Biely zemiakový chlieb s rascou: Recept, ktorý zvládnete aj vy

Dobrý chlebík nerobia len v pekárni, zvládnete ho aj vy. Na výber máte hneď niekoľko spôsobov, ako na to a obavy nemusia mať ani úplní začiatočníci.

Väčšina z nás si pod pojmom Americká kuchyňa predstaví známe stánky s rýchlym a nezdravým občerstvením, ktorým sa darí azda všade na svete. Známe sú tiež chýry o tom, že americkým gazdinkám varenie píliš nevonia, preto často siahajú po polotovaroch. Nie je to však celkom pravda. Po oprávnenej kritike mnohé reštaurácie s rýchlym občerstvením zaviedli do svojho jedálneho lístka aj čerstvé ovocie, zeleninu a pre deti mlieko namiesto presladených nápojov. História Americkej kuchyne je aj vďaka zmiešaniu kultúr zaujímavá, no a samozrejme, v každom štáte USA iná.

Na Vareche má už takmer stovku skvelých receptov, vďaka ktorým sme sa mohli naučiť, ako napríklad vyzerá pravý americký cheesecake, prezrádza nám však aj recepty na dobroty, ktoré si kedysi priviezla zo svojej domoviny, zo Slovenska. Americká kuchyňa je podľa Vlasty rozmanitá rovnako, ako obyvatelia, ktorí ju ovplyvnili. Vznikla spojením pôvodných kuchýň osadníkov a prisťahovalcov, s využitím amerických prírodných zdrojov a kulinárskych štýlov ich kultúr. Vraví sa, že v Amerike je možné nájsť jedinečný mix kultúr a rás, to sa týka aj varenia. Američanov často prirovnávajú k taviacemu kotlu (melting pot), myslené sú tým osoby, ktoré podobne ako suroviny bývajú zmiešané dohromady, pričom rôzne chute a farby sa navzájom absorbujú.

Pensylvánia, alebo Commonwealth of Pennsylvania (Keystone State) je 33. najrozsiahlejším štátom USA, rozkladá sa na 189 282 km štvorcových. Žije tu zhruba 12 miliónov obyvateľov, podľa posledného sčítania ľudu približne 2 % tvoria Slováci.

„Pensylvánia bola jednou z prvých európskych osád,“ vysvetľuje Vlasta, „preto si osadníci mali v priebehu času možnosť vytvoriť mnoho tradícií. Bola založená na vízii náboženskej slobody, preto bola zaujímavá najmä pre prisťahovalcov z Európy. Štát nesie meno podľa jeho zakladateľa Williama Penna, člena kresťanskej sekty Quakers, nazývanej aj Spoločnosť priateľov. William Penn dostal územie ako grant od kráľa Karola II., rozhodol sa preto vytvoriť slobodnú krajinu pre členov Spoločnosti priateľov, ktorí boli v Anglicku vystavení náboženskému prenasledovaniu. V druhej polovici 16. storočia nastal veľký príliv Angličanov, neskôr Nemcov, Írov a Talianov. Každý si zo svojej krajiny priniesol aj potraviny a tradície vo varení. Najväčšou rodovou skupinou v Pensylvánii sú emigranti z Nemecka a Švajčiarska.

Kuchyňa Amišov

„Mnohí z nich sú Amiši a Menoniti, potomkovia kresťanských anabaptistov, príslušníkov viery v opätovné pokrstenie veriacich v dospelosti,“ ozrejmuje Vlasta. „Menoniti zdôrazňujú otázku jednoduchosti, mieru, spravodlivosti a vzájomnej pomoci. Amiši sa usadili na juhu štátu, žijú izolovane a zachovávajú si tradičnú kultúru a jednoduchý spôsob života, bez ohľadu na vyspelý moderný spôsob života okolo nich. Používajú tradičné historické metódy prípravy jedál a spracovania surovín. Zeleninu konzervujú nakladaním, kvasením a zaváraním. Sú sebestační, chovajú dobytok na mäso - hovädzie, bravčové a hydinu, dopestujú si zeleninu a ovocie na svojich vlastných farmách, vyrábajú domáce výrobky a to všetko potom predávajú na farmárskych trhoch. Jedlom nezvyknú plytvať, čoho dôkazom je aj recept na Scrapple,“ vysvetľuje varecháčka.

