Výhody a nevýhody varenej zeleniny

Ovocie a zelenina majú vo výžive človeka nezastupiteľné miesto vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a ďalších dôležitých látok, priaznivo ovplyvňujúcich fyziologické procesy v našom organizme. Príjem ovocia a zeleniny je spojený so zníženým rizikom vzniku chronických ochorení. Odborníci zvyčajne odporúčajú jesť 5 až 6 porcií ovocia a zeleniny denne. Americké ministerstvo poľnohospodárstva radí skonzumovať denne dokonca 5 až 9 porcií ovocných a zeleninových plodov. Okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité nielen množstvo, ale aj pestrosť.

Hoci varená zelenina je pre mnohých chutnejšia a ľahšie stráviteľná, tepelná úprava ovplyvňuje obsah jej živín. Otázkou je, či variť zeleninu alebo nie, a odpoveď závisí od viacerých faktorov.

Varenie a strata živín: Čo sa deje s vitamínmi?

Varenie zeleniny sa spája so zníženou dostupnosťou živín. Vitamíny rozpustné vo vode, ako vitamín C a vitamíny B (folát, tiamín, riboflavín, kyselina pantoténová), sa počas varenia rozpúšťajú vo vode a zelenina si ich po uvarení zachováva menej. „Varenie zeleniny spôsobuje, že niektoré vitamíny rozpustné vo vode sa vylúhujú do vody, ktorá sa odstráni,“ hovorí registrovaná dietologička Mackenzie Burgessová, RDN. Varenie je zvyčajne najhorším previnilcom, pokiaľ ide o zníženie obsahu živín v zelenine.

Výhody varenia: Prečo by ste nemali úplne zavrhnúť tepelnú úpravu

Netreba však úplne prestať s tepelnou úpravou zeleniny. Jednou z výhod varenia je, že sa nevyžaduje žiadny ďalší tuk, čo môže byť výživnejšie. „Varením zeleniny sa spotrebuje najmenšie množstvo tuku,“ hovorí Schlichterová. Niektoré spôsoby varenia, ako napríklad používanie mikrovlnnej rúry, sú rýchlejšie a pohodlnejšie. Navyše, nie vždy platí, že varenie znehodnocuje potraviny a uberá na vitamínoch. V prípade niektorých druhov zeleniny je to naopak. Vhodné varenie môže ich úžitok pre organizmus ešte obohatiť.

Varenie a dostupnosť živín: Ako tepelná úprava mení vlastnosti zeleniny

Konzumácia surovej zeleniny je najlepšia pre zachovanie vo vode rozpustných vitamínov a živín, ako je vitamín C či folát. Mnohé vitamíny a živiny sa však uvoľňujú a správne vstrebávajú len do tuku, ako je napríklad extra panenský olivový olej. Preto sa napríklad odporúča variť mrkvu a špenát práve s týmto olejom. „Štúdie ukázali, že špenát a mrkva varené s extra panenským olivovým olejom majú prospešnejšie fytochemikálie vrátane betakaroténu,“ vraví Ladislav Kužela. Varená mrkva má v porovnaní so surovou asi desaťkrát viac betakaroténu. Varenie prospieva aj paradajkám, tie varené majú zasa trojnásobne viac lykopénu oproti surovým.

Tipy pre lepšie využitie živín zo zeleniny

Ladislav Kužela pridáva aj ďalšie tipy, ako zo zeleniny získať viac. Napríklad viac železa z listovej zeleniny možno dostať tak, že ju budeme variť s cibuľou, cesnakom alebo pórom. Dôvod? Zvýši sa tak vstrebávanie rastlinného železa.

