Zelenina Najviac Podobná Špenátu: Mangold a Jeho Alternatívy

Ak hľadáte zeleninu, ktorá je nielen nenáročná na pestovanie, ale zároveň aj chutná, zdravá a všestranne využiteľná, siahnite po mangolde. Táto listová zelenina, často prirovnávaná k špenátu, ponúka krásne sfarbené listy a stonky, ktoré ozdobia nielen váš tanier, ale aj záhon. Mangold je listová zelenina, ktorá sa vzhľadom i chuťou najviac podobá špenátu. V obchodoch sa neobjavuje úplne bežne, čo je škoda. Je totiž veľmi lahodný a zdravý.

Navyše má intenzívnejšiu chuť ako špenát. Jeho farebné stonky sa dajú využiť podobne ako obľúbený chren, je navyše nízkokalorický. V súčasnosti však objavujeme všetky druhy zeleniny a ovocia, pretože chceme zdravý a pestrý jedálniček a mangold sa čoraz viac objavuje na našich tanieroch.

Mangold patrí medzi veľmi staré druhy rastlín. Táto krásna farebná listová zelenina bola veľmi obľúbenou pochutinou v starom Ríme. Mangold je príbuzný cvikle, ale známy aj pod názvom repa zeleninová alebo listová cvikla. Je menej výdatný a oveľa citlivejší na chlad, preto nie je taký rozšírený ako špenát.

Každý, kto má rád špenát, si určite pochutí aj na mangolde. Ten má jemnejšiu chuť, a dokonca má v kuchyni bohatšie využitie. Okrem listov sa dajú spracovať aj stonky, a to všade tam, kde je možné použiť špargľu.

Čo je to Mangold?

Mangold (Beta vulgaris subsp. vulgaris) patrí do čeľade mrlíkovitých a je príbuzný cvikle. Je známy pre svoje veľké listy a farebné stonky, ktoré môžu byť biele, žlté, ružové, červené alebo dokonca viacfarebné.

Známe sú dva druhy tejto zeleniny - listový a špargľový. Listový má úzke stopky a menšie bublinaté farebné čepele, špargľový širšie stopky a výrazne rebrovité listy. Pestovať môžete dve formy tejto nenáročnej zeleniny. Mangold špenátový - listovvý (provar. vulgaris) má úzke stopky a menšie bublinaté listy. Pripravujú sa podobne ako špenát. Hlavnou konzumnou časťou mangoldu špargľového - stopkového (provar. flavescens) sú širšie zdužnatelé stopky, ktoré nesú silno rebrovité listy.

Mangold je vizuálne atraktívna zelenina s rôznymi farbami stoniek.

Nutričné Výhody Mangoldu

Mangold má veľmi málo kalórií a minimum sacharidov, podobne ako väčšina listovej zeleniny, preto je ideálny počas chudnutia alebo do nízkosacharidového jedálnička. Je plný dôležitých vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Listy obsahujú vitamíny B, C, A a K, z minerálov vápnik, horčík a železo. Mangold obsahuje vitamíny A, E a C, minerály železo, zinok a mangán. Okrem toho sa v ňom nachádzajú aj ďalšie antioxidanty - spolu je ich až 30.

Vláknina má blahodarný vplyv na črevnú mikroflóru. Rovnako viaže vodu a tiež tuky a toxíny, ktoré sa nám hromadia v organizme. Mangold je bohatý na množstvo antioxidantov, vrátane betakaroténu a flavonoidov, ktoré pomáhajú predchádzať riziku ochorenia srdca alebo rakoviny pľúc.

Mangold je skvelým zdrojom vitamínu K, ktorý pomáha predchádzať poruchám zrážanlivosti krvi a má vplyv aj na zdravie kostí. Zvýšená konzumácia listovej zeleniny, kam patrí aj mangold, je prospešná pre správne fungovanie srdca a je dobrou prevenciou proti vysokému cholesterolu a vysokému tlaku. Mangold obsahuje železo, jeho konzumácia sa odporúča pri chudokrvnosti.Mangold urýchľuje trávenie a podporuje vylučovanie škodlivých látok z tela.

Mangold pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Obsahuje totiž vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu črevného systému a jej dostatok hrá dôležitú rolu aj pri chudnutí. Táto zelenina chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a je vhodná aj pre diabetikov. Mangold upravuje tiež trávenie a obsahuje veľa vlákniny.

