Tradičné recepty z Novohradu: Objavte zabudnuté chute slivkového lekváru a ďalších pokladov slovenskej kuchyne
Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Medzi regióny s bohatou kulinárskou históriou patrí aj Novohrad, Podpoľanie a Hont. Spolu s autorkou mimoriadne úspešnej knižnej osemdielnej série ,,Poklady slovenskej kuchyne“ Silviou Pilkovou sa tešíme ďalšiemu dielu, ktorý je venovaný obľúbeným tradičným pochúťkam Hontu, Podpoľania a Novohradu. Tento región sa rozprestiera na území okresov Veľký Krtíš, Krupina a sčasti zasahuje aj do okresu Banská Štiavnica.
Na Starej tržnici v Banskej Bystrici sa konajú Farmárske župné trhy, ktoré nadväzujú na podporu kraja a snažia sa takto lokálnym výrobcom a nositeľom tradícií poskytnúť priestor pre odbyt ich produkcie. BBSK od roku 2022 organizuje aj Župné trhy, ktorých ponuka je širšia a okrem potravín je dostupná i tradičná remeselná produkcia ako výrobky z dreva, kože alebo keramiky.
Vďaka nálepkovej knižke "Slovenskô ako maľované" spoznali zákazníci 27 regiónov Slovenska: Malokarpatsko, Hont, Podpoľanie, Novohrad, Abov a mnohé ďalšie. Zoznámili sa so zaujímavými faktami z našej histórie, objavili slovenské ornamenty, remeslá a naučili sa čo - to aj z nárečí.
Čo sa jedlo v Novohrade, Podpoľaní a Honte?
Pre celú oblasť boli dominantné múčne jedlá ako trhance, rezance, párance, lokše, pirohy, haruľa a pod. Boli to lacné a rýchle jedlá. Známa je obec Ladzany, kde sa kedysi dávnejšie začali vysádzať jablone a obec sa stala veľkým pestovateľom a predajcom jabĺk. Samozrejme, využívali sa aj v kuchyni. Vrchársky kraj Podpoľania je podľa nej známy jedlami, ktoré sa jedli pred odchodom na pole či do hory. Sú to napríklad skočená praženica, fučka, chamuľa, dubčiaky, dlábenie krumple, haruľa s krvou, hurke, pražená kapusta či halušky a strapačky. Z cestovín sa robili rezance, pirohy, šífliky.
No a v Novohrade som natrafila na dámy z Cínobane, ktoré sa so mnou podelili o svoje rodinné gastronomické skvosty ako sú typické osúchy na sladko či na slano, jedlá sklárov s názvami ako točňa, Sklárske mäso s haluškami, typické polievky cícerová, medveďovica. Sýte a bohaté jedlá sa varili pre chlapov, ktorí pracovali v hutách, baniach alebo pri ťažbe dreva. Základ stál vždy na tom, čo dalo pole, záhrada či komora. Až potom mohli začať gazdinky čarovať. A že to vedeli dokonale, o tom svedčí aj skutočnosť, že ak vyskúšame ich recepty, olizujeme sa ešte poriadne dlho.
„Naši predkovia jedli to, čo sa v danom období v danom regióne urodilo. Dnešní dietológovia, by povedali, že sa stravovali lokálne a sezónne a vraj to nášmu telu aj najviac prospieva. Teda, keď bolo leto, tak sa konzumovala zelenina a ovocie zo záhrady ako tekvica, cícer, zelený hrášok, na jeseň už boli zemiaky, cvikla, hrozno, zabíjali sa kačice a husi. V zime sa jedla kyslá kapusta, sušená fazuľa, no a na jar to bolo obdobie mladej zeleninky, šťaveľa, žihľavy, šalátu či májovej bryndze. Rozdiely v stravovaní sa mohli jemne líšiť vďaka polohe regiónov. V južných a úrodnejších oblastiach, napr. Novohrad, sa pestovali plodiny ako paradajky, či druhy obilia, ktoré sa v hornatých oblastiach Podpoľania neurodili. No tam sa zas choval dobytok a preto ich strava bola viac obohatená o mliečne produkty,” povedala na základe skúseností S.
Zloženie receptov napovedá, že aj v minulosti prevládalo zdravé stravovanie. Dnes ho prebil food snobizmus. Ľudia začínajú mať chaos a možno aj výčitky, že nekupujú výlučne BIO suroviny. Buď v ich okolí nie sú, alebo nepustí peňaženka.
„Asi treba mať zdravý rozum a zvážiť, aké sú naše možnosti. Kupovať drahé biopotraviny v dnešnej dobe je trendová záležitosť, ale aj snaha ľudí jesť zdravšie. Či ten produkt je naozaj bio, je však veľakrát otázne. Na obal sa dá napísať hocičo. Je len pochopiteľné, že v súčasnosti je príprava jedla jednoduchšia. Väčšina obyvateľstva žije v mestách. Stačí, ak zájde do niektorého zo širokej škály obchodov alebo na trhovisko a nakúpi potrebné suroviny. Niektorí možno majú šťastie, že majú vlastnú záhradku.
„Doba je naozaj rýchla a preto aj ja využívam ponuku obchodov, kde dostať už všetko. Ale doma vypestované bylinky ako petržlen, bazalka, pažítka, oregano, majorán či mäta nám pripomenú časy, kedy pre naše babičky bolo úplne prirodzené skočiť si pred prípravou jedla do záhradky a vziať si odtiaľ všetko potrebné. Aj pre ľudí, čo nemajú možnosť dopestovať si zeleninku v záhradke, je to vhodná príležitosť pokúsiť sa vypestovať si bylinky doma na balkóne a oprášiť tak spomienky na život našich predkov,“ odporučila S. Pilková.
Tradičné jedlá na Slovensku
Recepty z Novohradu, Podpoľania a Hontu
Slivkové rezance
Postup: Rezance uvaríme v osolenej vriacej vode. Scedíme ich a jednu tretinu vložíme do maslom vymastenej zapekacej misy. Posypeme cukrom, orechmi, pridáme niekoľko lyžíc slivkového lekváru a zakryjeme druhou tretinou rezancov. Opäť navrstvíme cukor, orechy, lekvár a dáme poslednú vrstvu rezancov.
Fučka (alebo chamuľa)
Postup: Olúpané a pokrájané zemiaky uvaríme v osolenej vode do mäkka. Polovicu vody vylejeme a zemiaky so zostávajúcou vodou popučíme a miešame na ohni na kašu. Ak by sa kaša zdala prihustá, prilejeme mlieko. Cibuľu osmažíme na masti doružova, posolíme ju a nalejeme na fučku.
Poznámka: Fučka a chamuľa sú vlastne rovnaké jedlá, len s malými obmenami.
Lokše
Postup: Zo surovín zamiesime redšie cesto, ale také, aby sa dalo vaľkať. Rozdelíme ho na menšie kúsky, z ktorých vyvaľkáme placky. Nasucho ich z obidvoch strán opečieme na platni.
Máte aj vy nejaký recept od vašej starej mamy?
tags: #varenie #lekvaru #novohrad #recepty