Tepelne upravená zelenina má síce lepšiu chuť, no zároveň sa mení aj jej výživová hodnota. Niektoré vitamíny teplom ničíme a naopak niektoré sa pre naše telo stávajú dostupnešie. takmer všetky enzýmy však ničí už relatívne veľmi nízka teplota a to teplota nad 47 stupňov - najmä vitamínu C a B v priemere až o 60%. Šetrnejšie je zeleninu napariť alebo opiecť na panvici ako variť. A samozrejme, veľký vplyv má aj dĺžka varenia zeleniny. Jedna štúdia zistila, že varenie paradajok síce znížilo obsah vitamínu C o 29 %, avšak obsah lykopénu sa v priebehu 30 minút varenia viac ako zdvojnásobil. A rozdiel može byť obrovský.

Aktivácia živín: Cesnak ako príklad

Niektoré typy zeleninu sa aktivujú pokrájaním a nechaním na vzduchu. Týka sa to napríklad cesnaku. Alicín, je látka obsiahnutá v cesnaku, ktorá má výborné protirakovinové účinky. Avšak ich účinnosť najviac zvýšime, pokým cesnak nadrobno pokrájame/pretlačíme a necháme 10 minút na vzduchu. A kto sa pýta či má efekt aj po uvarení, ak odpoveď znie áno.

Ktorú zeleninu variť a ktorú nie?

Variť či nevariť? To je pri zelenine večná otázka. Tieto štyri druhy sú rozhodne pre vaše telo prospešnejšie, ak ich tepelne upravíte. A vieme dokonca aj ktoré druhy nie sú v surovom stave zdravé vôbec.

Mrkva

Počas tepelnej úpravy obľúbenej mrkvy sa znásobí množstvo kartenoidov, ktoré pôsobia na telo ako účinné antioxidanty. Takže hoci ju nemusíte zo stravy vylúčiť v surovom stave, rozhodne si ju čo najčastejšie doprajte aj varenú, napríklad vo vývare.

Paradajky

Práve v tomto období nie je nič lepšie ako čerstvá paradajka odtrhnutá zo záhradky. Chutí znamenite a s kupovanou zeleninou sa nedá ani porovnať. Ale aj toto je druh, ktorý sa oplatí tepelne upraviť. Obsah lykopénu sa totiž znásobí a je to cenná prevencia proti rakovine.

Špenát

Špenátový prívarok alebo polievka bol strašiakom detí v školských jedálňach, ale ak si ho pripravíte doma, iste bude chutný. A isto iste bude zdravý, pretože aj tieto lístky sú pre ľudský organizmus prínosom o niečo viac, keď prejdú varom. Vápnik horčík, železo - to všetko sa pri tepelnej úprave v špenáte znásobí, vápnik dokonca až trikrát!

Kapusta

Kapusta obsahuje látky, ktoré znižujú cholesterol, a to platí, či je surová alebo varená. Je vám však jasné, že v hrnci dochádza opäť k znásobeniu tento cennej výživy, takže si ju rozhodne pripravte aj v tomto stave.

Toto nejedzte surové

Predchádzajúce štyri prípady boli druhy zeleniny, ktoré môžete zjesť aj v čerstvom, aj vo varenom či dusenom stave. Ale sú aj prípady, kedy by ste to bez tepelnej prípravy nemali skúšať vôbec. Napríklad zemiaky môžu dokonca surové obsahovať jedovaté látky, ktoré sa však varením, samozrejme, odstraňujú. Rovnako je to s baklažánom a rebarborou. Jesť surovú špargľu by vám zrejme tiež nenapadlo, a to je dobré. Síce by sa vám nič nestalo, ale do tela by ste nedostali ani takmer žiadne jej cenné živiny, ktoré sa uvoľňujú až varením. Tekvica má oranžovú farbu preto, že rovnako ako mrkva obsahuje betakarotén. Pre telo je však oveľa jednoduchšie prijateľný a spracovateľný, až keď túto zeleninku uvaríte alebo ugrilujete. Veď surová by aj tak chutila o ničom.

Surová verzus varená: Čo hovoria čísla?