Scrapple je tradičná kaša z bravčových odrezkov a drobkov. Mäso sa najprv vyvarí a po odstránení kostí a odvarkov sa pomelie, varom zahustí s kukuričnou a pšeničnou múkou a s korením (šalvia, tymian, saturejka, čierne korenie). Vychladnutá kaša sa formuje do bochníkov. Servíruje sa tradične na raňajky a to tak, že sa nakrája na tenké plátky, ktoré sa obalia v múke a opečú do chrumkava na masle alebo oleji. Podávajú sa ako príloha na sladko s javorovým sirupom, medom, alebo jablkovým lekvárom.

Na farmách sa podľa Vlasty varí každý deň a jedlo sa neobíde bez polievky. U Amišov sú obľúbené vývary zo zeleniny, hydiny, rýb a iných druhov mäsa. Zahusťujú ich škrobom, múkou, zemiakovou kašou, opraženými rezancami s chlebom, alebo haluškami. Ďalším zaujímavým jedlom je Chow-chow, servírované za studena. Je to konzervovaná zmes paradajok, kapusty, mrkvy, fazule a hrachu.

Ich tradičným koláčom je Shoofly pie, jednoduchý recept opradený históriou. Používali sa do neho dostupné suroviny. Vďaka melase bol lepkavý a sladký, lákal preto muchy (fly), ktoré museli odháňať (shoo). Cesto na koláč sa pripravilo zmiešaním masla, múky, hnedého cukru a soli. Uložilo sa do formy a naplnilo plnkou, na ktorú sa použila 1 šálka horúcej vody, 1 šálka melasy, 1 vajce a čajová lyžička sódy bikarbóny. Podával sa teplý. Ešte aj dnes sa teší veľkej obľube medzi turistami, ktorí navštevujú Amišov.

Špecialitou sú aj mäkké praclíky, obaľujú sa v škoricovom cukri, ale sa posypú soľou.

Poľnohospodárstvo v Pensylvánii

Pôvodní obyvatelia oblasti, ktorá sa stala Pensylvániou, hospodárili na území po celé stáročia, ešte pred príchodom prisťahovalcov. „Do 11.storočia vyvinuli vysoko výnosný systém gazdovania, nazvaný vysekať a spáliť. Vypaľovaním divoko rastúcich kríkov a stromov a následným oraním získali polia, kde vysadili fazuľu, kukuricu a tekvice,“ vysvetľuje Vlasta. „Tento spôsob pestovania bol výhodný pre farmárov, aj plodiny. Fazuľa sa obtočila okolo kukuričných stebiel, a dodávala výživu pre kukuricu a tekvicu. Posplietané korene troch rastlín udržovali vlhkosť pôdy a zabraňovali rastu buriny.

Pensylvánia je významným producentom hovädzieho mäsa, aj záhradnej zeleniny. Súčasné poľnohospodárstvo v Pensylvánii je podľa Vlasty veľmi rôznorodé. Štát je významným producentom hovädzieho mäsa, mliečnych výrobkov, hydiny, vajec a medu.

Philadelphia - mesto bratskej lásky

Philadelphia je piate najväčšie mesto v USA a najväčšie mesto v Pensylvánii. „Je nazývané aj City of Brotherly Love - mesto Bratskej lásky, z gréckeho fílos - láska a adelphos - brat. Pred príchodom Európanov bola oblasť Philadelphie obývaná Indiánmi z kmeňa Lenape. V roku 1681 anglický kráľ Karol II. sľúbil Williamovi Pennovi časť územia, na ktorom malo byť vybudované prístavné mesto a miesto pre vládu,“ rozpráva Vlasta.

Varenie a miestna kuchyňa bola formovaná predovšetkým zmesou etnických skupín, dostupnými surovinami a históriou mesta. Najpopulárnejšie jedlá sú Philadelphia cheese steak, mäkké praclíky a Hogie.

