Budova v tvare fazule v meste

Architektúra miest je plná prekvapení a inovatívnych riešení. Medzi ne patrí aj budova v tvare fazule, ktorá sa stala ikonickým prvkom panorámy mesta.

Rogers Centrum: Nebeský dóm v tvare fazule

Neďaleko torontskej veže CN Tower leží široký „nebeský dóm“ Rogers Centrum. Je to krytý štadión s otváracou strechou v tvare veľkej bielej fazule.

Štadión hostí miestny bejzbalový tím, Blue Jays, ale aj rôzne výstavy, či koncerty rockových hviezd. Nedávno tam vystupovala skupina U2. Ak si nestihnete kúpiť lístky cez internet alebo v pokladni štadióna, skalperi vám ich radi predajú na ulici pred „nebeským dómom“.

Rogers Centrum nie je len športovým stánkom, ale aj architektonickým dielom, ktoré obohacuje panorámu mesta. Jeho jedinečný tvar a funkčnosť ho robia výnimočným miestom pre športové a kultúrne podujatia.

Ďalšie zaujímavosti mesta Toronto

Panorámu downtownu charakterizuje aj torontská veža CN Tower. Týči sa vysoko ponad ostatné mrakodrapy a donedávna bola považovaná za najvyššiu budovu sveta.

Prehliadka CN TOWER v Toronte - Pohľad na Toronto z CN Tower 4K Kanada Travel vlog

Z diaľky vyzerá ako turban napichnutý na štrikovaciu ihlicu a vo svojom vnútri skrýva reštauráciu, ktorá sa otáča o 360 stupňov, takže pri obede, či večeri si môžete posediačky prehliadnuť z výšky celé mesto. Kuchyňa a sociálne zariadenia sú spojené so skeletom veže a neotáčajú sa.

Problémy v Toronte

Každá minca má dve strany a to platí aj o dnešnom Toronte. Neďaleko vyblýskaného centra s mrakodrapmi sa nachádza vedľajší produkt demokracie. Štvrť plná sociálnych bytov, útulok pre bezdomovcov a charitatívne centrá.

Taxikár Amir to má dobre zmapované. „Cez deň je to ešte OK, no večer tu vidíte samé prostitútky, narkomanov, kriminálnikov a rôznych pochybných ľudí.“ Mieste noviny nedávno napísali: „V strede cesty na križovatke ulíc Jarvis a Gerrard leží nehybné telo. Vodiči ho obchádzajú, nikto však nezastavuje. A prečo by mal? Veď táto oblasť vedie v kriminálnych činoch všetkých druhov. Od vrážd, lúpežných prepadnutí až po krádeže a bytové vlámania.“ Na svedomí to má hlavne, ak to nazveme politicky nekorektne, „white trash“, t.j. Za posledné roky sa v meste vytvorilo niekoľko oblastí s vysokou kriminalitou.

Neslávne sa preslávila aj štvrť na západe Toronta v okolí križovatky ulíc Jane a Finch. Za krátke obdobie bolo zastrelených niekoľko tínedžerov, niektorí dokonca v miestnej základnej škole, iní v idúcom aute. Priemerný kriminálnik tam má devätnásť rokov, predáva drogy a za opaskom nosí pištoľ. Túto štvrť obývajú hlavne prisťahovalci z niektorých chudobných krajín Afriky a Karibiku.

Sociálny rozmer tohto javu si uvedomuje aj torontský starosta. Vie, že zvýšenie počtu policajtov problém nerieši, len ho dočasne odkladá. Riešením je podporovať vzdelanie ľudí so slabých sociálnych vrstiev. Bývalý starosta, David Miller, obyvateľov chlácholí slovami o tom, že Toronto je ešte stále najbezpečnejším veľkomestom v Severnej Amerike.

Život v Toronte

Štvrť pri Wellesley a Church je známa ako dedina gejov. Býva tam aj Monty, zamestnanec finančnej spoločnosti. Stále si hľadá svojho mužského životného partnera. Voľné chvíle trávi čítaním v kaviarni, pestovaním jogy a sochárskym koníčkom. Pripravuje aj vlastnú výstavu.

Gejovia sú podľa neho v Toronte akceptovaní, avšak stále byť gejom alebo lesbičkou znamená podľa neho ťažký životný údel. Ako príklad uvádza: „Predstav si, že by som sa tu na ulici bozkával so svojim priateľom. Ako by to ľudia prijali? Boli by znechutení. To je náš údel. Ani Richard a Jason, ktorí spolu žijú už štrnásť rokov, to nemajú ľahké. Obidvaja sú vzdelaní ľudia, žiadni asociáli. Richard monitoruje kvalitu vo finančnej inštitúcii, Jason je burzovým maklérom. „Napíš, že my dvaja sme výnimkou v komunite gejov. Veď sme spolu už štrnásť rokov,“ vysvetľuje.

Toronto urobilo po druhej svetovej vojne obrovský pokrok. Z malomeštiackeho mesta v nehostinnom vlhkom a bažinatom prostredí, kde žaby kŕkali svoje uspávanky na dobrú noc, sa za šesťdesiat rokov zmenilo na nepoznanie. Dnes svojimi príležitosťami láka nielen domácich Kanaďanov z menej prosperujúcich provincií, ale priťahuje mozgy z celého sveta. Iné provincie si myslia, že Toronťanom stúpla sláva do hlavy. Jeden trefný bilbord v provincii Britská Kolumbia ich v reklame na pivo vystihol takto: „Naše pivo je chladnejšie, ako väčšina Toronťanov.“ A možno na tom aj niečo je.

Historiek a vtipov o provinčných vidiečanoch, ktorí tu čakajú na pečené holuby padajúce rovno do úst, koluje neúrekom. „Ňufy sa presťahuje s rodinou do Toronta a hneď na druhý deň sa vyberú do ulíc na nedeľnú prechádzku. Jeho syn zbadá na zemi stodolárovku a už sa po ňu zohýna, že ju zodvihne.