Obedy zadarmo pre deti v Českej republike: Zlepšenie prospechu a sociálnej inklúzie

Pre české deti sa nový školský rok začal sľubne. Deti, ktoré by inak hladovali, majú v Česku obedy zadarmo. Zlepšil sa nielen ich prospech, ale aj dochádzka, no najmä deti už nie sú vyčleňované z kolektívu.

Ako prvá s touto pomocou začala organizácia Women for Women, ktorá od roku 2014 podporila obedmi 18-tisíc detí. Česká republika sa preto rozhodla projekt rozšíriť. Ministerstvo školstva na to uvoľnilo 30 miliónov korún a ministerstvo práce a sociálnych vecí ďalších 65, ktoré kraje prerozdelia medzi školy.

Wolt v Česku: Jak funguje? | Jan Foret | MladýPodnikatel.cz

Systém a jeho hodnotenie

„Systém je nastavený dobre. Slovami chváli nešetrí ani minister školstva Robert Plaga. „Deti nie sú vyčleňované z kolektívu.

Pozitívnym príkladom je aj dcéra pani Jaroslavy Kernovej, ktorá ešte pred troma rokmi žila v azylovom dome. Práve tam sa dozvedela o dotáciách na obedy, ktoré im zmenili život.

Školské obedy vo svete

Obed - jedlo na ktoré sa tešia všetky deti. Väčšinou preto, lebo znamená dlhšiu prestávku alebo samotný koniec vyučovania. Faktom je, že pre mladšie deti je dôležitý v ich zdravom vývine, tak ako každé iné jedlo.

V tomto článku sa pozrieme na obedy, ktoré dostávajú žiaci v rôznych krajinách. Každá krajina ma samozrejme iné zvyky a možnosti, čo budeš veľmi dobre vidieť na fotografiách. Ako sa dalo očakávať, najviac využívanými surovinami sú zemiaky, ryža a kapusta.

Príklady školských obedov v rôznych krajinách:

Irán: V Iráne je zákonom dané, že všetky deti do 14 rokov, majú nárok dostať na obed pohár mlieka, pistácie, čerstvo vyšťavený džús a sušienku. Rodičia im ale zvyčajne pripravujú pokrm, ktorý môžeš vidieť na fotografii.
Južná Kórea: Južná Kórea nie je nič dlžná svojej precíznosti ani v školských jedálňach. Tácka v jedálni je väčšinou rozdelená do viacerých sekcií, pričom sú rôzne veľké. Dve najväčšie sú určené na obľúbenú ryžu a polievku. Menšie sekcie sú určené na rôzne druhy šalátov, morských plodov, zeleninu alebo ovocie. Nezvyčajné pre naše končiny (minimálne v posledných rokoch) je to, že chudé deti dostávajú presne odmeranú dávku rybacieho oleja.
Japonsko: Je logické, že japonské obedy sa budu podobať na tie z Južnej Kórei. Základ je polievka, ryža, hydina alebo rybacie mäso, šalát a mlieko. Zaujímavosťou je, že študenti majú zakázané nosiť si vlastné jedlo do školy. Tento zákaz prestáva platiť na stredných školách. Automaty s cukríkmi alebo slanými pochutinami by ste v japonských jedálňach hľadali zbytočne, žiadne nie sú. Ďalšou zaujímavosťou je, že študenti nekonzumujú jedlo v jedálňach.
Spojené Kráľovstvo: Ďaleko na západ od Japonska, v Spojenom Kráľovstve, sa podávajú už nie tak zdravé, vyprážané zemiaky. Deti pri nich môžu nájsť mrkvu, ryžovú kašu, rôzne druhy šalátov, ovocie alebo dokonca Belgické vafle s čokoládou. V mnohých prípadoch sa školy potýkajú s finančnými problémami a z tohto dôvodu deťom ponúkajú jedlá typu fast food.
USA: Ak ste niekedy rozmýšľali nad tým, ako vyzerá školský obed v americkom štáte Utah, na fotografií vidíte odpoveď. Kuracie mäso s kukuricou, broskyňou a polievkou. V USA sa obedy od zvyšku sveta líšia tým, že školy väčšinou preferujú jedlá typu fast food.
Turecko: Ak by si bol študent v Turecku, je dosť možné, že rodičia by ti pripravili podobný obed. Zdravý ražný chlieb, orechy, hrozno, granátové jablko a kefír.
Thajsko: Exotické Thajsko ponúka svojim študentom aj takýto obed. Bravčové mäso v sladkokyslej omáčke, ktorá je pre Thajsko tak známa.
Francúzsko: Práve tento konkrétny obed bol študentovi pripravený na juhu Francúzska. Ako je z fotografie jasne vidieť, žiak si pochutil na rybacom mäse, špenáte, zemiakoch, pečive, syre a šaláte. Obed je tu považovaný za jedno z najhlavnejších jedál dňa a študenti majú na obed dlhú prestávku.
Fínsko: Krajina tisícich jazier berie stravovanie svoji študentov s veľkou vážnosťou. Študenti sú ponúkaní občerstvením, ak majú vyučovanie skoro ráno a neskoro večer. Obedy sa konzumujú v jedálňach, kde si študenti môžu vybrať z veľké druhu jedál podľa vlastnej chuti. Na každej škole sa nájde osoba, ktorá ma osobitné stravovacie požiadavky. Vo Fínsku s tým nie je najmenší problém, či už ide o zdravotné alebo náboženské požiadavky.
Rusko: V Rusku majú študenti raňajky v čase od deviatej do dvanástej zadarmo. Obedy po dvanástej sú už platené. Zahraniční študenti ale môžu mať zmätok v tom, ktoré jedlo spadá pod raňajky a ktoré pod obed.
Rumunsko: Našim južným susedom môžeme závidieť hlavne gramáž stravy. Zeleninová polievka s rezancami. Pečené kuracie mäso s fazuľou.
Izrael: Veľmi príjemne vyzerajúci obed mal študent v Izraeli. Nehovoriac o tom, ako dobre musel chutiť.
Slovensko: Jedlá podávané v jedálňach bratov od západu sa určite nebudú líšiť od našich. Okrem spoločnej histórie, máme aj podobné jedálničky. Najlepšie na koniec. Drvivá väčšina z vás vie, čo sa v našich jedálňach varí. Občas je to fajn, občas menej fajn. Ktorá z uvedených fotografií je ti najviac sympatická? Bolo by zaujímavé porovnať jednotlivé školy v tom, ako a akú stravu svojim študentom podáva.