Philadelphia cheese steak

Philadelphia cheese steak je vlastne sendvič, ktorý má pôvod v Južnej Philadelphii, obývanej silnou talianskou etnickou skupinou. Na jeho prípravu sa používa hovädzie mäso (eye-rib, alebo vrchné zadné), nakrájané na veľmi tenké plátky, ktoré sa opekajú na olejom potretej grilovej platni a postupne sa posekajú špachtľou na malé kúsky. Na takto pripravené mäso sa naložia plátky syra (taliansky Provolone alebo biely americký syr). Na roztopený syr sa položí rozkrojený dlhý rožok Amaroso, a pomocou špachtle sa otočí aj s mäsom a syrom.

Hogie

Ďalším obľúbeným sendvičom je Hogie, ktorý je dokonca od roku 1992 oficiálne deklarovaný ako sendvič Philadelphie. Je pripravený z „cold cuts“, čiže rôznych druhov salámy a šunky, syrov ako Provolone, Swiss, americký syr, hlávkového šalátu, paradajky a cibule. Všetko sa naloží na dlhý čerstvý taliansky rožok a podľa chuti zákazníka sa posype zmesou talianskeho korenia, poleje olivovým olejom, alebo potrie majonézou a prikryje vrchnou časťou rožka. Okrem pravých talianskych Hogie sú tie súčasné plnené aj iným plnkami, napríklad tuniakovým šalátom, alebo baby mozzarellou s nakladanými červenými paprikami.

Na otázku, ako je to vo Philadelphii so stravovaním v reštauráciách, Vlasta odpovedala: „Na svoje si tu príde určite každý, aj náročný gurmán. Je tu veľký výber vynikajúcich reštaurácií z mnohých svetových kuchýň. Silne zastúpená je talianska, francúzska, stredomorská, čínska, japonská a samozrejme aj americká kuchyňa, so svojimi jedinečnými steakmi ako filet mignon, prime rib, surf and turf a morskými rybami.

Čo sa týka fast foodu - prevádzok s rýchlym občerstvením, v USA je ich skutočne neúrekom. U nás poznáme možno tri značky, ktoré nájdeme všade vo svete. V USA je ich však oveľa viac a nie všetky servírujú len nezdravé jedlo. „Ak sme si vedomí, že všetkého, teda aj toho dobrého veľa škodí, vyvarujeme sa častých návštev v takýchto reštauráciách,“ podotýka Vlasta. „ Pôvodne boli určené pre stravníkov, ktorí nemajú čas sedieť v reštaurácii a čakať na obsluhu. Po zaslúženej kritike mnohé z týchto reštaurácií začali ponúkať okrem hamburgerov s hovädzím mäsom aj kuracie mäso, ryby a šaláty, pre deti ovocné poháre a mlieko, namiesto cukrom presladených nápojov.“

Reštaurácie s rýchlym občerstvením sú obľúbené medzi domácimi, študentmi, ale aj turistami, dá sa v nich najesť rýchlo a chutne.

Americká rodina sa stretáva pri jednom stole spravidla až na večeru. Deti raňajkujú cereálie s mliekom alebo jogurtom, prípadne aj s ovocím. „Obedovať zvyknú v škole, žiaľ, nie zdravo, česť výnimkám v súkromných školách,“ vysvetľuje Vlasta. Jedlo je zväčša pripravené z mrazených polotovarov. Deti si môžu priniesť aj vlastný obed, čo bývajú napríklad sendviče s arašidovým maslom a džemom, a ovocie.

Medzi obľúbené reštaurácie s rýchlym občerstvením patrí aj mexický Grill Qdoba, kde sa podáva výborný šalát na miske z upečenej tortilly. „Môj obľúbený vegetariánsky šalát pozostáva z hlávkového šalátu poliateho syrovou omáčkou, z čiernej fazule, grilovanej zeleniny - červenej a zelenej papriky a cibule, s nastrúhaným syrom, kyslou smotanou a guacamole,“ opisuje Vlasta svoju obľúbenú pochúťku. Potom sú ešte verzie s kuracím, alebo bravčovým mäsom. Jedlo sa pripravuje pred zákazníkmi, griluje sa čerstvé kuracie, bravčové aj hovädzie mäso na mexické špeciality ako fajita, burrito, chalupa, či quesadilla. Jedlo podľa Vlasty nie je príliš mastné a chutí vynikajúco.

