Pestovanie veľkej fazule v Poľsku a ďalšie tipy pre záhradkárov

Chrumkavá čerstvá zelenina, ktorú si sami dopestujeme, nielenže chutí mimoriadne dobre, ale záhradkárom prináša veľkú radosť. A čo je najlepšie? Na začiatok nepotrebujete obrovskú záhradu.

Vigna (fazuľa)

Vigna patrí medzi strukoviny. Vigna čínska (Vigna sinensis ) - Vigna patrí medzi strukoviny, ktoré sa pestovali už v starom Egypte a Arábii. Ide o jednoročnú rastlinu so stonkou spravidla popínavou.

Struky dlhé 0,3 - 1 m sú rovné alebo šablovito prehnuté, na povrchu hladké, jednofarebné alebo žilkované. Vigna zlatá (Vigna radiata) - kríčkovitá rastlina dosahuje 0,5 až 1,3 metra a má žlté kvety. Vigna caracalla (syn. Phaseolus caracalla) sú kvety fialovej, bielej až žltej farby, ktoré sa koncom leta až na jeseň premenia na struky. Má rada teplo, slnko a priepustnú, ľahkú pôdu.

Nakoľko ide o popínavú rastlinu, nezabúdame k nej umiestniť oporu, resp. vysádzame ju k pergolám, altánkom a podobne. Vigna obsahuje veľké množstvo kvalitných bielkovín, kyseliny listovej, preto je táto zdravá potravina vhodná aj tehotné ženy., aby sa bábätko správne vyvíjalo.

Strukoviny obsahujú 22 až 44 % životne dôležitých bielkovín, ktoré sú potrebné na detoxikáciu organizmu, ale aj ochranu pred rakovinou, cukrovkou a srdcovo-cievnymi ochoreniami.

U nás sa jej najlepšie darí vo fóliovníkoch alebo skleníkoch, pretože táto rastlinka má veľmi rada teplo. V južných oblastiach ju môžeme pestovať aj na záhone, avšak obyčajne zberáme len zelené struky, lebo semená nestihnú dozrieť ( najmä čo sa týka Vigny čínskej ).

Pestovanie Vigny si vyžaduje aj dostatok vlahy v pôde. Vysievanie vigny robíme koncom apríla a začiatkom mája do riadkov vzdialených 35 cm alebo v štipkách po 3 až 5 semenách do sponu 40 × 20 cm.

Mungo fazuľa a Azuki

Mungo fazuľa je považovaná za veľmi výživnú a zdravú strukovinu. Fazuľa mungo sa používa na varenie a aj na klíčenie, potom sa klíčky konzumujú. Prvé zmienky o fazuli mungo sú 5 000 rokov staré.

Fazuľa azuki pochádza z Ázie, kde je dnes najrozšírenejšia jej konzumácia práve v Japonsku. Tu ju radia medzi „top“ potraviny po stránke chuťovej ale aj zdravej. Fazuľa azuki sa najčastejšie používa do sladkých jedál, ale je vhodná aj na použitie do slaných jedál.

Azuki má jemnú chuť po orieškoch. Azuki je nabitá živinami potrebnými pre dokonalé fungovanie tela. Podporuje trávenie, chudnutie a dobrý cyklus tela.

Požadované množstvo fazule mungo nechajte počas noci namočené vo vode. Ak chcete ihneď fazuľu mungo variť, tak ju iba prepláchnite pod tečúcou vodou a môžete uvariť. Ak ju chcete nechať naklíčiť, tak postup je nasledovný.

Fazuľu mungo nechajte vo vode aspoň 24 hodín pri izbovej teplote. Po tomto čase zlejte vodu a mungo prepláchnite. Nechajte ju už len vo vlhkom prostredí aspoň 2 dni, kde sama naklíči.

Každý deň počas klíčenia ju aspoň jeden až dva krát prepláchnite, aby Vám náhodou nezhnila. Klíčky vhodné na konzumáciu by mali mať aspoň 1 - 2 centimetre dlhé klíčky.

