Ktoré krajiny pestujú ryžu? Ryža ako kráľovná potravín

Ryža sýti ľudstvo už po tisíce rokov. Je to neuveriteľné, ale ryža je oficiálne hlavnou potravinou viac ako polovice svetovej populácie a patrí medzi najstaršie pestované obilniny na svete. Dá sa pestovať v rôznych nadmorských výškach, čo jej umožňuje byť plodinou rozšírenou na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Nedá sa ňou prejesť a schopnosť prijímať chute iných prísad jej umožňuje stať sa "nesmrteľnou".

Ryža sa spomína už vo vyše 5-tisícročných knihách. Objavila sa v Číne a okolitých územiach ako Srí Lanka a India. Odtiaľ sa dostala do Grécka a stredomorskej oblasti, aby sa postupne udomácnila na severe Afriky a juhu Európy. Paradoxne, do Ameriky sa dostala práve z Európy spolu s dobyvateľmi. Portugalci ju priviezli do Brazílie a Španieli do Latinskej Ameriky. Dnes ryžu pestujú aj v púšti v Saudskej Arábii, na juhu Talianska, aj vo vlhkej juhovýchodnej Ázii.

Pestovanie ryže má na ostrove Srí Lanka dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia starovekých kráľovstiev. Srí Lanka má vhodné podmienky pre pestovanie ryže vrátane teplého a vlhkého podnebia, čo jej umožňuje rásť a dozrievať do svojej plnej zrelosti. Existuje mnoho odrôd ryže, ktoré sa pestujú na Sri Lanke, vrátane arborio, basmati, jazmínovej a ďalších. Každá odroda má svoje vlastnosti a používa sa na rôzne účely.

Proces pestovania ryže na Srí Lanke sa začína výsevom semien do pripravených polí. Po vypestovaní sa klasy starostlivo zberajú a spracovávajú. Zrná rýže sa sušia na slnku, čím sa predchádza zhnitiu a predlžuje sa ich trvanlivosť. Zrelé polia odlíšite od nezrelých žltým sfarbením. Pestovanie ryže na Srí Lanke má svoje výzvy, vrátane zmien v klíme a pestovania iných plodín, ktoré môžu konkurovať ryži.

Ryžové polia môžeme vidieť najmä na Ďalekom Východe. Typické zaplavené políčka hrajú s pomocou prírody a slnka všetkými možnými farbami, v poslednej období sa producenti učia dopestovať ryžu aj na územiach, ktoré nie sú pod vodou.

Najväčší producenti ryže na svete

Objavte najväčších producentov ryže na svete, vrátane Číny, Indie, Indonézie, Bangladéša a Vietnamu.

Čína produkuje ročne viac ako 148 miliónov ton ryže, čo z nej robí najväčšieho producenta na svete. Ryža sa pestuje hlavne v južných a východných provinciách, vrátane Hunan, Jiangxi a Guangdong. Čína pestuje ryžu indica na juhu a ryžu japonica na severovýchode.
India produkuje ročne okolo 118 miliónov ton ryže. Medzi hlavné štáty pestujúce ryžu patria Západné Bengálsko, Uttarpradéš, Pandžáb, Ándhrapradéš, Urísa a Tamilnád. India je známa svojou ryžou Basmati, ktorá je celosvetovo známa svojou vôňou a dlhými zrnami. Medzi ďalšie obľúbené odrody patrí Sona Masuri, Ponni a Kolam.
Indonézia produkuje približne 36 miliónov ton ryže, prevažne na Jave, Sumatre a Sulawesi. Ryža je základnou potravinou a zohráva kľúčovú úlohu v národnej výžive a kultúre.
Bangladéš produkuje ročne približne 35 miliónov ton ryže. Pestovanie ryže dominuje na ryžových poliach v celej krajine, pričom hlavnými druhmi sú ryža Boro, Aman a Aus.
Vietnam produkuje približne 27 miliónov ton ryže ročne. Delta rieky Mekong je centrom pestovania ryže.

Pestovanie ryže v Európe

Po väčšinu svojej dlhej histórie bola ryža pestovaná predovšetkým v Ázii. Arabi ju potom predstavili starovekému Grécku, odkiaľ ju Alexander Veľký priviezol do Indie a postupne sa rozšírila aj do Španielska, Francúzska a v 17. storočí bola privezená do Južnej Ameriky počas španielskej kolonizácie.

Najväčším producentom ryže v Európe je Taliansko, kde sa vyprodukuje viac ako polovica európskej produkcie. Pestuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Grécku, na juhu Francúzska, Bulharsku a v Rumunsku. V niektorých oblastiach sa zbiera úroda dva až tri krát do roka.

Pokusy pestovať ryžu boli aj na juhu Slovenska, a to ešte za totality, keď boľševici razili cestu samozásobenia krajiny nezávisle od Západu, dokonca boli vybudované ryžové políčka a dovezené planty. Mimochodom, viete, že prvé pokusy o pestovanie ryže máme aj na Slovensku? Na východe krajiny na pozemkoch s močaristou pôdou v okolí Trebišova začal s týmito pokusmi Číňan Li Ting.

