Zemiaky: Od História po Využitie v Kuchyni

Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie potraviny na svete. Túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, ale málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov.

História a Pôvod Zemiakov

Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“.

V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách.

Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740. Prvýkrát sa o pestovaní zemiakov na Slovensku zmieňuje až mních Cyprián z Červeného Kláštora - v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Kuriozitou je, že ešte koncom 18.storočia sa zemiaky v Európe používali ako vianočné darčeky (najmä vo forme okrasných rastlín).

Mnoho ľudí v tej dobe sa otrávilo, pretože miesto podzemných hľúz jedli nadzemné plody - bobule, ktoré sú pri niektorých odrodách prudko jedovaté. Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19.storočia v severných oblastiach Slovenska.

Zloženie a Nutričné Hodnoty Zemiakov

Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky.

Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyany, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.

Hlavnými zložkami zemiakov sú škrob, cukry, bielkoviny, látky ako tuky, polyfenoly, kyselina citrónová, minerálne látky, napríklad železo, draslík, horčík mangán a mnoho iných. Z vitamínov obsahujú mnoho druhov zo skupiny B a taktiež vitamín C a iné. V porovnaní s obilninami sa zemiaky považujú za zdravšie vzhľadom na chudnutie, pretože obsahujú menej sušiny ako obilniny.

Asi málokto vie, že zemiaky sú významným zdrojom vitamínu C. V jednom stredne veľkom zemiaku sa ho nachádza až do 45% dennej odporúčanej dávky. Treba však jedným dychom dodať, že po zbere a pri varení jeho podiel výrazne klesá. Zemiaky obsahujú tiež vitamíny B, kyselinu listovú či draslík. Ďalšou látkou, ktorá sa v zemiakoch nachádza, avšak ktorej výskyt v rastlinách nie je bežný, je lyzín.

Okrem vlákniny a sacharidov sa zemiaky môžu chváliť aj vysokým obsahom vitamínu C. Najviac tohto vitamínu majú surové zemiaky, nie každému však surový zemiak chutí. Našťastie aj po uvarení zostane v zemiakoch dosť Céčka. V zemiakoch nechýbajú ani vitamíny skupiny A, obsahujú kyselinu listovú a tiež flavonoidy a karotenoidy, ktoré zaraďujeme k antioxidantom. Zo stopových prvkov nájdeme v zemiakoch: draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm.

V tabuľke sú porovnané výživové hodnoty zemiakov s ryžou a cestovinami, hodnoty sú uvedené na 100 g potraviny v surovom stave:

Ako sa s rôznymi spôsobmi prípravy zemiakov mení ich energetická hodnota?

• zemiaky varené lúpané -77 kcal/100 g
• zemiaky varené v šupke - 66 kcal/100 g
• pečené zemiaky - cca 85 kcal/100 g
• vyprážané hranolky - až 280 kcal/100 g (FAO, 2003)

Delenie Zemiakov

Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Každý typ má svoje vlastné vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.

Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše.

Skoré odrody

Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše.

Stredne skoré odrody

Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše.

Stredne až neskoro dozrievajúce odrody

Stredne až neskoro dozrievajúce odrody dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.

Varné typy zemiakov a ich využitie. To, či bude mať Váš pokrm zo zemiakov chuť či konzistenciu, akú ste si predstavovali, záleží od kvality zemiakov a od varného typu, ktorý určuje možnosti ich použitia.

Typy zemiakov - vyberte si na varenie ten najlepší. Zemiakov je niekoľko typov. Tie „obyčajné“ kupujte podľa jedla, ktoré z nich chcete uvariť. Tak sa vyhnete nepríjemnosti, keď budete chcieť robiť šalát, ale zemiaky budú múčne a budú sa rozpadávať. Viete, na čo sú vhodné červené zemiaky? A skúsili ste už sladké zemiaky - bataty?

