Slovenské kostolné zvony: Živé pamiatky kultúrneho dedičstva

Kostolné zvony nie sú len ozdobou veží - sú to presné hudobné nástroje, ktoré po stáročia odmeriavali rytmus života. Zvonili na ranné Anjel Pána, na obed, na večierku. Dnes sú nielen technickými skvostami, ale aj živými pamiatkami nášho kultúrneho dedičstva.

Aj na Slovensku máme zvony, ktoré svojou veľkosťou konkurujú európskym kolosom. Väčšina z nich zvoní už päťsto rokov - prežili požiare, vojny a prelievanie na zbrane.

Reč je samozrejme o zvonoch, ktoré sú nerozlučnou súčasťou kresťanskej tradície Európy. U nás na Slovensku sa dokonca o nich spieva v piesňach Jednotného katolíckeho spevníka, napríklad JKS 405: „Tie šaštínske zvony - k sebe nás volajú…“ alebo JKS 330: „Anjelským pozdravením - zvon sa ozýva…“

Osobne nepatrím do okruhu kampanológov či nadšencov, ktorí lezú do veží či kampaníl (kampanila - zvonica) a objavujú krásu tohto osobitého sveta, fascinovaní patričnými technikáliami. Som len obyčajný laik, ktorý však vždy miloval hlas zvonov.

Zvony sú rovnako ako my ľudia umelecké schránky, ktoré majú rôznorodé „osobnosti“. V prípade zvonov sú osobnosťami ich hlasy. Pretože čo zvon, to jedinečný hlas.

Obzvlášť ma vždy uchvacuje Zvon svätý Ladislav, najväčší zvon v Nitre so svojou hmotnosťou 2 698 kg, patriaci piaristickému kostolu s rovnakým patrocíniom. Jeho majestátny zvuk v tóne c1 sa mi zakaždým dostáva doslova „pod kožu“ a hoci je novšieho dáta, zhmotňuje mi pôvab baroka.

Dosť však o mojich dojmoch a pohľadoch na týchto „kovových ohlasovateľov modlitby“.

Anatómia zvona

Zvon ako celok delíme na dve základné časti: telo a srdce. Telo zvona sa potom delí na ďalšie štyri časti, idúc zdola: veniec (do neho udiera srdce), krk, čepiec a koruna. Dolný otvor zvonu sa nazýva ústa, čo sa pekne zhoduje s pojmom hlas, ako sa hovorí zvuku zvonu. Prierez zvonu je rebro.

V prvom rade teda zvonia zvony za účelom ohlasovania dennej doby, ako napríklad poludník zvoniaci na obed. Ďalej zvolávajú ľudí do kostola na sv. omšu, ako Dominik zvoniaci v nedeľu (nedeľa je po latinsky dominica) alebo vyzývajú k modlitbe Angelus Domini. Potom môžu zvoniť ako upozornenie na nejakú udalosť v živote farníkov, napríklad známy umieráčik oznamujúci smrť farníka.

Dôležité sú aj upozornenia na udalosti zo sveta (v prípade monarchie narodenie následníka trónu, korunovácia panovníka, koniec vojny) alebo môžu signálne zvoniť na poplach ako šturmovák (varovanie pred požiarom či nepriateľom).

Ak sa blížilo nebezpečenstvo, požiar, povodeň alebo búrka, zvonilo sa na jednu stranu zvona. Na dedinách zvonenie sprevádzalo prelomové udalosti ľudského života: narodenie, svadbu, smrť. Podľa zaužívanej reči zvona umieráčika sa dalo usúdiť na pohlavie, vek, stav a majetnosť zomretého (mladým zvonili krátko, ženám na menších zvonoch, samovraha pochovali bez zvonenia).

Viackrát v priebehu dňa vnímame zvony, ako oznamujú úseky dňa, zvolávajú na bohoslužby a modlitby, umocňujú slávnosti a sviatky, sprevádzajú snúbencov na sobáš či odprevádzajú mŕtvych na poslednej ceste. V priebehu stáročí sa stali súčasťou bežného života.

V súvislosti s týmto kresťanským zvykom a symbolom sa vyvinulo zvonolejárstvo - remeslo zaoberajúce sa výrobou zvonov a náročnejších predmetov náboženského kultu a diel.

Zvonovina je špeciálny druh bronzu, ktorého základom je zliatina medi s vysokým obsahom cínu, približne 22 %. Zloženie zliatiny bolo tajomstvo, ktoré si každý majster chránil, pretože na ňom závisela kvalita zvonu, aby jasne znel.