Skúsenosti zo sveta s obedmi zadarmo

V severských krajinách majú všetky deti bezplatné obedy už roky. To neznamená, že deti majú dobré výsledky vďaka zaručenému teplému jedlu denne. Deti často nechávajú v školskej jedálni nedojedené obedy a odpor k takýmto jedlám si prenášajú aj do dospelosti.

Štát platí obedy chudobným deťom v Česku či v New Yorku a všetkým žiakom vo Švédsku, Fínsku a v Estónsku. V Českej republike majú dva systémy. Cez jeden ministerstvo práce a kraje prispieva na obedy deťom z rodín v hmotnej núdzi, dohromady až 20-tisíc deťom. O pomoc môže požiadať rodina dieťaťa alebo si žiakov vytipuje priamo škola.

„Relatívne banálna vec ako školský obed môže mať fatálne dôsledky na fyzický a psychický vývoj dieťaťa,“ hovorí Ivana Tykač, riaditeľka organizácie Women for Women, na webe projektu Obědy pro deti, ktorý posiela do škôl peniaze od štátu a aj od darcov. „Dieťa, ktorému rodičia nemôžu platiť obedy, býva postupne vyčleňované z kolektívu.

Viaceré štúdie zo sveta dokazujú, že takýto krok môže nielen zlepšiť výživu detí, zapojiť ich do kolektívu a dokonca sa odraziť aj na lepších študijných výsledkoch. Nadácia Open Society Fund (OSF) a spoločnosť Median zistili, že bezplatný obed každý deň chudobným deťom pomohol zaradiť sa do kolektívu, nadväzovať kamarátstva. Školské obedy môžu byť aj zdravé, ako v škole v bratislavskej Karlovej Vsi.

Podobné výsledky priniesli aj americké štúdie. Detailnejšie efekty skúmali v štáte New York. V rokoch 1999 a 2000 robili výskum amerických žiakov z 800 verejných a 200 súkromných škôl. Výskumníci porovnali jesenné a jarné testy a zistili, že žiaci, ktorí sa zúčastnili programu bezplatných obedov, mali značne lepšie výsledky z matematiky aj čítania.

