Vývoj Ceny Rastlinného Mlieka: Analýza Faktorov Ovplyvňujúcich Ceny Sójového Mlieka

Sójové mlieko je rastlinná alternatíva kravského mlieka, ktorá sa teší čoraz väčšej popularite. V tomto článku sa pozrieme na faktory ovplyvňujúce cenu sóje a následne aj vývoj ceny sójového mlieka.

Sójové mlieko v pohároch.

Surovina - Sója

Sója fazuľová (Glycine max) je až dva metre vysoká rastlina so stonkami, listami a strukmi pokrytými hnedými alebo sivými jemnými chĺpkami. Kvety bývajú biele, ružové alebo fialové. Listy tejto pôvodne východoázijskej plodiny pred dozretím semien opadajú. Struky rastú v zhlukoch a obsahujú až štyri semená, veľké až asi jeden centimeter; sú čierne, hnedé, žlté, zelené, modré a strakaté.

Pestovanie sóje vyžaduje horúce letá. Je odolná proti vysychaniu; keď príde dážď, zachráni aj zdanlivo odumreté rastliny. Kľúčom k odolnosti a súčasne k významu sóje v poľnohospodárstve i priemysle je jej zloženie: tri pätiny suchej hmotnosti sú bielkoviny a oleje. Bielkoviny tvoria asi 40 percent, oleje asi 20. Veľmi dobre znášajú tepelnú úpravu, vďaka čomu máme tofu a sójové mlieko.

Čínske poľnohospodárstvo a medicína sóju poznajú a využívajú už 5-tisíc rokov. Najskôr sa rozšírila do Kórey a Japonska, v 17. storočí do Európy, v 18. do USA a v 19. do Afriky. Dnes táto plodina pokrýva 70 percent svetovej spotreby bielkovín. Sója má tiež 56 percentný podiel na produkcii olejnatých semien. Využíva sa aj v energetike a priemysle. V USA sa zo sóje vyrába vyše 80 percent bionafty. Jej pestovanie však nie je bez problémov, napríklad v Brazílii pre nové polia klčujú dažďové pralesy.

Produkcia sóje vo svete

Najzaujímavejšou vlastnosťou trhu so sójou je jeho extrémna koncentrácia. Tri krajiny zabezpečujú 83% svetovej produkcie. Za USA nasledujú Brazília (29% svetovej produkcie) a Argentína (19% svetovej produkcie). Aby sme doplnili svetovú päťku, spomeňme Čínu (6%) a Indiu (4%). Tým pádom máme pokrytých 93% globálnej úrody sóje.

Avšak Čína i India patria k čistým importérom, pretože spotrebujú viac ako vypestujú. Ak vynecháme USA, ktoré sú najväčším čistým exportérom sóje, ostáva už len Brazília a Argentína, ktoré môžu bojovať s rastúcim dopytom. Stranu dopytu významne ovplyvňuje Čína. V rokoch 2011/2012 bola najväčším spotrebiteľom sóje so 71 600 tonami (27% globálnej spotreby). Kým svetový dopyt za 5 rokov celkovo vzrástol o 15.7%, dopyt Číny vzrástol o viac ako 55% a očakáva sa, že bude naďalej rásť.

Popredné krajiny produkujúce sóju na celom svete

Sója je najdôležitejším exportným artiklom amerických poľnohospodárov (12% tržieb), pričom USA zabezpečujú 35% svetovej produkcie.

Krajina	Podiel na svetovej produkcii
USA	35%
Brazília	29%
Argentína	19%
Čína	6%
India	4%

Vývoj cien potravín FAO

Index cien potravín FAO dosiahol v októbri 2024 v priemere 127,4 bodu, čo je o 2 % viac v porovnaní s revidovanou úrovňou zo septembra. Zároveň ide o najvyššiu hodnotu indexu od apríla 2023. Ceny všetkých komodít v indexe okrem mäsa rástli, pričom rastlinné oleje zaznamenali najväčší nárast o 7,3 %.

