Zelenina a ovocie ako indikátory ochorení

Pestrá a vyvážená strava založená na výbere kvalitných potravín je jedným z predpokladov zdravého životného štýlu. V rebríčkoch moderných zdravých stravovacích návykov figuruje zásaditá strava.

Určite ste už počuli o zásaditej strave, ktorá údajne bojuje proti kyslému prostrediu v tele. Naše telo má hladinu pH krvi okolo 7,4, teda mierne zásaditú alebo zásaditú. Toto pH udržiavame automaticky pomocou mechanizmov, ako je dýchanie a močenie.

Avšak pH rôznych častí tela sa významne líši. Napríklad náš žalúdok má veľmi kyslé pH 1,35 až 3,5, aby rozložil potraviny, ktoré zjeme.

Podvýživa ako indikátor

Podvýživa, alebo aj malnutrícia, označuje patologický stav spôsobený nedostatočným príjmom živín. Podvýživa je závažný stav, kedy sa telu nedostáva dostatok živín na zabezpečenie jeho normálneho fungovania. Riziko podvýživy je zvýšené u seniorov, športovcov alebo osôb trpiacich chronickým ochorením či poruchou príjmu potravy - postihnúť však môže kohokoľvek. Najlepším spôsobom, ako podvýžive predchádzať, je mať potrebné znalosti na optimálnu kompenzáciu vášho energetického výdaja.

Podvýživa môže byť akútna, subakútna alebo chronická, a môže sa rozvinúť v nadväznosti na iné ochorenie, napr. poruchy pri vstrebávaní alebo využívaní živín (sekundárna podvýživa), alebo tiež nezávisle na ňom (primárna podvýživa).

Formy podvýživy

Energetická (marazmus): predstavuje nedostatočný príjem celkovej energie, jedinec je znateľne vychudnutý, dochádza k úbytku telesnej hmotnosti a tukového tkaniva, netvoria sa opuchy.
Proteínová (kwashiorkor): predstavuje nedostatočný príjem bielkovín pri normálnom príjme energie a ďalších živín, ide o typ „stresového hladovania“, typický je tiež vznik opuchov - telesná hmotnosť a ani množstvo tuku však nemusia byť znížené.
Proteínovo‑energetická: kombinácia oboch vyššie spomínaných foriem.

Podvýživu môže sprevádzať mnoho symptómov a okrem individuálnych vlastností každého jedinca bude záležať aj na dobe trvania podvýživy, jej závažnosti a na tom, či je sprevádzaná ďalším ochorením. Ďalej môže hrať úlohu to, či ide o stresovú podvýživu (proteínovú), alebo či je prítomná porucha príjmu potravy alebo narušené výživové správanie.

Ako podvýživu spoznať?

Vo všeobecnosti sa pri hodnotení podvýživy posudzujú tieto skupiny parametrov:

Antropometrické údaje
Biochemické indikátory
Stravovacie návyky
Ďalšie rizikové faktory

Antropometrické údaje

Antropometrické vyšetrenie sa zameriava najmä na telesnú hmotnosť, hodnotu BMI, množstvo telesného tuku či telesné obvody - v praxi sa najčastejšie využíva obvod paže.

Telesná hmotnosť (TH) - pri telesnej hmotnosti je dôležitá najmä rýchlosť a veľkosť straty za určité obdobie. Za významné straty telesnej hmotnosti, ktorým je potrebné venovať pozornosť, sa považuje strata 5 % TH za mesiac, 7,5 % za 3 mesiace alebo > 10 % za 6 mesiacov.
BMI - podvýživa je prítomná pri hodnote BMI < 18,5.
Množstvo telesného tuku - za normálne hodnoty množstva telesného tuku sa považuje 8 - 20 % pre mužov a 18 - 30 % pre ženy. Tzv. esenciálny tuk, ktorý je nevyhnutný pre normálne fungovanie organizmu, je u mužov na hranici 3 %, u žien na 12 %.
Obvod paže - obvod paže hodnotí množstvo svaloviny na končatine. U mužov sú za prejav ťažkej podvýživy považované hodnoty nižšie ako 19,5 cm, u žien 15,5 cm. U mladých jedincov bez chronického ochorenia môže byť tento parameter veľmi variabilný a v praxi sa využíva skôr pri hodnotení výživového stavu seniorov.

Treba tiež myslieť na to, že u každého pacienta je nutné pozerať na jednotlivé hodnoty individuálne, napr. malnutrícia sa môže vyskytnúť aj u obézneho človeka, ktorý má hodnoty telesnej hmotnosti, BMI, telesné obvody i množstvo tuku nadpriemerné. Skryto však môže dochádzať k vyššie spomínanej proteínovej podvýžive charakterizovanej stratou svalovej hmoty a stresovou reakciou organizmu.

