Vajíčko v slovenskej kultúre: Symbolika, tradície a rozprávky

Vajíčko, symbol plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, zohráva v slovenskej kultúre významnú úlohu, najmä v kontexte vítania jari a Veľkej noci. Vajíčko má vo zvykoch našej kultúry veľmi dôležitú úlohu, a to predovšetkým v obyčajoch spojených s vítaním jari. Na tento účel sa používali aj vajíčka, ktoré symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. Tento článok preskúma hlboký význam vajíčka v slovenskej kultúre, jeho historický vývoj, rôzne techniky zdobenia a príbehy, ktoré sa s ním spájajú.

Veľkonočné prípravy a vajíčko

Prípravy na Veľkú noc sú spojené s rôznymi tradíciami a zvykmi. Bubík a Zubomila sa vybrali za zajačikom ku kurínu, aby spoločne maľovali vyfúknuté vajíčka rôznymi farbami, prúžkami, bodkami a kvietkami. Niektoré z nich umiestnili aj do kurína, aby na ne sliepka videla, a postavili jej na poličku vázu s vetvičkami vykvitnutej vŕby, známymi ako bahniatka.

Zubomila pripomenula Bubíkovi, že je škaredá streda a zmienila sa o Judášovi, ktorý zradil Ježiša. Zajko ich so záujmom počúval a povedal, že niekedy sa streda volala aj čierna streda, kvôli vymetaniu sadzí z komína. Spoločne sa zhodli, že privítanie jari má byť veselé a plné nádeje, a maľované vajíčka symbolizujú nový život. Po skončení prác zbalili farby a upratali po sebe, pričom kurník už vyzeral veľkonočne.

Privítanie jari má byť hlavne veselé, plné nádeje, a maľované vajíčka znamenajú nový život.

Symbolika vajíčka v kultúre

Vajíčka symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. Na tento účel sa používali i vajíčka, ktoré symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života.

Magické praktiky a vajíčka v minulosti

V minulosti sa vajíčkam pripisovali magické vlastnosti a využívali sa v rôznych rituáloch. V 19. a dokonca ešte v 20. storočí sa vajíčka používali aj v magických praktikách.

V okolí Michaloviec sa pri prvom vyháňaní na pašu kone a kravy prekračovali žeravé uhlíky, čo malo zaručiť ich magickú ochranu.
Na Spiši a Honte sa dobytok ešte v stajni šúchal vajíčkom, aby bol silný a na paši držal spolu.
Na Horehroní priniesli manželky kravských pastierov svojim mužom na pašu už uvarené vajíčka.
Na Liptove na Veľký piatok dávali po vajíčku kozám, aby mali nasledujúci rok dostatok mlieka.
Sliepkam sa dávali jesť škrupiny, aby dobre niesli.
Škrupiny z vajíčok a omrvinky sa dávali aj do poľa medzi oziminu.

Kraslice: Umenie zdobenia vajíčok

Vajíčka považujeme za najstaršie veľkonočné jedlo, ktoré sa jedlo ako prvé. Vajíčko gazda rozdelil medzi všetkých pri stole. Najznámejšie sú však vajíčka - kraslice v ľudových zvykoch počas Veľkej noci. Na východnom Slovensku sa nazývali pisanky. Najstaršie kraslice na našom území boli nájdené v slovanských hroboch Slovanov zo 7. storočia. V minulosti sa používali najmä slepačie vajíčka, menej husacie, kačacie, no dnes sa stretneme aj so pštrosími.

Vajíčka sa zafarbovali prírodnými farbami, ktoré vznikali vyváraním rastlín, plodov a kôry stromov. Farbili sa aj rôznymi dostupnými predmetmi ako hrdzavé klince a sadze. Na západnom Spiši napr. v obciach Mengusovce, Gerlachov, Batizovce a okolo Hnilca sa do zafarbeného vajíčka vzory vyškrabávali. Mohlo sa aj batikovať pomocou vosku, ktorý sa nanášal na vajíčko, ktoré sa farbilo. Miesta pokryté voskom ostali nezafarbené. V Čertižnom sa jednofarebne batikovali vajíčka pomocou špendlíkovej hlavičky. Ďalší spôsob ozdobovania bol nalepovaním nastrihanej slamy na vajíčko. Nezafarbená slama sa používala v obciach v okolí Kežmarku a zafarbená v okolí Humenného. V minulosti sa v obciach v oblasti Spiša vajíčka zdobili leptaním kyselinou. Táto technika sa zachováva v obciach v okrese Rožňava. Ako leptacia látka sa mohla napríklad používať šťava z kyslej kapusty. Poznáme aj nanášanie rôzne farebných vzorov pomocou vosku, tzv. voskovanie či drevené vajíčka z Bardejova.

