História Vianoc a vianočných zvykov na Slovensku

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na svete. Sú čarovnou dobou, kedy sa celý svet akoby zastaví a zakotví v teple rodinných tradícií. História nás vedie do čias, kedy starovekí ľudia slávili zimný slnovrat ako symbol nádeje a obnovy. Vianoce sú spojené s príbehmi a legendami, odovzdávanými z generácie na generáciu.

Vianoce sú prioritne kresťanský sviatok, čiže aj keď ako samotné Vianoce ako sviatok sa oslavovali od začiatku formovania kresťanstva, na našom území to bolo zhruba od toho dvanásteho storočia. Ale je zaujímavé, že termín Vianoc sa menil. Napríklad spočiatku sa Vianoce oslavovali v dnešnom mesiaci máj a až neskôr, zhruba v trinástom storočí sa ustálili potom na oslave vianočných sviatkov ako kresťanského sviatku Narodenia Ježiša Krista v mesiaci december.

Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzerali Vianoce kedysi a ako sa oslavujú dnes.

Strídžie dni a príprava na Vianoce

Ich blížiaci sa príchod signalizovali sviatky Kataríny, Ondreja, Barbory a Lucie, označované aj ako stridžie dni. Zima našich predkov bola preplnená zvykmi, obradmi a úkonmi. Všetko sa začalo na konci jesene a začiatku zimy, keď predlžovanie nocí a skracovanie dní odpradávna vyvolávalo nevysloviteľné obavy a strach zo zlých, škodlivých démonov, ktorí dokážu zvíťaziť nad blahodarným Slnkom. Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad.

Tradičné katarínske zábavy boli poslednou príležitosťou na tancovačku, lebo až do Vianoc sa už nič podobné organizovať nesmelo. Na Ondreja to boli ondrejské riekanky - dievčenské rituály s cieľom dozvedieť sa, ktorá sa vydá a koho bude mať za muža. Slobodné dievky varili halušky s lístočkami s menami chlapcov, liali olovo či triasli plotom. Na Barboru chodili chlapci vinšovať a vetvičky ovocných stromov sa dávali do vody, či vykvitnú. V ten deň si ľudia strážili vlastné obydlie, aby k nim neprišli cudzie ženy a neprivodili im nešťastie.

Za najvýznamnejší zo stridžích dní bol považovaný deň svätej Lucie, v niektorých oblastiach Slovenska nazývaný aj krížový deň. Pre ženy platil zákaz šiť, vyšívať, priasť, čiže robiť práce s niťami a plátnom. Na tento deň mali ožívať démonické a magické bytosti, pred ktorými sa ľudia chránili rôznymi spôsobmi.

V období pred prvou svetovou vojnou obchádzali obecní pastieri, mládenci a muži v predvečer Lucie dediny i jednotlivé domy, silno trúbili na pastierskych trúbach, rohoch, pískali na píšťalách, zvonili na kravských zvoncoch, práskali korbáčmi. Veľký hluk a hurhaj, ktorý mal vyhnať strigy, zakončili na krížnych cestách, kde sa strigy stretávali.

Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.

V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky.

Štedrý deň a jeho zvyky

Štedrý deň bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky, ktoré mali zabezpečiť najmä šťastie, zdravie a tiež dostatok úrody v budúcom roku. Zavčas ráno gazda na vidieku obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. V maštali vložil dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ho obchádzali choroby. Gazdiná zasa prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst.

Štedrý večer - najkrajší sviatok kresťanov v roku - sa podľa ľudových zvykov začínal pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Štedrá večera bola výlučne rodinnou záležitosťou.

Gazdiná cesnakom namočeným v mede urobila mužovi i deťom na čelo krížik, gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvorili prípitkom, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové koláče, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.

Vianočný stromček v dnešnej podobe na vidieku nemávali. Tie prenikli najskôr do mestských domácností z nemecky hovoriacich krajín. Domy bývali vyzdobené slamou a ihličnatými vetvičkami.

Tradičné jedlá na štedrovečernom stole

Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli 3 jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak.

U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom. Potom to museli byť oplátky, ktoré piekli učitelia na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším chodom bývali obilninové kaše. Varili sa na sladko osladené medom. Neskôr sa k nim pridala krupicová kaša osladená medom a rozpusteným maslom a škoricou. Potom aj biela ryžová kaša na sladko.

V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka. Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia.

Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj ďalej a ryby sa jedli nie len čerstvé ale aj údené, sušené či kyslé. U protestantov, ktorí nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina.

Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu. Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr.

Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50.rokoch, ale od vtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi.

V minulosti na Štedrý deň skoro ráno ženy piekli vianočný chlebík. Kým sa ženy od skorého rána obracali v kuchyni, muži pripravovali drevo a stravu pre dobytok. Deti mali tiež svoju úlohu, aby im čas strávený čakaním na Ježiška zbehol čo najrýchlejšie.

Aj Štedrovečerný stôl bol ináč usporiadaný ako dnes. Nohy stola sa obmotali reťazou a každý, kto sedel za stolom mal nohy položené na reťazi. Malo to symbolizovať súdržnosť rodiny. Pod stolom bola sekera a ostrie symbolizovalo tuhé silné zdravie pre všetkých členov rodiny. Dávala sa tam aj slama, čo symbolizovalo narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštaľke v Betleheme.

Hore na stôl sa dával vždy nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus vyšívaný krížikovou červenou výšivkou. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko. Každý člen rodiny si pred večerou prerezal jabĺčko a pozrel sa na jaderník. Ak bol pekný a jablko bolo zdravé, tak to symbolizovalo pevné zdravie. Na stôl sa dávalo aj pečivo, respektíve medovníčky, vyzdobené v tvare zvierat a presne také druhy a počet, koľko mali domáci vo svojom hospodárstve. To pečivo sa nekonzumovalo, ale malo symbolizovať, aby sa zvieratám dobre darilo. Bolo tam ešte aj obilie a strukoviny, ktoré sa na gazdovstve pestovali, aby sa aj v budúcom roku dobre darilo úrode.

Ďalším zvykom bolo, že si každý mal upratať svoje veci, aby nikomu neviseli kabáty na vešiaku, lebo sa hovorilo, že ten, komu bude visieť kabát, že sa v novom roku obesí. Platilo, že počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek a ostatní mali sedieť. V minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania.

Vianočný stromček

Prakticky sa dá povedať, že do polovice dvadsiateho storočia bol symbolom Vianoc betlehem. Vianočný stromček prišiel až oveľa neskôr. Keby ste sa dnes opýtali niekoho, čo je symbolom Vianoc, tak každý povie, že vianočný stromček a darčeky. Pre ľudí nie tak dávnej minulosti to bol betlehem.

Na Slovensku sa začiatkom dvadsiateho storočia objavuje vianočný stromček. V meštianskych a šľachtických rodinách sa v podstate objavuje už skôr, počas rakúsko-uhorskej monarchie. Šľachta a mešťania si ozdobovali stromčeky už aj v devätnástom storočí, ale obyčajne na ten vidiek prenikli neskôr, až začiatkom 20. storočia.

Prvé zmienky o vianočných stromčekoch do sveta prenikli z nemeckých Brém, približne okolo roku 1570 - zachytil ich kazateľ Geisler z nemeckého Alsaska. Pamiatky hovoria o stromčeku alebo vetvičke, ktoré boli zdobené orieškami, rôznym ovocím, sladkosťami alebo len akousi maličkou symbolickou ozdôbkou. Prienik vianočných stromčekov do bežných domácností nastal až okolo 17. storočia. Tento zvyk sa prv uchytil vo väčších mestách, neskôr aj na dedinách. Začiatkom 18. storočia sa vianočný stromček začal objavovať v bohatých rodinách viedenských mešťanov.

Vianočný stromček pochádza zhruba zo 17. storočia. Objavil sa najskôr v nemeckých krajinách u aristokracie, potom u mešťanov a postupne sa rozširoval ďalej a až začiatkom 20.storočia sa objavil už aj na slovenskom vidieku. Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel vždy z povaly a bol skromne ozdobené sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes sa o slovo prihlásili až neskôr.

Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky.

