Všetko, čo potrebujete vedieť o placente, autosedačkách a bezpečnej preprave novorodenca

Odkedy influencerka Sára Štangelová oznámila, že sa stane mamou, na jej Instagrame pribudlo viac ako 25-tisíc sledovateľov. Mnohých zaujíma najmä „mamičkovský content“, no nájde sa aj veľa hejterov, ktorí si vždy nájdu niečo, čo by skritizovali. Najnovšie to bola veľkosť jej tehotenského bruška. Sára spočiatku vystupovala predovšetkým ako priateľka influencera Valdena, avšak dnes je jej profil plný zaujímavých a edukačných tém.

Pred pár dňami na svojom Instagrame zdieľala video o tom, ako jej komentárovú sekciu zaplavili negatívne komentáre týkajúce sa veľkosti jej brucha. „6 mesiacov? A brucho kde?“ alebo „Ako to, že ti nerastie brucho?“, zaujímalo niektorých ľudí. Budúca mamička sa rozhodla uviesť všetko na pravú mieru.

„Rovnako ako každá žena a každé telo je iné, aj každé tehotenstvo môže byť úplne iné. Záleží aj od telesnej stavby a genetiky, takže žena, ktorá je vyššia, má dlhší trup alebo širšiu panvu, tak samozrejme to bruško nebude tak veľké ako u nižších žien. Aj genetika hrá obrovskú rolu. Moja mama v 8.

Ďalším faktorom je podľa nej svalový tonus, a teda to, či ženy pred tehotenstvom cvičili alebo nie. To ale stále nie je všetko. „Záleží aj od uloženia bábätka, teda kde sa nachádza, či máte placentu vpredu alebo vzadu (ja ju mám napríklad vzadu), a tiež od množstva plodovej vody - či jej máte viac alebo menej. Ona sama zostala aktívna a pravidelne cvičí, za čo je nesmierne vďačná. Rovnako aj za to, že je všetko v poriadku, bábätko zdravo priberá a všetko vyzerá výborne.

Placenta a jej úloha v tehotenstve

Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.

Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.

Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.

Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.

Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.

Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.

Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.

Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.

Nízko položená placenta (placenta praevia)

S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.

Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.

Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty

Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.

Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.

Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.

Zadržanie placenty (placenta adherens)

Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.

Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.

Som v 37. týždni tehotenstva a keďže už bábätko každú chvíľu očakávame, chcela by som sa opýtať, ako to je, keď si dieťatko berieme z pôrodnice, či sa dáva do vajíčka alebo môže byť aj vo vaničke? Pretože keď ju budem mať v zavinovačke a ešte vo fusaku, tak si neviem predstaviť, ako ju dám do vajíčka. Prosím, poraďte, nech už môžem byť stopercentne pripravená.

Preprava novorodenca z pôrodnice

Vo všeobecnosti by sa dieťatko malo pre istotu niesť z pôrodnice vo vajíčku. Avšak, môže sa aj vo vaničke od kočíka. Ak máš pôrodnicu ďaleko od domu, istota je vajíčko, kvôli bezpečnosti, aj pripútaš riadne pásmy. Vajíčko je menšie, tak sa to dá lepšie pripútať ako vanička.

Ak je riadna zima, tak si bábo dobre oblečieš. Dáš bodynko, rukavičky, čiapku, dupačky, príp. poldupačky a hrubší svetrík - podľa toho, čo máš a aké hrubé sú vrstvy. Napríklad, ak je vonku mráz, dieťa môžeš dať do vajíčka do overalu a zakryť dekou. Netreba dávať fusak, aby sa dieťa neprehrialo.

Ide o autosedačky špeciálne vyrobené pre najmenších, ktorí ešte nevedia sami sedieť. Pre svoj tvar, kopírujúci zaguľatenie chrbátika ich volajú „vajíčka“. Prepravujú sa v nich bábätká, spravidla do jedného roka. Každý výrobca udáva, pre aké dieťa do koľko kilogramov je ten ktorý typ vhodný. Niektorí dopravní analytici v prípade, ak matka šoféruje, odporúčajú ako najbezpečnejšie miesto pre vajíčko miesto spolujazdca.