Na Gemeri a v Novohrade dokázali ozdobiť vajíčko okovaním. Vajíčko sa zdobilo aj technikou obväzovania, kedy sa naň omotaním pripevnil napríklad list petržlenu a vajíčko sa nechalo zafarbiť. Mohlo sa aj olepovať sitinou - dužinou z trávy, bavlnkou či dekorovať napísaním verša. Medzi nové techniky radíme madeiru alebo perforovanie. Pri tejto metóde sa vajíčko dierkuje zubnou vŕtačkou.

Hodina umenia: Ako ozdobiť veľkonočné vajíčka

Rozprávky a príbehy o vajíčkach

Rozprávky o vajíčkach majú v slovenskej kultúre svoje miesto. Autorka Marta Šurinová rozvíja v čitateľovi vtipným spôsobom slovnú zásobu a používa výrazy, ktoré nie sú bežné. Využíva vtipné prirovnania a obohacuje slovnú zásobu dieťaťa o spojenia slov s obrazným významom, čím podporuje jeho fantáziu.

Staré rozprávky o vajíčku vysvetľovali motiváciu vajíčka zoskočiť z police a vydať sa do sveta inak ako moderné verzie. Vajíčko šlo do sveta hľadať šťastie, podobne ako chodili do sveta naši starí rodičia za prácou. Rozprávka o vandrovke bola prípravou malých majstrov na budúcu profesionálnu dráhu.

V rozprávke si vajíčko cestou nachádza kamarátov a vandrujú spolu. To, že každý z vandrovníkov má iný výzor a svojskú povahu, je príprava na stretnutia s „čudnými“ ľuďmi s úplne inými zvykmi. Ak sa vedia spolu dohodnúť, ak im je spolu veselo a spoločne zvládajú nástrahy vandrovky, je všetko v poriadku. Tak kedysi vyzeral „multikulturalizmus“, keď sa ľudia vzájomne tolerovali, hľadali spoločnú reč, spoločne pracovali a nenútili sa navzájom, aby kráčali rovnako, všetko robili rovnako a rozprávali rovnako. Mimochodom, v tomto zmysle boli naši predkovia multikultúrni odjakživa. Ľahko sa učili cudzie reči a boli tolerantní, veď sa len pozrime, koľko máme na Slovensku obcí, ktoré založili prisťahovalci. Ich nárečia sú dnes ozdobou slovenčiny a nesnažíme sa ich eliminovať.

Pôvod veľkonočného zajačika a vajíčok

V keltskej a neskôr v starogermánskej viere bola bohyňou jari a lesov Ostara. Podľa iného príbehu sa svetová popularita zajaca kladúceho vajcia začala omylom v germánskej jazykovej oblasti. Približne v rovnakom čase ako Veľká noc sa oslavuje židovský sviatok pesach. V stredovekom Nemecku bolo zvykom, že sa Židia navzájom obdarovávali akýmsi druhom bažanta, jariabkom a jeho vajcami. Jariabok je v nemčine Haselhuhn, v kratšej bežnej jazykovej podobe Hasel, čo znie takmer rovnako ako Hase, čo zase znamená zajac.

Postava veľkonočného zajačika, ktorý nosí vajcia a ukrýva ich v záhrade, je dnes rozšírená po celom svete, no vo Francúzsku a Belgicku stále existuje tradícia, že vajcia zhadzujú veľkonočné zvony (cloches de Pâques).

História zdobenia vaječných škrupín

Zdobenie škrupiny vajíčka, ktoré symbolizuje život a plodnosť, je oveľa staršou tradíciou, ako by sme si mohli myslieť. V Afrike sa našlo viac ako 60-tisíc rokov staré pštrosie vajce so vzormi, ktoré boli vryté do škrupiny, ale zdobené zlaté a strieborné vajcia vyrobené pred viac ako 5 000 rokmi sa našli aj v mezopotámskych, staroegyptských a krétskych hrobkách. Prví kresťania maľovali vajcia červenou farbou na pamiatku Ježišovho ukrižovania a zázračného vzkriesenia. Zdobené vajíčka sa rozšírili neskôr, ktorých vzory zohrávali dôležitú úlohu: motívy „napísané" na vajciach odovzdávali šibačovi odkaz dievčaťa maľujúceho vajíčka.

Sladká Veľká noc a čokoládové vajíčka

Dnes je Veľká noc nepredstaviteľná bez čokoládových vajíčok - na veľkú radosť detí. Prvé čokoládové vajce bolo vyrobené v roku 1873 v cukrárskej manufaktúre Cadbury v Anglicku, kde sa z horkej čokolády formovali plné vajcia. S rozvojom cukrárenských technológií sa potom na trhu objavili ľahké, duté vajcia, do ktorých bolo možné ukryť malé prekvapenia alebo naplniť ich rôznymi krémami a likérmi.

Rozprávka: Ako šlo vajce na vandrovku

Za starých čias išlo vajce na vandrovku a stretlo tam raka. „Kde ty ideš?“ rečie mu ono. „A tyže kde?“ rečie mu on. Už teda boli dvaja a bolo im hneď smelšie. Idú, idú; stretnú kačicu. „Kde ty ideš?“ opytuje sa vajce. „A vyže kde?“ rečie táto. Kačica pristala; už boli traja. Všetko dobré do tretice! Idú, idú; stretnú moriaka. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde?“ rečie tento. Moriak pristal; boli štyria. Idú, idú; stretnú koňa. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde?“ rečie kôň. Kôň šiel; bolo ich, koľko na ruke prstov. Idú, idú; stretnú vola. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde?“ rečie tento. Vôl pristal; už boli šiesti. Idú, idú pekne v hŕbke; stretnú ešte kohúta. „Kde ty ideš?“ rečie vajce. „A vyže kde takto rozbehli ste sa?“ rečie kohút.

Dobre teda, už boli všetci siedmi dobrí tovarišia spolu! tam, a boli veru už aj hladní. Kdeže tu prichýliť sa? Ako tu opatriť sa? trocha pohnúť rozumom. Ale vajce aj malo rozum za všetkých. smrek a ten odtiaľ zazrel hneď svetielko, ale ešte ďaleko od nich v tmavom lese. naň zakikiríkal. „No, len zleť skoro v tú stranu proti svetlu; ukážeš nám cestu. Kohút zletel v tú stranu a poberali sa tatam všetci ako na hotové. Aj našli chyžku v horách, v ktorej svietilo sa. dvere. Ten zabúcha a z izbičky vyjde stará baba. „Čo tu chcete? Čo tu hľadáte? všetkých vás tu zmeľú na kašu!“ spustila baba na nich. vajce. nemám nič!“ durila sa baba. Tu vajce rozkázalo volovi, aby vzal babu na rohy a zaniesol do lesa. hodil ju tam dakde do jamy a pribehol naspäť. večeru.

A títo všetci už aj prichádzali s hrmotom, lomozom, len tak hora prašťala. Čo tu robiť? Dobrá rada stojí vždy za voľač, vajce ju hneď vedelo. na pec, kačicu pod lavicu, raka do krhly a samo zahrabalo sa do pahreby; svetlo vyhasili. Zbojníci dôjdu a svetla v chyži nevidia. „Čo či tá baba zaspala, či čo je to?“ povedajú si. „Hneď sa nazrieme, čo je to! hromadu nestrepali!“ povie najväčší z nich a pobral sa dnu. Vstúpi do pitvora. Tu vôl vezme ho na rohy a hodí otvorenými dvermi do izby. dvier buchne kôň doňho kopytom. „Ej, kýže je toto čert? pahrebe, že svetlo roznieti. Ako rozhrnul pahrebu a začal fúkať, pripieklo žeravé uhlie na vajce. Fúk! nafúkalo zbojníkovi plnú tvár i oči horúcim popolom. tvár i oči vymyje. Ale ako načrie rukou, chytí mu rak prsty do štipcov. rukou, prevrhne krhlu a narobí veľký hurt! ták, ták, ták! pántoch celým hrdlom sa ozýval- kikirí, kokoré! Došliapaný, doráňaný zbojník doletel ako bez duše ku kamarátom. „Ká skaza robí sa to tam?“ opytujú sa ho títo. „Hja, bisťuže dade, tam je veru zle. sami strčili ma tadnu medzi seba. činenia, fúk! ma člnkom po hlave a volal: tak, tak! udri! pitvora. Tu šelma sedliak vzal ma na železné vidly a vyhodil von. plecia a zanechali tam aj všetku hotovizeň, čo kedy nazbíjali. Jedli, pili, harovali tam, kým čo stačilo.

