Zber zemiakov v minulosti na Slovensku: Od brigád po moderné technológie
Zber zemiakov na poli, kedysi bežná súčasť života na slovenskom vidieku, je aktivita, ktorá sa vryla do pamäti mnohých generácií. Dnes, keď sa pestovaniu zemiakov venuje už len málo družstiev, sa táto tradícia pomaly vytráca. Napriek tomu má zber zemiakov stále svoje miesto v kultúre a umení, a môže byť aj cennou skúsenosťou pre deti. V minulosti bol zber zemiakov na poli bežnou súčasťou života na dedine. Deti sa na ňom zúčastňovali od útleho veku a učili sa tak o dôležitosti práce a o tom, ako sa zabezpečuje obživa. Je to príležitosť pre deti naučiť sa o prírode, práci a dôležitosti spolupráce.
Zemiakové brigády: Návrat k tradíciám
V minulosti, najmä v období socializmu, boli zemiakové brigády bežnou súčasťou školských rokov. Žiaci pomáhali poľnohospodárom so zberom úrody, a to najmä zemiakov. S príchodom zemiakových kombajnov sa duch zemiakových brigád postupne vytratil, no spomienky na ne zostávajú živé dodnes.
V Zázrivej sa žiaci z piatej až deviatej triedy základnej školy stretli na poli v miestnej časti Dolina, aby zažili retro návrat na zemiakovú brigádu. Približne 80 detí pracovalo na poli, aby si pripomenuli tradície a vážili si prácu a potraviny. Odmenou za ich prácu bola vlečka plná zemiakov, ktoré skončia v školskej jedálni. Deti boli zo zemiakovej brigády nadšené.
Riaditeľ základnej školy v Zázrivej, Juraj Jonák, zdôvodnil túto aktivitu ako "Návrat k tradíciám, aby deti vedeli, ako sa kedysi žilo, viac si vážili prácu, potraviny a zároveň zistili, ako sa získavajú."
Na archívnych snímkach z 1. októbra 1970 je zachytený zber zemiakov pod Strečnom. Pekné jesenné dni využívali družstevníci na Jednotnom roľníckom družstve Strečno, v okrese Žilina, na zber zemiakov, ktoré mali vysadené na takmer 20 hektároch. Zber plánovali ukončiť za 10 dní, pričom počítali s priemernou úrodou zemiakov druhu Sperber 160-170 metrákov. Z tohoročnej úrody odovzdali na verejné zásobovanie 19 vagónov.
Zber zemiakov v umení: Obrazy Vladimíra Mikitu
Zber zemiakov sa stal aj motívom v umení. Významný rusínsky maliar Vladimír Mikita (*1931) vo svojej tvorbe často zobrazoval život roľníkov a ich prácu na poli. Mikita dosiahol zrelosť koncom 60. rokov a jeho dielo je možné rozdeliť do štyroch hlavných tematických okruhov: psychologický portrét, oslava práce roľníka, filozofická krajina a ekologický protest. Kľúčovým dielom, ktoré významne ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu, je obraz „Jahňa“ (1969). Od tejto doby sa v jeho dielach objavujú postavy roľníkov v každodennom úsilí: sadia záhrady, pasú ovce, strihajú stromy či zvážajú seno zo svahov Karpát (napr. „Zber zemiakov“, 1970; „Obed v poli“, 1971; „Vezú seno“, 1971; „Jarné starosti“, 1973; „Zber jabĺk“, 1985).
Mikita sa vyhraňuje voči komercializácii umenia v súčasných ekonomických, sociálnych a politických podmienkach Ukrajiny a obhajuje právo Rusínov na národnú jedinečnosť.
Pestovanie zemiakov od júla do októbra. 21. októbra 2021
Zber zemiakov ako príležitosť pre deti
Zber zemiakov na poli, hoci sa na prvý pohľad môže zdať ako jednoduchá aktivita, v sebe skrýva oveľa viac. Je to príležitosť pre deti naučiť sa o prírode, práci a dôležitosti spolupráce. Hľadanie pokladov v podobe zemiakov ukrytých v zemi, súťaženie, kto nazbiera viac, alebo spoznávanie nových druhov hmyzu a rastlín, sú všetko zážitky, ktoré si môžu zapamätať na celý život.
Aj keď priamo o zbere zemiakov na poli sa v priloženom zozname kníh nenachádza žiadna zmienka, nepriamo túto tému môžeme prepojiť s motívmi práce na dedine, prírodou a detským dobrodružstvom, ktoré sa v literatúre pre deti a mládež často objavujú.
Detská literatúra a život na dedine
Mnohé knihy pre deti a mládež sa odohrávajú na dedine, kde je práca na poli bežnou súčasťou života. Hoci sa priamo nezameriavajú na zber zemiakov, zobrazujú život v súlade s prírodou a dôležitosť manuálnej práce. Veselý rok od F. KO}IKA, B. MA INGOVEJ: Kniha pravdepodobne zachytáva radosti a starosti života na dedine počas celého roka, kde zber úrody, vrátane zemiakov, mohol byť súčasťou každodenných aktivít. Danka a Janka od P. BUCKOVEJ: Príbehy týchto dvoch dievčat, ak sa odohrávajú na dedine, mohli obsahovať aj scény spojené s prácou v záhrade alebo na poli. Chrobák Truhlík od O. SEKORU: Hoci ide o príbeh hmyzu, autor často prenáša na zvieracích hrdinov ľudské vlastnosti a aktivity, takže je možné, že sa v príbehu objaví aj motív zberu úrody. Prázdniny so strýcom Rafaelom od V. `IKULU: Prázdniny na dedine často znamenajú aj pomoc s prácami na poli, čo mohlo byť súčasťou dobrodružstiev hlavných hrdinov.
Príroda a dobrodružstvo
Zber zemiakov na poli môže byť pre deti aj dobrodružstvom. Biely tesák od J. LONDONA: Hoci sa príbeh odohráva v divokej prírode, poukazuje na silu prírody a prekonávanie prekážok, čo sa dá aplikovať aj na prekonávanie únavy pri zbere zemiakov. Bojnícke kamenné dukáty od J. NI}NÁNSKÉHO: Hľadanie "kamenných dukátov" môže byť prenesené aj na hľadanie zemiakov v zemi. 800 mí> po Amazóne od O. IASI: Kniha o cestovaní a dobrodružstve môže inšpirovať deti k objavovaniu a skúmaniu prostredia, v ktorom žijú, vrátane polí a záhrad.
Výchovný aspekt
Zber zemiakov na poli môže mať aj výchovný charakter. Deti sa učia o pôvode potravín, o tom, ako sa pestujú a aká je dôležitá práca roľníkov. Zároveň sa učia o spolupráci, zodpovednosti a trpezlivosti. Rozprávky z pralesa od H. QUIROGU: Hoci sa príbehy odohrávajú v pralese, poukazujú na dôležitosť ochrany prírody a rešpektu k životnému prostrediu, čo sa dá aplikovať aj na prácu na poli. Radili sa zvieratka v pralese od E. NEDOVEJ: Príbehy zvierat, ktoré sa radia, môžu deťom ukázať dôležitosť spolupráce a hľadania spoločných riešení, čo je dôležité aj pri zbere zemiakov. Mravce sa nedajú: Mravce sú známe svojou usilovnosťou a prácou v tíme. Tento príbeh môže deťom ukázať, že aj ťažká práca sa dá zvládnuť, ak sa robí s radosťou a v spolupráci.