Dva základné typy ryže

Poznáme dva základné druhy ryže - ryža siata a ryža horská.

Siata sa pestuje na políčkach s veľkosťou od 0,2 do 3 ha. Je skoro stále zaliata vodou. Dosahuje výšku od 1 m do 1,8 metra. V Ázii je možné zobrať jej úrodu až trikrát do roka.
Horská nepotrebuje byť počas rastu ponorená do vody, len dostatočne zaliata. Zbierajú sa maximálne dve úrody. Zložením sa však veľmi podobajú.

Zloženie ryže

Ryža je jedným z najväčších zdrojov proteínov medzi obilninami. Pred ňou len "o prsia" vedie ovos. Ryža obsahuje celú škálu vitamínov skupiny B (tiamín, riboflavín, niacín) a veľké množstvo železa a aminokyselín. Keďže má malý obsah sodíka a tukov blížiacich sa k nule, je vhodnou potravinou pri liečení hypertenzie. Mletím sa však vitamíny a železo strácajú až o 50 percent. Ryža, ako ju poznáme, je väčšinou jemne pomletá, zbavená hornej vrstvy, kde sa nachádza najviac telu prospešných látok. Mletie však ryži dáva schopnosť rýchleho uvarenia. Najmenej výživy má predvarená ryža, teda ryža v sáčkoch.

Ryža je veľmi dobre stráviteľná, obsahuje predovšetkým škroby (60 - 80 %), pomerne málo bielkovín, takmer žiadny tuk a je hypoalergénna. Lúpaná ryža je vhodnou súčasťou rôznych diet. Nelúpané druhy sú vysokým zdrojom škrobov, vlákniny a vitamínov skupiny B a E a niektorých minerálnych látok. Ryža sa využíva na liečenie tráviacich ťažkostí.

Delenie ryže:

Sladká: Po uvarení stráca svoj tvar a stáva sa veľmi lepkavou. Obsahuje veľa škrobu a cukrov a používa sa na prípravu mnohých jedál. Škrob sa používa ako zahusťovadlo do omáčok a plniek produktov, ktoré sa zmrazujú, pretože napomáhajú udržanie formy jedla, čo ostatné škroby nedokážu.
Aromatická: Má chuť a vôňu pražených orieškoch alebo pukancov. Najznámejšie sú thajská jasmínová ryža a ryža basmati z Himalájí. Sú dlhozrnné.
Čierna ryža - japinica: Má tmavé zrno. Varí sa dlhšie, až 45 minút. Po uvarení sú semená jemne pružné a jemne sladkasté. Používa sa najmä na dezerty.
Hnedá: Neprešla mletím, teda nestratila polovicu výživných látok. No jej príprava je podstatne dlhšia ako u mletej ryže. Je však najzdravšia.
Arborio: Extrémne veľkozrnná ryža s charakteristickým bielym stredom. Po uvarení získa krémovitú podobu, pritom zostane al dente. Hodí sa na prípravu pravého talianskeho rizota, pretože výborne absorbuje chute iných pochutín. Patrí medzi strednozrnné ryže.
Indiánska: Nepatrí medzi ryže, je to tráva vysoká viac ako 2 metre a rastie v Amerike. Zbierajú ju Indiáni z lodí už po tisíce rokov. Semená tejto trávy majú veľkú výživovú hodnotu.

Pozoruhodná ryža: ako ryža rastie

Iné použitie ryže:

Ryžové šupky: V Thajsku je viac ako 90 percent pliev použitých v zlisovaných briketách ako zdroj paliva do "ryžových" generátorov. Keď prejdú karbonizáciou, používajú sa ako uhlie.
Ryžový papier: Nájdete ho v celej Ázii, ale aj inde vo svete. Vyrába sa z drene rastliny. Najčastejšie sa používa na výrobu cigaretových papierikov.
Ryžová slama: V Thajsku sa slama z ryže využíva ako krmivo pre zvieratá. Na krmivo sa používa asi polovica produkcie, druhá je vhodná napríklad na pestovanie húb, ale aj na výrobu topánok a sandálov.
Ryžové otruby: Z menšej časti sa vyrába olej na varenie, zvyšok slúži ako krmivo pre zvieratá.
Olej z ryžových otrúb: Olej získaný z ryžových otrúb patrí medzi jeden z najzdravších na svete, pretože znižuje krvný tlak. Siaha sa po ňom najmä pri príprave ázijských jedál. U nás nie je veľmi známy.
Lámaná ryža: Vzniká tak, že sa pri spracovaní zrna asi jedna štvrtina ryže poláme. Tá sa potom používa pri príprave iných jedál. V Thajsku najmä na výrobu instantných rezancov a iných snackov.
Ryžová múka: Ďalší produkt z lámanej ryže. Vyrábajú sa z nej čipsy, cestoviny, na pare robené koláčiky, plnené koláče alebo koláče len s kokosovým mliekom či iným topingom, čo je niečo ako náš puding.
Ryžové nápoje: Ryža sa používa na výrobu nápojov, väčšinou alkoholických. Poznáme ich pod menom saké, saki alebo v Thajsku ako sate.