Ak dieťa zaplače, matka ho má hneď vedľa seba a ľahšie reaguje než ak by sa k nemu musela vytáčať dozadu. Navyše, pri vytáčaní sa dozadu výrazne rastie riziko havárie. Pozor - ak je vajíčko na sedadle spolujazdca, vždy v takom prípade musí byť vypnutý airbag. V moderných autách na to väčšinou stačí jednoduché otočenie kľúčom na príslušnom mieste, niektoré autá sú už dokonca nastavené tak, že so zapnutým airbagom ani nenaštartujú.

Ak nemáte v aute možnosť manuálne vypnúť airbag, musíte si to nechať urobiť v servise, alebo bábätko v žiadnom prípade vpredu nevoziť. Nevozte bábätko vo vajíčku ani v aute niekomu na kolenách. Je to nebezpečné a zakázané. Takýto prístup sa netoleruje ani v prípade, že má rodina štyri deti, tri sú v autosedačkách a štvrté má matka vzadu na kolenách.

Pre staršie deti sú tu autosedačky, najčastejšie s päťbodovým upínaním, ktoré sa na rozdiel od vajíčka umiestňujú v smere jazdy. Šetriť sa neoplatí. Dbajte na to, aby autosedačka bola pohodlná a dieťa neotláčala. Ak dieťa počas jazdy zaspí, mala by mu opierka na autosedačke udržať hlavu. Bezpečnostný pás by mal prechádzať cez rameno, nie cez krk. Dôležité je autosedačku vo vozidle správne nainštalovať, podľa pokynov výrobcu. Autosedačky sú bezpečnejšie než podsedáky.

Dieťa je pripútané päťbodovým pásom a ešte k tomu aj autosedačka je pripútaná k sedadlu. Ak sa rozhodnete pre podsedák, vyberte si ten chrbtovou časťou, pretože chráni hlavu aj krk dieťaťa pri náraze. Umiestnené môžu byť vzadu alebo vpredu, vždy v smere jazdy. Aj keď naše predpisy umožňujú voziť deti v autosedačkách na mieste spolujazdca, z hľadiska bezpečnosti sa to neodporúča, keďže toto miesto je pri haváriách najohrozenejšie, ľudovo sa mu hovorí aj sedadlo smrti.

Za najbezpečnejšie sa považuje pravé zadné sedadlo, za spolujazdcom, keďže k nárazom dochádza najčastejšie spredu, prípadne z ľavej strany. K umiestneniu detí v autosedačke vpredu by mali rodičia pristupovať len v prípade, ak na ich umiestnenie vzadu už nie je miesto.

Podsedák Zaberá menej miesta, je však aj menej bezpečný. Najmä ten, ktorý nemá chrbtovú časť. Dieťa je chránené len bezpečnostným pásom auta. Odporúča sa preto naozaj len pre staršie deti, aj to však radšej s operadlom (chrbtovou časťou) a bočnými opierkami hlavy. Keďže je podsedák menej bezpečný než autosedačka, ešte viac platí odporúčanie neumiestňovať ho na predné sedadlo vedľa vodiča, aj keď pokutu za to nedostanete.

Dieťa môže sedieť v aute priamo na sedadle bez zadržiavacích zariadení, čiže bez autosedačky či podsedáku, ak je vyššie než 150 centimetrov. Dieťa menšie než 150 centimetrov sa môže prepravovať bez autosedačky v prípade, ak sú v aute tri deti a na zadnom sedadle nie je priestor pre umiestnenie tejto tretej autosedačky. V takom prípade môže dieťa sedieť priamo na sedadle, musí však byť pripútané pásom. Týka sa to však len zadného sedadla, na prednom bez autosedačky alebo podsedáku byť nesmie. Dieťa mladšie než tri roky sa v aute bez zadržiavacích zariadení a bez bezpečnostných pásov prepravovať nesmie.