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Po varnom type zemiakov A siahnite v prípade, že pripravujete zemiakový šalát. Vďaka tomu, že sú pevné a držia tvar, sú ideálne na varenie v šupke alebo napríklad nakrájané na plátky na pečenie v rúre. Pokiaľ na ne zabudnete a povaríte ich o chvíľku dlhšie, len tak rýchlo sa nerozvaria.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok aj na pečenie a restovanie. Ak teda nakupujete zásoby, siahnite po tomto type, s ktorým nepokazíte akékoľvek zemiakové jedlo či prílohu.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D alebo zmiešané typy: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Naopak sa v obchodoch ale môžete stretnúť so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.

Odrody zemiakov sa delia podľa rôznych parametrov. Kým pestovateľov zaujíma vegetačné obdobie (veľmi skoré, skoré, poloskoré, poloneskoré, neskoré), spotrebiteľov a kuchárov skôr ich použitie.

Fialové zemiaky Väčšina z nás konzumuje biele alebo žlté zemiaky. Nájdu sa aj milovníci sladkých oranžových zemiakov, batatov. Fialové nie sú veľmi populárne, no obsahujú veľké množstvo živín. Medzi najznámejšie odrody fialových patria Purple Majesty, Purple Viking alebo Purple Peruvian. Svojou chuťou pripomínajú bežné biele zemiaky, sú však o niečo krémovejšie. Najlepšie je variť ich v šupke, vtedy si udržia vlhkosť aj živiny. Ich šupka je plná vitamínu C. Skúste si z nich pripraviť napríklad zemiakové vejáriky.

Fialové zemiaky sú bohaté na silné antioxidanty, ktoré posilňujú imunitný systém a pomáhajú v boji s rakovinou. Znižujú tiež krvný tlak.

Ružiaky Zemiaky s ružovou šupkou, tzv. ružiaky, sú už dávno celkom bežnou a obľúbenou odrodou. V Anglicku by ste ich našli pod názvom „Pink Fir Apple“, čo je staršia lojovitá odroda so žltou dužinou a ružovou šupkou. Vo Francúzsku je ružovou farbou známa odroda Roseval - pozdĺžne oválne zemiaky s červenou šupkou, pod ktorou sa nachádza ružovožltá dužina.

Čoraz viac sa však na trhu objavujú aj zemiaky s farebnou dužinou nazvané podľa toho, ktoré ovocie pripomínajú. Ružiaky sa počas varenia nerozpadávajú, takže ich môžete použiť do šalátov, gulášov a dusených jedál. Na pohľad sú guľatejšie a majú tenkú šupku sfarbenú do ružova.

Russety V Spojených štátoch sú známe pod názvom zemiaky Idaho. Bývajú veľké alebo stredne veľké s oválnejším tvarom a so šupkou sfarbenou do hneda. Sú ideálne na prípravu zemiakovej kaše a na pečenie, pretože nie sú až také tuhé. Vytvoríte z nich napríklad chutné zemiakové placky, skúste si z nich pripraviť naše zemiakovo-kapustové.

Zaujímavosťou je, že svetoznáma sieť rýchleho občerstvenia používa na výrobu hranolčekov práve túto odrodu. Veľké červenohnedé zemiaky používajú hlavne pre ich veľkosť, keď potrebujú vyrobiť dlhé hranolčeky. Tento druh je drahší ako iné zemiaky, pretože spotrebuje viac vody na dozrievanie a dozrieva dlhší čas. Pozor však na ich pestovanie - vyžadujú si väčšie množstvo pesticídov.

Žlté zemiaky Sú guľaté, veľké, žltej farby, vhodné na grilovanie, prípravu kaší alebo na varenie v šupke. Pri tomto type zemiakov stačí používať menej oleja, keďže majú krémovejšiu chuť.

Biele zemiaky Sú taktiež vynikajúce na grilovanie a prípravu kaší, no zároveň si zachovávajú svoj tvar. Majú tenkú, jemnú šupku, vďaka čomu sa hodia do jedál, kde sa vyžadujú neošúpané zemiaky.

