Daňové priznanie zamestnanca v zahraničí: Povinnosti a postupy

Pracovali ste počas roka 2025 za hranicami Slovenska? Potom aj vám prebehnú hlavou otázky ako - musím si podať daňové priznanie na Slovensku? A ak áno, mám podať len nulové daňové priznanie? Kde mám v daňovom priznaní uviesť príjmy zo zahraničia?

Všeobecným presvedčením je, že ak má daňovník len zahraničné príjmy, nemusí si podávať daňové priznanie na Slovensku. Opak je však pravdou. To, že si ako fyzická osoba podáte daňové priznanie v zahraničí, neznamená, že nemusíte podávať to slovenské.

Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku má každý daňový rezident Slovenskej republiky, ktorého celkový celosvetový zdaniteľný príjem bol v roku 2025 vyšší ako 2 876,90 eur. Dvojitého zdanenia sa báť nemusíte.

Aktualizácia 03.02.2026: Podal/a som zahraničné daňové priznanie. Musím aj to slovenské? Áno. Ale odporúčame vám prečítať celý článok.

Kto je to daňový rezident?

Daňový rezident SR je podľa zákona § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba, ktorá:

  • má na území SR trvalý pobyt,
  • alebo má na území SR bydlisko (t. j. ak má možnosť dlhodobého ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, napr. podnájom),
  • alebo sa na území SR obvykle zdržiava (to znamená, že sa zdržiava viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku).

Ak ste v roku 2025 dosiahli celosvetové príjmy (teda z akejkoľvek krajiny na svete) vyššie ako 2 876,90 €, máte povinnosť podať slovenské daňové priznanie. Ide o riadne slovenské daňové priznanie, nie o nulové daňové priznanie. Nulovým môžeme označiť jedine to daňové priznanie, v ktorom nepriznávame žiaden zdaniteľný príjem (ide napríklad o matky, ktoré celý rok poberali len materské).

Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura.

Ak rezident SR poberal v roku 2025 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr. z podnikania), použije typ B.

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026.

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov, môže správca dane na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace. Ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, správca dane na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov predĺži lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov.

Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t.j. do 31.03.2026.

Bežný a záväzný termín na podanie daňového priznania na Slovensku je 31. marec. Ak pracujete v zahraničí a máte príjmy zo zahraničia, máte možnosť požiadať o predĺženie lehoty až o šesť mesiacov, teda až do 30. septembra.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je však potrebné do konca marca oznámiť daňovému úradu. Povinnosťou týchto daňovníkov je potom v tomto daňovom priznaní uviesť príjmy zo zdrojov v zahraničí, v opačnom prípade im daňový úrad uloží pokutu vo výške od 60 do 3 000 eur.

Nie je vám celkom jasné, prečo si musíte pred podaním nemeckého daňového priznania podať aj riadne slovenské daňové priznanie? Vysvetlíme vám, prečo je to tak a čo hovorí slovenská legislatíva.

Povinnou prílohou nemeckého daňového priznania je totiž tzv. potvrdenie EU/EWR. Tento formulár potvrdzuje príslušný slovenský daňový úrad, ktorý na ňom potvrdzuje výšku príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu v štáte bydliska, resp. boli dosiahnuté daňovníkom mimo Nemecka. Formuláre však slovenský daňový úrad potvrdí len na základe podaného slovenského daňového priznania.

Ako postupovať pri spracovaní daňového priznania so zahraničným príjmom

Ak mal daňovník počas roka len príjmy zo zamestnania, je potrebné, aby si najprv od všetkých zamestnávateľov, u ktorých pracoval, vyžiadal potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za celý daňový rok. Vo vybraných krajinách ide o tieto dokumenty:

  • Rakúsko - Lohnzettel
  • Nemecko - Ausdruck der elektronischen Lohnsteuerbescheinigung
  • Holandsko - Jaaropgaaf
  • Česko - Potvrzení o zdanitelných příjmech

Ak daňovník získa všetky potrebné podklady, môže začať vypĺňať daňové priznanie typu A. Pre daňovníkov so zahraničným príjmom sú najdôležitejšou časťou daňového priznania riadky vyňatia príjmu, v ktorých uvádzajú základy dane k príjmom zo zahraničia alebo zápočtu dane zaplatenej v zahraničí.

Vyplnenie daňového priznania so zahraničnými príjmami je jednoduché s online aplikáciou mojedane.sk, ktorá vás prevedie celým procesom vďaka zrozumiteľným inštrukciám. S online aplikáciou na webe mojedane.sk to máte hotové do 10 minút. V 95% prípadoch postačí aplikácia Mojedane.sk. Veľa ľudí má z vypĺňania daňového priznania obavy, predovšetkým z nesprávne uvedených údajov a prepočtov. Ideálnym riešením, aj keď nie ste v zahraničí, je online daňové priznanie.

Vyňatie príjmov v papierovom priznaní

V krajinách, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu o vyňatí príjmov, zamestnanec v riadku vyňatia príjmov uvedie výšku príjmov zo zahraničia len informatívne a nebude ich na Slovensku zdaňovať.

Ako postupovať pri zápočte dane

Pri metóde zápočtu dane je to trochu komplikovanejšie. Daňovník v riadku zápočtu dane uvedie výšku príjmov zo zahraničia. Pozor, uvádza sa základ dane, nie hrubý príjem. V ďalšom riadku sa uvádza daň zaplatená v zahraničí z príjmov v predchádzajúcom riadku.