Problémy a kritika

V štáte New York napriek pozitívnym výsledkom s matematikou a čítaním zisťujú aj problémy takéhoto nastavenia. To sa v USA objavuje ako argument za zavedenie týchto obedov pre všetky deti - ako to chce teraz aj zaviesť Smer u nás.

Elizabeth Stelle, analytička organizácie Commonwealth Foundation, kritizovala dotovanie obedov pre všetkých: „Zavedenie obedov zadarmo pre všetky deti bez ohľadu na príjem ich rodičov by znamenalo, že prejdeme od podpory chudobných k podpore strednej triedy.

Ak by to aj nemuselo byť na prvý pohľad jasné, aj tu ide najmä o deti z chudobných rodín. V zásade totiž platí, že čím je na tom rodina lepšie, tým zdravšie sa stravuje. A naopak, rodiny, ktoré nemajú peniaze na kvalitné jedlá, často trpia obezitou.

Synonymom amerických školských obedov boli donedávna studené obedové balíčky a presladené nápoje, ktorých nutričný obsah nedosahoval ani 10 percent bežného, teplého obeda. Nutričné štandardy v Amerike však od roku 2010 vyžadujú, aby každé jedlo obsahovalo minimálne jednu tretinu odporúčaného množstva živín na deň.

Príklady dobrej praxe

Kvalitnou stravou v školských jedálňach sa chvália najmä Fíni. Povinnosť každodenne poskytovať nutrične vyvážené jedlo pre všetkých študentov je zakotvená v zákone o základnom vzdelávaní. Školské obedy označujú za pedagogickú pomôcku, ktorá má študentom pomôcť osvojiť si správne stravovacie návyky.

Fínsko, Švédsko a Estónsko sú tri krajiny, ktoré poskytujú žiakom obedy zadarmo na celé obdobie povinnej školskej dochádzky a to bez ohľadu na ekonomickú situáciu ich rodiny. Fínsko bolo zároveň prvou krajinou sveta, ktoré prišlo už v roku 1948 s týmto nariadením.

Výskum medzi 10- až 11-ročnými fínskymi deťmi ukázal, že raňajkuje až 99 percent z nich a 94 percent má denne teplý školský obed. Vo Švédsku sú bezplatné obedy už od roku 1973 a pravidelne tam obeduje 85 percent žiakov. Štát tam na to vyhradil približne 442 milióna eur na rok.

Fínski a estónski študenti zároveň v každoročnom testovaní PISA dosahujú najvyššie výsledky spomedzi krajín OECD. Mart Laidmets, zástupca generálneho tajomníka ministerstva školstva Estónska, tvrdí, že je rozhodne lepšie ponúknuť obed každému študentovi bez ohľadu na príjem.

V rozhovore pre Denník N povedal, že práve obedmi zadarmo sa začali špeciálne zameriavať na deti z chudobných rodín, no treba pridať ďalšie opatrenia na vyrovnávanie rozdielov medzi deťmi. „Ak sú nejaké akcie, ktoré nie sú pre každého dostupné, samospráva to zaplatí. Najdôležitejšie je, že v škole nie je dôvod na to, aby ste sa dozvedeli, či dieťa pochádza z bohatšej alebo chudobnej rodiny. Majú iné oblečenie, možno tašku, ale všetky základné veci majú také, ako iní spolužiaci.

Bezplatné obedy však dostanú rómske deti do škôl, hovorí Vlado Rafael z občianskeho združenia EduRoma, ktorý pozná slovenské školy s prevahou rómskych detí a dlhodobo navrhuje zmeny školstva. „Naša škola nemá jedáleň, pretože na ňu nemáme priestor. Počas existencie našej školy sme mali iba výdajňu stravy. Deti, ktoré sú v hmotnej núdzi, majú desiatové balíčky. Deti, ktoré v hmotnej núdzi nie sú, nemajú nič, respektíve majú iba desiatu, ktorú im zabalia rodičia,“ hovorí Júlia Čurillová, riaditeľka základnej školy v Bystranoch.