Fazuľa mungo a azuki sú vhodnou stravou pri chudnutí a aj pri udržaní zdravia. Svojimi pozitívnymi účinkami na organizmus je veľmi nápomocná potravina pri zdravom chudnutí.

Fazuľu mungo a azuki môžete konzumovať ako oblohu ku mäsu, do fašírok, prívarkov, zeleninových šalátov, polievok, do rizota a vôbec kde Vám bude chutiť. Fazuľu mungo a azuki konzumujte 3 - 4 krát do týždňa po 100 g.

Varením fazuľa mungo stráca svoje živiny, preto je lepšie mungo používať ako klíčky.

Cesnak a jeho pestovanie

Cesnak (Allium sativum) je obľúbenou a neoddeliteľnou súčasťou kuchýň v mnohých krajinách a jeho pestovanie sa teší veľkej obľube aj v Česku, na Slovensku a v Poľsku. Pri pestovaní cesnaku sa často stretávame s otázkou, či zvoliť paličiak alebo nepaličiak, a kedy je najlepšie cesnak sadiť - na jar alebo na jeseň. Tieto dva aspekty pestovania majú svoje špecifiká, ktoré ovplyvňujú úspešnosť a kvalitu úrody.

Paličiak, tiež známy ako tvrdokrký cesnak (Allium sativum var. ophioscorodon), je typ cesnaku, ktorý vytvára kvetný stvol, tzv. „paličku“. Tento stvol sa spravidla skrúca do tvaru slučky alebo špirály a neskôr sa vyrovná a na konci vyrasú tzv. pacibuľky.

• Kvalita a chuť: Paličiak je známy svojou výraznou a ostrou chuťou.
• Pestovanie: Paličiak je odolný voči chladnejším klimatickým podmienkam a dobre sa mu darí v chladnejších oblastiach.

Nepaličiak, známy aj ako mäkkokrký cesnak (Allium sativum var. sativum), je druh cesnaku, ktorý nevytvára kvetný stvol.

• Kvalita a chuť: Nepaličiak má jemnejšiu a menej ostrú chuť v porovnaní s paličiakom.
• Pestovanie: Nepaličiak je viac adaptabilný na teplejšie podmienky a môže sa sadiť aj na jar.

Jedným z dôležitých faktorov pri pestovaní cesnaku je čas sadenia. Rozlišujeme dva základné typy cesnaku podľa doby výsadby: jarný a jesenný.

Výsadba: Jesenný cesnak sa sadí na jeseň, zvyčajne od konca septembra do konca novembra, pred príchodom prvých mrazov. Zberá sa zvyčajne v júli, keď listy začínajú hnednúť a padať. Jesenný cesnak má tendenciu byť väčší a má silnejšiu chuť.

Vlastnosti: Jarný cesnak má menšie hlávky a jemnejšiu chuť v porovnaní s jesenným cesnakom. V závislosti od regiónu a klimatických podmienok sú niektoré odrody cesnaku obľúbenejšie a lepšie prispôsobené pestovaniu.

Medzi obľúbené odrody patria:

• Havel: Česká odroda s výraznou chuťou, pevnými hlavičkami a dobrou skladovateľnosťou.
• Vekan: Obľúbená odroda, ktorá je veľmi úrodná a odolná voči chorobám. Má veľké strúčiky a výraznú chuť.
• Havran: Vyznačuje sa veľmi veľkými strúčikmi a ostrou chuťou.
• Anton: Česká odroda, známa svojou jemnou chuťou a dlhou skladovateľnosťou.
• Lukan: Má jemnú, sladkastú chuť a dlhú skladovateľnosť. Je veľmi adaptabilná a pestuje sa v rôznych oblastiach.
• Mojmír: Slovenská odroda, ktorá je veľmi odolná voči mrazu a má veľké, aromatické strúčiky.
• Záhorák: Odroda s intenzívnou chuťou a veľkými strúčikmi. Je veľmi populárna pre svoju odolnosť a vysokú úrodnosť.
• Janko: Slovenská odroda, ktorá má jemnú chuť a dlhú skladovateľnosť.
• Zemplín: Odroda, ktorá sa vyznačuje jemnou chuťou a vysokou odolnosťou voči chorobám. Má dlhú skladovateľnosť.
• Orkan: Poľská odroda s výraznou chuťou a veľkými hlavičkami.
• Harnaś: Veľmi populárna odroda v Poľsku, známa svojou odolnosťou a vysokou úrodnosťou. Má veľké strúčiky s ostrou chuťou.
• Arkus: Obľúbený cesnak s vysokou úrodnosťou a pikantnou chuťou.
• Zamojski: Poľská odroda, ktorá sa vyznačuje jemnou chuťou a dlhou skladovateľnosťou.
• Jarus: Odroda so sladkou a jemnou chuťou, ktorá je veľmi odolná a dobre sa skladuje.

Výber medzi paličiakom a nepaličiakom, ako aj medzi jarným a jesenným cesnakom, závisí od vašich pestovateľských podmienok, preferencií v kuchyni a od toho, aké odrody sú najvhodnejšie pre vašu lokalitu. V Česku, na Slovensku a v Poľsku existuje množstvo odrôd, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam a poskytujú výborné výsledky.

Bôb záhradný

Vo väčšine moderných kuchýň Európy ho úplne nahradila fazuľa, čo je veľká škoda. Bôb záhradný obohatí jedálniček každého pestovateľa. Bôb radíme medzi najstaršie druhy zeleniny vôbec. Spomína sa dokonca aj v Biblii. V minulosti sa pestoval v Stredozemí, Ázii a neskôr aj v Amerike. Postupne ho vytlačilo pestovanie strukovín, akými sú fazuľa či sója.

Niektoré z odrôd bôbu pestovaných na Slovensku sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá. V gastronómii má najväčšie využitie bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. Vulgaris), známy aj ako bôb záhradný. Bôb záhradný sa svojimi vlastnosťami i nárokmi odlišuje od ostatných strukovín. Je odolný voči mrazom, preto sa jeho ozimné odrody môžu vysievať už na jeseň.

Pestovanie bôbu

Bôb záhradný pestujeme zo semien. Vysievame skoro na jar (február až marec) do hĺbky 4 až 8 cm a v spone 30 × 10 až 15 cm. Čím skôr plodinu vysejeme, tým bude lepšia úroda. Vo veľmi chladných polohách sa odporúča predpestovať si priesady v zakoreňovačoch siatím vo februári.

Hlavný koreň bôbu môže siahať až do hĺbky jeden meter, preto vyžaduje dobre pripravené a hlboké pôdy. Ideálne sú pôdy úrodné, stredne ťažké a alkalické s pH 7 až 8. Neznáša však pôdy zamokrené.

Na výsadbu volíme slnečné miesta s vhodným pôdnym zložením. Malo by byť chránené pred silnými vetrami. Bôb je náročný na pôdnu vlahu. Najmä počas suchej jari je dôležité, aby ste rastliny poriadne polievali. V opačnom prípade im opadajú kvety a mladé struky. Bôb obyčajný je jednoročná rastlina.

Od začiatku júla zbierame ešte nezrelé struky, z ktorých používame mladé semená. Výborne chutia mierne čerstvé alebo mierne podusené. Pôda, v ktorej bôb rastie, musí byť dobre zásobená vápnikom, fosforom, horčíkom a draslíkom. Pozor - je citlivý na chlórne hnojivá, preto uprednostňujeme sírne.

Bôb pripravíme na uskladnenie, podobne ako iné strukoviny, dôkladným presušením. Skladujeme ich v uzavretých nádobách na chladnejšom a tmavom mieste.

