Žabie stehienka na cesnaku: Recept a kulinárske inšpirácie

Svet gastronómie je plný prekvapení a rozmanitosti. Od tradičných receptov až po moderné trendy, existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako si vychutnať jedlo. V tomto článku sa pozrieme na rôzne kulinárske špeciality a inšpirácie, ktoré nás môžu obohatiť, vrátane receptu na žabie stehienka na cesnaku.

Žabie stehienka na cesnaku - Recept

Žabie stehienka sú delikatesou, ktorá sa pripravuje na rôzne spôsoby. Tu je jeden z receptov, ktorý si môžete vyskúšať doma:

Žabie stehienka necháme najprv rozmraziť v miske s mliekom. Po rozmrazení ich opláchneme studenou vodou, poriadne osušíme kuchynskými utierkami a zľahka poprášime múkou.

V panvici rozohrejeme 2 lyžice olivového oleja a 2 lyžice masla. Pridáme omúčené stehienka, osolíme ich a okoreníme a dobre ich osmažíme z oboch strán. Keď začnú chytať zlatistú farbu, pridáme rozdrvené strúčiky cesnaku a nasekanú petržlenovú vňať a spolu posmažíme ešte asi 3 minúty.

Stehienka na záver pokvapkáme 1-2 lyžicami bieleho vína (prípadne citrónovej šťavy), ešte raz premiešame a môžeme servírovať.

Tip: K stehienkam sa výborne hodí biele vínko. Prajeme vám dobrú chuť!

Ďalšie spôsoby prípravy žabích stehienok

Zopakujem postup na prípravu vyprážaných žabích stehienok. Stehienka na polhodinu vložíme do marinády z vody, octu, soli, čierneho korenia a cibule. Vyberieme ich, necháme odkvapkať, obalíme v múke, vajíčku a strúhanke. Dáme vysmažiť.

Iný spôsob prípravy vyzerá takto: Očistené a osolené žabie stehienka podusíme na masle. Keď je mäso mäkké, zalejeme ho smotanou alebo mliekom, do ktorého sme rozšľahali dva žĺtky. Na miernom ohni ešte chvíľu povaríme, kým omáčka nezhustne.

Žabie stehienka pred tepelnou úpravou namočíme aspoň na dve hodiny do mlieka (spolu s citrónovou šťavou). Cesnakové strúčiky si očistíme, petržlenovú vňať umyjeme, osušíme a obe suroviny nadrobno nakrájame. Na miernom plameni zohrejeme panvicu, do ktorej vložíme na kúsky nakrájané maslo. Do zohriateho masla pridáme lyžičku olivového oleja, neskôr cesnakovo pretržlenúvú zmäs, ktorú na miernom ohni dovoňava opražíme. Stehienka vyberieme z mlieka, osušíme, osolíme a okoreníme čiernym korením. Takto upravené ich pridáme do panvice a 4 až 5 minút opekáme z každej strany. Chutné žabie stehienka sú pripravené na servírovanie.

Slovenská gastronómia a food blogeri

V polovici marca vychádza nová slovenská kniha Food Blog Slovakia. Prináša príbehy ľudí, ktorí varia a svoje recepty zverejňujú na webe. Niektorí z nich začali v gastronómii aj podnikať.

„Raz dávno, keď sme ešte boli zamestnaní v džobe ‚od deviatej do piatej‘, chodievali sme do jednej reštaurácie na obedové menu. Touto skúsenosťou väčšiny Slovákov začínajú svoje rozprávanie o jedle Simona Arbesová a Peter Horváth, zakladatelia blogu Bratilicious, na ktorom pravidelne recenzujú a odporúčajú reštaurácie a bistrá. „Rozhodli sme sa, že spravíme, čo bude možné, pre zlepšenie gastronómie na Slovensku. Založili sme blog a začali sme písať len o dobrých podnikoch v Bratislave.“ Blog dnes navštívia tisícky ľudí mesačne a jeho autori sa rozhodli pre dobrú gastronómiu spraviť ešte viac.

Po dlhoročnom podnikaní v oblasti marketingu a PR sa Henrieta rozhodla radikálne zmeniť svoj spôsob života. Venuje sa tvorbe kníh o jedle, príprave receptov pre rôzne portály, prednášaniu vo firmách alebo aj súkromným kurzom prípravy jedla. Vyskúšala si lektorstvo v školách varenia, jednu aj založila. Varila pod vedením jedného z najlepších šéfkuchárov v top slovenskej reštaurácii, kde získavala skúsenosti z profesionálnej kuchyne. Je vegetariánka, takže varí najmä jedlá bez mäsa.

