bezpečnosti

Štátna veterinárna a potravinová správa zohráva kľúčovú úlohu v kontrole kvality a bezpečnosti hydinového mäsa na Slovensku. Úradná kontrola sa musí vykonávať pravidelne na základe hodnotenia rizika a s vhodnou frekvenciou v súlade s európskou legislatívou.

Riziká spojené s hydinovým mäsom

Medzi najčastejšie riziká spojené s hydinovým mäsom patria baktérie ako salmonela, kampylobakter či listéria.

Opatrenia na zamedzenie kontaminácie

Je dôležité dodržiavať správne postupy pri manipulácii s hydinovým mäsom, aby sa predišlo kontaminácii. Teplota pri skladovaní by nemala byť vyššia ako + 4 stupne.

Legislatívne rámce a predpisy pre hydinové mäso

Legislatíva Slovenskej republiky a Európskej únie upravuje uvádzanie čerstvého hydinového mäsa na trh, veterinárne prehliadky, kontroly a hygienické požiadavky. Medzi najdôležitejšie patria:

Zákon č. 152/1995 Zb. o potravinách
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2/1994 Z. z.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z.z.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby
Potravinový kódex Slovenskej republiky

Tieto predpisy upravujú požiadavky na zloženie, označovanie, hygienu a ďalšie aspekty výroby a predaja hydinového mäsa.

Prehliadky a kontroly

Hydinové mäso musí byť prehliadnuté post mortem podľa príslušných častí prílohy. Regionálna veterinárna a potravinová správa vykonáva kontroly podľa § 8 ods.

Požiadavky na manipuláciu a prepravu

Pri doprave musia telá alebo drobky obsahovať okrem údajov podľa bodu 2 časti L prílohy č. byť vhodne balené podľa časti N prílohy č. a prepravované podľa časti O prílohy č.

Označovanie a certifikácia

Obchodný doklad podľa § 3 ods. 1 písm.

Kontroly po vstupe do EÚ

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa vykonávajú kontroly podľa § 14 ods.

Prechodné obdobie

Čerstvé hydinové mäso získané pred 1. májom 2004 sa mohlo uvádzať len na domáci trh v Slovenskej republike do 31. decembra 2004.

Hygienické požiadavky a prevádzkarne

Legislatíva stanovuje prísne hygienické požiadavky na priestory, zariadenia a personál v prevádzkarniach, kde sa spracováva hydinové mäso.

Všeobecné požiadavky na priestory

Umiestnenie a konštrukcia: Prevádzkarne musia byť navrhnuté a konštruované tak, aby sa predišlo kontaminácii.
Materiály: Povrchy stien, podláh a zariadení musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné.
Osvetlenie: Priestory musia mať dostatočné osvetlenie.
Ventilácia: Musí byť zabezpečená účinná ventilácia.
Ochrana pred škodcami: Musia byť zavedené opatrenia na ochranu pred hmyzom, hlodavcami a inými škodcami.
Zariadenia: Zariadenia musia byť vyrobené z nehrdzavejúcich materiálov a musia sa dať ľahko čistiť a dezinfikovať.

Požiadavky na manipuláciu s mäsom

Ochrana pred kontamináciou: Musia sa prijať opatrenia na zabránenie kontaminácie mäsa počas spracovania, balenia a skladovania.
Teplotné podmienky: Mäso sa musí skladovať a prepravovať pri správnych teplotách, aby sa zabránilo rastu mikroorganizmov.
Čistenie a dezinfekcia: Priestory a zariadenia sa musia pravidelne čistiť a dezinfikovať.
Osobná hygiena: Zamestnanci musia dodržiavať prísne hygienické predpisy.

Kontroly a dohľad

Veterinárne prehliadky: Hydina musí prejsť prehliadkou pred a po zabití.
Úradné kontroly: Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva pravidelné kontroly v prevádzkarniach.
Mikrobiologické vyšetrenia: Vykonávajú sa mikrobiologické vyšetrenia mäsa, aby sa zistila prítomnosť škodlivých mikroorganizmov.

Nízko-kapacitné prevádzkarne

Pre nízko-kapacitné prevádzkarne platia určité výnimky z hygienických požiadaviek.

Príklady špecifických požiadaviek na mäsové výrobky

Druh výrobku	Požiadavky
Jemné párky	Povrch hladký, primerane slaná chuť, šťavnatý výrobok.
Šunka špeciál	Obsahuje najmenej 16 % hmot. bielkovín.

Podnikatelia vo verejnom stravovaní dokážu podľa SaS sami usúdiť, či je o uvádzanie pôvodu mäsa v ich prevádzkach záujem a tomu sa prispôsobia.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je proti tomu, aby reštaurácie a všetky prevádzky verejného stravovania museli povinne a pod vysokými finančnými sankciami uvádzať v jedálnych lístkoch pôvod mäsa. Bude to podľa SaS len ďalšia nezmyselná šikana podnikateľov. Informovala o tom v stredu strana v tlačovej správe.

