Menej známa koreňová zelenina na Slovensku: Objavte zabudnuté poklady
Hoci sa moderné poľnohospodárstvo zameriava na veľkoplošné pestovanie najobľúbenejších druhov zeleniny, existuje množstvo menej známych koreňových zelenín, ktoré si zaslúžia pozornosť slovenských záhradkárov. Okrem jedinečných chutí a rozmanitosti prinášajú tieto rastliny do kuchyne bohatú výživu a zdravotné benefity.
Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.
Po štedrosti letnej zeleniny a jesennej úrody sa zima môže zdať trochu sklamaním! Sivá obloha a zmrznutá pôda spôsobujú, že všetko vyzerá, no… fádne. Existuje však veľa chutnej zimnej zeleniny, ktorá dodá vašim rodinným jedlám farbu a chuť. Niektoré sú dokonca na vrchole chuti po mrazoch alebo dvoch. Zimné plodiny sú bohaté na živiny, vrátane vitamínov C, A a K, plus vlákninu, ktoré podporujú zdravé črevá a imunitný systém počas najchladnejších mesiacov roka.
A aj keď máte radi bežnú zimnú zeleninu, ako je brokolica a tekvica, prečo to trochu nezmiešať a nevyskúšať niečo nové, napríklad kaleráb alebo escarole, aby ste si rozšírili chuťové bunky a urobili tie zimné večere zaujímavejšie? Najlepšie na tom je - táto zimná zelenina je ľahko dostupná počas chladnej sezóny. Ak je to možné, pozrite sa na miestne farmárske trhy a budete si istí, že ich dostanete čo najčerstvejšie (navyše tým podporíte aj miestne farmy). Niektoré z týchto druhov zeleniny je dokonca ľahké pestovať na vlastnej záhrade!
Kvaka: Menej známa, no výživná koreňová zelenina
Kvaka (Brassica napus subsp. napobrassica), čiže kapusta repková kvaková, nazývaná inak aj turín, runkľa alebo dokonca švédska repa, je dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých. Má zhrubnutý koreň podobný repe, len má o niečo hladší povrch. Kvaka pôvodne pochádza zo Škandinávie, kde vznikla pravdepodobne krížením repy a kapusty. Pestuje sa najmä v miernych klimatických podmienkach, pretože je odolná voči chladnému počasiu.
Výživové hodnoty a prínosy kvaky
Kvaka je bohatá na vitamín C, vitamín E, vitamíny skupiny B, vápnik, draslík a fosfor. Obsahuje aj významné množstvo antioxidantov, hlavne špecifické glukozinoláty, ktoré sú podľa mnohých štúdií ľudskému telu veľmi prospešné. Kvaka je tiež bohatá na vlákninu, čo prospieva nášmu tráviacemu systému.
Pestovanie kvaky: Ideálne podmienky, výsadba, zber a uskladnenie
Kvaka sa pestuje ako jesenná a zimná zelenina. Uprednostňuje hlboké, vlhké a dobre priepustné pôdy s dostatkom organických látok. Semená kvaky sa vysievajú na jar alebo začiatkom leta, pričom ideálna teplota pre rast je medzi 10-18 °C. Uskladňuje sa podobne ako iná koreňová zelenina, teda v chladných priestoroch s konštantnou teplotou do 8 °C a pri primeranej vlhkosti - ak bude príliš vlhko, korene budú hniť, ak príliš sucho budú sa scvrkávať.
| Živina | Hodnota na 100g |
|---|---|
| Vitamín C | 25 mg |
| Vláknina | 3 g |
| Draslík | 305 mg |
| Vápnik | 27 mg |
Využitie kvaky a jej účinky
Kvaka sa využíva nielen v kuchyni, ale aj v tradičnej medicíne. Jej vysoký obsah vlákniny podporuje zdravé trávenie, pričom vitamín C posilňuje imunitný systém. Glukozinoláty v kvake majú potenciálne protirakovinové účinky a chránia pred poškodením pečene. Okrem týchto benefitov kvaka pomáha pri regulácii krvného tlaku vďaka vysokému obsahu draslíka. Kvaka je tiež vhodná pre ľudí s diabetom, pretože má nízky glykemický index.
Všestranná zelenina sa pripravovala na všetky možné spôsoby, podobne ako zemiaky, takisto sa jedla aj surová.
Recepty s kvakou
- Pečená kvaka s bylinkami: Kvaku nakrájajte na kúsky a pečte s olivovým olejom, cesnakom a bylinkami na chrumkavú prílohu.
- Pyré: Zemiakové pyré môžete obohatiť pridaním varenej kvaky, ktorá mu dodá jemnú sladkastú chuť.
- Kvaka v polievke: Kvaka sa často pridáva do hustých zimných polievok, kde zlepšuje textúru a dodáva jedlu sladkú chuť.
- Gratinovaná kvaka: Nakrájanú kvaku zapečte s mliekom a syrom ako gratinovanú prílohu - vynikajúca alternatíva ku zemiakom.