Emília a Táňa sú matka a dcéra. Pätnásť rokov žili každá v inom kúte sveta, teraz sa opäť stretli a žijú v Prahe. Jedna varí klasiku a oprašuje staré recepty, druhá viac recepty zdravé a praktické. Spojením moderna s klasikou sa stali Bonviváni atraktívnou stránkou s vysokou návštevnosťou. Nájdete tu nielen poctivé recepty, ale aj gurmánske zážitky, články, rady a recenzie.

Za stránkou jemine.sk je Janica Lacová. Pôvodne grafička a copywriterka si vytvorila značku Jem iné, ktorá vzdeláva v oblasti zdravej výživy a tvorí jednoduché recepty s rozumným využitím lokálnych zdrojov. V roku 2013 spolu s ostatnými členmi občianskeho združenia Jem iné začala pracovať na obnovení priestorov bratislavskej Starej tržnice, kde v máji 2014 uviedla do prevádzky Food Hub, ktorého súčasťou je teoretická a praktická škola varenia Jem iné.

Stránku založili Barbora Drahovská a Mimi Nemčeková deň pred Vianocami v roku 2011 pri ich prvom spoločnom pečení. Ich obľúbené vegetariánske recepty si pomerne rýchlo našli priaznivcov. Dnes podľa nich varia vegetariáni, vegáni, ale aj tí, ktorí mäso jedia. Hlavným kritériom je, že na prípravu jedál stačí iba pár, väčšinou bežne dostupných surovín. Okrem toho dbajú na to, aby varili zdravo, čerstvo a sezónne.

Jedlo je vraj droga a myslí si to o ňom aj Daniel. Preto dal svojmu blogu názov Varič. Ide totiž o slangové označenie výrobcu pervitínu a pripadalo mu to ako vtipný nápad. Na blogu nájdete okrem receptov aj recenzie, zápisky z ciest a občas i postrehy, ktoré sa týkajú jedla iba okrajovo. Snaží sa ľuďom priblížiť aj menej tradičné jedlá, napísať niečo o ich pôvode či o surovinách, z ktorých sú vyrobené.

Katka je podľa knihy o foodblogeroch kuchár samouk a nemá žiadne konkrétne jedlo alebo kuchyňu, ktoré by varila najradšej. Varí všetko od boeuf bourguignon cez domáce cestoviny, steaky, pečenie chleba, koláčov, tort až po žabie stehienka. Napísala aj kuchársku fotoknihu pre obyvateľov zariadenia podporovaného bývania na Hontianskej ulici v Bratislave.

Tatiana o sebe hovorí, že sa snaží variť tradičné jedlá netradične. Zaujíma sa o prírodnú medicínu, bylinky a ich spracovanie. Jej veľkou vášňou je zaváranie; netradičné džemy, čatní, omáčky, pestá - to všetko bez použitia chémie. Organizuje kurzy varenia v oblastiach, ktoré sú jej najbližšie - spracovanie ovocia, zeleniny a byliniek.

Martin si v roku 2013 založil blog Moja kuchyňa, na ktorom nájdete prevažne dezerty a recepty na pečenie. I keď vraj inšpiráciu berie vo svojom detstve, okrem domácich šišiek na blogu nájdete aj nepečené raw dezerty, vegánsky cheesecake či návod, ako si doma pripraviť jahodový lekvár.

Blog, ktorý sa zameriava takmer výhradne na pečenie. Agnesa si od detstva vystrihuje recepty z časopisov a zbiera kuchárky. Hovorí, že cieľom jej foodblogu je, aby si mladé dievčatá opäť zamilovali pečenie, ukázať im, že sa to dá aj ľahko a efektívne. Rada pečie cheesecaky, brownies, nepečené koláčiky a snaží sa vymýšľať ich nové verzie.

Blog, ktorý je nielen o jedle, ale aj o tom, ako sa dá jedlo vyfotiť. Krásnymi fotkami sú tu doplnené recepty na jablkový či tekvicový koláč, maslové sušienky či ryžový puding.

Kulinárske kurzy

Ak máte záujem o zdokonalenie svojich kulinárskych zručností, môžete sa zúčastniť rôznych kurzov varenia. Napríklad:

• We love burgers: Naučte sa pripraviť ten najnetradičnejší a zároveň najlahodnejší burger na svete.
• Francúzska klasika: Získajte všetky finty pravého francúzskeho kuchára a naučte sa pripraviť jedlá ako žabie stehienka, prepeličky a slimáky.
• Talianska klasika: Naučte sa pripraviť fantastické talianske cestoviny a pravý taliansky dezert.

Exotické chute sveta

Svetová kuchyňa ponúka nespočetné množstvo exotických jedál, ktoré môžu byť pre mnohých Európanov prekvapivé. Napríklad, v Číne sa konzumujú jedlá, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať zvláštne: Pečené psy, Vypasené larvy, Kobylky, Morské koníky.

Hovorí sa však, že hmyz je zdravý a obsahuje veľa potrebných výživných látok. Možno stačí len zabudnúť na konvencie zaužívané v našej kultúre, a zachutí aj nám. Vyprážaný hmyz je podľa tých, ktorí sa naň nechali nahovoriť, len iná verzia zemiakových chipsov.

Na čínskych trhoch s jedlom si môžete dať aj overenejšie pochúťky: opečené kúsky mäsa a tofu, sladké zemiaky, morské príšery, kukuricu. V Číne od hladu určite nezomriete - jedlo sa pripravuje na každom kroku a ak sa naučíte uchopiť paličkami jednotlivé kúsky a vkladať si ich do úst, máte vyhraté.

Čínska posadnutosť jedlom má korene v tisícročiach jeho nedostatku. Obrovskú krajinu často sužovali hladomory, ľudia boli šťastní, ak si dopestovali trochu ryže a zeleniny. Jesť mäso bolo pre chudobných sviatkom. Preto sa ľudia vždy snažili zužitkovať suroviny do posledného kúska.

Odtiaľ pochádza zvyk použiť zo zvieraťa úplne všetko a mäso pripravovať aj s kosťami, kožou a blanami. Aby sa šetrilo palivom, nasekala sa zelenina a mäso na čo najmenšie kúsky a narýchlo sa osmažili.

Originálna čínska kuchyňa - teda rôzne typy kuchýň, lebo každá provincia má vlastný štýl - sa diametrálne líši od toho, čo vám ponúknu v čínskych reštauráciách na Slovensku a v celom svete. Čínski kuchári totiž prispôsobili chute jedál jazýčkom obyvateľov štátu, do ktorého sa prisťahovali. Ich klientom by pravdepodobne nechutila kyslá chuť nakvasených surovín a octu pridávaného do mnohých jedál alebo niektoré neuveriteľne pikantné pokrmy.

Deň v starej štvrti mesta Changshou začína na trhu s rybami, hydinou a ďalším mäsom. V okolitých uličkách sú rozložené malé stánky, v ktorých ponúkajú tradičné čínske raňajky: v pare pripravené bochníčky cesta s mäsovou alebo zeleninovou náplňou, vypražené sladké pásy cesta a slané placky, pečenú hydinu, nakladanú zeleninu, opečené slíže, mastnú opraženú ryžu, vajíčka. Obyčajné, čajové, ktoré naťuknú a varia v čaji, aby získali zaujímavejšiu farbu a chuť, a čierne.

Niekde ich volajú staré vajcia, vajcia dynastie Ming, storočné vajcia alebo tisícročné vajcia. Sú to rôzne druhy vajec od prepeličích cez slepačie až po kačacie, zakopané na sto dní do zeme. Pred zakopaním ich obalia do zmesi ílu, vápna, soli, popola a ryžových otrúb. Keď ich vykopú, rôsolovitý bielok má farbu jantárovú až čiernu a nazelenalý žĺtok vraj príjemnú syrovú chuť.

Trhovníčka v ďalšom stánku predáva iné lahôdky pripravené systémom zakopania do zeme: na niekoľko mesiacov zakopané kurčatá, kačky a husi. Sú celé čierne a Číňania ich už nijako tepelne neupravujú.

Žiab je všade plno, a najviac ich je na čínskych trhoch. Tu, na starom kontinente, jedávame akurát žabie stehienka. V Číne pripravujú všetky časti malého žabieho tela okrem kože a vnútorností. Volajú ich „vodné kurča“.

Neodmysliteľnou súčasťou čínskej kuchyne sú aj korytnačky, žraločie plutvy a najrôznejšie morské potvory. To všetko spolu s riasami a mnohými druhmi zeleniny dokážu v Číne pripraviť na stovky spôsobov.

Číňania sa riadia zásadou, že čím je niečo jedovatejšie, tým to človeka viac posilní. Jedovaté živočíchy nakladajú do fliaš s alkoholom, ktorý potom s obľubou popíjajú. Vyrábajú napríklad víno s mŕtvymi včelami, jaštericami alebo hadmi.

Zmrzlinu vraj v Číne vynašli už okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Za takú dlhú dobu tam prešla táto pochúťka zložitým vývojom a dnes si tu môžete dať nielen klasickú smotanovú a vanilkovú, ale trebárs aj hrachovú či fazuľovú.

Len sa po tomto prehľade gastronomických kuriozít nezačnite Číny báť :) . Varia tam skutočne dobre, chutne, zdravo a aj z nám blízkych surovín.

Kubánska kuchyňa

Dnešné stravovanie na Kube je dielom kolonializácie. Takmer všetky pokrmy sú poznačené vplyvom dovozu a prisťahovalcov. Ryžu majú Kubánci z Číny, Africkí otroci sem priniesli svoje spôsoby prípravy jedál. Kuba ako obchodná cesta medzi Južnou a Severnou Amerikou bola miestom prechodu množstva ľudí, ktorí si so sebou niesli aj svoje stravovacie návyky. Najviac ju poznačili Španieli, Afričania a tiež francúzski kolonialisti, ktorí sem prišli z Haiti.

Tropická klíma produkuje množstvo potravín, ktoré sú pre Kubánsku kuchyňu nenahraditeľné. Varí sa tu najmä z fazule, ryže, kukurice, avokáda, zemiakov, papriky, paradajok, banánov... Prekvapivé je, že napriek ostrovnému charakteru krajiny sú ryby vytlačené až na druhé miesto za mäsom. Kubánci obľubujú bravčové, hovädzie a hydinu. Špecialitou sú žabie stehienka. Dochucuje sa tu cesnakom, oreganom, rascou, čiernym korením, paprikou a bobkovým listom.

Obľúbené sú tu aj polievky. Najčastejšie sa varia zeleninové alebo krémové. Sopa de plátano je názov pre banánovú polievku, Sopa de frijoles negros je polievka z čiernej fazule, Crema de queso je hustá polievka s tvrdým syrom emperador. Obľube sa tiež teší kukuričná polievka a polievka caldosa z kukurice a mäsa.

Typické jedlo sa skladá z ryže a fazule, varenej či už spolu alebo osobitne. Ryža a fazuľa sú elementy, ktoré majú svoje miesto na celom ostrove. Hlavným chodom je pri tejto kombinácii hovädzie alebo bravčové mäso.

Potraviny si obyvatelia kupujú na prídelové lístky, ale v dolárových hoteloch vláda zabezpečila hojnosť prostredníctvom špeciálnych distribučných ciest. V hoteli vám naservírujú skôr medzinárodnú kuchyňu, ale v malých reštauráciách mimo hotela môžete ochutnať skutočné domáce špeciality.

Omáčka Mojo je vyrábaná z oleja, cesnaku, cibule, korenín, oregana a horkého pomaranča. Je veľmi obľúbená k mäsám. Ropa Vieja je drvený hovädzí bok v paradajkovej omáčke. Názov jedla v preklade znamená „staré šaty“, ktoré pripomína rozdrvené mäso. Boliche je pečené hovädzie mäso plnené chorizo klobásou a varenými vajcami. Tamales sú vyrobené z kukuričnej múky. Plnené bravčovým mäsom sú varené v slanej vode a podávané na mnoho spôsobov. Tamales sú tradičným pokrmom, ktorý prežil koloniálne vplyvy.

Dusené mäsá a polievky sú veľmi rozšírené. Podávajú sa zvyčajne s ryžou alebo gofio (druh múky, z ktorej je pripravovaná kaša alebo chlieb). Ostrov môžeme rozdeliť na západný a východný kulinársky prúd Západný je viac ovplyvnený čínskymi a európskymi vplyvmi. Viac sa tu využíva ryža a múka. Rozšírené sú tu aj omelety.

Picadilly à la Habanero je mleté hovädzie mäso s alcaparrado, podávané s ryžou a fazuľou a vyprážanými banánmi. Ninos envueltos je hovädzie plnené alcaparrado v korenisté omáčke. Alcaparrado je zmes hrozienok s olivami a kaparami, jedlám dodáva sladko-kyslú chuť. Využíva sa do omáčok alebo ako plnka do mäsa.

V Havane sú obľúbené Pastelitos z lístkového cesta plnené ovocím alebo hovädzím mäsom vyprážané v strúhanke. Podobným jedlom je tiež Papas rellenas (smažené zemiakové guľky plnené mletým hovädzím mäsom). Obľúbené je tu kura s ryžou známe aj na spôsob paella a mäsový koláč empanada.

Ryby sú využívané hlavne v pobrežných oblastiach. Populárne rybie recepty sú Enchilada (krevety, ryby, kraby alebo homára v omáčke, ktorá napriek názvu, neobsahuje chilli), a Á la vizcaíno, čo je paradajková omáčka na báze baskického pôvodu použitého na varenie solenej tresky.

Východná kuchňa je ovplyvnená najmä africkou a karibskou kuchyňou. Congri sa varí z červenej fazule a ryže. Mofongo je zvyčajne z vyprážaných zelených banánov, ktoré sú rozmixované dohromady, s bujónom, cesnakom a olivovým olejom a oškvarkami alebo kúskami slaniny .

Typické kubánske sendviče

Sendviče sú populárnym jedlom, ktoré má pôvod medzi pracovníkmi tabakového priemyslu, kedysi otvoreného medzi Kubou a Floridou. Sendvič je založený na kubánskom chlebe, do ktorého patrí pečené bravčové mäso, tenké plátky šunky Serrano, švajčiarsky syr, uhorky a žltá horčica. V dôsledku vplyvu talianskych prisťahovalcov je tradičnou vrstvou aj janovská saláma. Dostanete ich aj pod názvom „Plancha“, kedy sú ohrievané a stlačené ako panini. Medianoche je veľmi podobný. Rozdielom je, že šunka býva vynechaná a chlieb je nahradený vaječným bochníkom. Je obľúbeným nočným občerstvením v nočných kluboch v Havane. Pán con lechón je tradičný lisovaný sendvič z kubánskeho chleba, bravčovej pečienky, cibule, a mojita. Ďalšie sendvič na Kube je „Elena Ruz". Je pripravený z bieleho alebo kubánskeho chleba, s vrstvou tvarohu na jednom plátku, vrstvou jahodového džemu druhom a tenkých plátkov morčacích pŕs medzi nimi.

Frita sa stala populárnou na Kube v roku 1930.

Khmérska kuchyňa

Khnmérska kuchyňa je vždy súčasťou vášho celkového zážitku pri návšteve krajiny. Typické khmérske jedlo by pozostáva z polievky, šalátu, hlavného rybieho jedla, zeleniny a ryže. V khmérskej strave zohrávajú veľkú úlohu ryža a sladkovodné ryby kvôli množstvu oboch. Kambodža má 2 hlavné zdroje prírodnej sladkej vody, rieku Mekong a Tonle Sap, obrovské jazero spojené s Mekongom.

Jednou z kľúčových zložiek khmérskej kuchyne je kari, ktoré sa zvyčajne pripravuje z korenia, ako sú kardamóm, klinčeky, škorica, koriander a kurkuma. Amok je národné jedlo, vyrába sa z rýb, kokosového mlieka a kari pasty. Základom kambodžskej kuchyne sú čerstvé bylinky a koreniny, ktoré dodávajú jedlám charakteristickú chuť a vôňu.

Lok Lak je tradičné khmérske jedlo, čo sú v podstate smažené plátky hovädzieho (alebo bravčového) v svetlohnedej omáčke a podávané s ryžou a/alebo zeleným šalátom a paprikovou omáčkou. Väčšina reštaurácií v celom kraji ponúka toto jedlo, ale chute sa líšia v závislosti od kuchárov a regiónov.

tags: #zabie #stehienka #recept

Populárne príspevky:

• Recept na plnené zemiaky
• Recept na čistiaci prostriedok na koberce
• Riziká spojené s dlhotrvajúcim pečivom
• Sladká pravda o javorovom sirupe
• Ako upiecť bravčový bôčik na panvici