Aby sme však boli odbornejší, siahol som na českú knihu od Vlastimila Vondrušku s názvom Život v stredoveku: Sprievodca základnými pojmami. Vondruška v nej k histórii zvonov dopĺňa, že najstaršie zvony doložené v západnej Európe zhotovovali benediktíni v 9. a 10. storočí na základe antických skúseností. Tieto zvony boli malé a mnísi ich zhotovovali nielen pre svoj kláštor (s cieľom zvolávať k modlitbe), ale aj pre ďalších cirkevných záujemcov. Skúseného zvonára si kláštory skrátka požičiavali.

Zvony sa odlievali zo špeciálnej zliatiny do foriem. Forma na stredoveký zvon sa skladala z niekoľkých častí, pretože celý kus vrátane vrchných závesov sa musel odliať naraz. Tie najväčšie zvony sa obvykle odlievali do foriem zapustených do zeme.

Forma sa vytvára zo sadry a ílu a bronz sa naleje z pece pri teplote 1 100 °C. Po vychladnutí sa forma rozláme a zvon sa naladí na konkrétny tón.

Prvé zvony boli malé a kované z plechu. Liatie zvonov začalo koncom 13. storočia a stále sa vyvíjalo, až dostalo svoju konečnú podobu na konci 15. storočia. Najstarší liaty zvon je však zaznamenaný už roku 1057.

Veľký rozvoj výrobcov zvonov bol v 16. až 17. storočí. No od 17. storočia dochádza k značnému poklesu v ich výrobe.

K rozšíreniu zvonov v Uhorsku dopomohol aj Ohňový patent (1751) našej osvietenej panovníčky Márie Terézie. Ten totiž prikazoval, aby bol v každej obci zvon, ktorým by sa dalo zvoniť na poplach v prípade nebezpečenstva.

Zvony sa zlievajú zo zliatiny medi s vysokým obsahom cínu (20 %). Prvé údaje o odlievaní zvonov na Slovensku pochádzajú z 13. storočia. Najvýznamnejšími strediskami sa stali najprv Košice a Spišská Nová Ves a postupne od prvej tretiny 18. storočia Levoča, Lučenec, Trnava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Bratislava, kde je od konca 15. storočia do konca 19. storočia doložených 19 zvonolejárov.

Niektorí zo zvonolejárov boli zároveň pre vojnové potreby aj delolejármi. Meno prvého majstra - zvonolejára na Slovensku pochádza zo Spišskej Novej Vsi, kde zakladateľom zvonolejárne prosperujúcej v rokoch 1357 - 1516 bol Konrád Gaal.

Za feudalizmu sú na Slovensku doložené zvonolejárske dielne v Bardejove, Krompachoch, Dobšinej, Rožňave, Štítniku, Nemeckej Ľupči a vo Vlachove. Postupne ich počet klesal a v roku 1828 po jednom zvonolejárovi bolo v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach. Ako prvé zanikli v 19. storočí dielne v Bratislave a Košiciach. V 20-tych rokoch 20. storočia zostali ešte dielne v Trnave a Prešove. Do 40-tych rokov 20. storočia existovala už iba dielňa bratov Fischerovcov v Trnave.

Podľa slovenského kampanológa Juraja Spiritza na území Slovenska v 14. storočí až 19.

Táto zvukonosná zliatina je pevná, ľahko sa zlieva a je mimoriadne zvučná. Dokonale zliaty zvon si zachová zvuk na jeden alebo aj dve minúty, čo možno v blízkosti zvonenia dobre pozorovať. Cín dáva medi zvučnosť, ktorá by bola inak hluchá. No množstvo tohto kovu musí byť v zmesi presne vymerané, pretože priveľa cínu by spravilo zvon príliš krehkým.

Zvyk dávať zvonom mená zaviedol pápež Ján XIII. v 10. storočí pri obrade ich požehnania. Najčastejšie dostávali mená svätých - Urban, Anton, Peter, Martin.

Rozhodujúcim hľadiskom je hmotnosť a veľkosť - priemer úderového venca. Zvyčajne sa delia na malé, stredné a veľké.

Na veži Kostola sv. Veľký zvon („Michal“) má priemer 80 cm, váži 310 kg a je ladený v tóne H. Je na ňom reliéf sv. Malý zvon („Vendelín“) má priemer 47 cm, váži 75 kg a znie v tóne Gis. Je na ňom reliéf sv. Vendelína s palicou a korunou kľačiaceho pred kaplnkou Panny Márie v poli (sv. Oba tieto zvony sú rovnakého dáta a od toho istého zvonolejára, preto majú rovnaký kruhopis v strede: „POVSTAL SOM Z DOBROVOLNÝCH OBETY FÁRNIKOV STARO-BYSTRICKÝCH R. Stredný zvon („Mária“) je starší, má priemer 65 cm, váži cca 200 kg. Je na ňom reliéf Sedembolestnej Panny Márie s nápisom „St. MARIA ora pro nobis.“ a kruhopisom „GEGOSSEN V. GEB. GÖSSNER IN WIEN.