Bonus - nezemiaky bataty Poznáme ich aj pod označením sladké zemiaky. Je to jeden z najvýživnejších druhov zeleniny. Dostupné sú v rôznych farbách, veľkostiach a tvaroch. Nie sú to klasické zemiaky. Zemiaky patria do čeľade ľuľkovitých a sladké zemiaky do čeľade pupencovitých. Rozlišujeme dve odrody sladkých zemiakov - červenú a žltú. Oproti bežným zemiakom majú viac cukru aj škrobu a o polovicu vyššiu energetickú hodnotu. Najviac sa odporúča konzumovať červené bataty, pretože obsahujú väčšie množstvo betakaroténu. Dajú sa variť aj zapekať, bežné žlté sú potom určené na hranolčeky, placky alebo do cesta. Odporúčame vám pripraviť pečené sladké zemiaky so škoricou - ide o výborný zdravý dezert.

Starostlivosť a Skladovanie Zemiakov

Pri výbere zemiakov skontrolujte ich pevnosť, farbu a šupku. Čerstvé zemiaky by mali byť pevné, bez zelených alebo čiernych škvŕn alebo klíčkov. Zemiaky skladujte na chladnom a tmavom mieste. Ideálna teplota je približne 7 až 10 °C a vlhkosť vzduchu 90 až 95 %.

Zemiaky nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu, inak by zozelenali a stali sa jedovatými. Vyhnite sa plastovým vreckám, ktoré môžu spôsobiť, že zemiaky budú vlhké a mäkké. Namiesto toho skladujte zemiaky v zásuvke, košíku, skrini, papierovom vrecku, skrátka kdekoľvek, kde je tma.

Neskladujte cibuľu ani jablká spolu so zemiakmi. Produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie zemiakov. Namiesto toho ich skladujte oddelene na mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Zemiaky pravidelne kontrolujte. Hľadajte príznaky, ako je pleseň, čierne alebo mäkké škvrny a klíčky.

Pri skladovaní zemiakov pozor na teplotu. Aby vám zásoba zemiakov vydržala čo najdlhšie, dajte ich na suché a tmavé miesto. Teplota by sa mala pohybovať medzi 2 - 8 °C. Pri vyšších teplotách hrozí, že zhnijú alebo naklíčia a ako už vieme, klíčky obsahujú toxické látky.

Rady pri kúpe a skladovaní: Najlepšie je vybrať si z voľne predajných zemiakov, vieme tak skontrolovať kvalitu, plastové vrecká tiež udržujú vlhkosť a môžu podporiť negatívne vplyvy pri skladovaní, vhodnejšie sú papierové vrecká (alebo tie s dierkami, kde zemiaky dýchajú). Sledujte klíčenie a zelené sfarbenie.

Pri mladých zemiakoch treba dať pozor, aby nebola šupka úplne odstránená (šupka tvorí ochranný povlak na zemiaku). Pri skladovaní sa stráca hmotnosť (voda z nich sa vyparuje), pri vyššej teplote a svetle zemiaky klíčia, skladovaním sa v nich degraduje aj obsah vitamínu C, vzduch by mal byť vlhký a chladný - cca 8 °C. V chladničke sa však skladovanie neodporúča, pretože obsah škrobu sa mení na cukor, čo im dodáva nežiaducu chuť.

Ani blízkosť cibule pri uskladnení nie je vhodná, pretože uvoľňujúce plyny spôsobujú vzájomnú degradáciu. Uložené by mali byť vo vreci alebo v papierovom vrecku. Rady platia pri oboch variantoch zemiakov.

Riziká Spojené s Konzumáciou Zemiakov

Napriek tomu, že zemiaky obsahujú veľmi veľa zdraviu prospešných látok, môžu byť pre organizmus aj nebezpečné. Riziko spočíva v zelených častiach a v klíčkoch. Tie môžu obsahovať látku solanín, ktorá môže byť príčinou zvracania, hnačiek či kŕčov.

Solanín predstavuje riziko najmä pre malé deti, takisto dospelým môže spôsobiť zdravotné problémy. Aj časti hľúz zeleno sfarbené vplyvom svetla obsahujú solanín. Alkaloid solanín dokážeme mierne odstrániť vykrojením hľuzového miesta aj so šupkou, ak by bolo zelené sfarbenie po celom zemiaku, môže solanín prejsť do vody.