Šišky v Amerike neobľubujú len policajti, ako často vidíme vo filmoch. Radi si ich doprajú azda všetci, čo sa neboja hory cukru. Pre tých, čo napríklad radi raňajkujú šišky s kávou, je prevádzka Dunkin´ Donuts ideálnym miestom na začatie dňa s vysokým obsahom kalórií. Mnohí zákazníci si cestou do práce šišky kupujú priamo z auta a v práci si potom doprajú rannú dávku energie. Okrem šišiek tu ponúkajú čerstvo upečené bagle, muffiny, croissanty a čerstvú kávu.

Nuž a komu nechutí káva v Dunkin´ Donuts, môže si ju dopriať v obľúbenej sieti kaviarní Starbuck´s Coffee, ktorá patrí do medzinárodnej korporácie, sídliacej v meste Seattle. Ponúkajú tu niekoľko druhov čerstvej kávy, ako napríklad espresso, cappuccino, či viaceré druhy prekvapkávanej kávy. Dostať tu tiež veľa druhov čaju, zrnkovú kávu, studené aj teplé sendviče, aj sladké pečivo. Kto chce, môže si kúpiť aj ich vkusné šálky na kávu.

Osobitou kapitolou v stravovaní v Amerike je židovská kuchyňa. „Ich špeciality sú známe po celých štátoch,“ vysvetľuje Vlasta. „Ich kuchyňa má bohatú tradíciu a veľké množstvo jedinečných receptov. Spomeniem aspoň zopár, ktoré sú populárne vo Philadelphii a v okolí. Napríklad slepačia polievka, ľudovo nazývaná židovský penicilín, vďaka jej liečivým účinkom. Od tej slovenskej sa veľmi nelíši, snáď len v postupe prípravy. Varí sa z celej čerstvej sliepky bez drobkov. Umyté mäso sa nasolí a nechá sa pol hodinu odležať. Spolu so zeleninou, ktorou je kvaka, pór, stonkový zeler, petržlen a cibuľa sa vloží do veľkého hrnca, zaleje vodou, pridá sa soľ, drvené čierne korenie, tymian, a všetko spolu sa pomaly varí približne 90 minút. Potom sa sliepka vyberie z vývaru a oberie od kostí. Mäso sa použije napríklad do sendvičov alebo šalátov, kosti sa vrátia naspäť do hrnca a spolu so zeleninou sa varia ďalšiu hodinu.

Recept na matzo knedličky od Vlasty:

Nachystáme si suroviny: 4 vajcia, 3 PL slepačieho tuku, 2 PL nasekaného čerstvého petržlenu, 1 šálka Matzo múky, soľ a čierne korenie na dochutenie. Všetky suroviny sa premiešajú, a nechajú sa hodinu odležať. Potom sa naolejovanými rukami formujú guľky, ktoré sa varia 25-30 minút vo vode.

Medzi obľúbené dobroty zo židovskej kuchyne patria v Amerike aj sendviče. Reuben sendvič sa podáva nasledovne: Na opečenom ražnom chlebe je soľou konzervované hovädzie mäso corned beef, kyslá kapusta, majonéza alebo dresing a syr.

„Sendvič Pastrami je zasa delikatesa pripravená z hovädzieho bôčika. Čerstvé mäso sa naloží do slaného nálevu a obalí sa zmesou korenia: cesnak, koriander, čierne korenie, paprika, klinčeky, muškátový oriešok a horčicové semienka. Po vysolení sa vyúdi a nakoniec udusí na pare,“ dodáva Vlasta. Vľavo čerstvé Plain bagels, vpravo bagel s údeným lososom Nova Lox.

