Zemiaky: Od výživy a skladovania po kŕmenie ošípaných a starobylé osady

Zemiaky sú základnou potravinou v mnohých kuchyniach po celom svete a ponúkajú množstvo živín, ktoré podporujú celkové zdravie. Konzumácia zemiakov môže byť prospešná pre zdravie srdca, trávenie a imunitu.

Odborníci odporúčajú konzumovať približne jednu až dve porcie (okolo 150-200 gramov) denne ako súčasť vyváženej stravy. Zemiaky sú nízkokalorické a môžu byť súčasťou jedálnička pri chudnutí. Šupka zemiakov obsahuje veľa vlákniny, vitamínov a minerálov, takže ich konzumácia so šupkou je prospešná. Draslík v zemiakoch pomáha regulovať krvný tlak, zatiaľ čo vláknina prispieva k znižovaniu hladiny cholesterolu. Naopak, vyprážané zemiaky obsahujú viac kalórií a nezdravých tukov, čo môže negatívne ovplyvniť zdravie srdca a telesnú hmotnosť.

Skladovanie zemiakov

Zemiaky sú trvanlivou potravinou, no na zachovanie ich kvality je dôležité správne skladovanie. Pri správnom uskladnení zostanú zemiaky chutné a výživné aj niekoľko mesiacov.

Tu je niekoľko tipov na správne skladovanie:

  • Skladovanie na tmavom a chladnom mieste: Zemiaky skladuj na suchom, tmavom a dobre vetranom mieste s teplotou medzi 4-10 °C.
  • Neumývaj ich pred skladovaním: Neumyté zemiaky sa skladujú dlhšie, pretože vlhkosť podporuje hnilobu.
  • Zmrazovanie: Zemiaky nie sú vhodné na zmrazovanie v surovom stave - po rozmrazení menia štruktúru. Ak ich chceš zmraziť, najprv ich uvar alebo orestuj, potom zmraz.
  • Sušenie: Zemiaky je možné sušiť ako plátky, hranolky alebo nastrúhané.
  • Zaváranie: Môžeš ich zavárať predvarené v slanom náleve - ideálne na neskoršie použitie do šalátov či ako prílohu.

Zemiaky v kŕmení ošípaných

Významný podiel kŕmnej dávky ošípaných tvoria vo väčšine drobnochovov zemiaky. Skrmovať sa môžu tzv. odpadové zemiaky (drobné, nakopnuté). Na druhej strane, prasa nesmie dostať zemiak plesnivý či nahnitý.

Zemiaky skrmujeme buď varené alebo zosilážované. To znamená, že v paráku sa uvarí väčšie množstvo zemiakov, ktoré sa potom rozmliaga a uloží do igelitových vreciek alebo sudu a zamedzí sa prístup vzduchu. Takto zakonzervované zemiaky sa pred kŕmením zmiešajú s teplou vodou, pridá sa jadrové krmivo, žihľava alebo iné zelené krmivo. Pripravená „polievka“ sa môže obohatiť o práškový vitamínový doplnok. Pokiaľ sa táto zmes podáva trikrát denne, nie je nutné prasaťu pridávať žiadny iný zdroj pitnej vody. Pokiaľ má prasa prístup k vode, vyhovuje i kŕmenie dvakrát za deň.

Pridaním zemiakov do kŕmnej dávky sa znižuje spotreba jadrových krmív sprvoti na 1 kg, a výkrm končí na 2,5 kg. Tým sa celková spotreba jadra na výkrm jedného prasaťa zníži na zhruba 150 - 170 kg.

Z ďalších krmív možno podávať hygienicky bezchybné kuchynské zvyšky (neplesnivé, nehnijúce). Vyhneme sa jedlám koreneným, soleným a premasteným. Tvrdé pečivo je vhodné rozmočiť v teplej vode. Prasa má v obľube i šupky z rôzneho ovocia a zeleniny. Pri podaní jabĺk je vhodné ich rozkrájanie, inak by sa mohlo prasa udusiť. Vhodné je podávať 1 - 2 litre kozieho či kravského mlieka denne.

Pri kydaní chlievu možno prasiatko vypustiť napásť sa na vhodný pozemok. Vždy ale majte na pamäti, že je všežravec, preto odstráňte z dosahu všetky nevhodné predmety. Nie je vhodný ani spoločný výbeh s hydinou. Počas zimného obdobia je možné prasatám ponúknuť seno alebo nasušenú žihľavu.

