Tradičné Vianočné Obedy na Slovensku: Recepty a Zvyky pre Sviatočné Stolovanie

Štedrý večer a s ním spojený vianočný obed sú pre mnohé rodiny vrcholom roka. Dnes sa na stoloch objavujú rôzne moderné variácie tradičných jedál, no my sa v tomto článku vrátime ku koreňom a predstavíme si, ako vyzeral tradičný vianočný obed našich predkov, ešte pred vplyvom socialistického hospodárstva a priemyselnej revolúcie.

Cesta k Poznaniu Tradičnej Kuchyne

Moja cesta k tradičnej slovenskej kuchyni začala štúdiom folklóru. Spočiatku som vnímala len estetickú krásu krojov a vzorov, no neskôr som sa začala venovať materiálom a technikám ich výroby a vyšívania. Táto cesta ma zaviedla do kontextu prírody a prostredia, odkiaľ kroje pochádzajú. Študovala som pôvodnú architektúru, zvyky, remeslá a tradície.

Neskôr sa pridal historicko-kultúrny kontext, vďaka ktorému som natrafila aj na najstaršiu zachovanú pôvodnú tradičnú kuchyňu našich predkov. Bohatosť v jednoduchosti pôvodných pokrmov je mimoriadna. Naši predkovia boli neskutočne spätí s prírodou a v závislosti od prostredia, v ktorom žili, sa menil aj obsah ich každodenných pokrmov.

Symbolika a Význam Štedrej Večere

Štedrá večera nebola o prejedaní sa tak, ako je tomu dnes. Neznamenala, že minieme množstvo peňazí, aby sa nám stôl prehýbal pod kilami jedla, ktoré musíme nasilu jesť. Štedrá večera znamenala symbolické posedenie rodiny a začiatok nového obdobia (zimný slnovrat), kedy sa muselo len pozitívne hovoriť o nastávajúcom roku. Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá. V niektorých regiónoch zvieratá dokonca dostali večeru ako prvé.

Zvyky a Obrady Spojené so Štedrou Večerou

S vianočným stolovaním sa spájalo množstvo zvykov, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a hojnosť pre celú rodinu:

• Rozkrojenie jablka: Tento tradičný zvyk sa dodržiava na mnohých miestach. Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik alebo hniloba znamená smrť či chorobu.
• Kožuch v chalúpke: V dobe, keď sa vo väčšom chovali ovce, sa nesmelo deň pred Vianocami prísť do chalupy v kožuchu, aby sa ovce "držali".
• Obrad s kijaňou: Gazda vzal drevenú kijaň (veľké drevené kladivo, ktoré sa používalo na štiepenie jedľových polien na šindel) a udrel ňou o zem. Prítomní sa pýtali: „Čo biješ?“ a gazda odpovedal: „No krty zabíjam!“ A to sa 3x opakovalo.
• Upratovanie izby: Slobodná dievka pred večerou vyzametala obradným spôsobom izbu. Nie v smere k dverám ale od dverí k stolu. Smeti sa vyniesli von a museli sa vysypať za plotom.
• Počet jedál: Boli obce, kde sa dodržiavala zásada 9-tich jedál a všetko, čo sa v ten večer jedlo, malo obradný charakter.
• Čas večere: Večerať sa chodilo, keď vyšla prvá hviezda, to bolo okolo 16tej hodiny.
• Nachovanie dobytka: Pred zasadnutím ku stolu sa najskôr nachoval dobytok, pre ktorý sa jeden hlt z každého jedla odkladal do maselničky pod stolom.
• Spoločné stolovanie: Od štedrovečerného stola nesmel nikto odchádzať, aby rodina celý rok držala spolu. Iba gazdiná obsluhovala a nosila postupne jedlá, ktoré už boli pripravené.
• Horúca sviečka: Od začiatku až do konca štedrej večere mala na stole horieť sviečka. Ak zhasla, bolo to zlé znamenie, že niekto do roka umrie.
• Stromček: Stromčeky sa začali objavovať niekedy po prvej svetovej vojne a boli to výlučne len jedličky. Stromček sa zdobil skromne až v deň Vianoc na obed a ozdobený sa zavesil pod podvalu. Stromček sa do izby musel priniesť vrcholcom dopredu a muselo sa pri tom zavinšovať: „ščasny a vesely Sviotki“. Vrcholcom sa po Vianociach musel vynášať aj von.
• Obdarovávanie: Obdarovávať pod stromček sa začalo zhruba od 50. rokov 20. storočia a to v súvislosti so zlepšením materiálnej a sociálnej situácie roľníkov.
• Jedľová halúzka: Dokonca aj dom sa kropil na obed v Božie narodenie jedľovou halúzkou a svätenou vodou od východnej strany na západnú.

• Vzťahy a správanie: „Ako na Viliju tak po celý rok.“ Vianoce/Vilija predstavovali predobraz budúceho roku, preto sa ľudia v tej dobe snažili, aby tento deň prebehol pokiaľ možno bezproblémovo so vzorným správaním a vzťahoch. Ľudia mali byť veselí a na nič sa nesťažovať. Deti museli poslúchať, nesmeli sa napomínať ani biť. Jedlo sa nesmelo jesť horúce, lebo by rodinu cez rok ohovárali.
• Zvyšky jedla: Koniec chleba a oblátka sa odložili, slúžili ako liek pre chorý statok. Stôl sa omotal reťazou, aby rodina zostala pokope. Na stole musel ostať po celý čas až do Troch kráľov minimálne chlieb. Ostatné zvyšky jedál sa dali statku. V niektorých oblastiach zvyšky odkladali na liečivé účely. Ak dievka vysypala omrvinky zo stola niekde na dvor, na jar tam vraj vyrástol magický ochranný kvietok - maronka. V niektorých oblastiach omrvinky odkladali na magické účely.
• Peniaze pod obrusom: Pod obrus sa dávali peniaze, tie sa však už na Štefana museli dať preč.
• Plodiny na stole: Takisto sa verilo, že na stole má byť z každej plodiny, ktorá sa na gazdovstve pestuje.

Tradičné Vianočné Menu Našich Predkov

Na základe týchto poznatkov a štúdií som zostavila tradičnú štedrovečernú večeru, ktorá sa skladala z deviatich chodov. Chody boli chudobné a muselo ich byť deväť. Všetky živočíšne tuky boli nahradené maslom. Verilo sa, že každé jedlo, ktoré je na vianočnom stole, má v sebe veľkú silu a moc. Preto sa s ním nakladalo úctivo a opatrne. Jedlo sa z jednej misy a nijaké jedlo sa nesmelo skonzumovať úplne do dna, lebo by rodina trela v budúcom roku biedu.

1. Oblátky s medom a cesnakom: Oblátky spočiatku piekli učitelia, manželky učiteľov či miestni farári. Upečené oblátky potom po dedine roznášali školopovinné deti a častokrát pri tom recitovali koledy. Deti za roznášanie dostali peniaze. Neskôr si už oblátky piekli v domoch ženy samy. Med má pre ľudí mnoho významov. Je to výživné, prírodné sladidlo, koncentrovaný zdroj energie a starodávny ľudový liek. Med je tiež aktívnou látkou v kozmetických výrobkoch a výrobkoch na ochranu pokožky a je neustále predmetom lekárskeho výskumu. Med obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov a 5 000 enzýmov. Medzi minerály patrí železo, zinok, draslík, vápnik, fosfor, horčík a selén. Cesnak má vysokú koncentráciu zlúčenín obsahujúcich síru. Tiosulfináty, ktoré obsahujú alicín, sú hlavnými aktívnymi zložkami cesnaku.
2. Kračúň: Cesto kračúňa sa zvyklo zarábať pramenitou vodou. V strede pečiva gazdiná urobila jamku, do ktorej nakvapkala med. Do cesta sa pridávali semená, ktoré mali rodine zabezpečiť nastávajúci rok úrodu (napr. strukoviny, ľan, konopné a iné semená). Magickú silu znásobovali aj ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak či petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami a šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj oblátky, svätená voda či posvätené zelinky. Niekedy sa do malej priehlbinky v strede dala fľaštička s medom.
3. Jablko: Jabloň je u nás najrozšírenejším ovocným stromom a je právom považovaná za najstarší ovocný strom. A práve preto by sme mali čo najviac konzumovať naše sezónne ovocie - jablko. Vitamíny obsiahnuté v jablku spomaľujú proces starnutia nášho organizmu. Stačí skutočne jedno jablko denne a budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie.
4. Pohánková kaša: Kaše, či už obilninové alebo hrachové, boli súčasťou každodenného jedálnička našich predkov, preto kaša nesmela chýbať ani ako jeden z deviatich pokrmov štedrej večere. My sme zvolili jednu z najzdravších kaší a to pohánkovú. Kaša sa jedla z jednej misy. Každý z členov mal svoju lyžicu a každý z rodiny zjedol maximálne 2-3 lyžice. 250 g pohánky necháme napučať v dvojnásobku vody a potom asi 15 minút povaríme. Po uvarení ju necháme pod pokrievkou ešte dôjsť. Podávame ju poliatu roztopeným maslom alebo sladkým mliekom. Ku kaši môžeme pridať 300 g uvarených a pretlačených zemiakov, soľ, majorán, čierne korenie, postrúhaný cesnak a opraženú cibuľu. Pohánka je veľmi prospešná ľudskému organizmu, preto by mala patriť k stáliciam nášho jedálnička. Obsahuje vitamín B1- tiamín, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B9- kyselinu listovú a vitamín C, antioxidanty, aminokyseliny, polyfenoly a rutín.
5. Zemiakový šalát bez majonézy: Môžeme povedať, že zemiak tvorí základnú zložku našej každodennej stravy. Pod hnedou šupkou sa skrýva biela alebo žltá dužina, ktorá nášmu organizmu dodáva množstvo potrebných biologických látok. Od príchodu na naše územie sa zemiaky stali významnou plodinou, ktorá nahradzovala prípadný nedostatok múky. Ak bolo múky málo, pridali sa do cesta na chleba zemiaky, rovnako aj do cestovín. Preto môžeme polemizovať, či skutočne naše pôvodné tradičné halušky museli obsahovať zemiaky, alebo boli pridané až časom, keď sa muselo múkou šetriť. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme. 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame. Zemiaky obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky.
6. Opekané cestoviny s makom (šúľance): Šiestym chodom štedrej večere boli opekané cestoviny s makom, väčšinou šúľance. Tak ako chody predtým, aj opekance sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope. Jedli sa dve maximálne 3 lyžičky na osobu. Cestoviny boli posypané makom, symbolom hojnosti. Šúľance mali byť aspoň 15 cm dlhé, aby boli na rok aj klasy dlhé. Mak má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení. Má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Obsahuje vitamín B1- tiamín 74% ODD, B2- riboflavín, B3- niacín, B5- kyselinu pantoténovú, B6- pyridoxín, B8- cholín, B9- kyselinu listovú, C a E. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy. A dôvod?
7. Ryba (pstruh alebo zubáč): Počas štedrovečernej večere bol prísny zákaz konzumovať mäso, ale ryby boli povolené. Ryby boli súčasťou štedrej večere hlavne u obyvateľov žijúcich v blízkosti riek. Konzumovali sa najmä pstruhy a zubáče. Kapor priplával na štedrovečerný stôl až po tom, ako sa začal cielene chovať v rybníkoch počas socializmu. Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Vysokým obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín sa radia k potravinám s priaznivými účinkami na srdcovo-cievny systém. Odborníci na zdravú výživu odporúčajú konzumovať ryby aspoň dvakrát do týždňa. Priemerný Slovák skonzumuje ročne len 5 kg rýb. Ryby obsahujú cenné minerálne látky a stopové prvky, najmä jód a selén (ktoré chránia telo pred pôsobením ťažkých kovov), vitamíny D, A a B. Disponujú kvalitnými bielkovinami. Rybie mäso kraľuje medzi potravinami s obsahom týchto nenahraditeľných tukov. Keďže telo si ich nedokáže vytvoriť samo, je potrebné dopĺňať ich v strave.
8. Sušené ovocie: Sušené ovocie bolo neodmysliteľnou a potrebnou súčasťou stravy našich predkov. Bolo bohaté na cukry a vitamíny, preto bolo pochopiteľné, že sa stalo súčasťou aj štedrej večere. Sušili sa najmä slivky a marhule. Vo vinohradníckych oblastiach aj hrozno.
9. Kapustnica: Pre jesenné obdobie je typické nakladanie kapusty. Okrem vitamínu C sa v nej vyskytujú aj vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselina listová, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok). V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom, na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy.

