Pestovanie kvetín: Od osiva po tvarovanie
Pestovanie kvetín je rozsiahla téma, ktorá zahŕňa rôzne aspekty od rozmnožovania až po finálnu úpravu rastlín. V tomto článku sa pozrieme na generatívne a vegetatívne rozmnožovanie, sadenie, tvarovanie a technológiu pestovania kvetín.
Generatívne rozmnožovanie kvetín
Pri generatívnom rozmnožovaní sa rastliny rozmnožujú semenom. Generatívne rozmnožovanie sa používa vtedy, ak rastlina vytvára dostatok semien a semenáčiky si udržiavajú vlastnosti rodičov. Z jednej rastliny získame väčšie množstvo jedincov a semenami sa nerozširujú choroby. Na vysievanie sa používa kvalitné osivo, ktoré prešlo uznávacím pokračovaním.
Musí zodpovedať československej štátnej norme, dosahovať predpísanú klíčivosť, čistotu a kultivarovú pravosť. Prípravu osiva zabezpečujú podniky Sempra a Semex. Výrobou semien sa zaoberajú šľachtiteľské a rozmnožovateľské stanice i kvetinárske závody, ktoré majú s týmito podnikmi zmluvu. Semenárske porasty treba prihlásiť na uznávacie pokračovanie v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom poľnohospodárskom ústave.
Kontroluje a hodnotí sa vyrovnanosť a zdravotný stav porastu, výskyt burín a dodržanie izolačnej vzdialenosti. Pred výkupom musí prejsť aj semeno kvalitatívnymi skúškami. Kultivary kvetín sú prešľachtené, mnohé z nich vykazujú heterózny efekt, t. j. sú vyrovnané, odolné, dobre rastúce, prinášajú väčšie množstvo kvetov žiaducej veľkosti. V cenníku sa označujú ako hybridné, pri názve kultivaru je označenie F1 (Petunia hybrida ’Mládí F1').
Spôsob vysievania závisí od nárokov jednotlivých druhov kvetín na podmienky klíčenia, od veľkosti semien a od obdobia, kedy sa semeno vysieva. Skleníkové kvetiny môžeme v skleníku vysievať po celý rok. Obdobie vysievania závisí od odbytového termínu a od obdobia pestovania druhu. Niektoré druhy majú krátke obdobie klíčivosti a vysievame ich hneď po dozretí (Gerbera) . Vysievajú sa do výsevných nádob.
Záhradné kvetiny sa vysievajú najmä v prvej polovici roka. Letničky vysievame od januára do mája. Druhy s jemným semenom a dlhším vývinom sejeme skoro na jar do výsevných nádob v skleníku (Petunia) . Väčšinu letničiek vysievame do parenísk (Tagetes , Zinnia ). Nenáročné rýchlorastúce druhy (Calendula) a druhy, ktoré neznášajú presádzanie (Papaver), vysievame na stanovište.
Dvojročné rastliny vysievame od mája do júla do pareniska alebo na kryté záhony, aby sme pre ich vyklíčenie udržali rovnomernú pôdnu vlhkosť. Trvalky vysievame najmä na jar do debničiek, do parenísk alebo na výsevné záhony. Semená druhov, ktoré rýchlo strácajú klíčivosť, vysievame hneď po dozretí (Adonis) . Osivo niektorých druhov musí premrznúť, vysieva sa v jeseni a semená klíčia skoro na jar (Trollius) . Teplomilné druhy kvetín a druhy s jemnými semenami vysievame do misiek, výsevných kvetináčov alebo do debničiek a umiestňujeme ich v skleníku.
Misky a kvetináče môžu byť buď z pálenej hliny, alebo z plastu. Debničky bývajú drevené alebo z plastov. Pred sejbou ich musíme dezinfikovať. Výsevný substrát je ľahký, kyprý, s nižším obsahom živín. Používa sa jemná rašelinová drvina alebo ľahká zemina s vyšším podielom rašeliny a piesku. Najlepšie sa dezinfikuje preparením. Semeno sa vysieva naširoko, väčšie semená a semená s dlhším obdobím klíčenia sa sejú do riadkov jednotlivo a často podľa šablóny. Podľa toho, či semená klíčia v tme alebo na svetle, ich zasýpame alebo ich zľahka pritlačíme. Aby sa udržala rovnomerná vlhkosť, výsev spočiatku zakrývame sklom alebo papierom. Výsevy jemne rosíme alebo zavlažujeme podmokom. Výsevné záhony sa môžu zakryť porofóliou. Vzácne drahý kvetín vyžadujú pre sejbu osobitné podmienky.