Tabuľka: Porovnanie spotreby jadrových krmív pri výkrme ošípaných so zemiakmi a bez nich

Kŕmna dávka Spotreba jadrových krmív (sprvoti) Spotreba jadrových krmív (ku koncu výkrmu) Celková spotreba jadra na výkrm
Iba jadrové krmivá 1,2 kg 3 kg cca 250 kg
Jadrové krmivá + zemiaky 1 kg 2,5 kg cca 150 - 170 kg

Využitie vody zo zemiakov

Zvyknete vylievať vodu, v ktorej ste uvarili zemiaky? Voda zo zemiakov obsahuje draslík a stopové množstvá ďalších minerálov, ktoré podporia vitalitu a rast rastlín. Pravidelne ňou môžete polievať izbovky aj úžitkovú záhradku.

Zemiaky prirodzene obsahujú škrob a ten sa uvoľňuje do vody aj počas varenia. Skúste ju napríklad na mastný drez alebo zašpinenú kuchynskú linku. Namočte handričku do ešte teplého „vývaru“ zo zemiakov a vyčistite ňou znečistený povrch.

Voda zo zemiakov môže byť skvelou doplnkovou kúrou v pravidelnej starostlivosti o vaše vlasy. Po bežnom umytí si vlasy prepláchnite teplou zemiakovou vodou a nechajte chvíľu pôsobiť.

Vďaka obsahu draslíka pomáha zemiaková voda odvodniť organizmus, takže ju využijete aj počas detoxikačnej kúry. Taktiež je vhodná na trávenie, čo sa hodí, ak vám je ťažko po jedle.

Ako skladovať vodu zo zemiakov:

  • V chladničke. Vodu z uvarených zemiakov preceďte do uzatvárateľnej nádoby a nechajte vychladnúť.
  • V mrazničke. Nalejte zemiakovú vodu do nádobiek na ľad alebo uzatvárateľných vrecúšok a dajte zamraziť. Takto vydrží niekoľko mesiacov. V prípade potreby ju postačí rozmraziť.

Zemiaky v šupke pred varením poriadne umyte, aby bola voda pre ďalšie použitie bezpečná. Odporúčame používať najmä vodu z ošúpaných zemiakov. Šupky môžu obsahovať zvyšky pesticídov, ktoré sa počas varenia uvoľnia do vody. Ak uprednostňujete varenie v šupke, vhodnou voľbou môžu byť bio zemiaky. Ak varíte zemiaky so šupkou, dôkladne ich umyte kefkou pod tečúcou vodou. To pomôže odstrániť väčšinu nečistôt a zvyškov pesticídov. Zemiaky bez šupky sú lepšou voľbou, ak plánujete vodu z nich použiť do jedál, na pitie alebo ako kúru na vlasy.

Zemiakový šalát

K štedrej večeri v mnohých rodinách neodmysliteľne patrí zemiakový šalát.

Takzvaný žobrácky šalát bez majonézy si vyžaduje prípravu aspoň deň vopred. Zemiaky totiž potrebujú čas (minimálne 12 hodín) nasiaknuť všetok sladko-kyslý nálev, ktorým sme ich preliali. Výsledkom bude dokonalý, kyslastý šalát, ktorý vôbec nepotrebuje majonézu. Zemiakový šalát z dolniakov vynecháva napríklad tradičný hrášok. O to viac pridáva na koreňovej zelenine a okrem mrkvy v šalátiku figuruje aj petržlen a zeler. Nechýbajú kyslé uhorky, cibuľka a nakoniec majonéza a pomerne netradičná ingrediencia - sladká smotana.

Nuž a k šalátu sa dokonale hodí vysmážaný kapor, losos ši treska.

Krása kysuckých osád: Osada Valangy a zemiaky

V súčasnosti radíme Valangy medzi osady, ktoré sa vyvinuli z cholvarkov, pričom sa nejedná o ojedinelý jav. Rozvoj cholvarkov siaha až do 19. Cholvarky predstavovali sezónne poľnohospodárske stavby, pozostávajúce z obytného priestoru a časti pre dobytok, pričom uvedené priestory nebývali od seba výrazným spôsobom oddelené. Cholvarky prioritne slúžili pre ustajnenie dobytka, spracovanie mlieka, prichystanie sena a prenocovanie.

Podobne sa vo všeobecnosti o cholvarkoch zmieňuje aj profesor Rudolf Bednárik. „Bývanie, život a práca človeka na cholvarkoch vykazujú rad starobylých znakov. Informácie v tejto časti príspevku, od autorov Bednárik - Marec, sa týkajú už konkrétne súčasnej osady Valangy, respektíve jej nedávnej minulosti.

MUDr. Jozef Marec uvádza že, obyvatelia Oščadnice dodnes označujú osídlenie Valangy ako „Šopy pod Račou“ - „vaľangi“. Význam, pôvod slova „vaľangi“ autor odvodzuje z talianského „la valanga“, prípadne anglického výrazu „avalanche“ - lavína.

