Vplyv konzumácie mäsa na zdravie a životné prostredie

Klimatické modely naznačujú, že ak chceme obmedziť globálne otepľovanie, budeme musieť vážne prehodnotiť náš vzťah k mäsu. Živočíšne poľnohospodárstvo je jedným z najväčších prispievateľov k niektorým z najpálčivejších environmentálnych problémov v dnešnom svete. Veľkochov hospodárskych zvierat prispieva k zmene klímy, znečisťovaniu vody a ničeniu ekosystémov.

Nebojte sa, nejdeme vás prehovárať, aby ste nejedli mäso, ani z vás robiť vegetariánov či dokonca vegánov. Chceme priniesť len zopár zaujímavých faktov o mäse, jeho produkcii a dopadoch na životné prostredie. Mimochodom, 1. júla je Svetový deň bez mäsa. Vyskúšate si to aj vy?

Samozrejme, dôvody redukcie mäsa nemusia byť iba zdravotné, možno chcete menej namáhať prírodné zdroje, chrániť životné podmienky zvierat alebo šetriť peniaze. Záleží na vašom osobnom rozhodnutí. Ľudia však nemusia jesť mäso, aby boli zdraví a určite ho nemusíme jesť v takej miere, v akej ho konzumujeme v súčasnosti. Všetkého veľa škodí. Mäso ako také nie je nezdravou potravinou a má vysokú nutričnú hodnotu.

Environmentálne dopady produkcie mäsa

Snaha o lacnejšie mäso a mlieko vedie k intenzívnemu poľnohospodárstvu. Aby sa zachovali nízke prevádzkové náklady, niektoré poľnohospodárske postupy obmedzujú prirodzené správanie zvierat a ohrozujú ich zdravie a pohodu.

Mäso je jednou z najväčších príčin odlesňovania na celom svete. V Brazílii farmári úmyselne zakladajú lesné požiare - ako napríklad požiare v amazonskom dažďovom pralese - aby vyčistili priestor pre chov dobytka a pestovali priemyselné krmivo pre zvieratá, ako je napríklad sója a kukurica. Samozrejme, to je len časť rovnice.

Vplyv mäsa na klímu je enormný - približne rovnaký ako pri riadení každého jedného auta, nákladného auta a lietadla na svete. Enormná spotreba mäsa je zodpovedná za uvoľňovanie skleníkových plynov, ako je metán, CO2 a oxid dusný. Chov hospodárskych zvierat prispieva k týmto skleníkovým plynom niekoľkými spôsobmi. Zvieratá, ako sú kravy a ovce vytvárajú pri trávení potravy veľké množstvo metánu. Hnoj, ktorý zvieratá produkujú ho uvoľňuje tiež. Mnohé hnojivá používané pri pestovaní sóje sú na báze dusíka a tie zasa produkujú emisie oxidu dusného.

Keď sa zničia lesy kvôli produkcii mäsa, do atmosféry sa uvoľnia miliardy ton oxidu uhličitého, čím sa urýchli globálne otepľovanie. Stromy v amazonskom pralese produkujú vlastné zrážky, vďaka ktorým je celý les živý a zdravý. Ak bude odlesňovanie (napríklad pre mäso) pokračovať súčasným tempom, prales by mohol dosiahnuť „bod zlomu“, v ktorom už nebude môcť fungovať ako dažďový prales.

To by malo zničujúci dopad na ľudí a zvieratá, ktoré žijú v lese alebo sú od neho priamo závislé. Domorodí obyvatelia a tradičné komunity - ako napríklad komunita Geraizeira v Brazílii - sú v prvej línii boja za ochranu lesov. Vyšetrovanie Greenpeace Brazil ukázalo, že bezpečnostné sily pracujúce pre výrobcu sóje Agronegócio Estrondo obťažovali, zadržiavali, unášali a strieľali členov tradičných komunít Geraizeiry.

Mäsový priemysel klčovaním lesov, ničením biotopov a používaním toxických pesticídov na pestovanie potravy pre zvieratá prispieva k vyhynutiu tisícok druhov, z ktorých mnohé ešte neboli ani objavené. Pre naše vlastné prežitie sme závislí od zdravého prostredia.

Priemyselné farmy sú tiež jedným z primárnych zdrojov znečistenia vôd, pretože syntetické hnojivá, hnoj, pesticídy a iné vedľajšie produkty farmy často končia v neďalekých vodných tokoch. Chov zvierat si vyžaduje veľa pasienkov. Intenzívny charakter tejto pastvy však môže viesť k tzv. holej pôde. V dôsledku toho sa úrodná pôda stáva neplodnou, vodné toky sa upchávajú a zvyšuje sa riziko záplav. Pôda je tiež veľkým rezervoárom uhlíka, ktorý ho absorbuje, keď rastliny a stromy odumierajú. Keď sa pôda stráca, uvoľňuje tento uhlík ako CO2 do atmosféry.