Nie v každom štáte je však výška zdanenia rovnaká. Tu platí, že ak je výška zdanenia v zahraničí nižšia ako na Slovensku, je daňovník povinný doplatiť v SR rozdiel. V prípade, že zaplatená daň je vyššia, daňový úrad daňovníkovi tento preplatok nevráti, pretože táto daň neplynula do štátneho rozpočtu na Slovensku.

Pri metóde zápočtu dane je potrebné, aby daňovník preukázal, že dane boli zaplatené v zahraničí.

Dobrou správou je, že daňovník môže použiť metódu vyňatia príjmov, aj keď má Slovensko s daným štátom uzatvorenú dohodu o použití metódy zápočtu, ak je pre neho tento spôsob výhodnejší.

S nasledujúcimi krajinami má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a pri príjmoch z nich používa metódu zápočtu dane:

  • Belgicko
  • Bulharsko
  • Česká republika
  • Fínsko
  • Írsko
  • Island
  • Litva
  • Lotyšsko
  • Maďarsko
  • Malta
  • Poľsko
  • Portugalsko
  • Rumunsko
  • Slovinsko
  • Švajčiarsko
  • a iné

Rozdiel medzi príjmom zo zahraničia a príjmom zo zdrojov v zahraničí

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjmy zo zdrojov v zahraničí definované nie sú. V tejto súvislosti však Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo niekoľko informačných materiálov, ktoré príjmy zo zdrojov v zahraničí bližšie vysvetľujú.

Pri posudzovaní zdroja príjmov je potrebné postupovať odlišne v závislosti od toho, či ide o príjmy z činnosti (tzv. aktívne príjmy) alebo o príjmy z nakladania s majetkom (tzv. pasívne príjmy).

  • Aktívne príjmy (napríklad príjmy zo zamestnania, príjmy zo živnosti, príjmy športovcov, príjmy umelcov a podobných príjmov z činnosti): Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov je územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí sú tak v prípade aktívnych príjmov príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí.
  • Pasívne príjmy (napríklad príjmy z prenájmu, úrokov z úverov, príjmov z predaja cenných papierov a podobných príjmov z nakladania s majetkom): Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov je rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca. Ako príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí tak budú v prípade pasívnych príjmov klasifikované príjmy, ktoré sú daňovníkovi vyplácané rezidentom iného štátu ako je Slovensko.

Správna identifikácia zdroju príjmov je dôležitá aj v súvislosti s daňovým priznaním. Predmetom dane z príjmov rezidenta Slovenskej republiky sú všetky príjmy, tzn. aj príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Konflikt dvojitej rezidencie

Pracujete v Rakúsku a bývate na Slovensku, máte pobyt v dvoch štátoch, alebo pracujete v zahraničí len pár mesiacov v roku? V tom prípade sa možno pýtate, v ktorom z týchto štátov budete musieť platiť dane.

Vo vyššie uvedených prípadoch môže dôjsť k vzniku tzv. konfliktu dvojitej rezidencie a daňovník je považovaný za daňového rezidenta dvoch štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi. K predídeniu platenia daní v dvoch štátoch je potrebné zistiť, v ktorej krajine ste daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Zjednodušene povedané určiť v akej krajine budete platiť dane a mať povinnosť vysporiadať si svoje daňové povinnosti.

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť a zistiť, v ktorej krajine je daňovník daňovým rezidentom na účely jeho daňových povinností. Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií:

  • stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
  • stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr. rodina, priatelia, záujmové aktivity.

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov.

Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať.

V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň).

Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv. „medzinárodného prenájmu pracovnej sily".

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) alebo z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov] umiestnenej v zahraničí, zdaňovanie týchto príjmov sa riadi zákonom o dani z príjmov a príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. dedením).

V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu.

Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom.

Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja (v Českej republike, Maďarskej republike resp. Rakúskej republike). Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov.

V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.

Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Príklady

Príklad č. 1: Pani Poláková, ktorá má bydlisko v Slovenskej republike, je podľa vnútroštátneho daňového predpisu tohto štátu rezidentom Slovenskej republiky. Na území Rakúska nemá pani Poláková trvalý pobyt, ale v príslušnom kalendárnom roku sa zdržiavala na tomto území viac ako 183 dní a z uvedeného dôvodu je podľa Rakúskych zákonov považovaná za Rakúskeho daňového rezidenta, t.j. má neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku. Po uplatnení rozhraničovacích kritérií vymedzených v článku 4. medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi štátmi, je pani Poláková považovaná za rezidentku Slovenskej republiky.

Príklad č. 2: Daňovník, rezident SR, bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie pre pracovníkov českej firmy.

Príklad č. 3: Slovenský umelec plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Kde bude tento daňovník zdaňovať svoje príjmy z predmetnej činnosti? Ak tieto príjmy zdaní v Českej republike, je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku? Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 4: Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či sa tento príjem v Českej republike zdaní, závisí od jej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).

Príklad č. 5: Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z.) Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.

Záver

Práca v zahraničí je neoceniteľnou skúsenosťou s množstvom benefitov. Okrem toho prináša nové a odlišné povinnosti, aj čo sa týka daňového priznania. Ak pracujete v zahraničí, zvyčajne podávate daňové priznanie v danej krajine. Dôvodom pre podanie daňového priznania typu A je i napríklad potvrdenie formulára E9 (EU/EWR), ktorý má podstatný význam pri podaní žiadosti o vrátenie daní zo zahraničia.

Federálna daň z príjmu 0 USD: Sprievodca vylúčením príjmu zo zahraničných príjmov (FEIE) pre daňovníkov v USA

tags: #zamestnanec #v #zahraničí #daňové #priznanie #povinnosti

Populárne príspevky: