Vajce rozpustené v octe: Experiment a ďalšie zaujímavé pokusy

V našom materskom centre sme si urobili s vajíčkami aj viacero pokusov. Skúšali sme, ako sa správa vajíčko v slanej vode, alebo v octe. Dostali sme vajíčko do fľaše pomocou ohňa. Poďme sa pozrieť na jeden z nich.

Keď kosť vložíme do octu, dochádza k chemickej reakcii medzi kyselinou octovou a minerálnou zložkou kosti. Ocot postupne rozpúšťa vápenaté zlúčeniny (najmä uhličitan vápenatý), čím odstraňuje pevnú a tvrdú štruktúru. Po rozpustení minerálnych zložiek ostáva v kosti len kolagénová sieť. Kosť v octe môže zapáchať, preto ju uchovávajte v uzatvorenej nádobe a v dobre vetranom priestore.

Do nádobky s octom vložíme vnútro zvýrazňovacej fixky a necháme pôsobiť 5 minút. Po niekoľkých minútach začnú na povrchu škrupiny vznikať bublinky - to je oxid uhličitý. Škrupina je úplne preč - zostáva len pružná membrána.

Krieda je prírodný materiál, ktorý sa skladá prevažne z uhličitanu vápenatého (CaCO₃). Keď kriedu vložíme do octu, ktorý obsahuje kyselinu octovú, začne prebiehať chemická reakcia. Kyselina reaguje s uhličitanom vápenatým a rozkladá ho na rozpustné látky - vodu, rozpustný acetát vápenatý a oxid uhličitý (CO₂). Reakcia medzi kyselinou octovou a uhličitanom vápenatým rozkladá kriedu na zložky, ktoré už nemajú pevné skupenstvo. Výsledkom je, že krieda „zmizne“.

Experimentovať so sódou a octom (prípadne kyselinou citrónovou) sa dá na milión spôsobov a asi to niekedy vydá na samostatný článok.

V letných horúčavách sme si vyrobili osviežujúcu citrónovú šumienku. My zvyčajne citronádu pijeme nesladenú, v recepte však bol cukor a tak som prižmúrila oči a dali sme aj ten. Postup je jednoduchý. Deti vytlačili citróny. Približne jeden citrón je na jeden menší pohár citronády, my sme na tento pohár dali 1,5 citrónu. Potom naliali citrónovú šťavu do pohára a zmiešali s (osladenou) vodou v pohári. Potom som deťom dala sódu bikarbónu a povedala, aby si každý do svojho pohára nasypal asi pol lyžičky a dobre pomiešal. Tadaaaa! Šumienka. A zábava pre všetky zmysly. Ako reakcia sódy s citrónom vyzerá? Ako chutí? Ak si chcete ešte viac zaexperimentovať, skúste jednu vodu s citrónom dať izbovej teploty a jednu chladnejšiu, napríklad s pár kockami ľadu. Kde je reakcia rýchlejšia?

Jeden z najchutnejších pokusov! Do menšieho sáčku sme dali približne šálku mlieka. My sme si dopredu mlieko rozmixovali s jahodami, pretože si deti odhlasovali, že chcú jahodovú zmrzlinu. K mlieku sme pridali asi lyžicu cukru. Do väčšieho sáčku sme vysypali tri misky ľadu a na ne asi šesť vrchovatých lyžíc soli. Verte mi, tie rukavice sa zídu! Ja som si aj cez ne nakoniec necítila ruky. Čo sa v sáčku dialo? Samotný ľad by sa totiž topil veľmi pomaly, soľ mu pomáha topiť sa rýchlejšie. Celý ten pokus bol taký rýchly a zaujímavý, že sme akosi zabudli fotiť.

Na tento vám stačí jedno balenie smotany na šľahanie, ideálne čo najtučnejšej, a pár silných rúk. Postup je jednoduchý. Trepať budete dlho, takže je fajn, ak je detí viac, aby sa prestriedali. Po piatich minútach skontrolujte výsledok. Maslo ešte nečakajte, ale mohli by ste už mať redšiu šľahačku. Ešte sme pre istotu pár minút pohárom trepali, ale keď už sme nevládali, povedali sme si, že stačilo. Obsah pohára sme precedili cez sitko a nechali dobre odkvapkať. Odporúčam tento pokus robiť vtedy, keď máte doma čerstvý chlieb alebo pečivo, a čerstvú úrodu paradajok/uhoriek/paprík zo záhradky. My sme si prvú dávku dali na raňajky s čerstvými makovkami.