Aj riaditeľka školy v Kecerovciach neďaleko Košíc Alena Davidová hovorí, že návrh na bezplatné obedy je pre deti dobrý.

Obavy a realita

Zavedenie „obedov zadarmo“ nebude celoplošne znamenať, že rodičia už za obedy svojich detí platiť nebudú. Upozornil na to, že výšku úhrady za obedy stanovuje samospráva podľa reálnych cien potravín. Zohľadňuje aj náklady školských jedální ako energie a mzdy.

„Veľká skupina samospráv si aj napriek štátnym dotáciám jednoducho nebude môcť dovoliť 'zatiahnuť' doterajší poplatok rodičov zo svojho rozpočtu,“ upozornil. Priznal, že samosprávy i rodičia detí sa s celým systémom ešte len oboznamujú.

„Rodičia sa napríklad zoznamujú s tým, že budú musieť deti odhlasovať z obeda, lebo ak to neurobia, poplatok za nevydaný obed budú musieť zaplatiť,“ vysvetlil. Samosprávy sa obávajú aj výrazného nárastu nákladov, ktoré zavedenie nového opatrenia spôsobí pri likvidácii neskonzumovaných jedál.

„Podľa našich odhadov pôjde o sedem až osem eur za 25 litrov neskonzumovaných obedov,“ uviedol M. Kaliňák. Naznačujú to doterajšie skúsenosti zo zavedenia obedov zadarmo v materských školách.

Ocenil, že opatrenie pomôže sociálne slabším rodinám, spochybnil však jeho adresnosť v prípade domácností, ktoré netrpia núdzou. Diskusiu si podľa neho vyžiada i udržateľnosť celého systému.

„My nevieme, ako to bude fungovať, keď sa vyčerpá štátna dotácia na zabezpečenie technických a personálnych kapacít, ktoré majú pomôcť v prvom rozbehovom roku. Bude potrebné sa zaoberať nastavením celého systému aj v súvislosti s vývojom demografie,“ zdôraznil. Na druhej strane vidí v novom opatrení možnosť posilniť lokálnu ekonomiku prostredníctvom využitia produkcie miestnych a regionálnych výrobcov potravín.

„Samozrejme, bude to závisieť aj od toho, do akej miery budú samosprávy prihliadať na najnižšiu cenu pri potravinách a do akej miery budú prihliadať na reálnu cenu, lebo od výšky vstupných nákladov sa odvíja samotná výška jedla. Zatiaľ má stáť opatrenie do 120 miliónov eur.

Deti v poslednom ročníku materských škôl majú podľa platnej novely zákona o dotáciách od januára 2019 obedy zadarmo, na žiakov základných škôl sa tento benefit bude vzťahovať od septembra.

Právna norma z dielne skupiny poslancov koaličného Smeru-SD zaviedla dotáciu v sume 1,20 eura na každé dieťa za každý deň, v ktorom sa zúčastnilo na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo na vyučovaní v základnej škole a odobralo stravu. Celkovo by obedy zadarmo mali stáť štát 80 až 120 miliónov eur.

Dopad na stravovanie v školách

Dotácia na stravu známa ako obedy zadarmo zvýšila množstvo detí, ktoré sa stravujú na základných školách, o 25 percent. Ukázal to prieskum ministerstva práce, ktoré si posvietilo na počty žiakov stravujúcich sa v školských jedálňach. Kontrola sa týkala približne 900 škôl po celom Slovensku.

„Najviac sa zvýšil záujem zo strany viacdetných rodín, keďže v prípade viacerých malých stravníkov podpora skutočne znamená výraznú pomoc pre rodinný rozpočet,“ povedal pre denník Pravda hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Školy už dotáciu po rozpačitom rozbehu zvládajú. Mnohé investovali desiatky tisíc eur do vybavenia jedální či prijali nové posily. Rodičia zase podľa Stušku oceňujú, že nemusia platiť za samotné obedy. Samozrejme, okrem réžie či doplatku.

„Oproti minulému školskému roku nám pribudlo 678 stravníkov, čo je nárast o 13 percent,“ tvrdí hovorkyňa mesta Banská Bystrica Dominika Mojžišová. Mesto investovalo do vybavenia školských jedální vlani dovedna 142 574 eur. Tamojšie základné školy prijali sedem nových zamestnancov. Réžia tu vyjde na osem eur na mesiac.