Index cien obilnín FAO dosiahol v októbri v priemere 125,0 bodu, čo je o 1 % menej ako v septembri. Medziročne je však hodnota indexu nižšia o 17,9 %.
Index cien rastlinného oleja FAO klesol v októbri o 0,7 % a zaznamenal tretí po sebe idúci mesiac poklesu. Medziročne index klesol o 20,7 %.
Index cien mlieka a mliečnych výrobkov FAO dosiahol v októbri v priemere 111,3 bodu, čo je o 2,2 % viac ako v septembri. Aktuálne navýšenie prišlo po 9 mesiacoch poklesu, stále je však index o 20,1 % pod svojou hodnotou spred roka.
Index cien mäsa FAO mal v októbri v priemere 112,9 bodu, čo je v porovnaní so septembrom mierny pokles o 0,6 %. Ide o štvrtý po sebe idúci mesiac poklesu, pričom hodnota indexu je 3,4 % pod svojou hodnotou spred roka.
Index cien cukru FAO dosiahol v októbri klesol o 2,2 % a zaznamenal v priemere 159,2 bodu. Aktuálny pokles prišiel po dvoch mesiacoch nárastu. Svetové ceny cukru sú však medziročne vyššie o 46,6 %.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) svetové ceny potravinových komodít v júli stúpli na najvyššiu úroveň za viac ako dva roky. Index cien mäsa FAO dosiahol nové historické maximum 127,3 bodu, čo je o 1,2 % viac ako predchádzajúci rekord z júna.

Index rastlinných olejov FAO vyskočil na 166,8 bodu, čo je medzimesačný nárast o 7,1 % a najvyššia úroveň za tri roky. Referenčný index cien obilnín FAO sa znížil na najnižšiu úroveň za takmer päť rokov, čo odráža sezónny tlak z novej pšenice zo žatvy na severnej pologuli. Ceny mliečnych výrobkov klesli po prvý raz od apríla 2024, pričom pokles cien masla a sušeného mlieka prevážil ďalší rast cien syrov.

Sójové mlieko na Slovensku

Dopyt po rastlinných alternatívach mlieka na Slovensku zásobuje viac ako tucet značiek, ktoré spolu prinášajú okolo 150 druhov nápojov. Základ tvoria najmä sójové mlieka, ktoré sú často v ponuke vo vanilkovej či čokoládovej príchuti, no tento trend postupne nasledujú rastlinné nápoje z ovsa, kokosu alebo mandlí. Z radu tých extravagantnejších i ťažšie dostupných druhov je to napríklad lieskovcové, špaldové či kešu rastlinné mlieko.

Značky Alpro, K - take it Veggie od nemeckého reťazca Kaufland, dmBio, Billa BIO a Joya tvoria zoznam najpoprednejších značiek u nás. Výrobcovia neustále prinášajú na trh niečo nové, napríklad rastlinné nápoje barista, ktoré sú skvelé na prípravu kávových a iných teplých nápojov pre svoju krémovosť a lahodnosť. Taktiež sa v regáloch objavujú rozmanité kombinácie, ako ryžovo-lieskovcové či ovseno-kokosové rastlinné mlieka. Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia.

Rastlinné alternatívy mlieka: Cena a dostupnosť

Prvenstvo v nízkom dopade na životné prostredie patrí ovsenému nápoju, za ktorým nasleduje rastlinné mlieko zo sóje. Naopak, výroba mandľového mlieka síce neprodukuje veľa emisií (0,7 kg CO2eq) ani nezaberá veľa pôdy (0,5 m2), avšak na jeden liter nápoja treba až 371 litrov vody.

Ako sme už spomenuli, najrozšírenejší a zároveň cenovo najdostupnejší je sójový rastlinný nápoj, ktorý majú vo svojej ponuke všetky popredné supermarketové reťazce na Slovensku. Ryžové i ovsené mlieka sú dostupné za približne 2,30€, ale oproti drahšiemu mandľovému mlieku nie je až tak samozrejmé na ne naraziť v obchodoch s potravinami. Práve cena je jedným z potencionálnych faktorov, ktoré môžu odradiť bežného ne-vegánskeho zákazníka, keďže sa priemerne pohybujú vyššie ako tie za kravské či iné živočíšne mlieka dostupné u nás.

Do legislatívy bol totižto 1. januára minulého roku uvedený nový zákon, ktorý znižuje sadzbu „DPH vo výške 10% zo základu dane“ na viaceré produkty, vrátane tzv. „zdravých potravín“. Sem bolo zaradené i mlieko a niektoré výrobky z neho, ako kyslá smotana, jogurt či kefír a dokonca i mliečne výrobky obsahujúce „pridaný cukor alebo ostatné sladidlá“. Otázkou teda zostávajú kritériá, podľa ktorých sa zdraviu-prospešnosť potravín s polovičnou DPH určovala.

Ako vyrobiť sójové mlieko od základu (豆浆)

tags: #vyvoj #ceny #rastlinneho #mlieka #analyza