Ako Pestovať Mangold

Veľkou výhodou tejto chutnej a zdraviu prospešnej zeleniny je, že nie je náročná na pestovanie. Môže sa pestovať takmer všade. Najlepšie sa mu však darí v repárskej oblasti na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Pretože mladé rastlinky mangoldu rastú ako z vody, môžete ich veľmi skoro zberať.

Mangold sa pestuje z jarného výsevu, vyhovuje mu vlhká pôda s obsahom živín. V teplejších oblastiach môžete vysievať už koncom marca, v chladnejších v apríli. Mladé rastliny rýchlo rastú, so zberom prvých lístkov môžete začať už o dva mesiace po výseve. Zber mangoldu je postupný. Zberajte lístky podľa toho, ako dorastajú. Na skladovanie nie sú vhodné, najlepšie je ich rýchlo skonzumovať. Po odložení do chladničky listy rýchlo vädnú. Počas nasledujúceho miesiaca, to znamená v auguste, začne mangold vybiehať do kvetu. Aby sa rastlina kvitnutím nevyčerpala, kvety odstraňujte.

Nároky na pôdu a stanovište Mangold vyžaduje dostatočne vlhké, humózne, hlboké a výživné pôdy. Môžete ho pestovať na hriadke po prvom aj druhom roku hnojenia organickými hnojivami, zároveň však znesie aj spoločnosť šalátov, fazule, kôpru, cesnaku, cibule, tymianu i šalvie. Nepestujte ho na záhonoch po cvikle či repe.

Mangold nie je náročný na teplotu, preto je vhodný aj na pestovanie vo vyšších polohách. Ideálna je však repárska oblasť. Znesie polotieň a ocení vyššiu vzdušnú vlhkosť.

Nezberáme celú rastlinu naraz, ale listy (listových i stopkových odrôd) priebežne vylamujeme po obvode. Zberáme mladšie až stredne staré listy, staršie už totiž bývajú tuhšie. Čerstvé listy sa dajú uchovať niekoľko dní v igelitovom vrecku v chladničke.

Ako Využiť Mangold v Kuchyni

Jemná chuť mangoldu vás príjemne prekvapí v mnohých jedlách. Môžete ho pridať do šalátov, pripravíte z neho tiež pesto, podobne, ako zo špenátu. Dá sa z neho pripraviť aj vynikajúce smoothie aj polievka. Jednoducho si ho pridajte do šalátu, alebo si z neho pripravte pesto, polievku ako zo špenátu, či smoothie.

Kreativite pri využití mangoldu v kuchyni sa medze nekladú. Medzi najrýchlejšie recepty, ktoré si môžete z mangoldu pripraviť, patrí polievka. Odľahčíte ju jednoducho tak, že zemiaky vymeníte za kaleráb. Z listov mangoldu vyrežte stonky a nakrájajte nadrobno. V hrnci na repkovom olej ich orestujte spoločne s nadrobno nakrájanou cibuľou. Pridajte prelisovaný cesnak a pokrájané listy mangoldu. Opekajte a po chvíľke všetko zalejte vývarom. Osoľte a okoreňte podľa chuti a povarte asi 5 minút. Následne polievku rozmixujte tyčovým mixérom dohladka. Pridajte na kocky nakrájaný kaleráb a varte do jeho zmäknutia.

Tipy na prípravu mangoldu:

• Blanšírovanie: Mangold dôkladne umyte, odkrojte stonky a odstráňte tvrdé časti. Vložte do vriacej vody na 2-3 minúty, potom ochlaďte v ľadovej vode.
• Varenie: Nakrájajte mangold na pásiky a varte vo vriacej vode 5-7 minút, kým nebude mäkký.
• Dusením: Umyte mangold, nakrájajte a duste na panvici s trochou oleja, kým nezmäkne.
• Pečením: Umyte, nakrájajte stonky a listy, opečte na panvici so stonkami 5 minút, potom pridajte listy a opečte ďalšie 2-3 minúty.

Mangold je všestranne použiteľný, tu je niekoľko nápadov:

• Cestovinové jedlá: Linguine s mangoldom a cesnakom, lasagne s mangoldom a ricottou.
• Rybie pokrmy: Pečený losos s mangoldom, pečená treska s mangoldom.
• Mäsové pokrmy: Pečené kura s mangoldom, bravčové s mangoldom a horčicou.
• Polievky: Minestrone, zeleninové polievky s mangoldom.
• Rizoto: Mangold vynikne aj v rizote.

Alternatívy k Špenátu

Špenát je obľúbená a zdravá listová zelenina, no nie každý si ju obľúbil. Našťastie existujú alternatívy, ktoré môžu špenát nahradiť v kuchyni a priniesť do jedálnička nové chute a nutričné hodnoty. Tento článok sa zameriava na menej známe, ale rovnako výživné možnosti, ako je mangold a novozélandský špenát (štvorbôčik rozložitý), a poskytuje návod na ich pestovanie a využitie.

Novozélandský špenát (štvorbôčik rozložitý): Delikátna náhrada špenátu

Štvorbôčik rozložitý (Tetragonia tetragonioides), známy aj ako novozélandský špenát, je menej bežná, no veľmi zaujímavá listová zelenina. Pochádza z Nového Zélandu a je cenený pre svoju jemnú a delikátnu chuť listov, ktoré sú navyše šťavnaté. Výhodou je, že pri vykvitaní rastliny listy nenadobúdajú horkastú chuť, ako je to často u špenátu. Rastlina sa bohato rozvetvuje a olisťuje, čím poskytuje zásobu listov veľmi dlhú dobu, často až do prvých mrazov. Typické pre túto jednoročnú úžitkovú rastlinu sú poliehavé stonky a bohaté olistenie, pričom tmavozelené listy majú kosoštvorcový tvar.

Novozélandský špenát je výbornou alternatívou k tradičnému špenátu.

Pestovanie novozélandského špenátu

Novozélandský špenát je teplomilná rastlina, preto je vhodné predpestovať si sadenice.

• Predpestovanie sadeníc: Semená sa pred výsevom máčajú 2 dni vo vlažnej vode. Má pomerne dlhé obdobie klíčivosti - výsev sa robí začiatkom apríla a na vonkajšie stanovisko presádza najskôr koncom mája.
• Stanovisko: Ideálne je pestovať tento typ špenátu v skleníku, ale pokiaľ ho nemáte k dispozícii, stačí dostatočne slnečné stanovisko prekryté fóliovým krytom alebo aspoň netkanou textíliou.
• Pôda: Pôda by mala byť stredne ťažká, mierne zásaditá a nie čerstvo pohnojená.
• Zálievka: Dôležité je špenátu dopriať pravidelnú (ale nie prílišnú) zálievku, ktorá zaistí to, že listy zostanú svieže a chrumkavé.

Využitie v kuchyni

Po zbere je dobré listy čo najrýchlejšie spracovať, v chladničke ich môžete uchovávať najviac dva dni. Novozélandský špenát sa dá použiť rovnako ako klasický špenát - do šalátov, polievok, prívarkov, alebo ako príloha k mäsu.

Klasický Špenát: Stále Obľúbená Voľba

Špenát (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ktorá sa často pestuje pre svoje výživné listy. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Špenát bol pôvodne pestovaný v starovekej Perzii, odkiaľ sa dostal do Číny v 7. storočí, kde ho nazývali „perzská zelenina.“ V 11. storočí ho do Španielska priniesli Maurové a odtiaľ sa špenát rýchlo rozšíril po celej Európe.

Zdravotné benefity špenátu

Špenát je známy svojím vysokým obsahom železa, hoci obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá môže jeho vstrebávanie znižovať. Okrem toho obsahuje vitamíny A, B, C a E, vápnik, jód a mangán. Špenát je chudobný na kalórie, tuky a sacharidy, avšak bohatý na vitamíny, minerály a stopové prvky.

Pestovanie špenátu

Pestovanie špenátu je jednoduché a rýchle. Špenát je rýchlo rastúca plodina a môžete ho pestovať aj počas chladnejších mesiacov.

• Čas výsevu: Špenát môžeš vysievať na jar (marec) alebo na jeseň (polovica augusta až september), keď sú teploty pôdy ešte chladné.
• Stanovisko: Špenát preferuje slnečné až polotienisté miesta.
• Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny.
• Zálievka: Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť.
• Zber: Špenát môžeš zberať už po 4-6 týždňoch od výsevu.

tags: #zelenina #najviac #podobná #špenátu

Populárne príspevky:

• Vegánske a bezlepkové palacinky
• Šťavnatý hovädzí steak: Krok za krokom
• Recept na šalát z repy
• Mozzarella a intolerancia laktózy: Informácie
• Pekáreň Mirkovce: Príbeh a tradícia