Tradičná slovenská kuchyňa: Od bryndzových halušiek po kapustnicu
Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Ak počujete názvy ako máčanka alebo tarkanka, možno si len matne spomeniete na detstvo. Dnes sa mnohé z týchto jedál vracajú na stoly v modernejšej podobe.
Tradičná slovenská kuchyňa je jednoduchá, poctivá a zakorenená v tom, čo ponúka naša zem. Je založená na sezónnych surovinách a dostupných plodinách ako zemiaky, kapusta, múka a strukoviny. V minulosti sa z týchto surovín varilo najčastejšie a recepty sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Bryndzové halušky, slovenské národné jedlo.
Základné suroviny slovenskej kuchyne
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli a stále sú múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z týchto surovín vzniklo množstvo jedál, ktoré sú typické pre našu krajinu.
Bryndzové halušky - slovenské národné jedlo
Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo. Nemôžu chýbať v žiadnej reštaurácii, ktorá sa zameriava na lokálne jedlá. Pravé bryndzové halušky sa pripravujú zo zemiakov, múky, soli, bryndze a slaniny. Je to prácne, ale sýte jedlo, ktoré poteší každého, kto má rád klasické slovenské recepty.
Bryndzové halušky ako ich robím ja | Viktor Nagy | recepty
Lokše - placky zo zemiakového cesta
Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko aj na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom alebo tvarohom, zavinuté ako palacinky, alebo lokše potreté maslom k polievkam.
Príprava lokší
Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.
Haruľa, zemiakové placky
Haruľa, zemiakové baby alebo zemiakové placky sú jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji alebo masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak.
Príprava zemiakových placiek
Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.
Zemiakové pirohy
Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom sú pochúťkou, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.
Šúľance s makom alebo orechmi
Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. Hotové vyvarené šúľance prelejte rozpusteným maslom a posypte pomletým makom alebo mletými orechmi.
Koložvárska kapusta
Koložvárska kapusta je jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.
Polievky a prívarky
Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným.
Kapustnica, tradičná slovenská polievka.
Kapustnica
Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.
Zabíjačkové špeciality
Jednou z tradícii slovenského vidieka bola zabíjačka. Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.
Ryby v slovenskej kuchyni
V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa ryby stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu.
Mliečne výrobky a bryndza
V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka.
Sladké pečivo
Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka.
Štrúdľa
Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.
Skalický trdelník
Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.
Príprava skalického trdelníka
Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.
Skalický trdelník.
Stravovanie v minulosti
Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Prvá slovenská kuchárska kniha
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Chlieb
Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín.
Tradičné jedlá na Slovensku podľa regiónov
Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia. Na Veľkú noc, Vianoce, svadbu alebo nejakú rodinnú oslavu.
- Záhorie: šaščínsku poléfku, džgance, muácené erteple, fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto, oharkovú omáčku a omáčku z trniek. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo a klasický skalický trdelník.
- Podunajsko: K tradičným jedlám patria napríklad langoše, halászlé.
- Horná Nitra: Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže, šiflíky, šmýkance a tradičné šišky.
- Kysuce: Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, hubová, mlieková, polievka z kvaky, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír.
- Tekov: K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku.
- Hont: Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka.
- Turiec: K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka.
- Horehronie: V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky.
Tradičné jedlá na Slovensku
Rebríček najlepších slovenských jedál podľa Taste Atlas:
- Ovčí salašnícky údený syr
- Zemiakové placky
- Bryndzové halušky
- Lokše
- Slovenské šišky
- Tradičný slovenský guláš
- Halušky
- Kapustnica
- Parené buchty
- Slovenská parenica
Veľkonočné tradície a jedlá
Veľkonočným sviatkom predchádza pôstne obdobie. Po pôste však nasleduje hojnosť a dobroty na sviatočných stoloch. K veľmi starej veľkonočnej tradícii patrí pečenie jahňaťa či kozlaťa, ktoré symbolizovali nevinnú obeť Ježiša Krista - Baránka Božieho. Na Bielu sobotu sa pripravovali koše so šunkou, klobásou, slaninou, chlebom, koláčmi a vajíčkami, ktoré azda vo všetkých euroázijských kultúrach symbolizujú kolobeh života, plodnosť a kontinuitu života. Tradičným veľkonočným jedlom (od 14. stor.) je mazanec plnený tvarohom.
Šunka je tradičnou veľkonočnou pochúťkou
Ak sa ju chystáte pripravovať doma aj vy, určite nechcete nič pokaziť. Ak sa niekto opýta, aké jedlo nám napadne, keď sa povie Veľká noc, hneď si pomyslíme na varenú šunku spolu s klobáskami, vajíčkami a rôznymi druhmi syrov a farebnou zeleninou.
Ako si pripraviť doma veľkonočnú šunku
Najdôležitejšie je odvážiť si šunku pred varením, aby ste následne vedeli, ako dlho ju máte variť. Predtým, ako si odváženú šunku vložíte do vody, pridajte do hrnca všetky dochucovacie ingrediencie ako biele víno, cibuľu, cesnak, bobkový list a celé čierne korenie. Následne nechajte vodu zovrieť tak, aby vám bublala. Keď voda začne vrieť, môžete do nej vložiť šunku. Pri vysokej teplote ju nechajte variť cca 3 minúty. Následne intenzitu znížte a nechajte všetko prevárať na miernom stupni. Ak máte 1 kg šunky, varte ju na miernom stupni približne 1 hodinu. Čím je šunka ťažšia, tým dlhšie varenie si bude vyžadovať.
Šunku vždy varte radšej v klasickom hrnci ako v tlakovom. Ak by ste ju varili v tlakovom hrnci, zostala by suchá, a tým pádom by stratila svoju šťavnatú chuť a kvalitu. Šunku po uvarení nechajte vychladnúť.
Nedeľný obed
Nedeľný obed je na Slovensku viac než len jedlo. Je to kultúrny fenomén, rodinná tradícia a príležitosť na spomalenie a posilnenie vzájomných väzieb.
Tradičné slovenské polievky
- Slepačia polievka
- Kapustnica
- Fazuľová polievka
- Hrachová polievka
Tradičné slovenské mäsové jedlá
- Pečené bravčové mäso s knedľou a kapustou
- Kuracie stehná pečené s bylinkami a zemiakmi
- Hovädzie mäso na smotane (svíčková)
- Segedínsky guláš
Tradičné slovenské bezmäsité jedlá
- Bryndzové halušky
- Zemiakové placky
- Šúľance s makom
- Lokše s masťou a cukrom
- Bryndzové pirohy
tags: #voda #z #varenia #veľkonočnej #šunky #kapustnica