Nezrelé struky (v tzv. Úrodu bôbu v záhradách napádajú rôzne plesňové a vírusové ochorenia. Patrí medzi ne hnedá škvrnitosť bôbu, pleseň sivá či múčnatka. Najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami bôbu sú vošky, vrátane vošky makovej. Táto strukovina v sebe ukrýva veľké množstvo pre človeka potrebných bielkovín.

Bôb môžeme použiť na prípravu mnohých chutných jedál, vrátane lahodných polievok, nátierok, do cestovín, ako prílohu k mäsu či do zeleninových fašírok.

Očistenú cibuľu nakrájame na plátky a krátko opražíme na masle. Opraženú cibuľu, uvarený bôb a zemiaky spolu s troškou vody rozmixujeme mixérom dohladka. Zalejeme vodou, pridáme soľ, korenie, citrónovú šťavu, nasekanú pažítku a aj škrob rozrobený v troške vody. Krátko povaríme a po odstavení primiešame olivový olej.

Bôb uvaríme vo vode úplne do mäkka. Na olivovom oleji s trochou masla speníme do sklovita cibuľu s cesnakom. Restovanú pridáme k vytlačenému bôbu, osolíme, okoreníme a pridáme bylinky podľa chuti. Všetko spolu rozmixujeme tyčovým mixérom.

Záhradkárčenie pre začiatočníkov

Skôr ako sa pustíte do záhradkárčenia a budete mať svoju prvú úrodu, prichádza otázka týkajúca sa umiestnenia. Väčšina druhov zeleniny uprednostňuje slnečné miestečko, nemusí to byť vždy ostré slnko. Pri nasledujúcich druhoch zeleniny, pri ktorých je takmer istá úspešnosť, stačí aj polotienisté miesto, pokiaľ má záhon štyri až päť hodín slnka denne.

Tip: Sledujte pohyb slnka. Balkón, ktorý je slnkom priamo osvietený už v neskoršie ráno, počas obedných hodín a poobede, je vhodný na záhradkárčenie. Najlepší záhon je taký veľký, že stred je dobre dostupný zo všetkých strán: 120 až 130 cm je výhodná šírka pre zeleninový záhon alebo vyvýšený záhon v záhrade. Na balkóne môžete pestovať šalát napríklad v balkónových kvetináčoch. Iné druhy zeleniny je možné na balkóne pestovať aj v kvetináči alebo v ľahkom vyvýšenom záhone z plastu alebo kovu.

Po výbere umiestnenia prichádzajú na rad podmienky pôdy. Ílovitá pôda dobre uchováva vodu a živiny, mali by ste ju však pravidelne kypriť kypričom, aby sa mohli korene vyvíjať bez obmedzení. Ak je pôda skôr piesočnatá, môžete zapracovať kompost alebo záhradnú pôdu. Pri skôr kamenistých pôdach v záhrade sa odporúča vyvýšený záhon, takže pôdu si môžete pripraviť sami. Ešte jedna výhoda: Záhradkárčenie vo vodorovnej polohe šetrí chrbát.

Ďalej si predstavíme jedenásť druhov zeleniny vhodných pre začiatočníkov, ktoré sú na porovnanie jednoduché z hľadiska starostlivosti a odolné. Ukážeme vám, ako sa odrody sadia a správne pestujú.

11 druhov zeleniny vhodných pre začiatočníkov

1. Cuketa

Cuketa sa zaraďuje k tekvicovým rastlinám a vyznačuje sa jednoduchou starostlivosťou. Táto rastlina však rastie rozľahlo a potrebuje trochu priestoru. Od stredu mája vysadíte cuketu priamo do zeleninového záhonu. Alternatívne môžete túto rastlinu v byte sadiť aj od apríla.

V záhone potrebuje vzdialenosť výsadby rastlín asi 1 m. Na balkóne môžete použiť aj jeden veľký kvetináč na rastlinu. Už asi šesť až osem týždňov po vysadení môžete zbierať prvé cukety. Asi šesť až osem týždňov po zasadení sú prvé plody pripravené na zber. Zrelú cuketu odrežete ostrým nožom.

Upozornenie: Cuketu nesaďte vedľa ozdobných tekvíc. Obidve odrody sa zaraďujú medzi tekvicové rastliny, ktoré prirodzene obsahujú horkú látku kukurbitacín. Táto horká látka bola v semenách a plodoch cukety ponúkaných v obchodoch šľachtením odstránená. Avšak pri oplodnení ozdobnými tekvicami sa môže znovu vytvoriť. Semená cukety by ste nemali produkovať sami, ale mali by ste ich kupovať.

2. Cibuľa

Pre začiatočníkov v zeleninovej záhrade sa ponúka predovšetkým sadzačka: Keď sa pôda po zime, asi tak na konci marca, trocha ohreje, nasadíte cibuľu do pôdy. Pri výsadbe zo semien máte spravidla väčší výber druhov. Aby bola cibuľa v lete zrelá na zber, predkultivujte si rastliny v strede februára do kultivačných kvetináčov so substrátom.

Od apríla je vonku tiež dostatočné teplo na priamu sejbu. Dajte tri až štyri semená vo vzdialenosti 15 až 20 cm do pôdy. Čas zberu úrody je od júla do augusta. Tip: Ako balkónová zelenina je vhodná jarná cibuľka a najmä cibuľa poschodová. Na výsadbu je najlepšie použiť sadzačku.

3. Fazuľa

Fazuľa nemá vysoké nároky, a preto sa ideálne hodí ako zelenina pre začiatočníkov. Od konca mája do začiatku júla môžete fazuľu vysadiť v riadkoch rovno v záhrade. Počkajte však do zamrznutých svätých, pretože fazuľa je citlivá na mráz. Každých 40 cm dáte do pôdy tri až šesť semien asi do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť riadkov je 50 cm. Asi po šiestich až ôsmich týždňoch sú prvé fazule pripravené na zber.

Zelená fazuľka, ktorá rastie do výšky až troch metrov, potrebuje oporu pre popínavé rastliny. Na to môžete zasunúť tri bambusové tyče okolo rastliny a hore ich spojiť špagátom. Inak postupujte tak, ako v prípade fazule kríčkovej. Asi po ôsmich až dvanástich týždňoch môžete oberať prvú zelenú fazuľku. Zelená fazuľka vyžaduje skutočne jednoduchú starostlivosť, a preto je vhodná pre zeleninovú záhradu pre začiatočníkov.

4. Šalát

Od konca marca môžete siať šalát rovno do záhona. Šalát je rastlina, ktorá klíči za svetla. Preto semená pokryte iba tenkou vrstvou pôdy. Keďže šalát nemá hlboké korene, je výnimočne vhodný na výsadbu v kvetináčoch a aj balkónových črepníkoch. V zeleninovej záhrade potrebuje šalát dobrú ochranu proti slimákom.

Vyberte si správne miesto pre svoje sadenice a potom ich poriadne polievajte. Tak sa im bude dariť rýchlo a spoľahlivo.

5. Hrach

Hrach nevyžaduje veľkú starostlivosť a zaraďuje sa medzi rastliny s nízkou spotrebou dusíka. Keď do pôdy pred sejbou pridáte kompost, nebudete potrebovať žiadne doplnkové hnojivo. Už skoro na jar, od marca, môžete strukový hrášok vysievať vonku. Na to dajte do pôdy viacero semien vo vzdialenosti 4 až 6 cm do hĺbky asi 3 cm.

Tip: Keď máte v záhrade veľa slimákov, odporúča sa hrach predkultivovať vo vnútri, aby ste mu zabezpečili dostatočný náskok. V závislosti od odrody môžete po dvanástich až štrnástich týždňoch oberať prvý hrach vo vašej zeleninovej záhrade. Predkultivujte si hrach vo vnútri, keď máte v záhrade veľa slimákov.

