Príčiny zdražovania vajec na Slovensku

V posledných rokoch sme na Slovensku svedkami rastúcich cien vajec, čo vyvoláva otázky o príčinách tohto javu. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu vajec na Slovensku, a skúma dôsledky pre spotrebiteľov a producentov.

V posledných rokoch produkcia vajec na Slovensku postupne klesá. Na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, chovatelia postupne realizujú rekonštrukciu klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy.

Kým v roku 2011 bola na Slovensku spotreba vajec na úrovni 205 kusov na obyvateľa, vlani každý Slovák skonzumoval v priemere už 229 vajec.

Dôvodom je čiastočne rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy, čo je trend, ktorý sledujeme aj v okolitých krajinách.

„Je to menej ako v prechádzajúcich rokoch. Na farme v Medzeve je pomer klietkového a podstielkového chovu 50 na 50 %, na farme v Košickej Polianke s podstielkovým chovom ešte len začínajú.

„Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške 47 miliónov eur. Pri súčasnom raste cien stavebných materiálov príde k výraznému navýšeniu týchto investícií minimálne o ďalších 30 %, teda o ďalších 15 miliónov eur. Veľa chovateľov nosníc nemá možnosť postaviť nové haly s podstielkovými chovmi, aby nahradili zníženie kapacity.

Tento prechod na alternatívne chovy je síce pozitívny z hľadiska welfare zvierat, no zároveň predstavuje pre chovateľov značné finančné náklady. Investície do nových technológií a priestorov sú nevyhnutné, no nie všetci producenti si ich môžu dovoliť, čo vedie k znižovaniu produkcie.

Producentov vajec ničí aj rast výrobných nákladov.

„Náklady na krmivá predstavujú 45-percent všetkých nákladov pri produkcii vajec. Vyššie ceny krmív zvýšili aj náklady na odchov mladých nosníc o 20 %.

„Medziročne sme zaznamenali rast mzdových nákladov o 10 %, aj rast cien obalových materiálov o 15 %. Ceny krmív, energií a obalových materiálov neustále rastú, čo sa priamo premieta do vyšších nákladov na produkciu vajec. Tieto zvýšené náklady sú potom prenesené na spotrebiteľov vo forme vyšších cien vajec.

V priebehu vlaňajška zasiahla Slovensko menšia panika. Prvé dôsledky pocítilo už aj Slovensko. Firma Novogal musela na svojej farme v Dvoroch nad Žitavou zlikvidovať okolo 400-tisíc sliepok. Hoci má na slovenskom trhu 10 až 15-percentný podiel, dôsledok bol vidieť zo dňa na deň. Regále so slepačími vajcami v niektorých obchodoch zostali úplne prázdne.

Vtáčia chrípka sa pomaly šíri po celej Európe. ,,Je to najväčší slovenský dodávateľ vajec, okrem toho išlo o výpadok zo dňa na deň. Preto niektoré prevádzky nemajú v ponuke dostatok vajec," vysvetlil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Situácia je v reťazcoch rôzna, podľa toho, aký podiel má táto farma na dodávkach. Obchodníci podľa neho komunikujú s inými dodávateľmi, či dokážu navýšiť počet dodávok. Vajcia hľadajú aj na zahraničných trhoch. V týchto týždňoch je však ich mierny nedostatok v celej Európe.

Výskyt vtáčej chrípky má priamy vplyv na produkciu vajec. Likvidácia infikovaných chovov vedie k zníženiu ponuky vajec na trhu, čo následne spôsobuje rast cien. Obnova postihnutých chovov trvá niekoľko mesiacov, čo predlžuje obdobie zvýšených cien.

V súvislosti s výpadkom vajec sa začalo skloňovať zdražovanie, k nedostatku podľa Krajčoviča prispelo aj správanie sa zákazníkov. ,,Mediálne správy mohli spôsobiť, že si ľudia začali nakupovať do zásoby. Vidíme to aj pri masle, keď je akcia, nakupujú nielen bežní spotrebitelia ale aj napríklad cukrári. Nervozitu na trhu vyvoláva navyše blízkosť vianočných sviatkov. Pred nimi je vždy tlak na cenu od dodávateľov.

,,Ak sa do Vianoc nepodarí tento výpadok v plnej miere vyriešiť, tlak na cenu bude ešte vyšší," poznamenal M. Krajčovič. Hraničnú cenu ale nechcel odhadnúť. Tá bude závisieť nielen od kapacity našich producentov ale aj od situácie na trhu EÚ.

Panika a nákupy do zásoby, vyvolané mediálnymi správami o nedostatku vajec, môžu viesť k umelému zvýšeniu dopytu a následnému rastu cien. Taktiež, predvianočné obdobie tradične zvyšuje dopyt po vajciach, čo tlačí na ich cenu smerom nahor.

Najvyšší rast cien vajec, a to až o vyše 85 percent, bol práve na Slovensku. Nasledovalo Rumunsko, Česko a Maďarsko s 50-percentným zvýšením ceny od augusta do konca roka 2017.

„Toto vysvetlenie by pravdepodobne znamenalo, že k rastu cien vajec došlo na celoeurópskej úrovni alebo aspoň v širšom západnom a stredoeurópskom priestore. No údaje o spotrebiteľských cenách hovoria niečo iné,“ dodali analytici.

Z dát európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že zdražovanie vajec sa týkalo skôrstredoeurópskych krajín. V samotnom Nemecku či Holandsku si museli spotrebitelia priplatiť len minimálne.

Analýza cien vajec v rámci Európskej únie ukazuje, že zdražovanie sa týka najmä stredoeurópskych krajín. V niektorých krajinách, ako napríklad Nemecko a Holandsko, spotrebitelia zaznamenali len minimálny nárast cien. To naznačuje, že za zdražovaním na Slovensku môžu byť aj lokálne faktory, ako napríklad štruktúra trhu, konkurencia a obchodná politika.

Už v marci bude o ňom rokovať parlament. Slovenskí hydinári bijú na poplach. V návrhu nezaradeného poslanca Tomáša Šudíka, ktorý predložil do Národnej rady SR sa píše o prechodnom období pre existujúce klietkové chovy nosníc na obdobie päť rokov.

Ak ho poslanci schvália klietkový chov by mal u nás definitívne skončiť v roku 2029. Pokiaľ sa slovenskí chovatelia nosníc nepretransformujú, svoje výrobky nebudú môcť na území EÚ predávať vôbec. Slovensko bude zároveň odkázané na dovoz kvalitnejších vajec z voľných chovov zo zahraničia. Obchodné reťazce na Slovensku už podpísali memorandum, ktoré zaručuje, že od roku 2025 už vajcia pochádzajúce z klietkového chovu na ich pultoch nenájdete.

Zákaz klietkového chovu, ktorý sa pripravuje na Slovensku, má za cieľ zlepšiť životné podmienky sliepok. Tento krok však bude mať aj ekonomické dôsledky. Chovatelia budú musieť investovať do nových technológií a priestorov, čo povedie k zvýšeniu výrobných nákladov. Zároveň sa očakáva, že zníženie produkcie vajec z klietkových chovov bude musieť byť nahradené dovozom, čo môže viesť k ďalšiemu rastu cien.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyzýva spotrebiteľov, aby nepodliehali panike. ,,Otázka cien vajíčok bude závisieť najmä od vývoja nákazy v EÚ ako takej. Obnova postihnutých chovov bude trvať približne štyri mesiace, následne by sa situácia mala stabilizovať," reagovala jej hovorkyňa Jana Holéciová.

V čase krízy na našom území a v susedných štátoch môže byť pre nás riešením dovoz nielen z okolitých štátov, ktorými sú tradične Poľsko, Maďarsko a Česko.

Na stabilizáciu cien vajec na Slovensku je potrebná kombinácia opatrení. Podpora domácich producentov pri prechode na alternatívne chovy, efektívna kontrola a prevencia vtáčej chrípky, a stabilná obchodná politika môžu prispieť k zabezpečeniu dostatočnej ponuky vajec za prijateľné ceny.

Rast cien potravín

V poslednom období sme svedkami výrazného zdražovania v mnohých segmentoch, pričom ani potraviny nie sú výnimkou. Zvyšovanie cien vajec je len jedným z prejavov tohto trendu, ktorý má priamy dopad na produkciu slovenských potravín a na peňaženky spotrebiteľov. Aké sú príčiny tohto nárastu a existujú nejaké riešenia?

Nedá sa začať inak ako príčinami. Kde všade sú?

Výrazne sa navýšili ceny rozhodujúcich agrárnych komodít ako obilie či olejniny, výrazne zdraželi hnojivá, obalové materiály, papier, fólie a technológie. Momentálne sa najviac hovorí o zdražovaní energií (elektrina, plyn) a pohonných hmôt. V neposlednom rade stúpajú aj náklady na mzdy.

Našim producentom tak výrazne stúpajú náklady na výrobu, a preto musia zvyšovať ceny, za ktoré predávajú svoje produkty obchodníkom. Samostatnou kapitolou je pandémia koronavírusu.

Musíme zdôrazniť, že zdražovanie sa nedeje výlučne v podmienkach SR, ale sa naň treba pozerať z globálneho pohľadu - ceny rozhodujúcich komodít idú hore celosvetovo, cenové výkyvy zaznamenávajú svetové aj európske trhy. Slovensko len kopíruje tieto trendy.

V sektore hydiny pociťujú chovatelia a spracovatelia najmä vysoký nárast nákupných cien kŕmnych zmesí, ktoré sú medziročne vyššie až o 20 %. Náklady na krmivá pritom predstavujú 59 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 45 % všetkých nákladov pri produkcii vajec.

Potravinári už nie sú schopní dodávať výrobky bez toho, aby nezvýšili svoje odbytové ceny o 10 až 20 percent.

Je rozdiel, či rohlík zdražie z 8 na 10 centov, čo je síce nárast o 25 percent, ale stále sú to len centy, alebo či zdraží mäso zo 7 eur na 9. Producenti potravín veria, že sa im podarí premietnuť dôsledky zdražovania vstupov na výrobu potravín aj priamo do odbytových cien potravín. Samozrejme, popri tom sa budú snažiť zabezpečiť fungovanie svojich prevádzok čo možno najdlhšie.

Ohrozené segmenty potravinárskeho priemyslu

Každý segment je iný a každý je viac závislý na inej položke.

• Mlynský priemysel: Mlynský priemysel je závislý predovšetkým na surovine. 70-80% nákladov na výrobu múky tvorí totiž obilie. Ceny obilia však od začiatku roku 2021 výrazne a v našich podmienkach neobvykle rastú.
• Pekári: Našim pekárom za posledné roky tvoria najvyššiu nákladovú položku osobné náklady, pretože sa výrazne zvýšila minimálna mzda a aj príplatky za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov. Keďže je však ich výroba orientovaná najmä na nočné hodiny, stúpajú im náklady na energie a plyn. Veľký problém je aj cena pohonných hmôt.
• Cukrovarníci: Naše dva cukrovary v Seredi a Trenčianskej Teplej sú v rámci Slovenska najväčšími spotrebitelia zemného plynu v rámci potravinárskeho priemyslu, preto ich postihne najmä zvyšujúca sa cenu plynu.
• Hydinári: V sektore hydiny pociťujú naši chovatelia a spracovatelia najmä vysoký nárast nákupných cien kŕmnych zmesí, ktoré sú medziročne vyššie až o 20 %. Náklady na krmivá pritom predstavujú 59 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 45 % všetkých nákladov pri produkcii vajec.
• Chovatelia ošípaných: V chove ošípaných už asi pol roka pociťujeme abnormálnu situáciu na trhu. Tá môže viesť až ku koncu chovu ošípaných. Ceny vstupov rastú a výkupné ceny jatočných ošípaných klesli pod výrobné náklady. Bez cielenej podpory chovatelia prestanú stratovú komoditu vyrábať.

Riešenia a možnosti

Vy ste pomenovali dve možnosti riešenia: buď pomôže štát a podporí potravinárov, tak ako je to v zahraničí, alebo obchod zníži svoju maržu, aby cenový skok pre spotrebiteľa nebol taký dramatický.

Naši výrobcovia potravín, ktorí zastupujú viaceré výrobné odvetvia, už v týchto dňoch rokujú so svojimi odberateľmi, teda obchodníkmi, o možnej úprave odbytových cien za svoje výrobky. Snažia sa im odbornými argumentami vysvetliť, prečo musia pristúpiť k úprave odbytových cien. Veríme, že tieto rokovania budú mať riešenie a skončia sa pre výrobcov potravín pozitívne.

Odpoveď je: slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo dlhodobo nie je adekvátne podporované zo strany štátu. Vysoké dotácie rôznej formy, teda priame aj skryté formy podpory, priamo úmerne znižujú náklady producentov, napríklad poľských, na výrobu potravín.

Pokiaľ iné krajiny nedávajú porovnateľnú výšku financií do agropotravinárstva, výroba potravín v týchto krajinách nebude nikdy cenovo konkurencieschopná s krajinami, ktoré sú veľkými donormi do poľnohospodárstva. Len investičný dlh potravinárstva sa šplhá k 1 mld. eur!

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora roky volá po intenzívnejšej podpore agropotravinárstva. Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo však roky nie je v centre záujmu štátu.

Podľa nás nadnárodné obchodné reťazce majú dostatok kapitálu na to, aby vedeli súčasnú situáciu premietnuť skutočne do zvýšených odbytových cien za potraviny.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by malo nájsť spôsob podpory, lebo realizačné ceny jatočných ošípaných sú dlhodobo nízke, čo spôsobilo, že rezervy chovateľov sú vyčerpané. Na udržanie stavov ošípaných do konca roka tohoto je potrebných 1,5 milióna eur. Sektor ale nutne potrebuje systémovú podporu na úrovni minimálne 10 miliónov eur ročne.

Slovenský paradox

Áno, tento scenár reálne hrozí. V chove ošípaných už asi pol roka pociťujeme abnormálnu situáciu na trhu. Tá môže viesť až ku koncu chovu ošípaných. Ceny vstupov rastú a výkupné ceny jatočných ošípaných klesli pod výrobné náklady.

Práve neustála absencia systémovej podpory spôsobila, že početné stavy prasníc za posledných 20 rokov klesli o 100-tisíc a v produkcii jatočných ošípaných sme klesli na štvrtinu. To znamená z 90 % sebestačnosti v roku 2001 na 30% dnes. Bez podpory môže byť rok 2022 rokom konca ošípaných na Slovensku. Situácia je vážna, bez cielenej krátkodobej podpory sa počet prasníc zníži už tento rok o 15 %.

Udržať chov je jednoduchšie a lacnejšie ako reštartovať po kolapse. Od MPRVSR požadujeme riešiť aktuálnu situáciu.

Kým slovenskí výrobcovia potravín ťažko prežívajú, dva veľké obchodné reťazce, ktoré ovláda rovnaký nemecký majiteľ, zarobili za posledných päť rokov na Slovensku približne miliardu eur.

Mýty o cenách potravín

Zvyšovanie cien potravín nie je v spoločnosti populárna téma a rozhodne to nie je obľúbená téma ani našich politikov. Fakt je ale ten, že spoločnosť si mylne myslí, že potraviny sú drahé a z nejakého dôvodu /populistickými rečami politikov v priebehu rokov/ sa u nás razí trend, že potraviny musia byť lacné.

Potraviny pritom nemôžu byť lacné - potravinári, poľnohospodári z ich výroby majú svoju vlastnú obživu, aj výroba potravín je podnikanie s cieľom vytvorenia zisku.

Potravinár potrebuje zaplatiť ľudí, ktorí potraviny vyrobia, potrebuje zaplatiť za spotrebované energie, obaly. Poľnohospodár potrebujú zaplatiť za krmivo pre zvieratá. Všetko niečo stojí a nikto nebude vyrábať potraviny len preto, aby boli lacné.

Klietkový chov sliepok patrí medzi najkritizovanejšie formy živočíšnej výroby v Európe. Zvieratá v ňom žijú v extrémne stiesnených podmienkach, kde ich životný priestor často nepresahuje veľkosť hárku papiera A4.

Sliepky nemôžu hrabať, kúpať sa v prachu ani prirodzene odpočívať, čo vedie k stresu, zraneniam a narušeniu ich prirodzeného správania. Práve preto sa čoraz viac krajín, reťazcov aj výrobcov prikláňa k bezklietkovým systémom, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň welfare zvierat.

Nový štandard v predaji vajec

Od januára budúceho roka nastane na slovenskom trhu výrazná zmena. Všetky zahraničné obchodné reťazce prestanú predávať vajcia z klietkového chovu a prejdú výhradne na bezklietkové alternatívy, upozornili tvnoviny.sk.

Očakáva sa, že tento krok zvýši cenu balenia desiatich vajec o niekoľko desiatok centov. Reťazce však argumentujú tým, že ide o súčasť celoeurópskej iniciatívy, ktorá má zlepšiť životné podmienky sliepok a posunúť štandardy živočíšnej produkcie.

Naopak, slovenské reťazce sa k tejto zmene nepridávajú a uvádzajú, že predaj vajec z klietkového chovu zatiaľ ponechajú.

Podpora verejnosti rastie

Tlak na ukončenie klietkového chovu však neprichádza len zo zahraničia či mimovládnych organizácií. Najnovšia Správa o trhu s vajcami za rok 2024 od organizácie Humánny pokrok ukazuje, že slovenská verejnosť je pripravená túto zmenu podporiť.

Ešte výraznejšie je zistenie, že 51,3 percenta respondentov je ochotných zaplatiť viac za vajcia pochádzajúce z lepších podmienok. Riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek vysvetľuje, že verejná požiadavka je jednoznačná: „Slováci a Slovenky hovoria jasne: éra klietok musí skončiť. Ľudia odmietajú, aby zvieratá trpeli za zavretými dverami priemyselných veľkochovov.“

Tieto dáta potvrdzujú, že zákaz klietkového chovu nie je len politickou či aktivistickou témou. Stáva sa reálnou spoločenskou normou, ku ktorej sa hlásia aj domáci spotrebitelia.

Delia a Kaufland ako lídri trhu

Správa zároveň hodnotí aj reťazce podľa toho, ako plnia svoje bezklietkové záväzky. Najlepšie hodnotená je Delia, ktorá už prechod úspešne dokončila a vo svojich regáloch neponúka žiadne klietkové vajcia. Podľa organizácie Humánny pokrok ide o signál, že zmena je realistická a reťazce ju dokážu implementovať bez prerušenia dodávok.

Martin Smrek dodáva: „Delia a Kaufland dokazujú, že zmena je možná, keď sa reťazce zaviažu konať zodpovedne. Slovensko sa vďaka tomu posúva bližšie smerom k budúcnosti bez klietok.“

Tento posun je súčasťou širšieho európskeho trendu, ktorý sa postupne stáva štandardom aj mimo západnej Európy. K úplnému zákazu klietkového chovu už pristúpili Švédsko, Slovinsko, Rakúsko či Česko, kde legislatíva vytvorila pevný rámec pre zmenu.

Podmienky v klietkach a dôvody kritiky

Základná požiadavka na ukončenie klietkového chovu vychádza priamo z podmienok, v ktorých sliepky žijú. Priestor každej sliepky sa často rovná veľkosti hárku papiera. Zvieratá nemajú možnosť hrabať, kúpať sa v prachu, stavať si hniezdo ani prirodzene sa pohybovať.

Chýba im denný cyklus svetla, prístup na čerstvý vzduch či trávu. Takéto prostredie vedie ku stresu, zraneniam a častým konfliktom v skupinách. Prípadný kanibalizmus či úhyny nie sú v klietkových systémoch výnimočné.

Aj preto tisíce spoločností po celom svete už prešli na bezklietkové vajcia.

Reálna cena v obchode

A aká je cena vajec teda v obchode? Za jedno vajce v akcii sme zaplatili 27 centov, bez akcie boli ceny vyššie. Štátny porovnávač cien nám na Slovensku vyhľadal najnižšiu cenu 19 centov za kus, najvyššia dosahuje 40 centov za vajce.

Ešte vlani v lete sme bežne kupovali desať vajec za menej ako dve eurá. Cena postupne rástla a výrazne vyskočila v novembri, keď sa blížila k trom eurám. Len mesiac predtým sa u nás potvrdila vtáčia chrípka v najväčšom chove nosníc, za obeť jej padlo 400-tisíc sliepok.

Tento rok nákaza u nás zatiaľ zasiahla len drobnochovy, napríklad na severe Nemecka však už usmrtili asi 150-tisíc sliepok.

Prísnejšie opatrenia

„Ak bude nedostatok vajec v rámci Európskej únie ako celku, bude sa to musieť prejaviť aj na cene,“ skonštatoval predseda Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Chovatelia na farmách sprísňujú opatrenia. Obchodné reťazce zatiaľ nedostatok v dodávkach necítia.

„Čiže ani spotrebitelia sa nemusia obávať, že by bola ohrozená dostupnosť vajec pred sviatkami,“ doplnil predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Práve sviatky sú ďalším faktorom, ktorý ceny vajec ovplyvňuje. Pred Vianocami každoročne rastú. „Viac sa používajú vajcia na prípravu jedál alebo rôznych pekárenských, cukrárenských výrobkov, a z toho dôvodu aj ceny rastú v súvislosti s dopytom,“ pokračoval Molnár.

Obdobie nízkych cien

„Naopak, v januári sa vyskytuje prebytok vajec, a ten zase tlačí znížený spotrebiteľský dopyt, tlačí cenu nadol,“ dodal Krajčovič. Ak sa teda vtáčia chrípka vo veľkom nerozšíri do chovov, zlacnenie vajec možno očakávať po novom roku.

tags: #zdrazenie #vajec #na #slovensku #príčiny

Populárne príspevky:

• Plážové Kúpalisko Slaný: Kompletný Sprievodca
• Recept na špagety
• Tradičný recept na Oravskú polievku
• Recept na pečené zemiaky
• Recept na mramorový koláč