Prvé elektrické svetielka na vianočný stromček predviedol Edward H. Johnson v roku 1882. Jeho prvotným zámerom bolo potešiť svoje deti. To však ešte netušil, že o niekoľko rokov neskôr si týmto spôsobom budú doma ozdobovať stromčeky tisícky domácností. V roku 1889 bol Francúzovi Pierrovi Dupontovi udelený patent na dodnes najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Sprvu prišli na trh gule jednofarebné, avšak obyvatelia sa čoskoro začali dožadovať rôznych farieb, vzorov a ornamentov. Začiatkom 20. storočia prišli do ponuky krehučké sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky alebo ozdoby v tvare slzičky.

Betlehem

Do polovice dvadsiateho storočia bol symbolom Vianoc betlehem. Na Slovensku máme betlehemy veľmi pekné, ručne robené - vyrezávané z dreva, máme voskové betlehemy, banícke betlehemy či papierové betlehemy. Betlehemy nájdeme v chrámoch, ale aj jednotlivých domácnostiach. Často tie staršie kusy betlehemov sú zdedené. Viaceré generácie ich majú ako taký svoj rodinný poklad.

Robenie betlehemov (ang. Nativity) spopularizoval v 10. storočí František z Assissi, zvyk sa rýchlo rozšíril do celej Európy.

Koledy a vianočné hry

Sviatočnú atmosféru počas vianočného cyklu, ktorý trval od 24. decembra do 6. januára, dotvárali vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Vychádzali z biblickej predlohy o narodení Krista a historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. storočia. Motívy hier zľudoveli a navrstvili sa na obrady zimného slnovratu založené na koledovaní, vinšovaní a obdarúvaní. Vianočné hry mali rozvinutý dej, väčšinou veršovaný text a dotvárali ich komické improvizácie.

Prednášané časti sa striedali so spievaním, v úvode i závere sa spievali koledy, ktorých cieľom bolo zavinšovať domácim šťastie a blahobyt rodiny i hospodárstva.

Vianočné piesne a koledy sú kombináciou kostolných spevov a ľudových piesní. Na popularite začali naberať až v 19. Asi dve najznámejšie vianočné piesne sú Tichá noc, ktorú v roku 1818 napísali Mohr a Gruber pre rakúsky kostol sv. Mikuláša v Obendorfe, a Jingle Bells, ktorú zložil James Lord Pierpont, pôvodne pod názvom One Horse Open Sleigh.

Advent

Na sviatky narodenia Ježiša, teda Vianoce, sa v kresťanských rodinách pripravujú členovia domácnosti už 4 týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je to čas, kedy sa chodí častejšie do kostola, nakupujú sa darčeky, upratuje sa, či vyzdobujeme svoje príbytky. Symbolizuje ho adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré predstavujú 4 nedele do Štedrého dňa. S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti.

V tradičnom chápaní je advent považovaný za čas duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Tradične začína štyri nedele pred príchodom očakávaného Štedrého dňa.

Kresťania si adventné tradície prispôsobili v stredoveku. Adventné vence sa stali pevnou súčasťou ich duchovnej prípravy na Vianoce.

Pôvodná podoba adventného venca pozostávala zo štyroch sviečok - troch fialových a jednej ružovej. Fialové mali symbolizovať nádej, mier a lásku. Zapaľovať sa zvykli počas prvej, druhej a štvrtej adventnej nedele. Štvrtá, ružová sviečka, predstavovala priateľstvo. Pálila sa počas tretej adventnej nedele. Niektoré adventné vence mali pôvodne aj piatu sviečku, ktorá sa zvykla zapáliť práve na Štedrý deň. Väčšinou sa volila sviečka bielej farby, ktorá mala symbolizovať spojenie s anjelmi a narodením Ježiša.

Zvyk adventného venca prišiel na naše územie až začiatkom 20. storočia. Spočiatku pozostával len z vetvičiek ihličnanov a typických štyroch sviečok. Až následne sa každú nedeľu pristúpilo k zapáleniu jednej zo sviečok. V dnešnej dobe máme adventný veniec doma zjavne všetci, ktorí oslavujeme sviatok Vianoc. Okrem domácností však adventné vence prenikli vo väčšej forme aj do exteriéru našich domovov a kostolov.

tags: #viace #gulky #z #kostolnych #zvonov #história

Populárne príspevky:

• Maslová plnka: Jednoduché recepty
• Efektívne vykurovanie s kotlami Viadrus
• Francúzsky čerešňový koláč
• Ako pestovať ľadový šalát
• Recept na zapekanú gulášovú cuketu