Podľa výskumníkov Organizácie Spojených národov by erózia pôdy mohla do roku 2050 spôsobiť stratu 75 miliárd ton pôdy. Mäsový a mliečny priemysel tiež spotrebúva obrovské množstvo vody na chov hospodárskych zvierat - produkcia len pol kila hovädzieho mäsa si vyžaduje vyše 9 tisíc litrov vody.

Ničenie lesov a iných divokých oblastí pre chov zvierat je hlavnou príčinou nových infekčných chorôb. Tri štvrtiny nových chorôb postihujúcich ľudí pochádza zo zvierat. Výrub a vypaľovanie lesov prináša divú zver do bližšieho kontaktu s ľuďmi, čo umožňuje prenos smrtiacich vírusov zo zvierat na ľudí. Čím viac lesa je zničeného, tým väčšie je riziko novej pandémie.

Priemyselné farmy môžu tiež zvýšiť šírenie chorôb medzi zvieratami a aj zo zvierat na ľudí. Riziko je vyššie pre priemyselné mäsové farmy, pretože veľké množstvo zvierat je natlačené v malých priestoroch a samotné zvieratá majú slabší imunitný systém.

Spoločnosti niekedy argumentujú, že priemyselné mäso je efektívny spôsob výroby potravín, ale to ignoruje jeho skutočné náklady. Viac ako štvrtina celkovej rozlohy sveta sa využíva na spásanie alebo pestovanie potravy pre hospodárske zvieratá - potraviny, ktoré by v prvom rade mohli nakŕmiť ľudí. Len na výrobu 1 kg kuracieho mäsa je potrebných 3,2 kg plodín! Ak by každý jedol rastlinnú stravu, potrebovali by sme o 75 % menej poľnohospodárskej pôdy, ako využívame dnes. To je oblasť ekvivalentná USA, Číne, Európe a Austrálii dohromady.

Vplyv konzumácie mäsa na zdravie

Ako však ukázala najväčšia štúdia, ktorá skúmala takmer pol milión ľudí, nemali by sme to s mäsom preháňať. Ak ješ mäso trikrát a viac do týždňa, môžeš ľahko skĺznuť do rizikovej skupiny. Štúdia odhalila ďalšie riziká, ktoré sú spojené s pravidelnou konzumáciou mäsa. Už predchádzajúce štúdie spájali konzumáciu červeného mäsa s niektorými chorobami, ako napríklad rakovina čriev.

Nová štúdia vedcov z Oxfordskej univerzity publikovaná v časopise BMC Medicine podrobne skúmala vplyv konzumácie mäsa na zdravie človeka. Vedci sa vo výskume zamerali na súvislosť medzi konzumáciou mäsa a 25 bežnými nenádorovými ochoreniami, ako je cukrovka, srdcové choroby, poruchy kĺbov alebo zápal pľúc. „Dlho sme vedeli, že spotreba nespracovaného červeného mäsa, ale aj spracovaného mäsa bude pravdepodobne karcinogénna a tento výskum je prvý, ktorý v jednej štúdii hodnotí riziko 25 nenádorových ochorení v súvislosti s príjmom mäsa,“ uviedla doktorka Keren Papier vedúca štúdie pre Guardian.

Mäso najčastejšie konzumovali dôchodcovia, európski muži a ženy po menopauze. V rámci štúdie vedci sledovali takmer 475 000 dospelých ľudí z Veľkej Británie a skúmali ich zdravotné záznamy. Účastníci vyplnili najmenej tri prieskumy týkajúce sa ich stravovacích návykov a spotreby mäsa počas približne ôsmich rokov.

Autori štúdie zistili, že každý príjem sedemdesiatich gramov červeného a spracovaného mäsa denne bol spojený s 15-percentným vyšším rizikom ischemickej choroby srdca a 30-percentným vyšším rizikom cukrovky. Podobne zistili, že každých 30 gramov hydinového mäsa konzumovaných denne zvyšuje riziko vzniku gastroezofageálneho refluxu o 17 % a cukrovky o 14 %.

Pravidelné jedenie mäsa však znižovalo riziko anémie z nedostatku železa. Ľudia, ktorí nekonzumujú mäso, by mali jesť napríklad šošovicu v kombinácii s prírodnými zdrojmi vitamínu C, ktorý podporuje vstrebávanie železa. Obmedzenie mäsa v jedálničku môže mať pozitívne účinky. Vylúčenie mäsa z jedálnička je spojené s rôznymi zdravotnými benefitmi, vrátane zníženia rizika chronických ochorení.

Štúdia publikovaná v časopise Lancet Planetary Health v júli 2024 zistila, že zníženie konzumácie červeného a spracovaného mäsa o 30 % by mohlo za desaťročie zabrániť približne 382 400 prípadom kardiovaskulárnych ochorení. Výskumy ďalej naznačujú, že obmedzenie príjmu mäsa môže znížiť celkové riziko rakoviny. Jedna štúdia ukázala, že ľudia, ktorí konzumujú mäso najviac päťkrát týždenne, mali o 2 % nižšie riziko rakoviny v porovnaní s tými, ktorí jedli mäso častejšie. Najvýraznejšie výsledky boli zaznamenané pri rakovine hrubého čreva, kde bolo riziko u ľudí s obmedzenou konzumáciou mäsa o 9 % nižšie.

Pravidelná konzumácia červeného a spracovaného mäsa bola tiež spojená so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu. Hoci obmedzenie konzumácie mäsa prináša zdravotné výhody, je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem určitých živín, ktoré sa prirodzene nachádzajú najmä v mäse. Nedostatok týchto živín môže viesť k zdravotným problémom, najmä u zraniteľných skupín, ako sú deti, mladé ženy a starší ľudia.

Prechod na bezmäsitú stravu môže priniesť významné zdravotné benefity, ako je zníženie rizika srdcových ochorení, určitých druhov rakoviny a cukrovky 2. typu. Pridanie rôznych rastlinných zdrojov bielkovín a mikroživín môže pomôcť predísť možným nedostatkom.

Ľudia, ktorí jedia mäso, vykazujú nižšiu mieru depresie a úzkosti. Metaanalýza odhalila, že konzumácia mäsa je spojená s nižšou úrovňou depresie a úzkosti. Stručne povedané, osoby konzumujúce mäso pociťovali menej depresie a úzkosti ako osoby, ktoré mäso vo svojom jedálničku nemajú. Pre odborný server PsyPost.org docentka Doberseková uviedla, že „reštriktívne diéty sú nezdravé a z dlhodobého hľadiska môžu viesť k nespokojnosti“.

Čo sa rozumie pod pojmom spracované mäso?

Spracované mäso sa týka mäsa, ktoré bolo konzervované napríklad solením, sušením, údením a kvasením. Medzi spracované mäso patria údeniny, klobásy, šunka, párky a iné. Pravidelná konzumácia spracovaného mäsa je spojená s rôznymi zdravotnými problémami vrátane rakoviny a ochorení srdca.

Konzumácia príliš veľkého množstva živočíšnych bielkovín môže uvoľniť vápnik z vašich kostí. Ak máte osteopéniu alebo osteoporózu, mali by ste obmedziť červené mäso na dvakrát týždenne a ponechať malé porcie - 150 gramov mäsa.

Výhody mäsa

Mäso je známe tým, že obsahuje veľké množstvo nasýtených bielkovín. Proteín hrá vo vašom tele niekoľko dôležitých úloh. Podieľa na produkcii svalov, štruktúrnych tkanív, hormónov, transportných molekúl a protilátok. Poskytne vám tiež energiu a esenciálne aminokyseliny. Ak konzumujete chudé mäso a hydinu, pravdepodobne sa stretnete s pozitívnymi účinkami, ako je väčšia sýtosť, jednoduchšia regulácia hmotnosti a zvýšená energia.

Okrem toho, že mäso poskytuje vysokokvalitné bielkoviny, poskytuje aj niektoré kľúčové živiny, ktoré je ťažké inde získať. Napríklad železo nachádzajúce sa v živočíšnych potravinách je telom absorbované ľahšie ako železo nachádzajúce sa v potravinách rastlinného pôvodu, ako sú fazuľa a zelenina. Príliš málo železa môže spôsobiť anémiu s príznakmi ako slabosť, únava, nedostatok energie, gastrointestinálne poruchy a problémy s koncentráciou alebo pamäťou. Ľudia s anémiou z nedostatku železa majú tiež problémy bojovať proti choroboplodným zárodkom a infekciám.

Vitamín B12 sa prirodzene nachádza v živočíšnych potravinách, ako je chudé mäso. Je potrebný na tvorbu červených krviniek a zdravej DNA.

Riziká konzumácie mäsa

Niektoré druhy mäsa obsahujú veľké množstvo nasýtených tukov, čo je nezdravé, ak ich jete v nadmernom množstve. Príliš veľa nasýtených tukov môže zvýšiť váš LDL (zlý) cholesterol a zvýšiť riziko srdcových chorôb alebo mozgovej príhody. Tiež môže spôsobiť priberanie - tuk obsahuje 9 kalórií na gram, čo je viac ako dvojnásobné množstvo v sacharidoch a bielkovinách.

Spracované mäso sa týka mäsa, ktoré bolo konzervované napríklad solením, sušením, údením a kvasením. Tento druh mäsa je karcinogén a spôsobuje rakovinu. Ľudia, ktorí jedli červené alebo spracované mäso štyrikrát alebo viackrát týždenne, mali o 20 percent vyššie riziko rakoviny hrubého čreva než tí, ktorí ho jedli menej ako dvakrát týždenne.

Údené, konzervované mäso, vrátane slaniny, údenín, šunky, klobásy a párkov sa považuje za potraviny s vysokým obsahom sodíka. A hoci vášmu telu stačí ¼ čajovej lyžičky sodíka denne, zjeme ho 20-krát viac. Strava s vysokým obsahom sodíka je spojená s vyšším rizikom vzniku vysokého krvného tlaku, ktorý je hlavnou príčinou mozgovej príhody a srdcových chorôb.

Ako jesť mäso zdravo

• Hľadajte chudé kusy mäsa
• Vynechajte kožu. V prípade chudej hydiny vyberte biele mäso z pŕs bez kože
• Kupujte mleté hovädzie mäso s najvyšším percentom chudého mäsa (90 percent alebo vyšším)
• Sledujte etikety
• Zredukujte tuk

Ak konzumujete príliš veľa mäsa alebo si vyberáte nekvalitné možnosti, ako je spracované mäso, párky v rožku, slanina a pod., pravdepodobne v daný deň prekročíte limity sodíka a nasýtených tukov. Ak si však vyberiete nespracované, chudé mäso a budete sa držať zdravej a doprajete si množstvo rastlinných potravín, ako je zelenina, ovocie a strukoviny, potom je to v poriadku.

Druhy mäsa

Červené mäso je mäso cicavcov a vtákov, ktoré má červenú farbu vďaka prítomnosti bielkoviny myoglobínu. Medzi červené mäso patria aj kuracie, morčacie a kačacie stehná. Biele mäso sa považuje za najvýživnejšie a najzdravšie a je vhodné pre ľudí s ochoreniami tráviaceho traktu (vred na dvanástniku, gastritída). Výber správnej diéty, ktorá obsahuje mäsové jedlá je vhodné konzultovať s gastroenterológom.

Konzumácia mäsa má pozitívne účinky na organizmus, pretože je zdrojom aminokyselín, ktoré zabezpečujú syntézu bielkovín, vitamínov a stopových prvkov (zinok, železo, fosfor). Mäso však obsahuje aj nasýtené tuky, ktoré zvyšujú záťaž obehovej sústavy. Podľa gastroenterológov je údené, solené a sušené mäso (klobásy a paštéty) škodlivé.

Červené mäso pomáha udržiavať svalovú hmotu, normalizovať metabolizmus a znižovať chuť do jedla. Konzumácia mäsa pozitívne vplýva aj na posilnenie kostí. Podľa štúdie sa riziko zlomenín krčka stehennej kosti u starších ľudí, ktorí konzumujú mäso znižuje o 69 %.

Obsah nasýtených tukov a sodíka v červenom mäse má negatívne účinky na zdravie. Každodenná konzumácia červeného mäsa prispieva k rozvoju aterosklerózy, t.j. k tvorbe tukových plátov na stenách ciev. Kvalitu a zloženie červeného mäsa priamo ovplyvňuje spôsob jeho chovu. Hovädzí dobytok kŕmený trávou obsahuje menej celkového tuku a nasýtených tukov a viac omega-3 mastných kyselín v porovnaní s hovädzím dobytok kŕmeným obilím, preto by ste sa pri kúpe mäsových výrobkov mali informovať o spôsobe chovu zvierat.

Aké mäso je najzdravšie?

Za najzdravšie sa považuje jelenie mäso. Jelenina je nízkokalorická, neobsahuje parazity a je šetrná k životnému prostrediu vďaka umiestneniu jeleních pasienkov. Medzi ďalšie zdravé druhy červeného mäsa patria: králičie mäso, teľacie mäso, jahňacie mäso, kozie mäso, hovädzie mäso, konské mäso.

Červené králičie mäso nevyvoláva alergie a je vhodné aj pre ľudí s intoleranciou na živočíšne bielkoviny. Hovädzie mäso sa trávi dlhšie ako teľacie a je škodlivé pre ľudí s ochoreniami tráviaceho traktu (gastritída, kolitída). Mäso z lososa je bohaté na bielkoviny a aminokyseliny. Je bohaté na vitamín D, ktorý stabilizuje nervový systém, draslík a fosfor, ktorý posilňuje kosti a spomaľuje starnutie.

Červené mäso a krvný tlak

Pravidelná konzumácia pečeného alebo údeného červeného mäsa (aj rýb) zvyšuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku kvôli vysokému obsahu cholesterolu. Na krvný tlak negatívne pôsobí aj hlboko prepečené mäso. Gastroenterológovia odporúčajú pacientom s hypertenziou nahradiť červené mäso bielym mäsom alebo rybami a nekonzumovať údené mäso.

Červené mäso a anémia

Červené mäso je bohaté na železo a vitamín B12, preto ho odborníci na výživu odporúčajú konzumovať ľuďom s anémiou každý deň. Červené mäso sa odporúča konzumovať aj ako prevenciu vzniku anémie.

Aké mäso je prospešné pre správnu činnosť srdca?

Esenciálne aminokyseliny metionín, leucín, izoleucín, lyzín a tryptofán sú nevyhnutné na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení. Podľa celkového obsahu týchto látok je pre správnu činnosť srdca najzdravšie králičie mäso, kuracie mäso a hovädzie mäso. Konzumácia spracovaného mäsa nie je vhodné pre správnu funkciu srdca, kvôli vysokému obsahu soli a konzervačných látok.

Koľkokrát do týždňa je vhodné konzumovať mäso?

Červené mäso (hovädzie, bravčové, baranie) je bohaté na bielkoviny, ale v závislosti od spôsobu prípravy je stráviteľné len z 50-60 %. Jeho trávenie trvá päť až sedem hodín. Najťažšie stráviteľné mäso je husacie, kačacie, tučné baranie mäso a bravčové. Biele mäso môžete jesť bez obmedzenia každý deň.

Neodporúča sa konzumovať nadmerné množstvo červeného mäsa. Gastroenterológovia odporúčajú obmedziť konzumáciu červeného mäsa na 70 gramov denne. Biele mäso je možné konzumovať v priemere šesť-sedemkrát do týždňa a červené mäso tri-štyrikrát. Vyhýbanie sa konzumácii spracovaného mäsa, mäsových výrobkov (klobásy, paštéty) a vareného, pečeného a duseného mäsa minimalizuje vznik zdravotných rizík.

Všežraví vitariáni konzumujú sušené a za studena údené červené mäso. Mäso je všeobecne známe ako cenný zdroj bielkovín, no jeho konzumácia výrazne ovplyvňuje naše zdravie. Nadmerný príjem, najmä spracovaného mäsa, môže negatívne zasiahnuť celý organizmus.

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že vysoká konzumácia červeného mäsa (kam radíme nielen hovädzie, ale aj bravčové) a spracovaných produktov (údeniny, klobásy, párky) prispieva k závažným zdravotným dôsledkom. Vedci z Oxfordu sledovali v priebehu 8 rokov takmer 500-tisíc pacientov vo Veľkej Británii. Výsledky neboli priaznivé - ľudia, ktorí jedli červené, spracované mäso a hydinu aspoň trikrát týždenne, čelili vyššiemu riziku vzniku deviatich rôznych ochorení.

Štúdie dokázali, že ľudia, ktorí denne zjedli 250 g mäsa, pribrali v priemere o 2 kg viac než tí, ktorí ho nejedli vôbec, hoci prijímali rovnaký počet kalórií.

Pravidelná konzumácia červeného a spracovaného mäsa zvyšuje riziko vzniku srdcových chorôb o 15 %. Produkty z mäsa tiež zvyšujú riziko cukrovky. Pri dennej konzumácii červeného a spracovaného mäsa narastá o 30 %, zatiaľ čo pri hydine je to 14 %.

Podľa odporúčaní Public Health England je ideálny denný príjem červeného a spracovaného mäsa približne 70 g. Dôležité je doplniť jedálniček o celozrnné produkty, ovocie a zeleninu a vyhýbať sa potravinám s vysokým obsahom nasýtených tukov, soli a cukru.

tags: #vplyv #konzumácie #mäsa #na #zdravie

Populárne príspevky:

• Recept na bravčovú sviečkovú
• Tradičný recept na domácu masť
• Recept na japonskú ryžu
• Jánske sklo a pečené kura
• Basmati ryža