Každé auto má vo svojom manuáli popis a často aj grafické znázornenie, na ktoré sedadlá odporúčajú dávať ktoré sedačky. Toto často rodičia podceňujú respektíve si to neuvedomujú. Je dobré rodičom pripomenúť, aby si pred kúpou sedačky naštudovali manuál k vlastnému autu, možno aj to im pomôže rozhodnúť sa, akú autosedačku kúpia.

Čím dlhšie tým lepšie. Najlepšia kombinácia je proti smeru jazdy a na zadnom sedadle. Preto v prípade nárazu je pre dieťa enormne vyššie riziko zlomených väzov, keď sedí v sedačke v smere jazdy.

Autosedačky a bezpečnosť detí v aute

Autosedačka je povinná pre všetky deti, ktoré sú nižšie ako 150 cm alebo vážia menej ako 36 kg. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa odvoláva na Nariadenie vlády č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií.

Pri výbere autosedačky je potrebné zvážiť veľa faktorov. Okrem samotnej autosedačky treba zohľadniť aj model auta, do ktorého ju kupujeme, pretože nie sú všetky sedačky vhodné do všetkých áut. Najdôležitejší je aspekt bezpečnosti, ten by mal byť prvoradý. Až následne riešime praktickosť a pohodlnosť pre dieťa a nakoniec estetický faktor.

Bezpečnosť autosedačky záleží od jej konformity s európskymi smernicami, konkrétne je potrebné, aby mala sedačka certifikáciu ECE R44/04, čo zaručuje, že sedačka spĺňa požadované bezpečnostné požiadavky. Zároveň platí, že sedačka bude pre dieťa naozaj bezpečná len vtedy, keď je vhodná pre jeho veľkosť (výšku a váhu).

Okrem tejto medzinárodnej normy už platí i novšia norma R129 (i-Size), a to od roku 2013. Z niekoľkých aspektov je dokonca lepšia než staršia norma R44. V najbližších rokoch sa sedačky prestanú vyrábať podľa normy R44, aj keď v predaji budú ešte dlhšie a väčšina sedačiek má stále označenie R44.

Hlavné rozdiely medzi normami R-129 (i-Size) a R44

Prvým, čo by sme mali urobiť, keď zvažujeme niektorú autosedačku, je skontrolovať, či má homologizáciu v EÚ, teda či je označená nálepkou ECE R44/04. Tá musí byť vždy na viditeľnom mieste na sedačke. Určite odporúčame kupovať autosedačky od overených predajcov a z kamenných predajní, najmä keď kupujeme danú autosedačku prvýkrát. Je veľmi vhodné prísť si kúpiť sedačku aj s dieťaťom a aj s autom, do ktorého pôjde.

Európska organizácia EURO NCAP sa venuje hodnoteniu autosedačiek a ich kompatibility s vozidlami a každý rok aktualizuje hodnotenia kvality konkrétnych značiek a modelov autosedačiek. Na svojej webovej stránke EURO NCAP zverejňuje aktualizovaný zoznam odporúčaných autosedačiek tzv. TOP PICK LIST vždy na začiatku kalendárneho roka. Preto odporúčame rodičom, ktorí si chcú vybrať objektívne kvalitnú autosedačku, aby si vyhľadali oficiálne výsledky hodnotení.

Aby sa mohla akákoľvek autosedačka dostať na predajný pult, musí spĺňať už spomínané nariadenie ECE R44/04, čo znamená, že prešla niekoľkými dizajnovými, konštrukčnými a výrobnými testami konformity platnými v rámci celej Európskej Únie.

Zároveň aj samotné automobilky pri dizajnovaní svojich vozidiel musia spĺňať stanovené kritériá kompatibility s autosedačkami, za čo majú rovnako priraďované hodnotiace body. Takže ak si rodičia plánujú kúpiť aj nové auto v čase prírastku do rodiny, určite odporúčame zistiť si hodnotenia daného vozidla aj z hľadiska kompatibility s autosedačkami.

Všeobecne platí pravidlo, že životnosť autosedačiek je 6 rokov pri jej aktívnom a pravidelnom používaní.

Dôležité je uvedomiť si, že sedačku treba vyberať podľa váhy a výšky, nie podľa veku dieťaťa. Vek je v tabuľkách len približný, keďže tu môžu byť odchýlky.