Pastrami sa môže podávať na studeno, krajec čerstvého ražného chleba sa natrie majonézou a horčicou, na to sa dá hrubá vrstva pastrami. Ako príloha sa konzumuje zemiakový šalát a kyslá uhorka. Obľúbené sú aj teplé sendviče z pastrami.

Populárne originálne židovské pečivo bagel je možné kúpiť čerstvo upečené každý deň.

„V januári ubehlo 32 rokov od môjho príchodu do Philadelphie,“ spomína Vlasta. „Zo Slovenska som sa vysťahovala legálne, po uzavretí manželstva so slovenským emigrantom, bývalým spolužiakom. Začiatky v cudzine pre mňa neboli ťažké, problémom bola azda len jazyková bariéra. Angličtinu som sa začala učiť iba rok pred odchodom zo Slovenska. Variť a piecť slovenské jedlá som však variť vedela a rada som ich pripravovala aj tu v USA. Manželovi slovenská kuchyňa chýbala a okrem toho často a rád pozýval našich amerických priateľov na ochutnávku našich tradičných jedál. Najväčší úspech mala, samozrejme, sviečková na smotane s knedľou.

Hosťom však chutili aj Vlastine guláše, paprikáš, či kačica s kapustou a lokšami. V hanbe nezostali ani koláče a zákusky. Kým boli deti malé, varila Vlasta pravidelne, a postupne sa zaúčala aj do tajov prípravy steakov, morských rýb, plodov mora, či pečenia tradičných amerických pájov. „Teraz už varím hlavne to, na čo majú moji stravníci chuť,“ hovorí Vlasta. Ponuka na trhoch - koláče a zákusky.

Američania raňajkujú málo, obedujú rýchlo, ak stihnú cez obedňajšiu prestávku, ale večerajú dlho, veľa a neskoro. V reštauráciách začnú predjedlom, potom jedia šalát, polievku, hlavné jedlo, a nakoniec zákusok, alebo zmrzlinu. Večera sa neobíde bez drinkov. Sú tu reštaurácie, v ktorých za fľašu kvalitného vína zaplatíte viac ako za jedlo. Licencia na podávanie alkoholu v reštauráciách je v Pensylvánii drahá, a dlho sa čaká, kým ju príslušný úrad udelí. Preto mnohé novootvorené reštaurácie umožňujú zákazníkom priniesť si vlastný alkohol (BYO - bring your own - prineste si svoj vlastný ).

Vlasta si myslí, že za posledných desať rokov sa v kulinárstve a v spôsobe života v Amerike veľa zmenilo k lepšiemu. Ľudia si viac dávajú pozor na to, čo jedia, a koľko toho zjedia. Bio produkty ako mäso, zelenina, ovocie, mliečne výrobky, či vajcia, sa už dajú bežne kúpiť takmer v každom supermarkete. Sú síce drahšie, ale chutia lepšie a sú aj zdravšie. Aj varenie v domácnosti je oveľa obľúbenejšie ako v minulosti. Rodiny radi pripravujú gurmánske špeciality, ktorými sa v televízii prezentujú najlepší kuchári v USA aj z iných končín sveta.

Najväčší a najstarší trh na vonkajšom priestra...

Recepty

• Univerzálny chlieb (fotorecept) Foto: TejajaUniverzálny chlieb Univerzálny preto, lebo v ňom môžete použiť múku celozrnnú, grahamovú či ražnú, zvyšné suroviny ostávajú bez zmeny.
• Pivný chlieb (fotorecept) Foto: EvusikPivný chlieb Tento chlieb sa volá pivný nie preto že by od neho narástlo pivné brucho, ale preto, že sa cesto zarába s pivom.

ANKETA: Pečiete si doma vlastný chlebík?

tags: #varecha #biely #zemiakovy #kminovy #chlieb #recept

Populárne príspevky:

• Všetko o prevoňaní pošvy
• Recept na zemiakové cesto
• Moja mama varí: Bučkovci
• Lahodné a výživné vegánske jedlá
• Kávové kocky linecké