O vyše desatiny viac detí chodí na obedy v bratislavskej mestskej časti Petržalka. „ Počet stravníkov sa k januáru 2020 oproti vlaňajšku zvýšil o 460 detí,“ povedala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Do školských jedální investovala mestská časť doteraz necelých 50-tisíc eur, neráta tam však investície škôl do čipových systémov na evidenciu obedov. Réžia v petržalských školách vychádza 40 centov na deň.

Zmena v počtoch obedujúcich detí závisí v Trnave od tej-ktorej školy. Priemerne narástol počet stravníkov o päť až desať percent. Mesto však do školských jedální poriadne zainvestovalo. Na školské stravovanie išlo podľa hovorkyne mesta Veroniky Majtánovej 459-tisíc eur. „Samospráva musela nevyhnutne zabezpečiť dovybavenie stravovacích zariadení v sume minimálne 374-tisíc eur,“ hovorí. A to nie je všetko. Ďalšie minimálne dva milióny eur pôjdu na novostavbu južného krídla s novou kuchyňou, výdajňou a so šiestimi triedami spomínanej základnej školy. A vyše 800-tisíc eur má ísť na výstavbu novej kuchyne pre Základnú školu na Atómovej ulici. Počet zamestnancov však Trnava nemenila.

Vďaka dotácii sa v školách v bratislavskej mestskej časti Ružinov stravuje o vyše štyristo detí viac. Mestská časť investovala do spotrebičov a riadu takmer 75-tisíc eur. Rodičia doplácajú podľa hovorkyne Ružinova Tatiany Tóthovej len na réžiu vo výške 13 eur mesačne.

Podobne pribudli stravníci aj v Nitre. Mesto investovalo do vybavenia kuchýň a ich rekonštrukcie 290-tisíc eur, potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek. Na mzdy išlo ďalších 160-tisíc eur. „Na rok 2020 je plánovaná ďalšia rekonštrukcia kuchyne v hodnote približne 350-tisíc eur,“ hovorí Holúbek. Rodičia doplácajú podľa veku dieťaťa jeden až desať centov na obed.

Počty stravníkov išli hore aj v Žiline. A to takmer o šesť percent. Na tamojších školách nechodí na obedy len jedno z desiatich detí. Mesto investovalo podľa jeho hovorcu Vladimíra Miškovčíka do jedální 162-tisíc eur v roku 2018. „Prijali sme osem nových zamestnancov, ale prepočítavali sa aj úväzky zamestnancov, ktorí už v školských jedálňach pracovali,“ hovorí. Žilinčania doplácajú na obedy len pre deti na druhom stupni základných škôl, kde dotácia nepokryje náklady na stravu.

O niečo skromnejšie sa vďaka obedy zadarmo zvýšil počet stravníkov v Pezinku. V pezinských školských jedálňach obeduje len o 75 detí viac ako v minulom školskom roku. Hore preto nešli ani počty kuchárok. „Kvôli zavedeniu dotácií a preto, že nebol nárast stravníkov príliš veľký, školy neprijali žiadnych nových zamestnancov,“ hovorí vedúci oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti mestského úradu Pezinok Milan Hýll. Pezinok do obnovy školských jedální investuje podľa neho priebežne. Aj v Pezinku rodičia zédéeškárov doplácajú na jedlo len na druhom stupni - a to dva centy za obed. Platí sa aj réžia 30 centov na deň. Hore však išiel poplatok za školský klub, na 15 eur mesačne.

V Prešove počet detí stravujúcich sa v tamojších jedálňach takmer neposkočil. Počet stravníkov stúpol len okolo štyroch percent. Na obedy tu však chodí takmer 10-tisíc detí. „Prešov poskytol v roku 2019 finančné prostriedky na doplnenie gastrovybavenia do základných a materských škôl vo výške 17-tisíc eur,“ povedal hovorca mesta Vladimír Tomek. Dotáciu na stravu však nedostávajú žiaci osemročných gymnázií. A to aj napriek tomu, že tí v prvých ročníkoch sú v rovnakom veku ako deti na druhom stupni základných škôl.