Výživová Hodnota Tradičnej Štedrej Večere

Tradičná štedrá večera našich dospelých predkov s vareným vínom a pálenkou mala približne: 1 310 kcal, 32 g bielkovín, 28 g tuku, 222 g sacharidov a množstvo vitamínov.

Súčasné Vianočné Stolovanie a Inšpirácie

Na Slovensku sú tradičné vianočné jedlá veľmi rôzne a závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Dnes sa už pôvodné tradičné menu mení, pribudli predjedlá, namiesto kapra sa konzumuje losos, pstruh, zubáč a pod. Na štedrovečernom stole nechýbajú štrúdle či záviny s makom, tvarohom, orechmi a jablkami, z lístkového alebo kysnutého cesta.

Ak na vašom štedrovečernom stole nebude nič, čo má plutvy, máme pre vás tipy na vynikajúce mäsové lahôdky. A nakoniec, hodia sa každému, veď príležitostí na slávnostný obed je v závere roka dosť...

Tipy na Mäsové Lahôdky pre Vianočný Obed:

• Vepřové roládky Zlatá Praha s Orlovským salátem
• Kurací Wellington
• Plnený králičí chrbát
• Viedenský rezeň
• Bravčová panenka plnená hubami
• Galantína z kuracích stehien
• Krůtí roláda plněná špenátem a rajčaty
• Panenka plněná hermelínem a brusinkami
• Pripečení slimáci
• Rolované pečené morčacie prsia plnené šunkou

Vianoce sú časom pokoja, radosti a spoločne strávených chvíľ. Mnohí ľudia sa začínajú vracať k tradíciám a ku starým zvyklostiam, ktoré dodržiavali dávni predkovia aj naše staré mamy.

Tabuľka: Porovnanie Tradičnej a Súčasnej Štedrej Večere

tags: #vianocny #obed #recepty #tradičné

Populárne príspevky:

• Recept na pýrový čaj
• Chlieb zo sušeného droždia
• Slivkový koláč s kompótovými slivkami
• Celozrnné ovsené vločky s orechami – recenzia
• Muffiny bez muffinoveho plechu