Ochrana a význam kapusty repkovej pravej
Žijeme v dobe, keď stupňujúci sa nápor na prírodné zdroje predpokladá ich efektívne využívanie aj formou recyklácie druhotných surovín vznikajúcich v procese výroby tzv. hlavných produktov. Na Slovensku má pestovanie kapusty repkovej dlhodobú tradíciu a považuje sa za najvýznamnejšiu a najrozšírenejšiu olejnatú plodinu. V súčasnosti sa záujem o pestovanie a dopyt po repke stále drží na vysokých číslach. Jej plochy po spoločensko-ekonomických zmenách v roku 1989 vzrástli takmer päťnásobne. Dôvodom sú hlavne dobré odbytové možnosti a ich stabilita.
Ako udávajú zástupcovia zväzov, pestovateľov i spracovateľov kapusty repkovej pravej (repky), i keď sa to nezdá, repka je jedinou významnou svetovou komoditou, ktorej produkcia v posledných rokoch čiastočne klesá. Jej rekordná produkcia vo svete bola dosiahnutá v roku 2014 (69,5 milióna ton). Najvýznamnejším producentom repky bola do roku 2017 Európska únia, od roku 2018 je to Kanada.
V roku 2019 sa v EÚ zberalo iba 17,13 milióna ton repky, čo je najmenej za posledných 13 rokov. V porovnaní s rekordnou produkciou v roku 2014 na úrovni 24,29 milióna ton, je to pokles o 30 percent.
Významným faktorom v technológii pestovania repky je výber odrody, resp. hybridu. Odrody (hybridy) je nutné pestovať také, ktoré sa budú vedieť adaptovať na rôznorodé podmienky pestovania v SR so snahou dosiahnuť vyrovnané a kvalitné úrody. Pri výbere treba posudzovať odrody nielen podľa výkonnosti, ale tiež ďalších kritérií, ktorými sú odolnosť k napadnutiu hubovými chorobami, odolnosť k poliehaniu a v neposlednom rade aj podľa dosahovaných kvalitatívnych ukazovateľov. Ďalšími významnými znakmi, ktoré by pestovateľ nemal opomínať, je schopnosť prezimovania, skorosť a úrodnosť vo vzťahu k intenzite pestovania.
Čo sa týka aktuálnej pestovateľskej sezóny u nás, napriek suchu v apríli, zrážky koncom mája a v júni s úhrnmi okolo 140 až 160 milimetrov vytvorili dobrý predpoklad pre úrodu repky.
Slnečnica je druhou najpestovanejšou olejninou na Slovensku. Poskytuje vysoko kvalitný, dietetický olej s vysokou výživnou hodnotou, najmä pre vysoký obsah esenciálnej kyseliny linolovej (75 až 85 percent). Pestujú sa aj hybridy s obsahom 70 až 80 percent kyseliny olejovej. Menej kvalitný olej sa využíva pri výrobe fermeží, farbív, mazadiel a mydiel. Výlisky, ktoré sa získavajú pri spracovaní slnečnicových semien, obsahujú približne 36 percent bielkovín, dostatočné množstvo oleja, sú vhodné najmä pre výkrmový hovädzí dobytok. Slnečnicu možno využívať i ako strniskovú plodinu, na zelené kŕmenie a na zelené hnojenie.
Hlavným produktom pri pestovaní slnečnice sú nažky, ktoré sú zdroj pre výrobu oleja vyznačujúceho sa výbornými dietetickými vlastnosťami. Úžitok z pestovania slnečnice však môže byť širší. Opodstatnenie pestovania slnečnice zvyšuje aj vhodnosť jej použitia ako náhradnej plodiny v prípade plošných vyorávok vymrznutých ozimín. Jednotlivé hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby v priebehu septembra až októbra.