Skupiny autosedačiek podľa váhy a veku dieťaťa

V zásade platí, že keď dieťa dosiahne či už váhu danej skupiny, tak je potrebné vymeniť sedačku za väčšiu.

Áno. ISOfix ako systém upínania lepšie udrží samotnú sedačku pevne na mieste, ak dôjde ku kolízii. Sedačky s týmto upevnením lepšie ochránia dieťa, jeho hlavu, krk i chrbticu. Výraznou výhodou týchto upínacích systémov je aj bezpečnosť upevnenia do vozidla, pretože sa eliminuje možné nedostatočné či nesprávne uchytenie sedačky bezpečnostným pásom.

Vozenie detí na prednom sedadle

Dieťa môže sedieť v aute na sedadle spolujazdca bez autosedačky či podsedáku, ak je vyššie než 150 centimetrov. Nutnosťou zostáva, aby boli pripútané bezpečnostným pásom. Ak je dieťa nižšie ako 150 cm, môže sedieť na prednom sedadle, ale len v autosedačke, či podsedáku. Deti do 15. mesiacov by mali sedieť len v tzv. reboard autosedačkách, teda namontovaných v protismere jazdy, či už na zadných alebo na predných sedadlách.

Detské krčné svalstvo je v tomto veku ešte prislabé. Podľa štatistík zranení počas dopravných nehôd vyhodnocujú ako najbezpečnejšie miesto v aute vzadu vpravo (za spolujazdcom). Dieťatko by malo na mieste spolujazdca vpredu sedieť len v nevyhnutnej situácii.

Berme ohľad na to, že nutnosťou zostáva v tomto prípade deaktivovať airbag, inak by aj menšia nehoda mohla skončiť smrťou dieťaťa. Airbag sa pri autonehode vymrští veľkou silou. Detské telo není stavané na taký silný náraz (i keď podstatne „mäkkší“ ako bez airbagu). Je zakázané voziť deti v autosedačkách (vajíčkach) vpredu pri zapnutom airbagu. Na túto skutočnosť upozorňujú aj nálepky v autách a na certifikovaných detských autosedačkách.

Ak ste však nútení viezť staršie dieťa na prednom sedadle v klasickej (dopredu otočenej) autosedačke, airbag spolujazdca nevypínajte, ale posuňte sedadlo spolujazdca čo najviac dozadu. Dnes už väčšina modelov áut ponúka vodičom možnosť vypnutia airbagu spolujazdca, zväčša jednoducho - kľúčikom. Niektorí výrobcovia vozidiel vsadili na automatické rozpoznávanie, ktoré rozpozná hmotnosť. Rozpoznáva na mieste spolujazda namontovanú autosedačka aleebo ak si naň sadne dospelý.

Za prednosť tohoto airbagového systému považumeme ochranu spolujazdca za každých okolností, či už ide o dieťa alebo o dospelého. V prípade, že nemôžeme vypnúť airbad nejakým spínačom alebo ak to výrobca vo výbave neponúka, potom nám ostáva iba cesta do servisu. V servise vedia nastavenie airbagov preprogramovať na vypnutie predného airbagu. Takto môžete sedenie dieťaťa na prednom sedadle uskutočniť. Avšak, opätovné zapnutie sa dá uskutočniť opäť len v servise. Ak sa pri starších modeloch nedá airbag vypnúť vôbec, musia deti nutne sedieť vzadu.

Mamičky často uvádzajú, že svoje dieťa vozia vo „vajíčku“ radšej na prednom sedadle, lebo naň lepšie vidia a majú ho hneď po ruke. Miesto vedľa vodiča považujeme podľa policajných štatistik za najnebezpečnejšie v celom aute. Nakoľko tu jestvuje veľké riziko úrazu.

tags: #vajicko #vpredu #alebo #vzadu #tehotenstvo

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na kurací filet
• Sprievodca výberom multifunkčného hrnca a fritézy
• Recepty na bezlepkové cookies
• Delikátna a zdravá ryba
• Kvalita extra panenského olivového oleja