Pozemkové Úpravy a Slovenská Sebestačnosť v Produkcii Potravín
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú vláda schválila koncom marca. Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva.
Minister Samuel Vlčan doplnil, že si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. Okrem toho sa pripravuje zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde. Na základe novely by sa od septembra mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.
V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
„Novela zavádza novú definíciu trvalého porastu, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby,“ napísalo ministerstvo.
Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. Pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít.
Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav.
Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať.
Sebestačnosť Slovenska v Produkcii Potravín
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil s príhovorom počas 57. Zamyslime sa však nad pojmom sebestačnosť. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?
Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína.
Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
Zahmlený mozog? Tu je 20 potravín, ktoré spravia vašu myseľ OSTRÚ ako BRITVA!
Ovocinárstvo na Slovensku
„Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť,“ povedal Ing.
Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov.
V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľby sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.
Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší.
Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.
Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác.
Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent. Najväčšie obavy mám však z toho, že stále hovoríme len o slovenských zamestnancoch.
Áno, rešpektujem to, využiť viac študentov, ľudí v dôchodkovom veku, nezamestnaných, každého, kto bude mať záujem a bude chcieť pracovať v ovocinárskej výrobe.
Prehľad produkcie ovocia na Slovensku:
| Rok | Produkcia Jabĺk (tony) | Produkčné Sady (hektáre) |
|---|---|---|
| Odhad 2023 | 30-35 tisíc | 3 500 |
| Plán 2027 | 120-150 tisíc (celkovo ovocie) | 5 000 (odhad) |
Zdražovanie Potravín
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola.
„Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš. Ako prvý to pocíti segment gastra, kde si už od novembra zákazníci priplatia v priemere päť percent. Do konca roka majú nasledovať aj obchody, firma už s nimi začala komunikovať.
Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti. Pre HN potvrdili tento plán v nasledujúcich mesiacoch aj vo firme Dr. Oetker. O konkrétnych číslach však zatiaľ nehovoria. Podobne je to aj v prípade výrobcu čipsov či iných pochutín, spoločnosti Intersnack. Ich zvyšovanie má prísť od nového roka a bude v priemere o desať percent.
Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci.
Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.
Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari. V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú.
„Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová.
Výrobcovia sledujú aj vývoj na trhu s energiami. Aj predajcovia sa chcú držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa pretavia do reality.
tags: #z #kury #divej #sa #vyvinula #kura