1000 záhonov repky olejnej s použitím semien Siyova a Seeco Zambia
Recyklácia rastlinných zvyškov
Recyklácia rastlinných zvyškov (tzn. Pozberové a koreňové zvyšky poľných plodín sú podľa doterajších poznatkov výskumu významným článkom biologického kolobehu látok v systéme „pôda - rastlina“. Bezprostredne po ich zaoraní do pôdy dochádza k vzájomným reakciám organických látok a živín prítomných v týchto zvyškoch s minerálnymi aj organickými komponentami pôdy. Tieto procesy poskytujú priaznivé bioekologické prostredie, od ktorého v značnej miere závisí rast a vývoj následne pestovaných rastlín. Je známe, že výška úrod následnej plodiny v osevnom postupe je významne ovplyvňovaná najmä prítomnosťou živín v pôde pochádzajúcich zo zvyškov predplodiny. Rastlinné zvyšky sú dôležitým zdrojom organickej hmoty. Poznanie potenciálu rastlinných zvyškov, jeho akceptácia praxou i realizácia v rámci osevného postupu sú vysoko aktuálne najmä pri súčasných požiadavkách ekologizácie rastlinnej výroby, ktorej cieľom je dopestovanie kvalitných a zdravotne bezchybných rastlinných produktov. Nezanedbateľným pozitívom sú taktiež ekonomické benefity súvisiace s potenciálnou úsporou minerálnych hnojív.
Nami realizovaný výskum sledovania a kvantifikácie množstva sušiny koreňových a pozberových zvyškov preukázal značnú heterogenitu a disproporcie tohto parametra v závislosti od výberu pestovanej plodiny. Tieto je možné, vzhľadom na uvedené, a tiež so zreteľom na spôsob ich pestovania, resp. kategória - málo výdatným zdrojom rastlinných zvyškov sú všetky obilniny bez zaorania slamy (s výnimkou pšenice letnej, f.
S uvedenými množstvami pozberových zvyškov jednotlivých poľnohospodárskych plodín sa do pôdy dostáva významné množstvo organického materiálu, vrátene organického uhlíka v rôznych formách. Množstvo uhlíka inputovaného do pôdy vo forme rastlinných zvyškov je výrazne heterogénne, čo je podmienené najmä biologickými špecifikami jednotlivých rastlinných druhov, medzi ktorými dominuje hmotnosť zvyškov a obsah uhlíka v nich, ale aj doba nepretržitého pestovania týchto rastlín na jednom pozemku (napr.
Čo sa týka obsahu uhlíka v rastlinných zvyškoch, rozdiely sú tak medzi plodinami, ako aj medzi nadzemnými a podzemnými zvyškami rovnakej plodiny. Najviac uhlíka v rámci pozberových zvyškov (priemerne 47,03 - 48,30 %) sa nachádza v nadzemnej časti jarnej formy pšenice letnej, šošovice jedlej, kukurice siatej, ozimnej formy kapusty repkovej pravej a ľanu olejnatého. Na druhej strane najmenej uhlíka (v priemere 33,53 %) obsahujú pozberové zvyšky repy cukrovej.
S množstvom organického uhlíka, ktoré sa dostáva do pôdy vo forme koreňových a pozberových zvyškov, je treba rátať pri bilancii organickej hmoty v pôde. Táto bilancia nie je v ostatných rokoch príliš priaznivá. Negatívny vplyv na hospodárenie s pôdnou organickou hmotou má, okrem iného, aj vedomé porušovanie základných princípov zostavovania štruktúry osevných postupov, resp. improvizácia osevných postupov s dlhodobejším preferovaním niektorých druhov plodín (napr. obilnín, resp. olejnín), ku ktorému nútia agronómov hlavne existenčné ekonomické záujmy. Pritom už dávno je známe, že štruktúra osevného postupu má výrazný vplyv na hospodárenie s pôdnou organickou hmotou.
Okrem uhlíka obsahujú rastlinné zvyšky aj významné množstvo základných živín potrebných pre rast nasledujúcich plodín (dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík). Podľa doterajších poznatkov výskumu, a tiež podľa našich experimentálnych výsledkov je množstvo minerálnych komponentov v rastlinných zvyškoch veľmi heterogénne a kolíše v závislosti predovšetkým od biologických zvláštností jednotlivých rastlinných druhov, hmotnosti pozberových (nadzemných) a koreňových (podzemných) zvyškov, obsahu živín vo zvyškoch, výšky úrody a do určitej miery aj od úrovne agrotechniky, najmä hnojenia. Zo sledovaných minerálnych živín (dusík, fosfor a draslík) najvýraznejšie kolíšu obsahy dusíka a draslíka, najmenej obsah fosforu. Odlišnosti sú aj v obsahoch živín v podzemných a nadzemných orgánoch tej istej rastliny: obsah dusíka je väčšinou vyšší v koreňových zvyškoch, obsah draslíka je vždy vyšší v pozberových zvyškoch.