„Osemročné gymnáziá sú v rámci siete škôl a školských zariadení zaradené medzi stredné školy,“ vysvetľuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Legislatíva rezortu práce upravuje možnosť poskytovania dotácie na stravu len pre deti v materských školách a žiakov základných škôl, dodáva Stuška. Nejde pritom podľa neho o nerovnosť, pretože nárok na dotáciu je upravený typom školy a nie vekom dieťaťa.

Otázky a odpovede

Ako dotácia na stravu funguje? Nárok na dotáciu má dieťa, ktoré sa zúčastnilo vyučovacieho procesu a zároveň odobralo stravu. Legislatíva pritom neupravuje postup v prípade, ak rodič dieťa z obeda v prípade vymeškania vyučovania neodhlási. Povinnosti pri odhlasovaní zo stravy, ako aj nastavenie sankčných mechanizmov, ktoré sa týkajú platenia úhrady pri nesplnení si týchto povinností, si upravuje zriaďovateľ školy alebo priamo škola.

Kto určuje jedálniček? To, aké jedlá jedálne varia, vychádza zo stanovených receptúr, ktoré určuje ministerstvo školstva. Určuje aj tri finančné pásma na nákup potravín. A to na jedno jedlo denne podľa veku stravníka.

Aké sú finančné pásma na stravu? Od septembra išli finančné pásma hore. Na prvom stupni sa pohybujú od 1,08 eura do 1,21 eura. Na druhom stupni základných škôl je to od 1,16 eura do 1,30 eura na jeden obed.

Ako je to s doplatkami? Dotácia má pevnú sumu 1,20 eura. To, či rodičia na obedy doplácajú, závisí od pásma na nákup potravín, v ktorom ich obec či mesto je. Tie určuje ministerstvo školstva a hore išli práve od začiatku tohto školského roka. Niektoré samosprávy rozdiel medzi pásmami a dotáciou rodičom odpustili, iné im ho účtujú vo forme doplatku. Ten závisí nielen od pásma, ale aj od veku žiaka. Okrem nákladov na stravu sa však platí ešte réžia. Tá pokrýva náklady na personál či obnovu zariadení. Aj tu platí, že záleží na zriaďovateľovi, či ju rodičom odpustí, alebo nie. A tiež to, v akej je výške.

Kam putujú zvyšné peniaze z dotácie, ak obed stojí menej ako 1,20 eura? Rozdiel môže byť použitý napríklad na skvalitnenie jedla, rozšírenie jedla o doplnkové jedlo - napríklad desiatu alebo na úhradu režijných nákladov.

Kam sa obrátiť, ak som nespokojný s obedmi či poplatkami? V prípade, že je rodič nespokojný s obedmi v školskej jedálni, treba osloviť zriaďovateľa. Ďalšou možnosťou je aj príslušný úrad verejného zdravotníctva. Na mesto či obec sa treba obrátiť aj v prípade nespokojnosti s doplatkami či výškou réžie.

Moje dieťa pre alergiu nemôže obedovať v škole, čo teraz? Ak škola nezabezpečuje diétny jedálniček, dotáciu na stravu v sume 1,20 eura vypláca rodičovi žiaka zriaďovateľ školy. Môže tak urobiť podľa vlastného uváženia buď poukázaním na účet, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti.

Má nárok na dotáciu aj dieťa staršie ako 16 rokov, ak stále navštevuje základnú školu? Áno. Zákon hovorí jasne, že je možné dotáciu na stravu poskytnúť dieťaťu, ktoré sa zúčastní vyučovania na základnej škole a odoberie stravu. Legislatíva pritom nijako nešpecifi kuje vek dieťaťa, ktorému možno poskytnúť dotáciu na stravu.

Majú na dotáciu nárok deti aj počas pobytu v škole v prírode? Nie. Počas pobytu dieťaťa v škole v prírode rodič neplatí úhradu za stravu dieťaťa v zariadení školského stravovania.

Má na dotáciu nárok žiak internátnej školy? Áno, a to v prípade, že ide o materskú školu alebo základnú školu. Dotáciu nie je možné poskytnúť do školských zariadení, ktorými sú špeciálne výchovné zariadenia ako napríklad diagnostické centrum, reedukačné centrum alebo liečebno-výchovné sanatórium. Nárok na dotáciu majú len deti, čo sa zúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu.

tags: #v #Českej #republike #deti #obedy #zadarmo