Semená orchideí vysievame na umelé pôdy, ako je agar doplnený živinami. Výsevné nádoby sú z laboratórneho skla. Výsev i semenáčiky udržiavame v sterilných podmienkach. Broméliovité kvetiny vysievame na sterilnú rašelinu alebo na vlhký filtračný papier v sklených miskách. Výtrusy papraďorastov vysievame na agar alebo na zmes ílu,a rašeliny. Po vytvorení prvých lístkov semenáčiky z výsevných nádob rozsadíme. Získajú tak viac priestoru, svetla, výživnejší substrát a podporí sa rast koreňov. Semenáčiky rozsádzame do debničiek alebo do parenísk.
Vegetatívne rozmnožovanie kvetín
Pri vegetatívnom spôsobe rozmnožovania vzniká nová rastlina z oddelenej časti materskej rastliny. Vegetatívne rozmnožujeme tie kvetiny, ktoré u nás nevytvárajú semená, vypestovanie zo semena by bolo zdĺhavé alebo semenáčiky nemajú vlastnosti rodičov (panašované rastliny). Pre úspešné rozmnožovanie je dôležitý výber materskej rastliny. Musí byť silná, dobre vyvinutá a mať nezmenené znaky kultivaru. Jej zdravotný stav sa pravidelne sleduje laboratórnymi testami.
Najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je delenie. Používa sa pri trsovito rastúcich rastlinách (trvalky, niektoré črepníkové rastliny). Podzemky s púčikmi vytvára napr. konvalinka. Mladé rastliny na poplazoch vytvára napr. Chlorophytum, Nephrolepis a niektoré trvalky (zbehovec). Opadavé púčiky - viviparia sú na okrajoch čepele listov tučnolistovitých kvetín (Bryophyllum) alebo papraďovitých rastlín (Polystichum).
Cibuľové kvetiny vytvárajú dcérske cibule (tulipán). Pri hyacintoch treba ich tvorbu podporiť narezaním vegetačného vrchola na podcibulí. Niektoré druhy ľalií vytvárajú rozmnožovacie cibuľky v pazuchách listov (Lilium bulbiferum). Hľuznatým kvetinám narastajú dcérske hľúzky (Gladiolus, Freesia).
Schopnosť kvetín vytvárať chýbajúce orgány sa využíva pri rozmnožovaní odrezkami. Podľa toho, z ktorej časti rastliny odrezok získavame, rozlišujeme stonkové, listové a koreňové odrezky. Stonkové odrezky môžu byť vrcholové, ktoré sa odoberajú z vyzretej, vrcholovej časti stonky s niekoľkými listami. Takto sa rozmnožuj ú najmä skleníkové rastliny (Hedera, Pelargonium), letničky (Šalvia, Pilea) a trvalky (Phlox, Iberis). Používajú sa aj stonkové odrezky s jedným alebo s viacerými listami (Ficus, Cissus). Bezlisté kmienikové odrezky sa používajú pri rastlinách s hrubšou stonkou (Monstera).
Listové odrezky upravujeme z listovej čepele s časťou stopky (Saintpaulia, Peperomia) alebo len z časti čepele (Begónia rex, Sansevieria). Mladé rastlinky sa vyvíjajú z adventívnych púčikov. Koreňovými odrezkami rozmnožujeme niektoré trvalky (Anemone, Yucca). Odrezky sa z materskej rastliny odrezávajú, strihajú alebo odlamujú. Väčšinou sa ďalej neupravujú, len veľké listy stáčame alebo skracujeme (Ficus). Odrezky sa zakoreňujú na rozmnožovateľských záhonoch.
Rozhodujúcimi činiteľmi sú teplota a vlhkosť vzduchu. Teplota substrátu má dosahovať 20 - 25 °C, teplota vzduchu je o niečo nižšia. Vysokú vzdušnú vlhkosť dosahujeme pomocou zahmľovacích dýz, ktorých činnosť môžeme usmerňovať automaticky alebo stoly v rozmnožovni zakryjeme fóliou. Substrát má byť vzdušný a sterilný. Je zmesou rašeliny, riečneho piesku alebo perlitu či polystyrénu, niekedy iba samotný perlit. Odrezky väčších kvetín (Ficus, Dracaena) zapichujeme priamo do malých kvetináčikov. Odrezky druhov, ktoré sa rýchlo zakoreňujú, zapichujeme priamo do predajných kvetináčov s pestovateľským substrátom (Hedera, Scindapsus).
Na podporenie tvorby kalusu a náhradných koreňov používame rastové stimulátory. Aplikujú sa vo forme roztokov alebo práškov, napr. práškový stimulátor ASľ Pri neskorom jarnom a letnom rozmnožovaní môžeme odrezky zakoreňovať priamo v parenisku (trvalky, Pelargonium).
V kvetinárstve zriedkavejšie používame vrúbľovanie a potápanie. Vrúbľujeme niektoré kaktusy, kmienikové rododendrony, z trvaliek plnokveté kultivary Gypsophilla. Potápaním rozmnožujeme niektoré druhy trvácich klinčekov.
V špecializovaných podnikoch používajú na rozmnožovanie kvetín aj pletivové kultúry. Oddelené rastlinné bunky sa pestujú laboratórne v živnom médiu za sterilných podmienok. Ich rozmnožovanie, rast a diferenciácia sa usmerňuje pomocou rastových látok. Z delivého pletiva rastových vrcholov sa uskutočňuje meristémové rozmnožovanie. Tak sa získajú zdravé materské rastliny nenapadnuté vírusmi (Dianthus, Pelargonium) alebo veľký počet mladých rastlín (napr. orchidey). Podobný spôsob rozmnožovania je kalusovou metódou, pri ktorej vznikajú nové jedince z hojivého pletiva, napr. na oddelenej časti stopky - Anthurium.
Sadenie, vysádzanie, črepníkovanie, presádzanie
Sadenie je premiestnenie rastliny na nové stanovište. Rastlina získa väčší priestor, viac vzduchu, svetla a substrát bohatší na živiny. Rastlina si musí zvyknúť na nové podmienky, niekedy sa môže presádzaním narušiť koreňový bal. Preto kvetinu vopred zalejeme, aby mala v pletivách zásobu vody a lepšie udržala kvetinový bal. Po presadení ju spočiatku tienime, rosíme a opatrne zalievame.
Odrezky z rozmnožovne a niekedy aj semenáčiky sadíme do malých kvetináčov s priemerom 50 - 70 mm, do rašelinových alebo rašelinovocelulózových kvetináčikov Jiŕfy-Pot, do mriežkových kvetináčikov z plastov, do paletových zakoreňovačov z plastov alebo do papierových paliet Paperpot.
Vysádzanie je sadenie predpestovaných kvetín na trvalé stanovište. Kvetiny vysádzame pomocou vysadzovacieho kolíka alebo vysadzovacej lopatky. Opatrne ich vyberieme z pôdy, aby sa nenarušil koreňový bal a vysadíme na určené miesto. Podobne ich vyberáme z kvetináčov. Výhodou rašelinových, mriežkových a papierových kvetináčov je, že rastliny môžeme vysádzať spolu s nimi.
Kvetiny vysádzame na stanovište podľa účelu, na ktorý ich pestujeme. Na záhradných a skleníkových záhonoch pestujeme najmä kvetiny na rezanie, ktoré vysádzame do riadkov, v trojspone, niekedy v štvorspone. Vzdialenosť jednotlivých rastlín od seba závisí od ich vzrastu alebo účelu pestovania (napr. chryzantémy pestované na jeden výhonok alebo na viac výhonkov). Spon záhradných kvetín závisí aj od typu mechanizačných prostriedkov, ktoré sa používajú počas pestovania. Niektoré kvetiny na semeno pestujeme vo väčšom spone.
Skleníkové črepníkové kvetiny pestujeme v črepníkoch z pálenej hliny alebo v kvetináčoch z plastov. Črepníky z pálenej hliny musíme pred použitím nechať nasiaknuť vodou. Sú pórovité, takže koreňový bal je cez ich stenu v styku s okolím. Ak sú zapustené v substráte, prijímajú z neho vlahu a koreňový bal je rovnomerne vlhký. Ak stoja voľne na stoloch, celý povrch i s korienkami vysýcha. Kvetináče z plastov neumožňujú styk koreňového balu s okolím. Zálievku musíme preto prispôsobiť použitému druhu kvetináča. Pre hvdropóniu sa používajú dvojité kvetináče. Vo vnútornej časti je vložka na zachytenie rastliny, vonkajšia časť obsahuje živný roztok. Povrch vonkajšej nádoby býva ozdobný. Veľké dekoračné rastliny pestujeme v drevených nádobách (Nerium oleander) alebo v nádobách z plastov.
Mladé rastliny, ktoré pestujeme v kvetináčoch, raz až dva razy do roka presádzame do kvetináča, ktorý má priemer väčší o 20-30 mm. Zapustíme ich do rašeliny na skleníkovom záhone. Dopestované rastliny a tie, ktoré začínajú kvitnúť, kladieme voľne na stoly. V závislosti od rastu a nárokov jednotlivých druhov ich včas rozostavujeme. Pestovanie črepníkových kvetín je náročné na ručnú prácu. Pri intenzívnom pestovaní niektorých druhov ich vysádzame priamo do kvetináča, v ktorom môžeme rastliny predávať (Cyclamen). Dospelé rastliny presádzame raz za 2 - 3 roky. Najvhodnejším obdobím je skorá jar. Pri presádzaní odstránime časť staršej zeminy a staré prehustené korene skrátime hladkým rezom.
Strojové vysádzanie kvetín
Črepníkovacie stroje sú dvojakého typu, a to vertikálne a horizontálne. Pri vertikálnom type stroja sa do kvetináča najskôr uložia rastliny a k nim sa prisypáva zemina, takže korene rastliny sa neohýbajú. Pri horizontálnom type stroja sa do naplnených kvetináčov vyvŕtajú rotačným člnkom jamky, do ktorých sa vysádzajú rastliny. Horizontálny typ stroja je vhodný na vysádzanie rastlín s pravidelným koreňovým balom. Črepníkovacie stroje sú výkonné a môžu sa využiť vo velkovýrobných podmienkach, kde sa pestujú veľké množstvá rastlín jedného druhu. Pri obsluhe musia pracovníci dodržiavať príslušné bezpečnostné predpisy.
Tvarovanie kvetín
Zaštipovaním skracujeme, odstraňujeme mäkšie bylinné časti výhonkov, najmä rastových vrcholov a tým podporujeme vytváranie bočných výhonkov. Pri krovité rastúcich rastlinách získame zaštipovaním pravidelný tvar (Rhododendron, Myrtus). Zaštipovaním oddialime aj kvitnutie (Dendranthema). Termín zaštipovania závisí od ročného obdobia (najlepšie na jar) a od plánovaného termínu kvitnutia. Zaštipujeme ručne, nožom alebo nožnicami, prípadne aj strojmi.
Vyštipovanie znamená odstránenie bočných výhonkov alebo púčikov. Týmto podporujeme vývin terminálneho púčika (Dendranthema) a intenzívny rast hlavnej stonky. Zrezávanie je odstraňovanie väčšej časti stonky až po dolné púčiky. Zrezávaním uskutočňujeme opravný rez alebo zmladenie rastliny.
Použitie morforegulačných látok
Na ušetrenie náročnej ručnej práce pri tvarovaní kvetín sa rozpracúvajú metodiky využitia látok, ktoré ovplyvňujú rast, tvar a vývin rastlín (morforegulačné látky). Zvyčajne sa používajú rastové regulátory retardačného (zabrzďujúceho) charakteru. Po ich použití má rastlina nízky vzrast, krátke internódiá a hustejšie olistenie. Listy bývajú sýtejšie sfarbené. Retardačné látky neovplyvňujú kvitnutie. Zlepšujú tvar bujne rastúcich rastlín (Hibiscus, semenáče Pelargonium). Niektoré vysoké rastliny možno pomocou retardačných látok pestovať ako črepníkové rastliny, napr. dekoračné chryzantémy. Rastlinám sa aplikujú najmä vo forme postreku, ďalej ako zálievka alebo sa primiešavajú do pôdy. Retardéry treba používať podľa vhodnosti pre určitý druh kvetiny v správnom termíne a presnej koncentrácii. U nás sa vyrába prípravok Retacel, na trhu dostať aj ďalšie prípravky dovážané zo zahraničia (Alar 85, B-Nine a i.).
Náhrada zaštipovania a vyštipovania používaním chemických látok sa zakladá na tom, že metylestery niektorých mastných kyselín rozrušujú delivé pletivá vegetačných vrcholov. Ich účinnosť závisí od vyrovnanosti pestovaného porastu, ináč vegetačné vrcholy nerovnomerne odumierajú a vtedy treba rastliny dotvarovať ručne. U nás používame prípravok Atrinal ako náhradu zaštipovania rododendronov.
Technológia pestovania kvetín
Termoperiodicky citlivé rastliny potrebujú pre založenie kvetov obdobie nižších teplôt, než je pestovateľské optimum. Napr. semenáčikom Anthurium scherzerianum sa vo veku 14 mesiacov na 6 týždňov zníži teplota na 15 - 17 °C a o štyri mesiace rozkvitnú. Cinerárie musia mať 4 mesiace po sejbe zníženú teplotu na 8 - 10 °C až na 2 mesiace, aby bohato kvitli. Pri niektorých rastlinách bývajú fotoperiodické a termoperiodické reakcie spojené. Napr. vianočný kaktus vyžaduje na založenie kvetov krátky deň trvajúci 9 hodín a zníženie teploty na 12 - 15 °C.
Vplyv chemických látok na indukciu kvetov
Kvetnú indukciu podporujú aj chemické látky. Táto skutočnosť sa využíva pri broméliovitých rastlinách, pre ktoré je účinnou látkou na založenie kvetov etylén. Buď sa uvoľňuje z prípravkov, ktorými sa rastliny postrekujú (Ethrel), alebo sa nalieva do listových ružíc (BOH). Skúma sa aj využívanie rastových regulátorov na vývin kvetov (Giberelin).
Rozmnožovanie Clivia zo semien
tags: #klívia #pestovanie #zemiaky #v #záhrade