Štruktúra osevu plodín na orných pôdach Slovenska aplikovaná v posledných piatich rokoch v prípade zaorávania rastlinných zvyškov vytvára predpoklad udržateľnosti dobrého hospodárenia s dopestovanou biomasou. Kategórie s bohatým a výdatným zdrojom rastlinných zvyškov v prípade zaorávania rastlinných zvyškov v štruktúre osevu zaberajú až 88 % orných pôd. Zaujímavým poznatkom je skutočnosť, že v prípade nezaorávania zvyškov tieto kategórie zaberajú len 39 % orných pôd, pričom dominuje (55 %) kategória s menej výdatným zdrojom rastlinných zvyškov.
Ukazuje sa teda, že súčasné sústavy hospodárenia na pôdach Slovenska vytvárajú dobré kvantitatívne i kvalitatívne predpoklady pre využívanie rastlinných zvyškov, a tým aj pre udržanie produkčného potenciálu pôd. Rozhodnutia ako s nimi naložiť však ostávajú na samotných farmároch.
Na základe prezentovaných dlhodobých experimentálnych výsledkov možno konštatovať, že pozberové a koreňové zvyšky pestovaných poľných plodín sú významným článkom biologického kolobehu látok, ktorý zohráva pozitívnu úlohu v recyklácii biomasy, kolobehu uhlíka, v bilancii živín i v živinových režimoch pôd, a tým aj vo výžive následne pestovaných plodín. Potenciál dusíka, fosforu, draslíka, ale aj horčíka a vápnika v rastlinných zvyškoch je však značne rozdielny a závisí predovšetkým od biologických zvláštností rastlinného druhu a od výšky úrody danej plodiny.
Napríklad zaoraním celej úrody slamy repky ozimnej pri úrode zrna 3,2 t.ha-1 sa do pôdy dostane takmer 120 kg ľahko rozložiteľného dusíka, čo je ekvivalent 440 kg.ha-1 najčastejšie používaného dusíkatého hnojiva (27,5 % liadok amónny). Podobne je to aj v prípade draslíka - zaoraním repkovej slamy sa pôda obohatí o vyše 170 kg tejto živiny, čo predstavuje úsporu 340 kg.ha-1 60 % draselnej soli.
Analýzy vzťahov medzi produkciou biomasy hlavného produktu, rastlinných zvyškov monitorovaných plodín potvrdili, že okrem výberu „správnej“ plodiny, resp. predplodiny je dôležitým faktorom racionálneho hospodárenia s dopestovanou fytomasou aj spôsob nakladania s ňou po zbere úrody hlavného produktu. Prezentované údaje (tab. 1) dokumentujú výrazný rozdiel v množstve rastlinných zvyškov jednotlivých plodín, ktoré sa dostanú do pôdy v prípade, ak sa pozberové zvyšky zaorávajú do pôdy alebo odvážajú z poľa preč. Uvedená skutočnosť sa najmarkantnejšie preukazuje pri pestovaní kukurice na zrno, kedy v alternatíve bez zaorania kôrovia sa do pôdy oproti alternatíve so zaoraním dostane až o 84 % menej zvyškov organickej hmoty.
Naše prepočty ukazujú, že v prípade zaorania celej úrody slamy jarnej aj ozimnej formy kapusty repkovej, pšenice ozimnej, jačmeňa jarného, ale aj hrachoviny, či kôrovia kukurice na zrno sa do pôdy dostanú viac ako 3 tony organického uhlíka na 1 hektár pôdy.
Na otázku, či sa rastlinné zvyšky majú alebo nemajú zaorávať, odpovedá kladne aj pedologická komunita. Je zrejmé, že zberom a odvozom úrody z poľa sa pôda ochudobňuje o látky, ktoré „poskytla“ plodinám pre ich rast a vývin. Dobrý hospodár vie, že tieto látky je potrebné do pôdy vrátiť a že najlepším a najlacnejším potenciálnym zdrojom je biomasa, ktorá z pôdy vzišla.
tags: #zeber #kapusty #repkovej #pravej #ochrana