Ak nás bude viac, nebudeme sa vlka báť... Rozprávkový príbeh o vajci, zvieratkách a lúpežníkoch, ktorý nájdete v tejto knižke súčasne v slovenskej aj anglickej verzii spolu s... Ak nás bude viac, nebudeme sa vlka báť... Rozprávkový príbeh o vajci, zvieratkách a lúpežníkoch, ktorý nájdete v tejto knižke súčasne v slovenskej aj anglickej verzii spolu s pútavými obrázkami, uľahčí a spestrí malým čitateľom začiatky v cudzom jazyku. Dostupné v dvoch knižniciach. Chcete si túto knihu požičať z knižnice? Toto je zoznam knižníc, v ktorých ju majú. Ak nás bude viac, nebudeme sa vlka báť... Zdroj informácií: Infogate.sk. Údaje hovoria o tom, že kniha je v evidencii danej knižnice, môže však už byť aktuálne požičaná. Rozprávku dopľňa pestrý výber obrázkových cvičení. Pri počúvaní nahrávky na priloženom CD deti spoznajú hovorenú podobu angličtiny a opakovaním počutého si osvoja správnu anglickú výslovnosť. Navyše, počúvať rozprávku a prezerať.

Ako išlo vajce na vandrovku. Klasická rozprávka, ktorú poznáme aj my starší a veríme, že bude mať čo povedať aj mladej generácii. Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň. Veci, ktoré nás navždy zmenia sa dejú bez toho, aby sme vedeli, že sa stanú. A vo chvíli, ktorá vyzerá ako všetky ostatné, sa srdcia lámu, alebo hoja. A čas, ktorý plynie vytrvalo a s istotou, sa mimo hodín odtrhne z reťaze.

Bola vari prvá, ktorú som vedel porozprávať, keď som ešte polovicu hlások ani nevedel vysloviť. Počúvali ju aj všetky moje vnúčatá, ešte v jasliach.Oproti dnešným moderným verziám však celkom inak vysvetľovala motiváciu vajíčka zoskočiť z police a vydať sa do sveta. Dnes sa hovorí, že to vajíčko urobilo z nudy. No z bezpečia domova sa nikdy neodchádzalo do neznámeho a nebezpečného sveta len tak z nudy. Ja ako dieťa som hovoril, že vajíčko šlo do sveta hľadať šťastie - s touto motiváciou chodili do sveta ešte naši starí rodičia - za prácou. Ale to je „ekonomická migrácia.“

O motivácii však hovorí už samotné slovo „vandrovka“, ktoré sa dnes bežne nepoužíva a kedysi malo konkrétny presný význam. Na vandrovku spravidla odchádzali tovariši, ktorí sa pri majstrovi vyučili nejakému remeslu, a ktorí si sami chceli osvojiť majstrovstvo. Vandrovka, to nebolo jednoduché cestovanie a spoznávanie sveta. Trvala niekoľko rokov a tovariš si v cudzích krajoch musel nájsť prácu vo svojom remesle a jednak sa osvedčiť, jednak nazbierať nové skúsenosti. Na potvrdenie svojej praxe nosil cechom vydané dokumenty, kde mu cudzí majstri urobili zápisy. Proste, domáci remeselný cech neuznal za majstra mladíka, ktorý nemal za sebou úspešnú vandrovku. A na vandrovku sa vybral aj budúci cár Peter Veľký, aby sa naučil stavať také lode, ako stavajú veľkí moreplavci.

Rozprávka o vandrovke teda bola už prípravou malých majstrov na budúcu profesionálnu dráhu, aby ju považovali za normálnu súčasť života a nedesili sa jej. Zručný tovariš sa nemusel báť odbornej remeselnej práce v cudzine, ale nebezpečné mohli byť nástrahy cestovania, neznáme zvyky a cudzie reči, s ktorými sa vandrovník môže stretnúť.

A o tom práve hovorí rozprávka. Vajíčko si cestou nachádza kamarátov a vandrujú spolu. To, že každý z vandrovníkov má iný výzor a svojskú povahu, je príprava na stretnutia s „čudnými“ ľuďmi s úplne inými zvykmi. Ale ak sa vedia spolu dohodnúť, ak im je spolu veselo a spoločne zvládajú nástrahy vandrovky, je všetko v poriadku, tak to má byť. Tak kedysi vyzeral „multikulturalizmus“, keď sa ľudia vzájomne tolerovali, hľadali spoločnú reč, spoločne pracovali a nenútili sa navzájom, aby kráčali rovnako, všetko robili rovnako a rozprávali rovnako.