Podobne sa môže zachovať aj v šupke zemiakov pri ich pečení so šupkou. Dobrá správa je, že vplyvom teploty ho znehodnocujeme. Niekedy však môže byť farba zemiakov mierne dozelena spôsobená chlorofylom, (zelené farbivo nachádzajúce sa v rastlinách, ktoré rastlina používa v procese fotosyntézy na premenu energie), ktorý vznikne v zemiakoch v závislosti od tepla a svetla.

Odporcovia zemiakov tvrdia, že sa im treba vyhýbať, pretože sú kalorické a kvôli škrobu ťažko stráviteľné. To však platí len čiastočne. Zemiaky sú vhodné aj pre ľudí, ktorí trpia nejakým tým kilečkom naviac. Majú totiž v porovnaní s ryžou o cca 25% a cestovinami o cca 50% menej kilokalórií. Toto samozrejme neplatí pre zemiaky po tepelnej úprave v oleji. Na hranolčeky či chipsy radšej zabudnite.

Čo sa týka škrobu, odporúčame konzumovať zemiaky čo najskôr po uvarení. Škrob v teplých zemiakoch je výborným a ľahko stráviteľným zdrojom energie. Pre redukčnú diétu sú najvhodnejšie skoré zemiaky, však doba, po ktorú je možné konzumovať, je veľmi obmedzená.

Varené a schladené zemiaky obsahujú takzvaný rezistentný škrob. Tento druh škrobu nie je trávený v tenkom čreve a dochádza do hrubého čreva neporušený. Tam sa stáva potravou pre zdravé črevné baktérie. Je teda skvelou prevenciou proti rakovine.

Príprava Zemiakov v Kuchyni

Zemiaky sú veľmi všestranné a pripravujú sa na mnoho spôsobov. Vyprážané, varené, pečené či dusené zemiaky, do šalátov či na kašu - každý si určite vyberie. Ich príprava je veľmi jednoduchá, ale predtým treba prekonať jedinú malú prekážku - vybrať si ten správny druh.

Zemiaky v poslednej dobe z našich jedálničkov trochu vytesnila ryža a iné obilniny. Nie je však žiadny dôvod ich zatracovať, ba práve naopak. Vďaka nízkemu obsahu energie sa skvelo hodia do diéty, kde ich v porovnaní s ryžou môžeme zjesť takmer 5x viac. Obsiahnutá vláknina nám navyše zaistí pocit plnosti a dlhší pocit nasýtenia, takže sa nemusíme báť, že by sme po pol hodine premýšľali, do čoho by sme ešte mohli zahryznúť. Ak sme naopak vo fáze objemu a snažíme sa nejaké tie kalórie a sacharidy nahnať, pripravme sa na to, že zemiakov si budeme musieť na jednu porciu pripraviť naozaj veľa. V tomto prípade sa naopak oplatí častejšie zaradiť ryžu alebo cestoviny.

Sacharidy obsiahnuté v zemiakoch sú prevažne komplexné a bielkoviny s tukom sa v nich nachádzajú len v malom množstve. Celkový obsah energie hotového jedla však záleží na spôsobe prípravy zemiakov a veľmi obľúbené vyprážané výrobky ako hranolky, krokety alebo zemiakové placky nám na zdraví ani ušetrených kalóriách príliš nepridajú. Pozadu nie sú zemiaky ani čo sa týka obsahu vitamínov a minerálnych látok, vzhľadom na ich zachovanie je však potrebné dodržiavať pár pravidiel.

Tými sú minimálna doba prípravy v minimálnom množstve vody alebo varenie zemiakov v šupke, pod ktorou je ukryté najväčšie množstvo týchto prospešných látok. V zelených častiach a klíčiacich zemiakoch sú však obsiahnuté toxické glykoalkaloidy, a tieto časti by sme preto mali pred tepelnou úpravou odstrániť, v prípade, že je zemiak silne naklíčený alebo zelený, pre istotu ho nekonzumovať vôbec. Pre zachovanie čo najväčšieho podielu mikroživín je teda najvhodnejšie zemiaky upravovať na pare, pečením, alebo varením v malom množstve teplej vody.