Ako už bolo tiež spomenuté, skreslenie výsledkov sa môže objaviť aj napr. pri meraní telesných obvodov u športovcov s vyšším množstvom svalovej hmoty - normálne alebo dokonca nadpriemerné hodnoty nemôžu zaručiť neprítomnosť problému s podvýživou, ktorý by sa mohol prejaviť až za dlhšie časové obdobie. Parametre je preto vhodné sledovať priebežne.

Biochemické indikátory

Pri hodnotení nutričného stavu hrajú úlohu najmä parametre odrážajúce metabolizmus bielkovín, a to najmä pri stresových reakciách (choroba, nedostatok bielkovín…). Kľúčovou vlastnosťou týchto markerov je najmä ich biologický polčas (odkazujúci na rýchlosť rozpadu týchto proteínov). S pomocou týchto údajov môžu zdravotníci ľahšie určiť dobu trvania podvýživy alebo kontrolovať reakciu pacienta na liečebné metódy.

Albumín - biologický polčas je približne 18 dní, využíva sa preto na hodnotenie výživového stavu za dlhšie časové obdobie. Za znížené hodnoty sa považuje < 3 g/dl, za ťažkú malnutríciu < 2,4 g/dl.
Prealbumín - biologický polčas je cca 2 - 4 dni, hodí sa preto na priebežné monitorovanie nutričného stavu a terapeutických postupov v krátkom časovom úseku. Znížená hodnota prealbumínu sa najčastejšie spomína ako < 10 mg/dl.
Retinol‑binding proteín - má veľmi krátky biologický polčas, asi 12 hodín. V praxi sa však príliš často nevyužíva, pretože ide o nákladné vyšetrenie, ktoré je navyše ovplyvnené množstvom vitamínu A v organizme.
Transferrín - možno ho využiť na monitoring schopnosti syntézy proteínov organizmom.

Stravovacie návyky

Stravovacie návyky a príjem stravy môžu byť posúdené cez vyhodnotenie záznamu stravy alebo porovnaním s „normálnym“ príjmom pred ochorením či vedomou zmenou v jedálničku. Pri hodnotení je potrebné sa zamerať najmä na potraviny:

s obsahom kvalitných bielkovín (mäso, vajcia, mliečne produkty, strukoviny v kombinácii s obilninami),
vitamínov a minerálnych látok (ovocie a zelenina),
tukov ako zdrojov energie aj omega‑3 mastných kyselín (tučné ryby, orechy, semená),
vlákniny (celozrnné obilniny, ovocie, zelenina).

Hodnotí sa tiež celkové zloženie jedálnička a stravovacie zvyklosti, ako frekvencia jedál, spôsob stolovania, prítomnosť narušených stravovacích návykov (pocity viny, strach z jedla, vracanie po jedle atď.)

Ďalšie rizikové faktory

Je vhodné myslieť aj na ďalšie faktory, ktoré môžu podvýživu v budúcnosti ďalej prehlbovať a sťažovať jej liečbu. Sú to napr. patológie v ústnej dutine, poruchy prehĺtania, poruchy vstrebávania živín, prítomnosť poruchy príjmu potravy alebo ďalšie tráviace ťažkosti.

Aké môžu byť príčiny podvýživy?

Malnutrícia môže mať mnoho príčin. Z fyziologického hľadiska ide o tri základné faktory alebo ich kombináciu:

Nedostatočný príjem živín
Zvýšené straty živín
Zvýšené metabolické nároky

V bežnom živote môže byť výpočet týchto príčin ešte širší - za nedostatočným príjmom živín môže stáť napr. prítomnosť ochorenia, ktoré bráni normálnemu vstrebávaniu alebo využitiu živín v tele alebo cielené obmedzenie príjmu energie, ktoré môže, ale nemusí, byť sprevádzané poruchou príjmu potravy.

Dôvodom môže byť aj prostý nedostatok vedomostí o výžive, keď ľudia jednoducho nevedia, že ich telo potrebuje na normálne fungovanie určité množstvo energie, makro i mikronutrientov.

Čo je podvýživa?

Aké sú riziká podvýživy?

Poruchy hormonálnych funkcií
Vyššie riziko osteoporózy
Zhoršenie kvality kože, vypadávanie vlasov a lámanie nechtov
Poruchy imunity
Vyššie riziko rozvoja zdravotných komplikácií

Prekyslenie organizmu

Človek je tvor zásaditý a v ideálnom prípade náš organizmus odbúrava všetky nebezpečné kyseliny a ponecháva si len potrebné zásadité látky, ktoré sa neustále vstrebávajú. Ak toto nefunguje, naše pH v tele sa znižuje, vzniká acidóza alebo prekyslenie organizmu. A vtedy sa začínajú ťažkosti.

Acidóza sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože naše zdravie priamo závisí od acidobázickej rovnováhy v našom tele. Vedeli ste, že prekyslenie stojí za zdravotnými ťažkosťami, ako je napríklad astma, cukrovka, rôzne črevné problémy, neurologické ochorenia (depresie, duševná skleslosť), dýchacie problémy, srdcové ochorenia, osteoporóza, kožné problémy, celulitída či dokonca AIDS?