Mimochodom, v tomto zmysle boli naši predkovia multikultúrni odjakživa. Ľahko sa učili cudzie reči a boli tolerantní, veď sa len pozrime, koľko máme na Slovensku obcí, ktoré založili prisťahovalci. Ich nárečia sú dnes ozdobou slovenčiny a nesnažíme sa ich eliminovať. To naopak, je prístupom šľachty - vyžadovať určité presné oslovovanie a akceptovať, že šaty (alebo stuha na klope, či profile) robia človeka.

V najrozšírenejšej verzii vajíčka na vandrovke si priatelia spoločnými silami poradia so zbojníkmi. Každý z vandrovníkov uplatní svoju prirodzenú prednosť a prispeje k úspechu skupiny. Pozitívny odkaz tohto poučenia je zrejmý aj tým deťom v škôlke. V mojej detskej verzii sa príbeh skončil nehodou, keď museli vandrovníci prekonať vodnú prekážku a jeden z vandrovníkov - žeravý uhlík - prepálil slamku, ktorá sa ponúkla, že všetkých cez vodu preplaví. Táto verzia dáva to isté poučenie, ale z negatívnej strany. Daj si, budúci tovariš, pozor na kamarátov.

Slovenská detská literatúra

Slovenská detská literatúra je bohatá na rozprávky, básničky a príbehy, ktoré rozvíjajú detskú fantáziu, učia ich o svete a odovzdavajú dôležité životné lekcie. Tento článok ponúka prehľad rôznych kníh a autorov, ktorí sa venujú tvorbe pre deti, s cieľom inšpirovať rodičov, pedagógov a samotné deti k objavovaniu čara rozprávok.

Klasické a ľudové rozprávky

Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria ľudové rozprávky, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Tieto rozprávky často obsahujú zvieracie postavy s ľudskými vlastnosťami a prežívajú rôzne dobrodružstvá. Medzi klasiky patria diela bratov Grimmovcov, ktorí sú popri Hansovi Andersenovi najznámejšími zberateľmi a autormi rozprávok vo svete. Okrem toho sú populárne aj rozprávky od Josefa Štefana Kubína, ktorý prevyprával pohádky z Čiech, Slovenska, Francie, Ruska, Německa a dalších koutů Evropy.

V slovenskej literatúre nájdeme výbery poézie a prózy pre deti od slovenských autorov, ktoré obsahujú povedačky, básničky a príbehy ako "Aka tika", "Hrdinky", "Zatúlané húsa", "Straka", "Kamaráti", "Jarné vtáča", "Sedmokráska", "Noc", "Plamienočka", "Čížiček, čížiček", "O mladuchu", "O smolu", "Za princeznou", "Ako šlo vajce na vandrovku", "Tanec na polianke", "Pieseň o Váhu" a mnohé ďalšie. Tieto diela sú často doplnené krásnymi ilustráciami, ktoré ešte viac oživia príbeh.

Zvieracie rozprávky: Svet plný emócií a ponaučení

Rozprávky o zvieratkách sú obľúbeným žánrom detí aj dospelých. Prinášajú nám svet, v ktorom majú zvieratá ľudské vlastnosti a prežívajú ľudské emócie, čím pomáhajú deťom pochopiť svet okolo nás a naučiť sa dôležité životné lekcie. Učia ich o dôležitosti priateľstva, rodiny, lásky a spolupatričnosti. Učia ich, že aj malé zvieratko môže byť silné a odvážne. Medzi príklady patria príbehy ako "Stonožka a dážďovka na pretekoch", "Ako myška zachránila traktor", "Sovička Sofinka zachraňuje les", "Lenivý mravček", "Ako kukučka hniezdo stavala", "Svetluška Baruška", "Zajko s dlhými uškami", "Čokoládový Bilby a veľkonočné kúzlo", "Prvé dobrodružstvo malej líšky", "Ako papagáj Pepe stratil slová", "Myška Mimi a mačka" a "Slimáčik Dráčik".

Klasické rozprávky pre deti

Medzi klasické rozprávky, ktoré by nemali chýbať v žiadnej detskej knižnici, patria "Červená čiapočka" a "Vlk a sedem kozliatok". Tieto príbehy sú plné napätia a poučných momentov, ktoré deti učia o opatrnosti a dôsledkoch neposlušnosti.