Dvadsaťpäť ročná Hana Liptáková z Oščadnice vypovedala o živote na šopách, ktorý sa sústreďoval na pasenie kráv a výrobky z mlieka. Dobytok sa na šopy začal zaháňať na jar, pásli i ženy, ktoré si so sebou na cholvarky brali aj menšie deti, hydinu a ošípané, v prípade, že by sa nemal kto doma o statok postarať.

Dobytok sa začínal vyháňať o 06,00 hod. a pásol sa do 12,00 hod. V uvedenom časovom okne sa využívali prevažne vzdialenejšie pasienky. Nasledovala 3 až 4 hodinová prestávka. Po oddychu bol dobytok opäť vyhnaný na pašu, páslo sa až do tmy a na bližších pasienkoch. Na pasienkoch nesmelo chýbať dostatok pitnej vody.

Polia v lokalite „Pod Račou“, predpokladané primárne sezónne osídlenie svahu Veľkej Rače, sa využívali ešte v roku 1950. Na mape zreteľne vidíme nielen túto lokalitu odlesnenú, ale aj farebná škála polí prezrádza, že sa naďalej kosili. Na viacerých poliach sa ešte sušilo seno.

Na Topografickej mape z roku 1955 sa osídlenie nazýva „Košariská pod Račou“. „Centrum“ osady tvorilo šesť objektov, z toho jeden označený ako „kůl“, situovaný mimo, bližšie k predpokladanému primárnemu osídleniu.

Sčítanie ľudu z roku 1940 uvádza dva objekty s popisnými číslami 730 a 390. Chalupu č. 390 stále užíval pán Ján Kocúrek, počas sčítania ľudu bolo v dome prítomných deväť osôb. Chalupa č. 730 patrila podľa digitalizovaného záznamu „KSTĽ“ a v čase sčítania ľudu ju užívali štyria ľudia. Pravdepodobne sa jednalo o „Klub slovenských turistov a lyžiarov“, slovenskú organizáciu turistov, ktorá fungovala v rokoch 1939 až 1949. Objekt - chata č.

Pozornosť treba venovať aj názvu „Košariská“, v rámci Kysúc nie je výnimočný, lokalít s podobným názvom nájdeme viacero. Košariská sú odvodené od pojmu, lepšie povedané činnosti, ktorou bolo „košarovanie“. Jednoducho o spôsob chovu hospodárskych zvierat (ovce, hovädzí dobytok). Hospodárske zvieratá sa držali v prenosných ohradách, košiaroch, tie sa pravidelne presúvali po pasienkoch. Vďaka tejto činnosti dochádzalo k efektívnemu a zároveň organickému zúrodneniu (hnojeniu) pasienkov.

Predpestovanie zemiakov.

Poniektoré objekty na Valangoch sú postavené bez predošlých stavebných skúseností, stavby nejavia známky remeselnej zručnosti, akoby sa niekto snažil stavať za pomoci predstavivosti, bez odkazu na tradičné postupy, uvádza MUDr. Jozef Marec. Veď nakoniec Valangy obyvatelia z osady Lalikovci „šopami“ nazývali, uvádza vo svojej publikácii „Drevený život, kamenný chlieb“ MUDr. Jozef Marec. Ten na základe informácií, získaných od miestnych obyvateľov tvrdí, že objekty v osade Valangy postavili a užívali ľudia z Oščadnice.

Profesor Bednárik uvádza, že cholvarky pod Veľkou Račou patrili práve osade Haladejovci, prípadne Závozy. Obe lokality patria obci Oščadnica. Taktiež spomína veľký hospodársky objekt, trojšopu, patriacu Ignácovi Haladejovi, Márii Mosorovej a Jurajovi Guľasovi.

Na súčasnej katastrálnej hranici medzi obcami Oščadnica a Klubina sa podarilo v roku 2025 v lokalite „Pod Račou“ nájsť kameň, ktorý sotva trčí zo zeme. Pri bližšej obhliadke sme zistili, že na kameni je vytesané písmeno „K“. Napriek tomu si myslíme, že sa jedná o takzvaný „KF“ kameň. V preklade z maďarského jazyka "kataszteri felmérés" - „katastrálne zameriavanie". Tento mlčiaci kamenný svedok je dôkazom dávneho rozdelenia územia Klubina - Oščadnica. Je dôkazom odtrhnutia Valangov a Veľkej Rače od obce Oščadnica.

tags: #žalúdok #stavba #zo #zemiakov

Populárne príspevky: