Veselá Vinicna: História Premenovávania Obcí na Slovensku

S koncom 1. svetovej vojny a pádom Uhorskej monarchie prišlo Slovensko k rozsiahlym územiam. Následne nastal rozsiahly premenovávací proces obcí.

Etnická mapa Uhorska v roku 1910

V roku 1927 prišla druhá vlna premenovávania, kedy sa názvy osád prepísali z maďarsky znejúcich na slovenské. Pravdepodobne to súviselo aj s presídľovaním slovenského obyvateľstva smerom na juh.

Premenovanie obcí v roku 1948

Skutočný premenovávací ošiaľ nastal v roku 1948. Masaker maďarských názvov bol pod palcom Daniela Okáliho, medzivojnového DAVistu a komunistu.

Po 1945 sa stal vládnym splnomocnencom pre výmenu obyvateľstva s Maďarskom a zároveň predsedom československej presídľovacej komisie v Budapešti (1946-1948). 6. marca 1948 sa Daniel Okáli stal povereníkom (ministrom) vnútra na Slovensku. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11.

Podieľal sa aj na Akcii K (Barbarská noc), čiže likvidácii káštorov a rehoľných rádov na Slovensku v noci z 13. na 14. apríla 1950. Mal vo svojej kompetencii aj Tábory nútených prác. Podľa českej vikipédie patril spolu s Novomeským a Husákom medzi národne orientovaných komunistov (federalistov, resp. autonomistov), čo zrejme len urýchlilo ich pád v 1950 a obvinenie z buržoázneho nacionalizmu.

Nasledovalo zatknutie v 1951 a o tri roky nato súdny proces (kde mu bolo kladené za vinu aj to, že ako povojnový predseda Československej presídľovacej komisie vykonával špionáž proti Maďarsku). Okáliho odsúdili na 18 rokov a vyskúšal si Pankrác, Leopoldov, aj Valdice, kým ho 10.5.1960 - po deviatich rokoch strávených vo väzení - nevyslobodila amnestia prezidenta Novotného. Bol rehabilitovaný 28.

Vyhláška A-311 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948 […] odobrala mnohým obciam s maďarským alebo nemeckým obyvateľstvom ich tradičné názvy. Táto slovakizácia nastala prakticky výlučne na Hornej Zemi, čiže na južnom Slovensku, ktoré bolo vtedy etnicky prevažne maďarské. Zdá sa, že sa to robilo štýlom ‚prídeme do obce, kde je tradičné maďarské meno, názov, no ale my im tam bachneme slovenské, a na dôvažok ešte aj po slovenskom národnom buditeľovi, dejateľovi či inom národovcovi‚ (nacionalistovi - pre mňa ako kozmopolitu je každý národovec nacionalista), čím efektívne premazali miestopisné povedomie a históriu.

Zrejme to súviselo aj s násilným vysťahovaním maďarských občanov pre Benešove dekréty a následným vyprázdnením dedín. Problém s dvojjazyčnými názvami obcí čiastočne vyriešil takzvaný tabuľový zákon z roku 1994. Výnimkou sú obce nazvané podľa slovenských národných dejateľov.

Na maďarskej vikipédii asi o tom pojednáva stránka Földrajzinév-bizottság (Komisia pre zemepisné pomenovania), pričom sú tam referencie na ďalší zdrojový materiál v maďarčine.

Príklady premenovaných obcí

Nerobme ale ani z Maďarov nevinných barančekov. Zároveň zrušujem všetky dvojité (t.j.

• Dolná Poruba (ale aj Nižná Poruba, resp. Dubnica (súčasť Bojníc): pred prvou svetovou vojnou krátkodobo zmenená na Bajmóctölgyes.
• Dvorce - 1907-1913 Szepesudvard, čiže Spišský Dvor(ec).
• Hrabovka (Trenčín): 1907-1913 Szúcsgyertyános.
• Kiripolc (súčasné Kostolište): 1913 Egyházhely.
• Kotterbach (súčasné Rudňany): Ötösbánya (Päť Baní?
• Krajná Porúbka: 1907-1913 Végortovány.
• Ompitál (súčasné Doľany): 1888-1913 Ottóvölgy.
• Ördögporuba (súčasná Porúbka pri Sobranciach): 1907-1913 Ördögvágás.
• Pondelok: 1907-1913 Cserepes (Pondelok bol v r.
• Rohožník (Záhorie): 1913 Nádasfő.
• Rohožník sa vtedy volal po nemecky Rohrbach (po maďarsky Rárbok, čo bola asi len skomolenina).
• Ruské Petrovce (vtedy Oroszpetróc(z), resp.
• Ružindol (resp. Ružomberok: 1863-1913 Rózsahegy.
• Schönviz (teraz Krásna Lúka): 1907-1913 Széprét (doslovný preklad).
• Stará a Nová Lesná (vtedy Óleszna/Alt-Walddorf, resp.

Zaujímavé ale je, že Stráže pod Tatrami nepremenovali. Tam zrejme chápadlá byrokracie nedosiahli.

• Strážsa (súčasné Stráže v obci Šaštín-Stráže): 1900-1913 Morvaőr.
• Trenčianska Teplá: 1907-1913 Hőlak.
• Veľké Pole: 1888-1913 (Pálos)nagymező.
• Výborná: 1907-1913 Sörkút.
• Ide o priamy preklad jej nemeckého názvu Bierbrunn - Pivná Studňa.
• Vyšná a Nižná Polianka (vtedy Felsőpolyánka/Horná Polianka, resp.
• Záriečie (Trenčín): 1907-1913 Alsózáros.

Obzvlášť potom na Žilinu a jej okolie mala v tejto vlne premenovávania a maďarizácie štátna moc „spadeno“. Zrejme tam sedeli nejakí maďarónski byrokratickí snaživci.

• Dolná a Horná Breznica (vtedy Alsóbrezsnic a Felsőbrezsnic): 1907-1913 Alsónyiresd a Felsőnyiresd.
• Dolné a Horné Hlboké (vtedy Alsóhl(o)boke a Felsőhl(o)boke): 1882-1913 Alsómélyesd a Felsőmélyesd.
• Dolný a Horný Lieskov (vtedy Alsólieszkó a Felsőlieszkó): 1907-1913 Alsómogyoród a Felsőmogyoród.
• Dolný a Horný Moštenec (vtedy Alsómostenec a Felsőmostenec): 1907-1913 Alsóhidas a Felsőhidas.
• Dolný, Stredný a Horný Vadičov (vtedy Alsóvadicsó, Közepvadicsó a Felsővadicsó): 1907-1913 Alsóvadas, Közepvadas, resp.
• Kňazova Lehota (vtedy Plébánlehota): 1907 Papszabadi (krátko nato včlenená do Lietavskej Svinnej).
• Kotešová: tá vznikla v roku 1944 z pôvodne troch Kotešových, ktorých mená sa v rokoch 1907-1913 zmenili (vo vtedajšej maďarskej transkripcii) z Nagykotessó na Trencsénkutas, resp.
• Z Lietavy sa stala Litva.
• Lúky (pod Makytou): 1907-1913 Alsórétfalu.
• Ovčiarsko (resp. Ovcsarszko): 1907-1913 Juhászi.
• Podskalie (Podszkal): 1907-1913 Egyházasnádas.
• Považská Teplá (resp.
• Považské Podhradie: z vtedajšieho Besztercepodhragy, Vágpodhragy, resp.
• Prosné: 1907-1913 Kölesfalu.
• Skalité: 1907-1913 Sziklaszoros (skala je szikla, szoros je tesný, resp.
• Stráňavy: 1907-1913 Felsőosztorány.

Zaujímavé riešenie. Vzdušnou čiarou sú od seba 10 km, ale nie sú to vôbec susediace dediny.

• Štiavnik: 1907-1913 Trencsénselmec.
• Terchová: 1907-1913 Terhely.
• Turie (vtedy Turótridvori): 1907-1913 Háromudvar.

Toto nebolo až také nečakané, keďže Turie vzniklo zlúčením dvoch obcí v r.

• Udiča: tá vznikla v roku 1959 z Malej a Veľkej Udiče, ktorých mená sa v rokoch 1907-1913 zmenili (vo vtedajšej maďarskej transkripcii) z Nagyugyics na Nagyudva, resp.

Toto všetko sú obce iba z oblasti Žiliny, Kysúc a trochu nižšie smerom ďalej po Váhu (zhruba po Púchov). Dediny smerom na Martin (snáď s výnimkou Priekopy) a ďalej na Liptov (Sučany, Turany, Stankovany, Krpeľany, Šútovo) vrátane Oravy (Zázrivá, Dolný Kubín, Podbiel, Nižná, Zuberec…) ostali zväčša nezmenené, ale v blízkom okolí Žiliny a na Hornom Považí vari 80% názvov obcí bolo premenovaných. Ktovie, možno aj Daniel Okáli toto v detskom veku vnímal a potom v 1948 vykonal pomstu ešte obludnejších rozmerov. A možno to celé bola len záležitosť byrokracie.

No ale jedno Maďarom aj pri tej maďarizácii uznať treba - aspoň nám tam nepchali mená ich nacionalistov. Nezaznamenal som osadu, ktorá by sa v tom danom uvedenom čase bola bývala premenovala na Kossuthfalva či… no, viac maďarských dejateľov a činovníkov beztak nepoznám. Dokonca Hodžovo, novovytvorená obec v r. 1926 na Žitnom Ostrove sa po nastolení maďarskej zvrchovanosti nad tým územím počas druhej svetovej vojny len preložilo na Hodzsafalva (či analogicky Šrobárová na Srobárfalva)!

Hodžovo museli zušiť až za komunizmu v 1951 (premenované na Lipové), očividne agrárnik Hodža (áno, obec bola pomenovaná podľa vtedy žijúceho politika Milana Hodžu, nie podľa jeho strýka, štúrovca Michala Miloslava Hodžu či jeho otca, evanjelického kňaza Ondreja Hodžu) prekážal komunistom viac ako Maďarom (veď aj eser Kerenskij - fakticky agrárnik - prekážal komunistom Leninovi s Trockým).

Čiže, ako som už spomínal, hlavným takým prevratným rokom sa javí byť 1948 (zrejme v súčinnosti s Benešovými dekrétmi). No lenže potom prichádza rok 1960, kedy komunisti úspešne vymazali mnohé tradičné názvy dedín, odkazujúce na náboženstvo, ich premenovaním alebo skonsolidovaním (pridaním do existujúcich dedín či vytvorením nových dedín zlúčením viacerých starých do jednej).

Všechsvätých - do 1920 (Kassa)mindszent(falva) - áno, správne, mindszent značí všetkých svätých v maďačine, do 1927 transkripcia na Košický Micent, a po 34 rokoch pod názvom Všechsvätých bola v r. Svätuša - podobný príbeh. V r. 1960 bola zlúčená do obce Podhájska, pričom do r. Zemplínsky Svätý Kríž - ten bola do 1. sv. vojny Szécskeresztúr, po 1. sv.

Mučeníky - iba tri roky (1948-1951). Poslovenčené z maďarského Mocsonok (Močenok), v r. Matka Božia - do roku 1948 išlo o obec s dvoma názvami, ten maďarský bol Boldogfa(lva) - keďže boldog je šťastný, tak Šťastkovce? Po 1948 sa uzákonil iba jeden (Matka Božia), ten však komunistom neskôr zjavne nepasoval do krámu, a preto sa obec v r. Kostolné Moravce a Opátove Moravce v 1960 jednoducho zlúčili do Hontianskych Moraviec.

Nie všetky kostolné názvy komunisti prenasledovali, ale napr. Príkladov je mnoho. Prečo som napísal, že komunisti tieto obce ‚úspešne‘ premenovali? Nie z nejakého sarkazmu; skôr naopak, ich úmysel sa im vo veľkej miere podaril. Len dve(!) obce sa uchránili od komunistických antireligióznych nomencíd (o.k., po slovensky, protináboženského kántrenia a kynoženia mien a názvov). Svätuš (pred r.

Úplne o inom som chcel, a síce O premenovávaní obcí na pôvodne maďarskom území podľa významných osobností slovenskej histórie v roku 1948. Hoci aj tu sa komunisti v podstate prerátali. Poďme na to. Väčšina obcí bola teda premenovaná podľa slovenských (s vari jedinou výnimkou Švermova) dejateľov v roku 1948, ak nie je uvedené inak.

Bellova Ves - od 1955 vyčlenením z obce Tonkovce. 1976-1990 súčasť obce Blahová. Bohúňovo - do 1948 Lekenye. Bottovo - vzniklo 1926 administratívym vyčlenením z obce Dubovec. Božetechovo - tak toto bolo skryté. Pôvodne Goc(z)nód, zrejme z nemeckého Gottesgnad (Božia Milosť). V roku 1948 zmenené na Božetechovo, zrejme inšpirované pôvodným názvom Gottesgnad a vari tiež odkaz na Jozefa Božetecha Klemensa.

Čajakovo - do 1948 Lekér, od 1968 zlúčené do obce Hronovce. Dulovce - do 1920 Újgyalla, do 1948 Nová Ďala. Pravdepodobne po Matúšovi Dulovi. Dulova Ves - tu je to ťažko rozsúdiť. Do 1920 sa volala Gulyvész, potom (do 1948) to bolo poslovenčené na Guľvas. Ak Matúša Dulu minuli na Dulovce, bol ešte v zálohe aj jeho syn Igor Dula, no skôr to bola z núdze cnosť - pôvodný názov sa dal skomoliť, takzvane násilne poslovenčiť, na nový (hoci teda hneď vedľa je Záborské).

Gabčíkovo - do 1948 Bős. Gessayov - vznikol 1936 vyčlenením z Malinova, v roku 1948 sa pravopis zmenil na Gešajov. Golianovo - do 1920 Lapásgyarmat, do 1948 Lapáš(ske) Ďarmoty. Gondovo - do 1920 (Garam)sólymos, 1920-1927 Šolmoš, 1927-1948 zmenené na Balvany, 1948-1974 Gondovo, potom zlúčené do obce Nová Dedina.

Gorazdov - ide o osadu v chotári Močenku, ktorú v 1948 premenovali z pôvodného názvu Garazda. Garazda je v slovenčine výtržnosť, vystrájanie, čo je prevzaté z maďarského gárazda - násilný, bitkár, ale toto meno je skôr odvodené od sv. Gorazda, ktorý sa tu podľa tradície narodil. Kruh sa tak uzatvára a poslovenčenie názvu osady bolo zrejme inšpirované spomínaným sv. Hamuliakovo - do r. 1948 Gútor.

Hodžovo - nová osada (administratívne vyčlenená) na území prevažne maďarsky hovoriaceho Žitného Ostrova (1926). Pod Maďarskom (1939-1945) premenovaná na Hodzsafalva. Za komunizmu premenovaná na Lipové (1951), čo je aj jej terajší názov (súčasné maďarské meno je potom Zsemlékes). Hroboňovo - súčasný Dolný Štál. Do 1927 Alistál, 1927-1948 a po 1990 opäť Dolný Štál. Hurbanovo - do 1920 Ógyalla, do 1948 Stará Ďala.

Hurbanovce do r. 1948 Kisfajkürt, po 1960 pričlenená k obci Dedinka (pôv. Hurbanova Ves - 1956 vyčlenením z obce Rastice. Ostáva ešte tretí Hurban? Hurbanova Dolina - akosi veľa je po tom Hurbanovi pomenované, nie? Toto vari ani nebolo treba meniť, pred 1948 išlo o Turiansku Dolinu, osadu v katastri obce Brezová pod Bradlom. Hviezdoslavov - 1936 administratívnym vyčlenením. Jánošíková - do 1948 Dénesd/Schildern, po 1974 zlúčená do Dunajskej Lužnej. Jánošíkovo je aj osada obce Tvrdošovce.

Jesenské - do r. 1948 Feled, resp. Feledince (krátko po 1. svetovej vojne aj Veladín). Kalinčiakovo - do 1948 Varsány, od 1976 súčasť Levíc. Kalinkovo - do 1948 Szemet(h). Szemét sú po maďarsky odpadky, smeti. Žeby Odpadkovo? Kmeťovo - do 1920 Gyarak, do 1948 Ďorok. Kmeťovce - do 1948 Disznós (osada v chotári Bátoviec), teraz miestna časť Drženíc. Koceľovce - do 1948 Geczel(falva)/Gecelovce. Asi z núdze cnosť. Kolárovo - do r. 1948 Guta. Kubáňovo - do 1948 Szete.

Kukučínov - do 1920 Nemes-Oroszi (v preklade čosi ako Zemianske Ruské), potom do 1948 iba Oros. Masníkovo - do 1948 Előpatony (od 1927 aj poslovenčené na Predná Potôň), v r. 1960 pričlenené do Lehníc. Matúškovo - do 1948 Taksony(falva). 1971-1990 súčasť Galanty. Miloslavov - Kolónia osadníkov založená v 1921 ako súčasť osady Annin Dvor (Annamajor), pomenovanej po Anne Apponyiovej, rod. Zichyovej, vlastníčky neďalekého Malinova. Spočiatku sa volala Miloslava údajne na pamiatku Milana Rastislava Štefánika, ale na v 30.

Mojmírovce - do 1920 Ürmény, potom do 1948 Urmín. Zrejme po Mojmírovi I. Mojzesovo - do 1948 Özdög. Mudroňovo - vzniklo podobne ako Hodžovo, a síce v r. 1926 vyčlenením z obce Modrany. Súčasný maďarský názov Újpuszta. Otázkou zostáva, či je pomenované po národnom aktivistovi Pavlovi Mudroňovi, alebo, podobne ako Hodžovo, jeho synovi, vtedajšom politikovi Jánovi Mudroňovi (zomrel práve v r. 1926). Nálepkovo - pôvodne nemecké Wagendrüssel, potom krátko počas maďarizácie (1882-1913) Mérény. 1920 poslovenčený na Vondrišel, 1948 premenovaný na Nálepkovo podľa slovenského dôstojníka a partizánskeho veliteľa, kapitána Jána Nálepku. Nešlo pritom o etnicky ma...

tags: #vesely #vinicne #orechova #história

Populárne príspevky:

• Domáci bezlepkový chlieb
• Recept na dusenú kapustu
• Ochrana osobných údajov a cookies
• Recenzie Cukrární a Kaviarní v Košiciach
• Recepty na marinádu s horčicou