Zber zemiakov ako súčasť kultúry
V minulosti bol zber zemiakov na poli bežnou súčasťou života na dedine. Deti sa na ňom zúčastňovali od útleho veku a učili sa tak o dôležitosti práce a o tom, ako sa zabezpečuje obživa. Slávy dcéra od J. KOLLÁRA: Hoci nejde priamo o detskú knihu, oslavuje slovanskú kultúru a tradície, ktoré sú často spojené s prácou na poli a úctou k prírode. Obrazy zo ~ivota od J. M. HURBANA: Kniha zobrazuje život v minulosti, kde bola práca na poli bežnou súčasťou každodenného života ľudí. Leteli sokoli nad javorinou od J. HORÁKA: Príbehy o sokoloch a prírode môžu deťom priblížiť krásu slovenskej krajiny a inšpirovať ich k aktívnemu tráveniu času v prírode.
Historický kontext: Kátlovce a zber zemiakov
Aj keď priamo o zbere zemiakov sa v historických záznamoch Kátloviec nenachádza zmienka, história obce je úzko spätá s poľnohospodárstvom a životom na dedine.
Kátlovce v stredoveku a urbár z roku 1401
Prvá písomná zmienka o Kátlovciach pochádza z roku 1401, z urbára Dobrovodského hradu. Tento urbár je považovaný za najstarší urbár napísaný na Slovensku. Podľa neho mala obec Katlowicz odovzdať správe panstva ročne: 82 meríc pšenice, 63 meríc jarného obilia a strukovín, okrem toho zaplatiť spolu 165 denárov peňažnej renty.
Kátlovce v období tureckých nájazdov a neskôr
V jeseni v roku 1530 postihlo celú oblasť veľké turecké pustošenie a plienenie. O následkoch tohto pustošenia pre Kátlovce najlepšie svedčí skutočnosť, že ešte v roku 1539 bolo zdanených len 6 roľníckych usadlostí, hoci pred rokom 1530 ich bolo vyše 23. Všetky ostatné usadlosti boli vyrabované a vypálené.
V rokoch 1553-1559 zdanili v Kátlovciach znovu už 19 a neskoršie aj 20 obývaných poddanských usadlostí. Podľa daňového súpisu z roku 1553 sa Kátlovce uvádzajú ako majetok Smolenického hradného panstva patriaceho rodine Lošonciovcov s 21 portami.
V roku 1568 vyhotovili znovu súpis majetku panstva a z neho sa dozvedáme, že v Kátlovciach bolo obývaných: 22 celých roľníckych usadlostí, 3 polovičné roľnícke usadlosti a bývalo tu okrem toho aj 13 chudobných domkárov-želiarov. V obci žilo teda spolu 38 poddanských rodín, ak na jednu rodinu počítame 5-6 členov, potom z toho vyplýva, že Kátlovce mohli mať v tom čase 190 - 220 obyvateľov.
Keď sa zima opýta: Zber úrody v Múzeu slovenskej dediny
Jedinečná príležitosť poznať prácu našich predkov v tomto ročnom období sa naskytne návštevníkom Múzea slovenskej dediny Jahodnícke Háje v Martine. Môžu sa tešiť napríklad na tlačenie kapusty, čistenie orechov či dokonca orbu. Návštevníci skanzenu spoznajú zber, spracovanie a uskladnenie jesennej úrody na podujatí Keď sa zima opýta.
Súčasťou programu budú vystúpenia folklórnych súborov a skupín, ktoré priblížia tradičné jesenné práce. Návštevníci uvidia, ako sa tlačila kapusta do suda a od folkloristov získajú zaručený recept na kyslú kapustu. So sušenými jabĺčkami a šípkami bola významným zdrojom vitamínov v zimnom období. Účinkujúci priblížia aj ďalšie práce typické pre jesenné obdobie - pučenie fazule, čistenie orechov, zhotovenie brezovej metly či strihanie handier potrebných na tkanie kobercov. Členovia folklórneho súboru predvedú v žartovnom duchu aj zvyky pri vykopávaní zemiakov.
Pripravené budú aj záhradkárske prednášky a ukážky prípravy tradičných jedál zo zemiakov a jabĺk. Deti si v tvorivej dielni vyskúšajú tkanie na malých krosienkach, vyrobia si zemiakové pečiatky, figúrky z makovíc a gaštanov, šípkové retiazky alebo voňavé vrecúška naplnené bylinkami.
Spomienky na zemiakové brigády
Jeseň by nebola jeseňou bez legendárnych zemiakových brigád. BRATISLAVA 26. augusta - Mladšie ročníky si to ani len nedokážu predstaviť, tie staršie spomínajú s úsmevom. Síce sa na roliach narobili, spomienky a zážitky im nikto nevezme. Hovoríme o zbere zemiakov, ktorý sa rok čo rok opakoval. V začiatkoch sa pomáhalo zadarmo, neskôr si mladí mohli aspoň trošku prilepšiť. Aby sme si časy minulé pripomenuli, prinášame zopár záberov, ktoré vašim rodičom či starým rodičom oprášia spomienky.
Technika v minulosti a dnes
Socializmus na slovenských poliach vystriedala modernizácia. Ako vyzerá technika, ktorú používali poľnohospodári v minulosti a dnes?
V poľnohospodárskom odvetví pracovalo veľké množstvo Slovákov. Dnes sa farmári spoliehajú najmä na lepšiu techniku, niektoré práce však stále vykonáva človek. Práve technika je ukazovateľom toho, ako sa farme darí. Na dedine sa bohatstvo určuje množstvom traktorov, nie peniazmi uloženými v banke.
Na archívnej snímke zo 16. júla 1969 žatva na Hornej Nitre. Živo je na obilných lánoch JRD Horné Štitáre v okrese Topoľčany.
Na archívnej snímke z 23. júla 1989 žatevné práce v Novom Meste nad Váhom. Krásne slnečné počasie počas víkendu využívajú na žatevné práce aj pracovníci najväčšieho poľnohospodárskeho podniku v okrese Trenčín - Štátneho majetku Nové Mesto nad Váhom.
Na archívnej snímke z 30. augusta 1989 v Strede nad Bodrogom závlahy vo Východoslovenskej nížine. Obuli si gumáky a preniesli sa v čase. Okrem tvrdej práce najmä kopa srandy a nových kamarátstiev. Takto si staršie generácie spomínajú na zemiakové brigády, ktoré sa v minulosti spájali so začiatkom školského roka. Retro návrat medzi čerstvo vyorané riadky zemiakov si tentoraz na vlastnej koži vyskúšali aj žiaci zo základnej školy v Zázrivej na Orave. Ako informoval Nový Čas, hoci zemiaky vysadila obec a počas sezóny sa o ne aj starala, zber prenechali mladším. Desiatky školákov si tak obuli gumáky a vyskúšali si to, o čom doteraz počuli len z rozprávania svojich rodičov či starých rodičov. „Chceli sme im ukázať, ako sa pracovalo kedysi. Musím však povedať, že deti sa na túto brigádu mimoriadne tešili. „Chcel som to vyskúšať, pretože moja mama aj oco tiež radi chodili na tieto brigády,“ ozrejmil jeden zo žiakov pre TV Joj.
Súčasnosť zberu zemiakov
Bohužiaľ, Slovensko stratilo pozíciu zemiakarskej krajiny, čo sťažuje pozíciu domácich výrobcov zemiakov. Pravdou je, že viaceré typicky zemiakarské krajiny EÚ v ostatnom desaťročí zaznamenali pokles plôch, avšak nie na úkor produkcie. Porovnajúc tie isté údaje, na Slovensku sa znížila plocha o 49 % a produkcia napriek úrodnému roku 2014 klesla na 79 percent. Čo je však alarmujúce, podľa ŠÚ SR napriek nízkej cene, klesla spotreba zemiakov na obyvateľa na úroveň 48 kg. Nemali by sme v prvom rade podporovať vo vyššej miere domáce, tradičné plodiny, ktoré následne vytvárajú priestor pre domácich producentov?
V roku 2014 sa v Slovenskej republike (podľa ŠÚ SR osev k 20.5.) pestovali zemiaky na výmere 9 250 ha. Pre založenie súčasne predpokladaných 9000 ha zemiakov, pri aktuálne používanej priemernej spotrebe sadiva na jednotku plochy, Slovensko potrebuje asi 22-25 tisíc ton sadiva. Napriek tejto skutočnosti domáci výrobcovia strácajú záujem o výrobu sadiva, o čom svedčia permanentne klesajúce plochy v hlavných sadivových oblastiach na Liptove a na severnom Spiši.
Oblasť Spiša bola v minulosti známa pestovaním zemiakov, dnes je trend iný a viacero poľnohospodárov presedlalo na iné plodiny. V Spišskej Belej si však pestovanie zemiakov naďalej zachováva tradíciu. "Situácia v slovenskom zemiakarstve sa podstatne zmenila, my sa stávame producentmi sadbových zemiakov a celá výroba konzumných zemiakov sa presunula na západné Slovensko, kde sú veľké spracovateľské firmy. My sme teraz na výmere asi jednej desatiny z celkových výmer, na ktorých sa pestovali zemiaky asi pred 20 rokmi," vysvetľuje Firek s tým, že zemiakarstvo má pod Tatrami veľkú budúcnosť, pretože je to jediná rentabilná plodina v tomto regióne.
AT TATRY tento rok vysadilo osem rôznych druhov sadbových zemiakov na ploche 50 hektárov, podľa záujmu sadia aj na 100 hektároch pôdy. "Táto oblasť je horská zemiakarská výrobná oblasť, ktorá je typická svojou nadmorskou výškou a dá sa povedať, že ten zemiak je tu chránený voči všelijakých chorobám a škodcom, ktoré sa v nížinách intenzívne vyskytujú," doplnil Firek. Sadbové zemiaky nesmú narásť do veľkosti viac ako päť a pol centimetra.
Skladovanie zemiakov
Dobré skladovanie zemiakov pomôže nielen tým, ktorí ich sadia, ale aj tým, ktorí si chcú v jeseni kúpiť zásobu na celú zimu. Zemiaky je potrebné nechať po zbere odležať a vyschnúť - je to obdobie „hojenia“. Mali by schnúť asi 2 týždne, za dobrého počasia, ale nie na priamom slnku. Zemiaky uložte do sterilizovaných prepraviek do výšky asi 60 cm, aby mali všetky vrstvy dobrý prísun vzduchu. Teplota na skladovanie zemiakov by sa mala byť približne 4 - 6 °C a vysokou vlhkosťou vzduchu. Ak sú zemiaky správne uskladnené, môžu vydržať aj 6 - 8 mesiacov.
Zemiaky, rovnako ako paradajky či baklažány, patria medzi ľuľkovité rastliny. Pre domácnosti bez pivnice existuje riešenie - trojvrstvové vrece Zembag. Obsahuje látky rastlinného pôvodu, ktoré potláčajú pôsobenie mikroorganizmov a predlžujú čerstvosť zemiakov.
Výmera polí so ZEMIAKMI je na Slovensku najnižšia za posledných 30 rokov. Druhý chlieb, ako zemiaky označujeme, mizne aj z našej kuchyne. Jedna osoba ročne spotrebuje priemerne asi 50 kíl zemiakov, kedysi to bolo takmer 90 kíl. Je to iba 66 percent z ročnej dávky odporúčanej zdravotníkmi.
Záver
Aj napriek poklesu pestovania a spotreby zemiakov na Slovensku, patrí táto plodina stále k dôležitej súčasti našej kultúry a gastronómie. Podpora domácich pestovateľov a propagácia tradičných slovenských zemiakov môže prispieť k oživeniu tohto odvetvia a zachovaniu dedičstva pre budúce generácie.
tags: #zber #zemiakov #v #minulosti #na #slovensku