Rôzne kvapaliny majú rôznu hustotu. Preto napríklad olej pláva na vode - je menej hustý a teda „ľahší“. Aby sme ich vedeli rozlíšiť, použili sme aj farby. (Aby sa cukor dobre rozpustil, dali sme vodu horúcu.) Do tretieho sme dali žltú farbu a štyri lyžičky cukru. Potom sme si zobrali vysoký pohár a naliali do neho červenú - najhustejšiu tekutinu. Na ňu sme pomaly naliali žltú - liali sme po boku pohára a zachytávali lyžicou, aby sa nezmiešali. Potom sme pridali zelenú.

Potom olej s farbami vylejeme do vody a pozorujeme, ako sa farby uvoľňujú z vrchnej, olejovej vrstvy, do vody a tam sa rozplývajú. Prvýkrát, keď sme tento pokus robili, náš malý chlap sa rozplakal a pýtal sa, či iný ohňostroj už nebude, lebo tento nebol vôbec počuť a ohňostroj vraj musí VYBUCHOVAŤ!

Potom môžete pozorovať, ako teplá vodná para stúpa hore, kde je schladená studenou miskou a tak sa zráža a steká po kvapkách dole.

A ešte raz pohár, aj keď my sme v tomto prípade použili plastový kýblik z cherry rajčín. Na vode si z peny urobte oblak.

Najčastejšie sa s ňou hráme na zmrzlinu. Jeho reakcia pod vianočným stromčekom bola podľa očakávania, a v úžase zostali aj jeho sestry. Majú 3 oči, dlhý chvost a telo s mnohými končatinami. Stačilo naliať vodu do akvária po rysku, nasypať tam sáčok s vajíčkami, a čakať. Deti sa o ne na začiatku vzorne starali. V podstate stačí raz za pár dní vysypať do vody za štipku krmiva a približne raz za deň pipetou trochu prevzdušniť vodu. Životný cyklus sa dá priamo pozorovať v akváriu. Žiabronožky sa dožívajú niekoľko týždňov. Počet našich dráčikov od decembra postupne klesal, a dnes už v akvárku pláva iba zopár. Záujem však u detí značne poklesol, takže myslím, že experiment sme úspešne absolvovali. Akvárium na chov žiabronožiek sme kúpili v Montemama.

Prváci na prvouke preberajú aktuálne svetlo a tak sme si spolu naň posvietili. To je ďalšia výhoda tohto nášho aktuálneho domáceho vzdelávania. Hlavným zdrojom svetla je samozrejme slnko. Najprv sme skúmali tiene. V jeden slnečný deň sme si na chodníku pred domom obreslovali svoje tiene od rána do večera. Deti s úžasom pozorovali, ako sa tiene premiestňujú počas dňa. Čím to môže byť? Po krátkej úvahe dospeli k názoru, že je to tým, ako sa hýbe slnko. Aby sme si to lepšie znázornili, vytiahli sme večer (keď nastala tma) plyšáka Boba a baterku. Deti skúšaním zistili, že čím svieti slnko (svetlo) nižšie, tým je tieň dlhší a naopak. Futbalista si potom spomenul, že na futbalových prenosoch majú niekedy hráči aj štyri tiene. Čím to je? Žeby tým, že je tam svetiel viac? Okolo nášho plyšáka začali krúžiť dve baterky. Tiene poskytujú aj veľa zábavy. Vyskúšali sme tvoriť rôzne zvieratká na stenu pomocou rúk. Vyskúšali sme aj miešať farby pomocou svetla. Na hru so svetlom som deťom vytvorila aj rýchly a jednoduchý lightbox.

Materiály vieme rozdeliť do troch kategórií podľa toho, ako prepúšťajú svetlo. Na priesvitnosť sme robili test s baterkou. Divadielko sme vyrobili z malej krabice, do ktorej som vyrezala otvor a ten prelepila papierom na pečenie. O korone, o ekológii a triedení odpadkov, aj len tak obyčajne o zvieratkách v lese. To bol náš týždeň so svetlom a tieňmi.