Mnohí tvrdia, že surové potraviny obsahujú viac živín a varenie môže zničiť časť vitamínov a prospešných enzýmov. Betakarotén je v tele premenený na vitamín A a nevyhnutný najmä pre dobrý zrak, pokožku či imunitu. Ak jete len surové paradajky, potom získate približne len štyri percentá dôležitého antioxidantu - lykopénu, nakoľko majú surové paradajky hrubé bunkové steny, ktoré sťažujú telu jeho absorbciu. Obsahuje železo, kyselinu listovú a vitamíny skupiny B, potrebné pre bunkový rast a reprodukčné zdravie. Pri varení sa však hladina kyseliny listovej nezvyšuje. Prečo je dobré jesť ho varený? Objem špenátu sa zmenší a vy ho tak budete mať potrebu zjesť väčšie množstvo než surového. Obsahuje vitamíny A, C, E a kyselinu listovú, ktorá pôsobí preventívne proti rôznych chorobám, aj rakovinového pôvodu. Špargľa má však hrubé bunkové steny, preto je pre telo ťažké absorbovať živiny. Varená tekvica je oveľa výživnejšia ako surová.

Ako variť zeleninu správne?

Variť, či nevariť zeleninu - to je častá polemika medzi ľuďmi, ktorí zo svojej stravy chcú, čo najviac vyťažiť pre svoje telo. Tak čo variť, či nevariť? Starou pravdou ostáva, že správnou prípravou zeleniny sa zachovajú vitamíny a dokonca sa uvoľnia aj tie, ktoré by telo nevedelo bez tepelnej úpravy prijať. Tepelne upravená zelenina je ľahšie stráviteľnejšia a lepšie využiteľná pre organizmus, čo sa týka prospešných látok a vitamínov. Tepelná úprava by mala byť veľmi krátka, aby sa neznehodnotili vitamíny a iné prospešné telu látky. Najideálnejšie je varenie v pare, takto si zelenina zachováva farbu a tvar, nespôsobuje hnednutie a nevytvára toxické zlúčeniny.

Špecifické druhy zeleniny a ich úprava:

• Zeler: Zeler by nemali konzumovať ľudia s ochorením obličiek, pôsobí ako silné diuretikum. Konzumuje sa uvarený aj surový. Veľmi zdravá je zelerová šťava.
• Špenát, mangold a rebarbora: Tieto druhy zeleniny obsahujú veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá na seba viaže minerály (vápnik a železo). Ak budete konzumovať tieto zeleniny vo veľkých množstvách, často a v surovom stave, môžu sa objaviť obličkové kamene. Surová rebarbora obsahuje toxické glykozidy, ktoré môžu byť pre človeka fatálne. Špenát pre plné využitie minerálnych látok potrebuje tepelnú úpravu, telo tak absorbuje viac železa, vápnika i horčíka, napríklad tri taniere surového špenátu zodpovedajú jednému tanieru vareného špenátu.
• Paradajky: Z paradajok po tepelnej úprave organizmus dostane viac protirakovinového lykopénu. Tento antioxidant preventívne pôsobí na vznik rakoviny a iných chronických ochorení. Lykopén v paradajkách sa lepšie vstrebáva pridaním tuku do ich úpravy, teda paradajky sú najzdravšie jemne podusené.
• Mrkva (karotka): Vo varenej sa nachádza viac betakaroténu, ktorý telo premení na vitamín A.
• Cesnak: Varením sa v cesnaku znižuje množstvo alicínov, preto je veľmi rozumné cesnak do varenia pridávať tesne pred dokončením. V surovom stave má najviac vitálnych látok.
• Cibuľa: V surovom stave obsahuje cibuľa viac alicínu, ktorý eliminuje pocit hladu a flavonoid kvercetín s protizápalovými vlastnosťami. Tepelnou úpravou sa zvyšuje celkové množstvo flavonoidov, stačí cibuľu speniť na tuku, alebo ju krátku dobu opiecť alebo ogrilovať, nie dlhšie ako päť minút. Pri dlhšej tepelnej úprave stráca živiny.
• Cuketa, tekvica: Na konzumáciu za surová sa hodia menšie mladé cukety, ktoré majú výraznejšiu chuť a neobsahujú veľká semená.
• Karfiol: Konzumovať tepelne upravený so štipkou rasce alebo koriandra, u citlivejších osôb môže vyvolať nafukovanie.
• Baklažán: Surový baklažán je horký a trpký zároveň úplne nechutný. Po tepelnom spracovaní na grile, alebo dusený patrí medzi diétne jedlo a je vyhľadávanou pochúťkou.
• Brokolica: Pre uvoľnenie minerálnych látok je treba variť s trochou oleja.
• Kukurica: Varená kukurica má vysokú antioxidačnú aktivitu. Znižuje množstvo voľných radikálov tele, jedná sa o zlúčeninu nazývanú kyselina ferulic, ktorá sa uvoľňuje pri varení kukurice.
• Uhorky: Uhorky by nemali veľa jesť ľudia trpiaci chronickými hnačkami alebo osoby s citlivým žalúdkom.

