Vták, ktorý trhá mäso zo seba pre mláďatá: Mýtus a jeho interpretácie v slovenskej kultúre

Slovenské povesti sú obrazom, skladom a tak i dôkazom a pokladom vzdelanosti našich otcov a nášho národa. Už odokrývaním stôp dávnej vzdelanosti môžeme začať raziť koľaje do budúcnosti. To, čo v nich nájdeme, z nich akoby odkľajeme a vyveštíme, sa z vôle a pomoci Božej nepodvratnému.

V tomto článku sa zameriame na rozbor mýtu o vtákovi, ktorý trhá mäso zo seba pre mláďatá, a jeho interpretácie v slovenskej kultúre. Budeme skúmať pôvod tohto mýtu, jeho symboliku a význam v kontexte slovenských povestí a rozprávok.

Pelican kŕmiaci mláďatá

Pôvod a zdroj povestí

Pri vzniku a zdroji povestí je dôležité si uvedomiť, že v mladom veku je obraznosť vlastná. Dieťa si prostredníctvom obrazov vytvára vznešenejšie pocity a pomysli svoje. Všetko, čo je oku i uchu pekné, dojímavé, v dejoch a činoch slávne, v celku zaokrúhlené a súmerné, sa uznáva za vznešenejšie a povýšené nad obyčajnú každodennosť.

Báje sú druh básnictva. Bájami sa trval, hýbal sa na svete dávňajší človek slovanský. Povesti naše sú myšlienky. Na základoch obrazivosti a smyšlienky báječníka vznikajú povesti.

V povestiach sa nestavia medzi duchom uvedomelým a nepovedomou hmotou. Vysvitá to z nekonečného zosobňovania hmoty a prírody v nich. Jednak i zver, zrastlina a nerosty myslia, cítia, hovoria a konajú ako duch. Niet hmoty skutočného i smysleného sveta, ktorá by nemala ducha. Čože je to v povestiach naších? Duša môže preletovať a i zosobiť sa v inom tele, a trebárs len vo vtáku, zrastline, skale. V povestiach našich berie obrazivosť za skutok.

Symbolika prírody a postáv

Na pospol stretávame sa v povestiach s obrazmi slnka, mesiaca a vetra. Iste nikto pochybovať nebude, že vietor je obrazom toho, čo živorenie, pretvorenie na veci mŕtve, zmŕtvenie i samú smrť pôsobiacich. Či vetry studené, tmu, noc, skutku privodia na svet všetko to zlé? V rozprávkach sa často stretávame s drakmi a šiarkanmi, ktorí symbolizujú zlé sily.

Na druhej strane, slnko je symbolom okrásnenia, zúrodňovania a bohatstva prírody. Slnko ju všetko vôkol nich a s ním omláďa, povstáva raz krajšie a vždy mladú. Ide o neúnavný boj: svetlo so tmou, leto so zimou a život so smrťou.

V slovenských povestiach nachádzame aj zakliate hory, ktoré sú opatrené troma pomocnými zvermi: vlkom, medveďom a levom. Hrdina, ktorý porazí moc Baby a odkľaje brata i zvery jeho i horu i všetko, prinavráca prírode nový život a vládu.

Medzi postavy, ktoré sa často objavujú v povestiach, patria Železného mnícha, čierneho mravca či Grošokráľa, ježibábeľov, zbojníkov a vľkolákov. Na druhej strane, máme aj postavy dobra, ako sú veštice a vedomice, verné matky, sestry, nevinné pastorkyne a dievčatá. Bytnosti zla zapríčiňujú zimu, pustotu, hlad a smäd, bytnosti dobra prinášajú omládanie a život.

Jedinobožestvo a Prabôh

Povesti nás vedú k veci svrchovanej, zosobnenej v bytnosti jedinej, vševyšnej. V povestiach sa stretávame s Bohom Času, ktorý vymeriava časy. Prabôh je osobnosť samorodá, prabytná a prvobytná. Prabytnosť svetla, svetlo, je v povestiach symbolom lásky či dobra najvyššieho. Prabôh je bytnosť veková a večná.

ŠIMEČKA, TÚTO ŠPINU NEZMYJEŠ - GYIMESI dal Progresívcom krátku lekciu!

Tabuľka: Symbolika prírodných prvkov v slovenských povestiach

Prírodný prvok	Symbolika
Slnko	Okrasa, úroda, bohatstvo, nový život
Vietor	Živorenie, pretvorenie na veci mŕtve, zmŕtvenie, smrť
Zima	Skúška, prekážka, zlo
Leto	Víťazstvo, hojnosť, rast

Slovenský folklór