Výhrady SaS

„SNS, ktorá s touto novou povinnosťou prichádza, celkom neadekvátne reaguje na problém s poľským mäsom. Je doslova absurdné, aby niekoľko desiatok kilogramov mäsa spornej kvality, vyvolalo ďalšiu zbytočnú, ale finančne náročnú byrokraciu pre celý reštauračný sektor, ktorý nie je nakoniec ani producentom mäsa, ale jeho spracovateľom. S takýmto nápadom môžu prísť len poslanci politickej strany, ktorí celkom stratili kontakt s realitou,“ uviedla tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová.

Ak podnikatelia vo verejnom stravovaní usúdia, že po udávaní pôvodu mäsa alebo iných produktov, ktoré používajú pri príprave jedál, je dopyt ich zákazníkov, sami sa podľa SaS tejto požiadavke prispôsobia. „Na to nepotrebujú štát s jeho skorumpovateľnými kontrolami a pokutami. Je zarážajúce, ako jedna vládna strana ignoruje úpadok slovenského podnikateľského prostredia, ktoré zaznamenávajú renomované medzinárodné merania. Miesto toho, aby podnikateľom na Slovensku podnikanie uľahčovala, nakladá na nich ďalšie a ďalšie bremená,“ tvrdí strana SaS.

V konečnom sumári to podľa SaS znamená, že obeťami podvodníkov z Poľska bude celá verejnosť na Slovensku. „Máme predsa štátne orgány, aby chránili spotrebiteľov a kontrolovali kvalitu potravín. Ak zlyhávajú v tejto povinnosti, nech si to priznajú a nehádžu svoje zlyhania na občanov. Pýtame sa, aký je pôvod patologických chýb v uvažovaní SNS?“ uzavrela SaS.

Návrh SNS

Slovenská národná strana prostredníctvom svojej poslankyne NR SR Evy Antošovej už predložila do parlamentu návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý sa zaoberá prístupnosťou informácie o krajine pôvodu mäsa použitého v zariadeniach spoločného stravovania. Návrh má zabezpečiť pre spotrebiteľa informáciu o krajine pôvodu mäsa, a to tak, že v písomnej forme uvedú zariadenia spoločného stravovania krajinu pôvodu mäsa v bezprostrednej blízkosti informácie o ponuke pokrmu, pri ktorého výrobe a príprave sa toto mäso použilo. Účinnosť zákona sa po prípadnom schválení v NR SR navrhuje od 1.

Od polovice decembra 2019 vstupuje do platnosti zákon prikazujúci stravovacím zariadeniam (reštaurácie, bufety, výdajne stravy) uvádzať pôvod mäsa. Tak ako v poslednom čase všetko, aj táto drobnosť vyvolala menšiu paniku, ošiaľ a zbytočne veľkú kauzu. Nariadenie prikazuje uvádzať na viditeľnom mieste pôvod mäsa.

Reštaurácie sa podľa medializovaných informácii obávajú viacerých zmien. Informovali sme sa aj v dvoch vzájomne nespájaných reštauračných zariadeniach, ktorým zabezpečujeme marketing. Určité obavy sa týkajú očakávaní spresnenia tohto nariadenia, ktoré má byť čoskoro známe. Iné sa spájajú aj s rôznorodosťou dodávateľov a ich možnou zmenou dodávaného tovaru a jeho pôvodu.

Reštaurácie môžu nakupovať mäso od viacerých dodávateľov, alebo sa orientujú podľa ceny a nie podľa pôvodu. Obavy sa týkajú aj nedôvery voči ukrajinskej, či poľskej hydine, napriek presvedčeniu o kvalitách a skúsenostiach zariadenia o nezávadnosti. Uvádzanie pôvodu by mohlo ovplyvniť záujem ľudí.

Pri všetkých obavách ale možno hovoriť o preháňaní. Nové nariadenie má jediný cieľ. Informovať spotrebiteľa o pôvode mäsa na viditeľnom mieste. Spotrebiteľ pritom na niečo také má určité právo. Pýtať sa môže, no nie v každom podniku dokážu odpovedať. Sami sa niekoľko rokov pýtame a aj napriek obrovskú sieť poľského dovozu a lacných nákupov sa dozvedáme otrávené odpovede, vyhýbavé odpovede, alebo tvrdenia o „určite slovenskom pôvode“.

Podnik, ktorému záleží na spokojnosti ľudí a sám prihliada na pôvod svojich surovín nemôže mať s takýmto opatrením ani najmenší problém. Informáciu o pôvode môže podnik jasne zverejniť pri vstupe a v interiéri. Nemá povinnosť uvádzať ju v každom jedálnom lístku, ak je riešená ako jeden oznam viditeľný a jasne čitateľný v interiéri. Môže byť riešený aj kreatívnou formou, ak je jasne čitateľný. Pre čo najlepšie porozumenie v slovenčine a angličtine.