Čerstvé alebo mrazené?

Zelenina a ovocie sú dôležitou súčasťou zdravej životosprávy a zdrojom vitamínov, minerálov alebo vlákniny. Žiaľ, nie každé ovocie a zelenina sú dostupné na pultoch obchodov počas celého roka. Čerstvé a mrazené produkty sa často líšia najmä v cene a mnohí z nás majú tendenciu preferovať čerstvé výrobky pred mrazenými. Je mrazený alebo konzervovaný variant rovnako zdravý alebo sa jeho obsah živín výrazne líši?

Pre mnohých ľudí je mrazené ovocie alebo zelenina až druhou voľbou, možno preto, že sa často predáva v nepriehľadných obaloch. Okrem toho je celkom rozšírená predstava, že ide o produkty nižšej kvality. Môže byť rovnako výživný ako čerstvý - proces mrazenia nezničí všetky nutrienty v ovocí alebo zelenine. Obsah živín môže klesnúť pri čerstvých aj mrazených produktoch, pričom v istých prípadoch mrazením zabezpečíte menej zásadnú redukciu. V prípade, že je mrazený produkt uskladnený po dlhú dobu, môže dôjsť k štiepeniu niektorých nutrientov.

Podľa viacerých štúdií ovocie alebo zelenina dozreté po zbere nemusí byť horšou voľbou. Obsah živín v produktoch závisí okrem pôdy aj na ďalších faktoroch, napríklad počasí, ročnom období, spôsobe pestovania alebo trvaní a spôsobe skladovania. Z toho vyplýva, že na získanie vitamínov a iných živín nepotrebuje byť ovocie zákonite čo najdlhšie v zemi. Zelenina alebo ovocie získavajú živiny z pôdy, preto ich zberom akoby “zbavíte” zdroja nutrientov. Po zbere však používajú získané nutrienty pre udržanie buniek tkaniva nažive, a preto ich štiepia.

Blanšírovanie a jeho vplyv na živiny

Blanšírovanie je proces a kuchárska technika, pri ktorej sa ovocie alebo zelenina vloží na krátky čas do vriacej vody alebo pary. Po blanšírovaní by malo nasledovať schladenie, aby sme zastavili proces varenia. Jeho účelom je zastaviť prirodzenú činnosť enzýmov surového ovocia alebo zeleniny, ktorá môže spôsobiť úbytok farby, chuti a textúry. Každý typ sa blanšíruje v inom časovom intervale, napríklad paradajky 30 sekúnd alebo karfiol až 3 minúty. Účelom blanšírovanie je tiež očistenie od organizmov a špiny, ale aj spomalenie úbytku vitamínov. Pri varení je blanšírovanie potrebné aj pre oddelenie šupky, pretože po blanšírovaní sa paradajky alebo mandle lepšie lúpu. Blanšírovanie je proces, ktorý ovplyvňuje obsah vitamínov a iných nutrientov.

Strata živín spôsobená blanšírovaním sa líši podľa typu zeleniny a dĺžky trvania blanšírovania. Priemerne môže predstavovať 50 %, ale rozsah redukcie môže byť od 10 až do 80 %. Lepšie sú na tom minerály, pretože blanšírovaním sa zachová 78 - 91 % minerálov.

