Ako Vypestovať Najväčšiu Tekvicu vo Vašej Záhrade

Tekvice patria k symbolom jesene. Pre niekoho sú len chutnou surovinou do polievok a koláčov, pre iných dekoráciou. No skúsení záhradníci vedia, že z obyčajnej rastliny sa môže stať skutočná ozdoba záhrady - ak plody dorastú do XXL rozmerov. Ako na to?

Tekvica je symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Milujú ich deti aj dospelí. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.

Priblížime si, ako ich správne pestovať a aké majú nároky na stanovište. Ak chcete vypestovať čo najväčšiu tekvicu, dôležitá je tiež starostlivosť. Tekvica je skvelou plodinou pre záhradu, a či už ju pestujete pre kulinárske účely alebo na dekoráciu, s týmito tipmi dosiahnete bohatú a zdravú úrodu.

V obci Rakovnica pestovanie tekvíc má dlhoročnú tradíciu. Rekordná tekvica sa urodila pánovi Karolovi Kováčovi na jeho pozemku. V tomto roku najväčšia tekvica dosiahla hmotnosť 54 kg. Mala nasledujúce rozmery: výška 62 cm, šírka 60 cm, obvod 193 cm.

Výber Odrody Tekvice

Každý záhradník vie, že odroda rozhoduje o konečnom úspechu.

• Atlantic Giant - legenda medzi obrami, z ktorej pochádza aj svetový rekord.
• Big Max - dostupnejšia odroda, ktorej plody vážia bežne 15-50 kg.
• Rouge vif d’Etampes - známa aj ako francúzska tekvica Popoluškinho koča. Je výrazne červenooranžová, plochá a rebrovaná.

Azda najznámejším druhom tekvice je tekvica obrovská, alebo inak veľkoplodá. Naraziť môžete na jej viaceré odrody, napríklad Goliáš alebo Tom Fox. Najmenšie kusy dorastajú do veľkosti futbalovej lopty a najväčšie plody dosahujú hmotnosť až 400 kilogramov. Tekvica obrovská sa s obľubou využíva najmä na vyrezávanie a ako dekorácia. Jej dužina je však vynikajúca na prípravu polievok, omáčok a prívarkov. Dokonca si ju môžete aj upiecť, podobne ako hokkaido. Jej semená, ktorých obsahuje naozaj veľa, sú vynikajúce na ďalšie spracovanie.

Sýto oranžová tekvica hokkaido s viac-menej okrúhlym tvarom si za posledných pár rokov získala veľkú obľubu. Ide vlastne o odrodu vyšľachtenú z tekvice obrovskej. Má sladkastú chuť a praktickú veľkosť. Veľkou výhodou je to, že ju nie je potrebné pred varením šúpať. Jej šupka tepelnou úpravou pekne zmäkne a je veľmi chutná a výživná. Hokkaido tekvica je bohatá na vitamíny a minerálne látky a svojimi vlastnosťami sa hodí do rôznych jedál. Pripraviť si z nej môžete krémovú polievku, chutnú prílohu alebo sladký koláč s tekvicovo-pudingovým pyré.

Svoj názov si maslová tekvica vyslúžila vďaka jemnej sladkastej dužine, ktorá konzistenciou pripomína avokádo. Je charakteristická svojím tvarom pripomínajúcim hrušku a krémovou až zelenkavou šupkou. Maslová tekvica obsahuje len veľmi málo semien a veľa dužiny bez typických tuhých vlákien. Vďaka tomu je veľmi vhodná na varenie aj pečenie. Pripraviť si z nej môžete tekvicový prívarok, plnku, omáčku, lahodné pyré či sladký koláč.

Cenu o tekvicu s najzvláštnejším tvarom by rozhodne vyhral patizón. Svojím výzorom pripomína lietajúci tanier s vlnkový okrajom. Kedysi by ste ho našli len v charakteristickej bielej farbe, no dnes už narazíte aj na oranžové, zelené či fialové plody. Patizón môžete v kuchyni použiť v podstate na akékoľvek jedlo pripravované z tekvíc. Najobľúbenejší je vyprážaný v trojobale alebo cestíčku. Je z neho aj vynikajúca tekvicová polievka alebo tekvicová omáčka.

Cuketu na pultoch v obchodoch či na záhradách nájdete už počas leta. Je typická svojím tvarom, ktorý pripomína uhorku. Mladé plody môžete konzumovať celé aj so šupkou, v ktorej sa nachádza najviac vitamínov. Mladšie kusy majú len veľmi jemné semiačka, ktoré pred varením nemusíte odstraňovať. Staršie plody však majú o niečo väčšie semienka, ktoré je potrebné pred spracovaním vydlabať. Cuketa je vynikajúca pripravená na rôzne spôsoby. Môžete si ju ugrilovať alebo udusiť nakrájanú na kocky spolu so šupkou. Vyskúšať vám odporúčame plnenú pečenú cuketu, plnku môžete zvoliť podľa svojej chuti. Rovnako sa hodí na prípravu krémovej polievky alebo do cesta sladkých koláčov.

Tekvica (Cucurbita) je populárna zelenina, ktorá sa pestuje nielen pre svoju výbornú chuť, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesene. Tekvica je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z nej robí zdravý doplnok do jedálnička. Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou.

Medzi najznámejšie druhy tekvíc patria:

• Tekvica Hokkaido - Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať.
• Muškátová tekvica (Butternut squash) - Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku.
• Obrovská tekvica - Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov.

Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh.

Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Prípadne sa menšie odrody môžu pestovať vo veľkých kvetináčoch.

Výsev a Výsadba Tekvice

Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť.

Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov.

Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Sadenice pravidelne zalievajte a chráňte ich pred slimákmi a ulitníkmi, najmä vo vlhkých podmienkach.

Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy.

Pred výsadbou je ideálne obohatiť pôdu kompostom alebo maštaľným hnojom. Záhradníci radi pridávajú aj suché lístie, ktoré zlepší štruktúru pôdy. Semená sa sejú už v apríli pod fóliou. Zaujímavý trik záhradníkov je zaštipovanie hlavnej stonky, aby rastlina pustila viac bočných výhonkov.

Príprava pôdy a pestovanie: Do pôdy nie je potrebné veľmi zasahovať. Stačí ju zbaviť burín a iných konkurenčných rastlín, prekypriť a zapraviť kompost. Ako prvé sa vysievajú semená kukurice do stredu kruhového záhona na vzdialenosť asi 0,15 m do hĺbky asi 0,05 m. Najlepšie ich do pôdy zatlačíte rukou. V malej záhrade vám postačí 6 až 8 semien. Po sejbe dobre plochu zalejte. Keď kukurica dosiahne výšku asi 0,5 m, nahrňte k nej pôdu do polovice jej výšky. Zapustí korene a bude odolnejšia proti vetru. Následne vysejte do kruhu okolo kukurice fazuľu vo vzdialenosti 0,15 m od nej, do hĺbky približne 0,03 m. Tiež ju zatlačte prstom a zalejte. Už po týždni by sa mali objaviť klíčne listy. Týždeň po fazuli vysejte aj tekvicu, opäť do kruhu a vo vzdialenosti 0,15 m od fazule. Povrch pôdy jemne utlačte a zalejte. Počas vegetácie stačí pravidelne zalievať, hlavne v bezzrážkovom období.

Starostlivosť o Tekvice

Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu.

Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri. Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť.

Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.

Polievanie musí byť pravidelné, ale nie nadmerné. Voda patrí ku koreňom, nie na listy - tým sa predchádza chorobám. Na hnojenie sú najlepšie prírodné posily - žihľavová či kostrcová jíchá, kávová usadenina alebo drevný popol.

Zrezaním nadbytočných výhonkov teda nielen, že zmenšíte listovú plochu, zároveň uberiete z počtu kvetov, vďaka čomu sa rastlina viac sústredí na vyživovanie tých, ktoré už nasadila a nie na kvitnutie. Veď si len všimnite, aké veľké množstvo kvetov, z ktorých v konečnom dôsledku nevzniknú plody, vedia niektoré odrody tekvíc vytvoriť. V podstate ide o zbytočnú námahu.

Najlepšie je výhonok odrezať za druhým až tretím listom, čo vyrastá za posledným plodom, ktorý chcete na rastline (na danom výhonku) nechať.

Tekviciam totiž naozaj vadia tri veci - chladné počasie, málo vody a pôda chudobná na živiny.

Tri sestry

Nie, nemáme na mysli tri sestry v ľudskej podobe, ale tri rastlinné druhy. Tento spôsob pestovania hlavných plodín praktizovali Mayovia. Vtesnali plodiny na malú plochu, ale s veľkým úžitkom. Nikdy nepestovali monokultúru.

Patrí sem kukurica, popínavá fazuľa a tekvica. Princíp je veľmi jednoduchý. Tieto tri druhy dorastajú do rôznej výšky, takže si prakticky neuberajú množstvo slnečných lúčov. Podľa vzájomných vzťahov medzi rastlinami sa k sebe hodia, prípadne sa neovplyvňujú vôbec. Najstaršou sestrou v tomto ponímaní je kukurica, ktorá stojí v strede kruhového záhona ako najvyššia etáž. Strednou sestrou je tekvica, ktorá rastie na okraji kruhovej hriadky. Svojimi listami drží ochrannú ruku nad svojimi sestrami pred burinami a chráni aj vlahu v pôde. Nitrifikačné baktérie v koreňoch tretej ,,príbuznej’’ , fazule, vyživujú hlavne kukuricu, ktorá je jej oporou.

Zber a Skladovanie Tekvíc

Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie.

Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku. Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.

Fazuľa aj tekvica sa samozrejme zberajú postupne ako dozrievajú. Nemenej odlišná je kukurica. Obzvlášť tú musíte zberať s obozretnosťou, aby ste nepoškodili tekvicu, ktorá v našich podmienkach plodí do septembra. Zberajte jej mladé plody, sú chutnejšie a nanajvýš vhodné na konzum. Ak fazuľu nenecháte úplne dozrieť bude dlhšie kvitnúť, samozrejme bude ju treba spotrebovať. Kukurica vám bude najlepšie chutiť vtedy, keď po stlačení zrna nebude z neho vytekať biela šťava.

Záhradníci sa zhodujú: základom sú správna odroda, výživná pôda a disciplína pri starostlivosti. XXL tekvica nepríde náhodou - je výsledkom trpezlivosti a pozornosti. No odmena stojí za to.

Tabuľka: Druhy tekvíc a ich charakteristika

tags: #zahradkar #najvacsia #tekvica #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na kráľovský strúhaný koláč
• Obedové menu Michalovce: Kde sa dobre najesť?
• Vianočné ozdoby z ryžového papiera
• Inšpirácie na využitie medovníkov po Vianociach
• Plnené kapustové závitky