Ako znížiť produkciu kyselín a zvýšiť ich neutralizáciu?

Trávenie začína už v ústach: Trávenie nezačína v žalúdku, ale už v ústnej dutine. Zubami a procesom žuvania je potrava rozdrvená a zmiešaná so slinami, ktoré sú produkované v slinných žľazách. V žalúdku sa nachádza kyselina chlorovodíková, ktorá je nevyhnutná pre správne trávenie bielkovín a ochranu pred škodlivými mikroorganizmami.
Obmedzte príjem bielkovín: Ak konzumujeme bielkoviny, potrebujeme kyselinu chlorovodíkovú, ktorá je produkovaná sliznicou žalúdka a absolútne nevyhnutná pre správne trávenie bielkovín. Tým, že obmedzíme príjem bielkovín, telo nemusí produkovať toľko kyseliny chlorovodíkovej. To môže byť výhodné pre ľudí, ktorí trpia nadmernou kyslosťou žalúdka, pálením záhy alebo inými problémami spojenými s nadprodukciou tejto kyseliny.
Regenerácia po cvičení a strese: Všetko, čo je extrémne alebo dlhodobé, a ak chýbajú regeneračné aktivity, bude mať svoj dopad na telesnú fyziológiu. Po zvládnutí stresu by mala nasledovať relaxácia a po intenzívnom fyzickom cvičení regenerácia.
Kontrolované dýchanie: Keď sa v tele zvýši hladina oxidu uhličitého (CO₂), väčšina z neho sa rozpustí v krvnej plazme, kde tvorí kyselinu uhličitú. Jedným zo spôsobov, ako predchádzať tejto situácii, je kontrolované a pomalé dýchanie, ktoré pomáha znížiť hladinu CO₂ v krvi a udržať optimálne pH.
Zásadotvorné potraviny: Potraviny sa počas trávenia vo všeobecnosti rozkladajú a premieňajú na kyslú alebo zásaditú tráveninu. Ak nás možno trápi acidóza, potom by sme mali klásť dôraz na konzumáciu zásadotvorných potravín v strave, pričom 60 - 70 % by mali tvoriť zásadotvorné potraviny a 30 - 40 % kyslotvorné. Vo všeobecnosti, zelenina a ovocie sú zásadité a potraviny a potraviny s vysokým obsahom cukru a bielkovín sú kyslé.

Ideálne je začať deň zásaditými raňajkami. Môžete si pripraviť ovocný šalát alebo smoothie zo zásaditých potravín, ako sú banán, mrazené jahody, spirulina a listová zelenina. Ďalším jednoduchým krokom je pridať viac zeleniny ku každému hlavnému jedlu.

Zdravie žien a hormonálna rovnováha

Ženské zdravie je úzko prepojené so správnou výživou, ktorá môže mať významný vplyv na hormonálnu rovnováhu a hormonálne zdravie ženy. Hormóny v tele zohrávajú kľúčovú úlohu v mnohých procesoch, od regulácie menštruačného cyklu až po podporu reprodukčného zdravia, nálady a energie.

Medzi ženské hormóny, ktoré najviac ovplyvňujú každodenné fungovanie ženy, patria estrogén a progesterón. Hormonálne zmeny sú najvýraznejšie počas puberty, keď hormóny spúšťajú fyzický a psychický vývoj. Počas tehotenstva dochádza k dramatickému zvýšeniu hladín estrogénu a progesterónu, čo ovplyvňuje metabolizmus a imunitný systém.

Hormonálne zdravie ženy, sledovanie a podpora hormonálnej rovnováhy sú preto kľúčové pre zdravie ženy a prevenciu ochorení.

Ako podporiť hormonálnu rovnováhu?

Tuky sú základom pre produkciu hormónov.
Zdravý črevný mikrobióm je kľúčový pre hormonálnu rovnováhu.
Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách a fast foode.
Nadmerná konzumácia alkoholu môže ovplyvniť funkciu pečene, ktorá je zodpovedná za metabolizáciu hormónov.
Pravidelné cvičenie pomáha regulovať hormóny v tele, čo je mimoriadne dôležité pre ženy, pretože hormonálna nerovnováha môže ovplyvniť menštruačný cyklus, plodnosť, náladu a celkový pocit pohody.

Fyzická aktivita je pre zdravie žien neoceniteľná. Už niekoľko minút cvičenia denne pomôže fyzickému i psychickému zdraviu.

Pravidelné preventívne prehliadky, vyvážená strava, pohyb a starostlivosť o duševné zdravie sú základné piliere, na ktorých stojí dlhodobé zdravie každej ženy.

**Porovnanie pH hodnôt**
Tekutina	pH hodnota
Krv	7.35 - 7.45
Žalúdočná kyselina	1.35 - 3.5
Neutrálna hodnota	7

tags: #zelenina #a #ovocie #ako #indikátory #ochorení