Konzervované ovocie a zelenina

Ovocie a zelenina v konzervách sú praktické a dostupné v rôznych formách a objemoch. Vo všeobecnosti platí, že konzervované ovocie a zelenina môžu prechádzať viacerým úpravami. Často sa k nim pridávajú aditíva, soľ, ale bežnou úpravou je aj blanšírovanie alebo nakladanie do sirupu. Konzervované ovocie a zelenina sú rovnako praktické ako mrazené. Ak hľadáte zdravý produkt, skúste sa zamerať na 2 dôležité atribúty - soľ a cukor. Soľ alebo sodík sa pridáva pre účely konzervácie, avšak ideálnou voľbou sú produkty bez pridanej soli alebo s nízkym obsahom sodíka. Podobne je na tom cukor, pre zdravšiu alternatívu hľadajte ovocie naložené vo vode alebo vo vlastnej šťave. Nie je to náročné, chce to iba chuť čítať a zrovnávať informácie uvedené na obale. Konzervy majú navyše ďalšiu výhodu, na ktorú netreba zabúdať, a to je často dlhá trvanlivosť.

Tabuľka: Obsah vitamínov v rôznych druhoch úpravy zeleniny

Tipy na múdre varenie

• Varte aj v mikrovlnke: Ak sa snažíte vyhnúť prebytočným tukom používaným pri vyprážaní, dajte prednosť inej úprave zeleniny. Táto metóda môže minimalizovať ich nutričné hodnoty. Veľa vo vode rozpustných vitamínov, ako sú vitamíny C a B, sa napríklad zbytočne vo vode lúhuje. Pokiaľ teda nebudete robiť polievku, je lepšie zeleninu zahrievať a „piecť“ v mikrovlnnej rúre.
• Nepoužívajte iba kokosový olej: Kokosový olej sa často využíva na výrobu vegánskych dezertov a omáčok, ale na varenie zeleniny ho nepoužívajte. Pridáva do jedla príliš veľa nasýtených tukov.
• Menej masla: Aj keď je polievková lyžica masla chutná, pridá do vašej zdravej zeleniny viac ako 100 kalórií a 11 gramov tuku. Ak zeleninu namáčate v masle, neoceníte jej skutočnú chuť. Namiesto toho ju skúste pokvapkať olivovým olejom.
• Šetrite olejom: Aj keď olivový olej ponúka výhody pre zdravie srdca, obsahuje aj veľa kalórií a treba si ho dopriať s mierou. Začnite s 1 polievkovou lyžicou extra panenského olivového oleja na panvici. Ak vaša zelenina vyzerá stále trochu suchá, pridajte ešte jednu lyžicu a dosť.
• Používate príliš veľa soli: Niektorí ľudia solia zeleninu pred varením a ešte tanier s hotovým jedlom, ktoré je už na stole. Táto dvojitá dávka soli však môže sabotovať zdravie vášho srdca. Zelenina je úžasným zdrojom draslíka, ktorý pomáha predchádzať účinkom sodíka, takže, ak si zeleninu ešte naviac solíte, funguje to naopak. Namiesto toho zeleninu pred úpravou iba zľahka osoľte, alebo používajte na ochutenie ďalšie bylinky a korenie ako cesnak a pod.
• Nespáľte si ju: Mnohí milujú zeleninu grilovať a trošku ju aj spáliť. Majú radi jej dymovú príchuť. Táto metóda úpravy má však skôr nevýhody pre zdravie. Hoci sa pri varení na vysokej teplote nevytvárajú v zelenine rovnako škodlivé amíny, ako pri pečení mäsa, nechcete si ju predsa do uhla spáliť.

tags: #varená #zelenina #výhody #a #nevýhody

Populárne príspevky:

• Whirlpool AKZ 431 – podrobná recenzia
• Recenzia červeno-čiernych kabeliek
• Tradičné Vianočné Potešenie
• Recenzie indukčných panvíc na lievance
• Rýchly recept na zapekaný karfiol