Slávenie svätej omše oznamuje veľký zvon pol hodiny pred jej začiatkom. Úmrtie farníka nám oznamuje malý zvon (umieráčik): pri úmrtí muža zvoní 3x, pri úmrtí ženy 2x; potom znejú všetky 3 zvony. Následne až do pohrebu zvonia 2 zvony (stredný a malý) každý deň o 9:00 a 15:00 hod.

Zvony i odbíjanie hodín sú vypnuté vo Veľkom týždni od tzv. „zaviazania zvonov“ pri omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok až do ich „rozviazania“ pri Veľkonočnej vigílii.

Tri slovenské kolosy

Na Slovensku sa zachovali tri zvony, ktoré spĺňajú kritériá kolosálnosti. Zaujímavé je, že všetky tri sa volajú Urban - meno po patrónovi vinohradníkov, svätom Urbanovi.

Urban v Spišskej Kapitule

A ak máte čas, zastavte sa po ceste v Spišskej Kapitule - vo zvonici katedrály sv. Martina je tiež historický zvon Urban z roku 1426, jeden z najstarších zachovaných zvonov na Slovensku.

Spišská Kapitula

Urban v Trnave

Sága trnavských zvonolejárov po sebe zanechala veľa zvonov vo vežiach kostolov. Prvá doložená činnosť zvonolejára v Trnave, Jána Motku, je už zo 16. storočia, ale množstvo kostolov Malého Ríma poskytovalo pracovný priestor pre zvonolejárske dielne celého radu majstrov, ktorý začína Wolfgangom v prvej polovici 17. storočia. Zvonolejárstvo 18.

Urban v Košiciach

V Urbanovej veži na košickej Hlavnej ulici visí zvon Urban s dramatickým osudom. Pôvodný zvon z roku 1557 odlial olomoucký zvonolejár František Illenfeld. V decembri 1966 vypukol vo veži požiar od trafostanice. Zvon sa zrútil a pri hasení studenou vodou popraskal.

V roku 1996 odliali majstri Východoslovenských železiarní funkčnú kópiu ako dar mestu. Táto kópia dnes zvoní vo veži, pôvodný popraskaný zvon je vystavený na námestí.

Urbanova veža v Košiciach

V najvyššej kostolnej veži na Slovensku - 87-metrovej neogotickej veži kostola Nanebovzatia Panny Márie - visí zvon Urban s priemerom 206 centimetrov. Pôvodný zvon z roku 1647 prelial zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti v roku 1857. Na vežu sa dá vystúpiť - čaká vás 155 schodov a výhľad na Tatry, Slovenský raj i celé námestie. Vstupné: cca 3 € dospelí.

Generál v Banskej Bystrici

Barbakan mestského hradu v Banskej Bystrici ukrýva zvon, ktorý je oficiálne najťažším na Slovensku - šesťtonový Generál. Zvon zavesili do veže v roku 1572 a bol označovaný ako "najväčší zvon v Uhorsku".

V barbakane dnes sídli kaviareň a reštaurácia, takže si môžete dať kávu priamo pod obrovským zvonom. Zvony Generál a Special zvonia každú nedeľu o 6:45, 8:15, 10:45 a 16:15. Mestský hrad nájdete priamo v centre na Námestí Štefana Moysesa. Vstup do areálu je voľný.

Mestský hrad v Banskej Bystrici

Smutná história rekvirácie zvonov

Smutnou etapou v dejinách zvonov bolo obdobie vojen, s ktorými prichádzala na scénu tzv. vojnová rekvirácia zvonov. Účelom rekvirácie bolo získanie zvonového bronzu na výrobu kanónov, delovín a iných zbraní; neskôr ako materiál lodných hriadeľov a skrutiek, klzných ložísk a pre psychologické ochromenie obyvateľstva obsadených území.

Katarína Nádaská vo svojom príspevku o zvonoch pre denník Štandard približuje ťažké a bolestné lúčenie sa so zrekvirovanými zvonmi. Píše: „Mnohí obyvatelia slovenských dedín a miest si rozprávali o slzách a žiali, ktorý zachvátil ich srdcia, keď museli odovzdávať zvony, na výrobu ktorých sa často konali zbierky.“

Spomína aj prozaika Mila Urbana, ktorý tieto ťažké chvíle opisuje v diele Živý bič. Je tam pasáž, v ktorej sa v dedine Ráztoky ľudia lúčili so zrekvirovanými zvonmi otázkou: „Čo nám teraz ostane, keď nám vzali zvony?“ Už len toto nám môže demonštrovať skutočnosť, čo zvony kedysi pre ľudí znamenali.