Moderné rozprávky a príbehy pre deti

Okrem klasických rozprávok existuje aj množstvo moderných príbehov, ktoré sa venujú súčasným témam a problémom.

Príbehy s fantastickými prvkami

Medzi príklady patrí "Alica v krajine zázrakov", "Kráska a netvor", "Pinocchio" a "Malá morská panna". Tieto príbehy sú plné fantázie a dobrodružstiev, ktoré deti prenesú do iných svetov. Ďalším príkladom je kniha "Tri fantastické príbehy Alice - dievčatka z budúcnosti - jej dobrodružstvá v ríši rozprávok a zápas s kozmickými pirátmi".

Príbehy s ekologickým posolstvom

V súčasnosti je veľmi dôležité venovať pozornosť ekologickým témam a učiť deti o ochrane životného prostredia. Príkladom je kniha "Korytnačí mesiac", ktorá rozpráva príbeh o dievčatku, ktoré sa snaží zachrániť korytnačie vajcia. Táto kniha šikovne rieši vážne a dôležité témy ako je život a strata, a zároveň prináša silné ekologické posolstvo.

Príbehy o priateľstve a rodine

Dôležitou témou v detskej literatúre je aj priateľstvo a rodina. Príkladom je kniha, v ktorej sa Julia a Alejandra, dve dievčatá z odlišných svetov, spriatelia v internátnej škole. Tieto príbehy učia deti o dôležitosti vzájomnej podpory a porozumenia.

Rozprávky pre rôzne vekové kategórie

Pri výbere rozprávok je dôležité zohľadniť vek dieťaťa a jeho záujmy. Pre najmenších čitateľov sú vhodné jednoduché príbehy s peknými ilustráciami, ktoré rozvíjajú ich slovnú zásobu a fantáziu. Pre staršie deti sú vhodné zložitejšie príbehy s hlbším posolstvom, ktoré ich učia o svete a pomáhajú im rozvíjať kritické myslenie.

Rozprávky pre najmenších: Pre najmenších čitateľov sú určené rozprávky pre najmenších čitateľov - príhody malej Luciny.
Rozprávky pre deti od 6 rokov: Pre deti od 6 rokov sú určené rozprávky ruského spisovateľa, autora známych Nevedkových dobrodružstiev.
Rozprávky pre deti od 7 rokov: Pre deti od 7 rokov sú určené Estónske rozprávky.
Veršovanky pre deti od 5 rokov: Veršovanky pre malých čitateľov od 5 rokov s celostranovými ilustráciami.
Príbehy pre deti od 8 rokov: "Korytnačí mesiac" je ideálna kniha pre čitateľov od 8 rokov, milovníkom eko-dobrodružných príbehov, kde príroda sama rozpráva.

Rozprávky sú nielen zdrojom zábavy, ale aj inšpirácie pre vlastnú tvorbu. Roztancované fixy sú interaktívne grafomotorické zošity plné obrázkov a aktivít s príbehmi 2 farebných fixiek, ktoré učia Kvída a predškolské deti kresliť a písať a rozvíjať pri tom jemnú motoriku a zrakové vnímanie.

Zoznam kníh a autorov spomenutých v článku:

Výber poézie a prózy pre deti od slovenských autorov
A. Lužickosrbská ľudová rozprávka
Slovinská ľudová rozprávka
Rozprávky ruského spisovateľa, autora známych Nevedkových dobrodružstiev
Rozprávky pre najmenších čitateľov - príhody malej Luciny
Tri fantastické príbehy Alice - dievčatka z budúcnosti
Estónske rozprávky
Rozprávky pre deti od 7 rokov
Veršovanky pre malých čitateľov od 5 rokov
Kniha rozprávok bratov Grimmovcov
Abazínske rozprávky, Nogajské rozprávky, Čerkeské rozprávky, Karačajské a balkarské rozprávky
Knižka ponúka zábavné čítanie z pera tejto autorky - O Guľkovi Bombuľkovi, Sestričky z Topánika, Braček z tekvice
CHROBÁČIKY patria ku klasickým a stále obľúbeným dielam českej detskej literatúry
Pohádky z Čech, Slovenska, Francie, Rusie, Německa a dalších koutů Evropy převyprávěl známý český pohádkář Josef Štefan Kubín
Vybrané pohádky od autorů - V. Havel, A. Kliment, I. Klíma, P. Kohout, Z. Pochop, K. Sidon, J. Skácel, J. Trefulka, L. Vaculík, J.

tags: #vajicko #ktore #hovori #rozpravka