Voda je u nás na pretrase každú chvíľu. Tu je malý výpočet, čo sme s ňou už všetko stvárali. Spísala som zoznam 33 spôsobov, ako sa zahrať s vodou. Voda je u nás na pretrase každú chvíľu. 33 spôsobov, ako sa zahrať s vodou. K tým je tam na stiahnutie jedna malá aktivitka. Čím to je, že sa kvapky takto pekne spájajú do jednej veľkej „bubliny“? Túto vlastnosť vody sme si overili jednoduchým - a veľmi efektným - experimentom. Úlohou bolo zistiť, koľko kvapiek sa na minci udrží bez toho, aby sa vyliali. Výsledky sme si aj zapisovali do tabuľky.

Tento jednoduchý pokus sme už doma robili viackrát, s rôznymi predmetmi. Princíp je jednoduchý. My sme si s deťmi doma urobili pokus s ovocím a zeleninou. Deti do tabuľky zapísali svoje tipy a išlo sa overovať. Bolo to šokujúce! Pomaranč. Potopí sa? Zostane plávať? Veda za tým je komplikovaná, môže za to prevažne rôzna hustota ponáraných telies. Ak je menšia ako hustota vody, teleso pláva. Ak väčšia, klesá. No a potom sme dali trochu vyšší level. S týmto sa potrápili aj druháci v škole. Na prvý pohľad klesá ku dnu. Ako guľa, valec, placka, kváder… Dala som teda výzvu - viete vytvarovať plastelínu tak, aby zostala plávať na hladine? Bojovali sme trochu s časom, lebo plastelína sa nám vo vode roztápala, a tak som dala malú nápovedu. Aký to má tvar? Jedna skupinka chlapcov hneď pochopila a začali robiť loďku. Lebo veď gravitácia! povedali mi deti. Ale vie cestovať aj smerom hore? Veru áno. Ukázali sme si, ako. Do troch pohárov sme dali vodu v troch základných farbách.

Poháre s farebnou vodou sme hneď využili na ďalší pokus. Pomocou alobalu som vytvorila koryto rieky (aspoň tak sme to nazvali). Kraje som ohla smerom hore a rohy pripevnila kameňmi, aby nám rieku neodfukovalo. Na internete som videla aj verziu, kde voda neustále tečie pomocou záhradnej hadice. Ale zistili sme, že tvar takmer vôbec neovplyvňuje ich rýchlosť. Inak malý tip, skúste nájsť širší alobal. Tento jednoduchý pokus s vodou sme už robili niekoľkokrát, ale deti baví.

Existujú rôzne variácie tohto pokusu, v zásade je to veľmi jednoduchá záležitosť a všetko, čo potrebujete, je papier a nádoba s vodou. Tento jednoduchý pokus s vodou sme už robili niekoľkokrát, ale deti baví. Keď je kvet vyfarbený, ohnite lupene k stredu tak, aby bol kvet zatvorený. Prečo sa to deje? Papier sa skladá z tenkých vlákien. Viete, čo je kirigami? Ja som nevedela. Písala som o tom v našom článku o listoch. V posledných týždňoch sa k tomu vrátili, vytiahli origami knižku a zase vyrábajú zvieratká z papiera. Začnete veľkým štvorcom, preložíte ho na polovičku a potom približne na tretiny. Položíte ho na väčší kvet a ten rovnako poskladáte. No a tretia verzia tohto pokusu je nemenej zaujímavá. Spodnú stranu kvetov pomaľujte farebnými fixkami.

Papier, ktorý je vyrobený z vlákien dreva, absorbuje vodu. Tento proces sa volá osmóza - je to prenikanie vody cez membránu z miesta, kde je jej väčšia koncentrácia (miska s vodou), na miesto, kde je menšia koncentrácia (papierový kvet). Toto sa deje, kým sa koncentrácia nevyrovná - teda kým každá časť papiera nebude mokrá. Predstavte si zvädnutý kvet, ktorý polejete. Takisto tu - vďaka fixkám - prebieha aj difúzia. Takisto tu pozorujeme rozpustnosť, teda schopnosť niektorých látok rozpustiť sa vo vode.

Prvá aktivitka využíva známu kombináciu ocot + sóda bikarbóna na zinscenovanie morskej peny. Neviem, čím to je, ale toto je u nás neodolateľná záležitosť. Zasypala som ich pieskom zmiešaným so sódou bikarbónou. Deťom som ich ponúkla na tácke s octom, zafarbeným na modro, žlto a zeleno. Farby som vybrala tak, aby pripomínali farbu mora. To bolo radosti!