- Nakladaná kvaka: Plátky kvaky naložte do octového nálevu s korením, čím získate chutnú kyslú pochúťku vhodnú na chlieb alebo ako prílohu.
Kvaka a okrúhlica: Rozdiely a pestovanie
Kvaka a okrúhlica sú dve nenápadné koreňové zeleniny, ktoré si mnohí záhradkári mýlia, alebo ich úplne obchádzajú. Záhradkári dnes často hľadajú nenáročné plodiny, ktoré neprinášajú len úrodu, ale aj pestovateľskú radosť.
Hoci sú kvaka aj okrúhlica príbuzné druhy, rozdiely medzi nimi sú výrazné a dôležité najmä z hľadiska ich využitia v kuchyni aj pri pestovaní. Kvaka - kapusta repková kvaková (Brassica napus var. napobrassica), známa aj ako turín (česky tuřín), karpeľ či runkla, vytvára väčší koreň guľovitého tvaru a vyznačuje sa jemne nasladlou chuťou. Je to zelenina, ktorú odporúčam najmä na zimné uskladnenie. Naopak, okrúhlica - kapusta poľná pravá (Brassica rapa var. rapa) je menšia, rýchlejšie dozrieva a má sviežejšiu, mierne pikantnú chuť. Ideálna je na priamu konzumáciu.
Oba druhy majú podobné listy aj spôsob rastu. Rozdiel však spoznáte podľa tvaru a farby koreňa. Kvaka má často vrchnú časť koreňa vystupujúcu nad zem a môže mať fialkastý nádych. Kvaku aj okrúhlicu sa oplatí siať priamo na hriadku. Okrúhlicu odporúčam vysievať na jar aj v lete - jarné výsevy sú vhodné na skorý zber, letné zas na jesennú konzumáciu. Kvaka je ideálna na letný výsev s cieľom zberu na jeseň. Dôležité je dodržať spon aspoň 25 × 30 cm pri kvake a menej pri okrúhlicii - stačí 15 × 20 cm.
Chuťové rozdiely medzi oboma druhmi predurčujú aj ich kulinárske využitie. Kvaka je výborná varená, dusená alebo ako súčasť kaší. Môžete ju kombinovať s koreňovou zeleninou, zemiakmi aj mäsom. Obe zeleniny majú nízky obsah kalórií a vysoký podiel vitamínu C, čo ich robí ideálnymi v zimnom jedálnom lístku.
Kvaka aj okrúhlica sú v tomto smere ideálne. Rýchlo rastú, nevyžadujú zložitú starostlivosť a navyše ponúkajú chuťovú rozmanitosť, ktorá je v našich záhradách stále zriedkavá. ‘Wilhelmsburger’ - tradičná odroda s veľkým, fialovým koreňom a výbornou skladovateľnosťou.
Ďalšie menej známe druhy koreňovej zeleniny
Záhrada nemusí byť len o tradičnej zelenine, akou sú paradajky, uhorky či mrkva. Okrem estetického prínosu tieto rastliny často ponúkajú aj jedinečné chute, vyšší obsah živín a netradičné kulinárske využitie. Mnohým druhom stačí bežná záhradná pôda a starostlivosť podobná klasickej zelenine, no niektoré vyžadujú špecifické podmienky, ako napríklad dostatok vlahy, oporu či ochranu pred mrazom.
- Čierny koreň (Scorzonera hispanica): Pochádza zo Stredomoria a je cenený pre svoju jemnú, orechovú chuť, ktorá pripomína špargľu. Na pestovanie vyžaduje hlbokú, dobre priepustnú pôdu s neutrálnym pH.
- Oka (Oxalis tuberosa): Známa aj ako andská reďkovka, pochádza z Južnej Ameriky a patrí medzi menej známe hľuzovité plodiny. Na pestovanie potrebuje dlhé vegetačné obdobie a mierne podnebie.
Hlúbová zelenina: Pestovanie a charakteristika
Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch.
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov. Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie.
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Aké druhy zeleniny existujú?
Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí.
Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.
Hlúbová zelenina
Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu.
Listové šaláty
Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
Plodová zelenina
Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.
Kvetová zelenina
Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety.
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.
Cibuľová zelenina
Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
Zelenina so semenami
Jedlé semená tvoria samostatnú kategóriu zeleniny: zelenina so semenami. Ide hlavne o zástupcov strukovín ako hrach, fazuľa a šošovica, ktoré majú po zbere a sušení veľmi dlhú trvanlivosť.
Klíčková zelenina
Keď sa spomenú klíčky, často nám ako prvé napadnú semenáčiky žeruchy alebo strukovín, ktoré vyklíčia bez hnojenia. Pod skutočnou klíčkovou zeleninou však rozumieme špičky výhonkov vypestovaných rastlín - nie klíčky. Preto medzi klíčkovú zeleninu patrí napríklad špargľa.
tags: #zelenina #korenova #menej #znama #na #slovensku