6. Mangold

V záhrade rozlišujeme mangold stopkový a mangold listový. Od apríla sa mangold priamo vysieva. Pritom nasadíte semená do priehlbiniek s hĺbkou asi 3 cm. Rovnako, ako šalát, neznesie mangold žiadne ostré slnečné svetlo a najmä na začiatku vyžaduje pravidelné polievanie. V záhrade okrem toho odporúčame ochranu proti slimákom.

V závislosti od odrody môžete mangold použiť napríklad ako špenát alebo špargľu.

7. Zemiaky

Zemiaky je možné dobre vypestovať na balkóne v kvetináčoch alebo pestovateľských vreciach. Najlepšie je nechať predklíčiť sadbové zemiaky asi štyri týždne pred výsadbou, pričom zdravé zemiaky dáte na svetlé miesto s teplotou maximálne 15 °C do drevenej debničky s trochou pôdy.

Od apríla môžete do záhona nasadiť hľuzy vo vzdialenosti asi 30 cm alebo ich samostatne vložiť do pestovateľského vreca. Po troch až štyroch mesiacoch sú rastliny pripravené na zber úrody, pričom skoré zemiaky sú zrelé už v júni. Pred sadením predklíčite zdravé zemiaky v drevenej debničke.

8. Reďkev červená

Reďkev môžete nasadiť do záhona a na balkóne do kvetináčov. Korenistá zelenina rastie pomerne rýchlo. Vysieva sa od konca februára priamo vonku. Udržujte pôdu pravidelne vlhkú, aby ste zabránili tomu, že reďkev popraská.

Už štyri až šesť týždňov po výsadbe môžete zbierať prvú reďkev.

9. Kaleráb

Kaleráb predkultivujete v byte už od februára. Sadenice saďte v zeleninovej záhrade od stredu marca s dostatočnou vzájomnou vzdialenosťou. Ak by ste chceli kaleráb pestovať na balkóne, mali by mať črepníky hĺbku aspoň 15 cm.

Tip: So zberom nečakajte príliš dlho. Čím sú buľvy väčšie, tým sú drevnatejšie. Dbajte na správny čas zberu úrody. Ak budete čakať príliš dlho, budú buľvy drevnaté.

10. Špenát

Silné horúčavy a slnečné žiarenie môžu špenát veľmi zničiť. Najlepšie je listovú zeleninu sadiť na jar alebo jeseň. Saďte semená do pôdy do hĺbky asi 3 cm s rozstupom riadkov 15 až 20 cm. V samotnom riadku môžu byť rastliny tesne vedľa seba. Ak by ste chceli špenát pestovať na balkóne, mal by mať črepník hĺbku aspoň 30 cm. Svetlé miesto je optimálne a zabráni tomu, aby listy udržiavali nadmerne veľa nitrátu.

Špenát môžete zbierať už šesť až osem týždňov po výsadbe.

11. Červená repa

Červená repa je príbuzná cukrovej repe, vyznačuje sa však skôr zemitou chuťou. Rastlina vytvára hlboké kolové korene a prosperuje najlepšie v záhone s hlbokou voľnou pôdou. Červenú repu predkultivujete skoro na jar a keď vonkajšia teplota v noci neklesne pod 12 °C, nasadíte priesady do pôdy. Od stredu apríla môžete červenú repu siať aj priamo vonku. Vysádza sa v hĺbke asi 3 cm a v riadkoch.

Pestovať zeleninu nie je len tak. K tomu, aby ste sa dočkali vytúženej úrody, je potrebné, aby ste si zo starostlivosti o ňu vybudovali pravidelnú rutinu. Je to záväzok, ktorému sa musíte naplno venovať od jari až po jeseň.

tags: #veľká #fazuľa #pestovanie #Poľsko

Populárne príspevky:

• Život na Gymnáziu Komenského, Nitra
• Klasický tvarohový koláč
• Denné účesy pre polodlhé vlasy
• Glykemický index a kozie syry
• Návody na prírodné vianočné aranžmány