Druhý experiment je veľmi jednoduchý a určite ste ho už niekde zazreli. Postup je veľmi jednoduchý. Naplnili sme sklenenú fľašu vodou, zafarbenou modrou potravinárskou farbou, a olejom. Ideálny je číry olej, my sme dali obyčajný slnečnicový. Fľašu som poriadne prelepila izolačnou páskou, ktorú sme doma mali. Voda a olej sa odpudzujú, vo fľaši sa nepomiešajú.

Tretím „morským“ pokusom bolo vytvoriť vrstvy mora/oceánu v miske. Chceli sme docieliť, aby voda išla od najbledšej modrej po najtmavšiu, ako v skutočnosti v mori. Teraz mali deti za úlohu more rozmraziť. Prečo asi? Soľ robí zázraky na počkanie. Deti potom topenie ešte urýchľovali pomocou pipiet.

Toto sme zase robili pred pár rokmi na Deň Zeme.

Je to dobrý úvod do anatómie. Máme doma aj kostru vo viacmenej životnej veľkosti, ktorú som kedysi stiahla na internete. Myslím, že pôvodne mala slúžiť ako halloweenska maska, ale zdá sa mi pomerne realistická. Vytlačila som ju na tvrdší papier a podlepila penovou gumou, aby som sa vyhla laminovaniu. Pri vykladaní kostí sme si ich pomenovávali. Je to super pomôcka! Nakoniec som ešte mala pripravenú knižku o kostiach, kde deti na každej strane mali vyfarbiť príslušnú kosť podľa názvu. Všimli ste si? Na čo? Urobili sme si jednoduchý pokus. Naložili sme kuraciu kosť do octu (a vysvetlili sme si, že ocot je niečo ako ...

Fantastická hustá polievka, ktorá nahradí aj hlavný chod. Poznáte tento recept? Určite áno, ale zrejme pod iným názvom, teda ako fazuľovú polievku na kyslo. Pôvodný názov aj recept na podbitú pasuľu (fazuľu) pochádza zo Zemplína a dnes už má veľa podôb. Niekto do nej pridáva údené koleno, rebrá alebo kúsok slaniny. Dnes som si pre vás pripravila môj overený recept na túto skvelú fazuľovú polievku ako ju poznám ja a takto ju pripravujem už roky. Je nenáročná na suroviny a prezradím vám aj tajnú fintu, vďaka ktorej sa nikdy nezrazí. Fazuľu dáme variť spolu s bobkovým listom. 2) Do hrnca pridáme bobkový list a dáme variť. Zemiaky očistíme a nakrájame na kocky. Zmiešame mlieko, smotanu na šľahanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie a mletú červenú papriku. Na záver primiešame lyžicu hladkej múky. 7) Keď už sú zemiaky mäkké, do hrnca pridáme kávovú lyžičku sódy bikarbóny. Tento trik zaručí, že sa po pridaní mlieka polievka nezrazí. Pridajte do polievky lyžičku sódy bikarbóny a nikdy sa nezrazí. Vmiešame mliečnu zmes. 9) Krátko prevaríme a podľa želanej hustoty prilejeme vodu. 10) Na záver dochutíme lyžicou octu a môžeme servírovať. Polievku dochutíme octom. 11) Polievka je hustá ako prívarok a nahradí aj hlavný chod. Podávajte ju s čerstvým chlebíkom alebo domácou lokšou. 1) V miske vymiešame biely jogurt, pridáme soľ, preostiatu múku a prášok do pečiva. 5) Následne na pomúčenej doske vyvaľkáme z každého bochníka tenkú placku. 7) Ešte horúce potrieme rozpusteným maslom. Sýta fazuľová polievka, ktorá nahradí aj hlavný chod. Naša obľúbená fazuľová polievka na kyslo. Varím ju z bielej fazule, takto nám chutí... Výborná polievka zo suchej fazule na turecký spôsob. Hodí sa k nej klasicky len chlieb, alebo... Jednu z najobľúbenejších a dnes už kultových maďarských fazuľových polievok... Ďalšou, veľmi obľúbenou, strukovinou je šošovica a dokážeme z nej pripraviť skutočné pochúťky.

Pre lepšiu prehľadnosť si môžeme zhrnúť niektoré z pokusov do tabuľky:

tags: #vajce #rozpustené #v #octe #experiment

Populárne príspevky:

• Tradičný guláš Hovädzí po Debrecínsky
• Zdravé rizoto z pohánkových vločiek
• Pohľad na kanibalizmus
• Pestovanie a využitie Sibírskej Jedle
• Prírodný prostriedok na kosti a kĺby