Náklady sú tak tvorené ceduľou, alebo oznamom. Tabuľa na kriedu je už dnes bežnou súčasťou bežného podniku. Informácia môže byť súčasťou takzvaného Áčka pred podnikom a zároveň priestoru v podniku. Prípadne riešená nejakou zaujímavou formou s rozpoznateľným grafickým prvkom s textom.

Aj jedálne lístky nie je nutné celé vymieňať. Stačí sa len trochu vynájsť. Stále sa pritom zabúda na fakt, že je aj na samotnej obsluhe, ktorá aj z menej viditeľnej informácie dokáže spraviť viditeľnú. Viditeľnosť totiž podnik môže zvýrazniť tým, že samotná obsluha upozorní svojich zákazníkov na slovenský pôvod.

Nové nariadenie nepochybne najviac vystrašilo reštaurácie a podnikateľov, ktorí sa neboja občasne nakúpiť mäso aj z bielej poľskej dodávky bez chladiacej jednotky. Asi každý v odbore na severnom Slovensku pozná niečo podobné a mnoho podnikateľov na Slovensku pozná aj iné spôsoby. Siete dodávateľov dnes poznajú ukrajinské a poľské zdroje, ktoré mäso balia na Slovensku. Vykazuje kvality a bolo mu umožnené vstúpiť na náš trh.

Aj hovädzie mäso z Argentíny občas vychádza lacnejšie ako to naše. V predajniach bežne nachádzame kuraciu pečeň z Brazílie, alebo inej Juhoamerickej krajiny, keďže nákupné ceny dovoľujú vstúpiť dodávateľom z takejto diaľky až k nám. Jedna z našich najhorších spomienok na gastronómiu sa spája s nemenovanou českou čínskou reštauráciou.

Jej zamestnanci nosili kuracie stehná na „holo“ v igelitke nevedno odkiaľ. Ťažko hovoriť o mrazenom mäse, nieto ešte o chladenom. Či o jeho pravidelnom skladovaní na chodbe obytného domu na schodoch nachádzané v debničke a prekryté rozmočeným kartónom. Ešte aj v posledných troch rokoch sme narazili na čínsku reštauráciu známeho mena, ktorá servírovala silne korenené, no výrazne nahnité kuracie mäso.

Vzhľadom na uvádzanie pôvodu na obaloch je možné očakávať do určitej miery aj zlepšenie skladovania mäsa. Niektoré podniky si ho zvykli pre prípad kontroly prebaľovať do iných obalov, ak súčasne kombinujú viac dodávateľov. Zamrazujú rozbalené a už upravené do svojich obalov.

Uvádzanie pôvodu mäsa na viditeľných miestach môže spôsobiť sprísnenie prihliadania na fakt uvedený v zmysel tohto nariadenia a jeho súlad s tým, čo je v chladiacich boxoch a mraziakoch v kuchyni. Preto by sa mali podniky, ktoré kombinujú pôvod mäsa, pripraviť na zvýšenú pozornosť pri pôvode a aktualizácii údajov.

6. 1. Nepodliehajte fámam, ani tým ohľadom predpisov. Ďalší z článkov sa zaoberá témou „Označovanie mäsa od 1. 4. 2015“, ktoré sa týka predajcov i reštaurácií, a „Výživové údaje od 13. 12. 2016“. Veľkoobchod potravín Bidfood sa opäť snaží priniesť svojim zákazníkom servis zodpovedajúci novej legislatíve.

Venujte pozornosť tiež predchádzajúcim zmenám platným od 13. 12. 2014: Koniec tajomstva šéfkuchára Nariadenie EÚ 1169/2011, k stiahnutiu zdarma na www.eur-lex.europa.eu, ďalej upravuje označovanie mäsa od 1. 4. 2015 a uvádzanie výživových údajov od 13. 12.

Od 1. 4. 2015 bude musieť byť označené bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso krajinou, kde bolo zviera chované. Musí byť uvedené doslovne „Chované v:“, a krajinou, kde bolo porazené, presne uvedené „Zabité v:“. Reštaurácie a stravovacie prevádzky nemusia údaje o pôvode mäsa uvádzať do jedálneho lístka, ale obsluha ich musí poznať.

Od 13. 12. Údaje sa musia uvádzať v tomto poradí vo forme tabuľky alebo v riadku, ak nie je dostatok miesta. Všetko okrem energie sa uvádza v gramoch. Mnoho ľudí tvrdí, že uvádzanie výživových údajov je povinné už od 13. 12. 2014, čo nie je pravda. Povinné je ich uvádzanie až od 13. 12. 2016, ale pokiaľ sa výrobca rozhodne pre uvádzanie výživových údajov skôr, musia byť v rozsahu Big 7. Na produktoch vyrobených od 13. 12. 2014 sa teda nesmú vyskytovať napr.

tags: #uvadzanie #povodu #masa #legislativa