Zvon ako hudobný nástroj

Zvon ako hudobný nástroj je jedným z najzložitejších idiofónov. Vydáva asi 70-100 tónov, pričom čím je zvon väčší, tým viac tónov je počuť.

„Európske zvony sa prevažne ladili v molovej stupnici. Pri súzvuku viacerých zvonov je možné dosiahnuť súzvuk harmonický (čím vznikne akord), melodický (stupnice) alebo harmonicko-melodický (akord v stupnici). Kombinácií je veľa, obľúbené bolo napríklad c, es, f - TE DEUM, c, es, f, g - KYRIE.

Obzvlášť špecifickou záležitosťou je tzv. zvonohra. Jednu takúto unikátnu zvonohru nájdeme v osembokej veži Pražskej Lorety. Zvonohra, ktorá každú hodinu povzbudzuje k modlitbe, je v povedomí ľudí s Loretou nerozlučne spätá. Zostavil ju v roku 1695, na objednávku kapucínov, pražský hodinár Petr Neumann. Svoj hodinový stroj napojil na 27 zvonov z 30, ktoré Lorete predal amsterdamský mestský zvonár Claude Fremy.

Loretánska zvonohra funguje prostredníctvom dvoch mechanizmov, ktoré sú na sebe nezávislé. Prvým je automat, čo je vlastne tónový valec, ktorý sa každú hodinu otáča. Ten obsahuje kolíky, ktoré vymedzujú melódiu, súčasne trvalo nastavené na mariánsku pieseň Tisíc ráz pozdravujeme teba (JKS 383). Kolíky sa počas točenia valca zapierajú o systém ťahadiel, ktoré prenášajú tóny až ku kladivkám pri zvonoch. Druhý mechanizmus ovláda hudobník, tzv. carillonér, ktorý na zvonoch hrá, ovládajúci cez hrací stôl s manuálovou a pedálovou klaviatúrou srdcia zvonov.

V 12. storočí nariadila používanie posvätených zvonov kresťanská cirkev. Z veže kostola sa zvonením oznamoval začiatok a koniec bohoslužieb. Cez veľkonočný týždeň bolo na znamenie smútku zvonenie prerušené. Zvonením sa oznamoval čas (ráno, poludnie, večer), najdlhšie sa udržalo večerné zvonenie na Anjel Pána, otvárali sa trhy, ohlasoval poplach a slávnostné príležitosti.

Zvonohra v Lorete

Symbolika zvonov a veží

Mnohé zo spomenutých funkcií zvonu sú zahrnuté aj v modlitbách počas tzv. „krstenia zvonov“, kedy biskup daný zvon s menom nejakého svätca posviaca, „obmýva“ svätenou vodou zvonka i zvnútra a robí naň olejom na pomazanie chorých a krizmou (najdôležitejší z trojice liturgických olejov) znaky kríža.

Svoju funkciu a symboliku však majú aj samotné veže či kampanily, v ktorých sú zvony umiestnené. „Vysoká veža na kostole je prst, ktorý ukazuje k nebesám, do tej opravdivej vlasti našej, aby sme sa do nej dostať usilovali. Na samom vrchu veže je kríž na znamenie, že Ukrižovaný Ježiš je to najvyššie dobré. Kríž stoji na guli, ktorá predstavuje svet, na znamenie, že Kristus na kríži svet vykúpil a nad ním zvíťazil, a že sa do toho kostola schádzavajú tí, ktorí na svete vieru Ukrižovaného Pána Ježiša vyznávajú.

Žijeme vo veľmi sterilnej a pretechnizovanej dobe, kedy sa zabúda, že človek je tvor zmyslový a estetický. Táto sterilita sa nám potom chtiac či nechtiac pretavuje do našich životov, v ktorých podvedome môžeme cítiť otupenosť a prázdnotu. No niekedy stačí len tak málo. Možno len na chvíľu spozornieť, keď začujeme „spievať“ zvony a započúvať sa do krásy ich hlasov. Už len tým nadviažeme na cítenie našich predkov.

Príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.

Na Slovensku sa nachádza množstvo historických zvonov, ktoré sú svedkami bohatej kultúrnej histórie. Ich hlasy nás sprevádzajú v každodennom živote a pripomínajú nám dôležité udalosti a tradície.

Článok by som zakončil tak, ako som aj začal. Cez svoje dojmy.

Tabuľka najväčších európskych zvonov:

tags: #visiace #gulky #z #kostolnych #zvonov #zo

Populárne príspevky:

• Recept na autentický poľský Żurek
• Ako použiť liatinovú grilovaciu platňu Enders
• Electrolux vs. konkurencia: Test teplovzdušných rúr
• Recepty na studený bufet
• Orientálna kuchyňa v OC Mirage