Zemiaky obsahujú viac vitamínov a minerálov ako ryža, a pritom si udržujú nízku kalorickú hodnotu aj nízky glykemický index. Ak sa konzumujú so šupkou, pridávajú do jedla aj značnú dávku vlákniny. V kuchyni majú veľmi pestré využitie. Aby ste z nich vytvorili to najlepšie jedlo alebo prílohu, zíde sa vám zorientovať sa vo varných typoch zemiakov. Ako základ vám poslúži vedieť, aké varné typy použiť na šalát a aké na hranolčeky. Varné typy však nie sú jediným delením, ktoré by ste mohli ovládať. Existujú aj rôzne odrody zemiakov.

Recepty zo Zemiakov

Francúzske zemiaky

Dovolíme si tvrdiť, že jedným z najobľúbenejších slovenských jedál sú francúzske zemiaky. Populárnou sa stala nielen mäsová verzia s párkom, špekáčikom alebo domácou klobásou, ale aj vegetariánska verzia s cuketou, tofu či inou zeleninou.

Každému je asi jasné, že francúzske zemiaky nie sú špeciálnou odrodou zemiakov pestovaných vo Francúzsku, ale obľúbené jedlo u detí aj dospelých. Recept na pravé francúzske zemiaky nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Ide o nenáročné jedlo - zvládne ho aj začiatočník, aj vaša peňaženka.

Francúzske zemiaky sú jedlo, ktoré si môžete upraviť podľa vlastných predstáv - napríklad pridať doň vlastnú „tajnú“ ingredienciu. Ak neviete, kde s tajnosťami začať, my vám poradíme. Skúste bežné zemiaky nahradiť tými sladkými. My sme ich použili v našich zapečených francúzskych zemiakoch na vegetariánsky spôsob.

Gratinované zemiaky

Mäso nemusíte mať na tanieri každý deň. Existuje veľa chutných bezmäsitých jedál, ktoré vás dokážu zasýtiť na dlhší čas. Medzi chutné jedlá z tejto kategórie patria aj lahodné gratinované zemiaky so syrom. Sú veľmi chutné, sýte a jednoduché na prípravu. Môžete do nich pridať rôzne čerstvé bylinky, cesnak či cibuľu. Obľúbené sú s kozím syrom a so smotanou.

Gratinovanie je rozšírená kulinárska technika (pôvodom z Francúzska). Základom je použitie zapekacej (tzv. gratinovacej) misy - tá by mala byť plytká a odolná proti vysokej teplote. Pôvodne boli vo Francúzsku základom receptu plátky varených zemiakov, ktoré sa piekli s maslom a posypali syrom.

TIP: Vyskúšajte bežné zemiaky v recepte vymeniť za fialové. Získate tak gratinované zemiaky netradičnej farby.

Zemiaky na kyslo

Skôr ako francúzske zemiaky či gratinované zemiaky tu však boli naše tradičné slovenské zemiakové jedlá.

Jedlo sa v minulosti pripravovalo z domácich produktov dopestovaných na poliach a v záhradách. V zime sa jedli strukoviny, pečená tekvica, niekedy kus údeného mäsa. Zo zemiakov sa najčastejšie varili sladké aj kyslé polievky (napríklad tradičná zemiakovo-pórová polievka), halušky s kapustou, bryndzou, ale aj s praženicou a so škvarkami. Piekli sa lokše a zemiakové placky.

Zemiaky na kyslo sú veľmi jednoduché na prípravu. Zemiaky očistite, nakrájajte na kocky a dajte variť do osolenej vody. Pridajte bobkový list a celé čierne korenie. Uvarte do mäkka. V smotane rozmiešajte múku a prilejte k zemiakom. Povarte, ochuťte octom a podávajte s opečenou klobásou, varenými vajíčkami alebo volským okom.

tags: #vyprážané #zemiaky #názvy

Populárne príspevky:

• Vyskúšajte Bábovku so Slivkovým Lekvárom
• Typy plynových varičov a ich využitie
• Tipy na prípravu psieho mäsa
• Aktivity ZŠ Čečejovce
• Puding Pani Elvisovej: Začiatky a úspechy