Zelenina pestovaná v rašeline: Druhy a tipy pre úspešné pestovanie

Pestovanie zeleniny je obľúbená činnosť mnohých záhradkárov. Pri prechádzke sídliskami posledné roky čoraz viac ukazujú, že zahraničný trend jedlých balkónov nie je už ani u nás rarita. Slovenské balkóny nekrášlia len tradičné kvitnúce muškáty či petúnie, ale aj všakovaké jedlé rastlinky. Ak stále váhate, či je táto záľuba vhodná aj pre vás, už neváhajte.

Existuje mnoho spôsobov, ako pestovať zeleninu, a jedným z nich je pestovanie v rašeline. Rašelina je prírodný materiál, ktorý vzniká rozkladom rastlinných zvyškov v mokradiach, najmä machov. V záhradníctve sa využíva najmä na zlepšenie štruktúry pôdy, udržanie vlhkosti a podporu rastu kyslomilných rastlín. V tomto článku sa pozrieme na výhody a nevýhody pestovania zeleniny v rašeline.

Ponúkame vám prehľad najbežnejších plodín, ktoré sa dajú hravo vypestovať aj v nádobách. Mnoho z nich nájdete na našom webe aj v rozsiahlejších samostatných článkoch, ktoré vám pomôžu krok za krokom priviesť pestovanie k dokonalosti.

Výhody pestovania zeleniny v rašeline

  • Zlepšenie štruktúry pôdy: Rašelina pomáha zlepšiť štruktúru pôdy, čím uľahčuje rastlinám zakorenenie a prístup k živinám.
  • Udržanie vlhkosti: Rašelina má schopnosť zadržiavať vodu, čo je výhodné najmä v suchších obdobiach.
  • Podpora rastu kyslomilných rastlín: Rašelina je kyslá, čo je ideálne pre pestovanie kyslomilných rastlín, ako sú čučoriedky, azalky a rododendrony.
  • Dostupnosť: Rašelina je ľahko dostupný materiál, ktorý sa dá kúpiť v záhradných centrách alebo online.
  • Bez zápachu a prímesí: Rašelina má svetlohnedú až tmavohnedú farbu, je bez zápachu a bez prímesí.
  • Využitie pri hydroponickom pestovaní: Keramzitové granule, ktoré slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu, sa vyrábajú z ílu.

Nevýhody pestovania zeleniny v rašeline

  • Chudobná na živiny: Rašelina sama o sebe je príliš chudobná na živiny, preto je potrebné ju kombinovať s inými materiálmi, ako sú kompost alebo hnojivá.
  • Kyslosť: Rašelina je kyslá, čo nemusí byť vhodné pre všetky druhy zeleniny.
  • Ekologické aspekty: Ťažba rašeliny má negatívny dopad na životné prostredie, pretože vedie k zničeniu mokradí a uvoľňovaniu oxidu uhličitého do atmosféry.
  • Zalievanie príliš tvrdou vodou: Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Spôsobuje to vyzrážanie látok na povrchu.
  • Netreba ju vymieňať: Hydroponický substrát netreba vymieňať, výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy.

Alternatívy k rašeline

Vzhľadom na negatívne dopady ťažby rašeliny na životné prostredie sa čoraz viac záhradkárov obracia k alternatívnym materiálom. Medzi najpopulárnejšie patrí:

  • Kompost: Kompost je vynikajúci materiál na zlepšenie štruktúry pôdy a dodanie živín rastlinám.
  • Kokosové vlákno: Kokosové vlákno je vedľajší produkt pri spracovaní kokosových orechov a má podobné vlastnosti ako rašelina.
  • Drevná štiepka: Drevná štiepka sa používa na mulčovanie a zlepšenie štruktúry pôdy.
  • Kávová usadenina: Kávová usadenina obsahuje veľké množstvo živín, ktoré vaše záhony môžu oceniť.

Ako pestovať zeleninu bez rašeliny

Pestovanie zeleniny bez rašeliny je možné a dokonca aj žiaduce. Použite kompost, kokosové vlákno alebo iné alternatívne materiály na zlepšenie štruktúry pôdy a dodanie živín rastlinám. Vyberte si druhy zeleniny, ktoré sú vhodné pre daný typ pôdy a podmienky. Pravidelne zalievajte a hnojte rastliny, aby ste zabezpečili ich zdravý rast a vývoj.

Tipy pre úspešné pestovanie zeleniny

  • Výber rastlín: Vyberte si druhy zeleniny, ktoré sú vhodné pre dané podmienky a klímu.
  • Príprava pôdy: Pripravte pôdu pred výsadbou, aby bola dobre priepustná a bohatá na živiny.
  • Zalievanie: Zalievanie je dôležité pre zdravý rast rastlín. Zalievať treba pravidelne, ale nie príliš veľa.
  • Hnojenie: Hnojenie je dôležité pre dodanie živín rastlinám. Hnojiť treba pravidelne, ale nie príliš veľa.
  • Ochrana pred škodcami a chorobami: Chráňte rastliny pred škodcami a chorobami.
  • Správny rez: Správnym rezom rastlinám pomáhajte rásť, docieliť kvitnutie a tým aj násadu plodov.
  • Správny výber hnojiva: Správny výber hnojiva zabezpečí dostatok živín pre rastliny a ich vitalitu.
  • Predjarný postrek: Predjarný postrek je jedným z kľúčových opatrení v starostlivosti o ovocné a okrasné dreviny, ktorý pomáha zabezpečiť ich zdravie a vitalitu počas vegetačného obdobia.

Moje triky: Pestovanie mrkvy na balkóne 🥕 | Ako pestovať mrkvu v kvetináči – Návod a tipy

Pestovanie zeleniny v skleníku, fóliovníku a parenisku

Skleník

Skleník je ideálny pre pestovanie zeleniny, ktorá potrebuje teplo a ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. V skleníku je možné pestovať uhorky, papriky, paradajky, vinič a iné druhy zeleniny. Dôležitou časťou údržby je aj dôkladná príprava skleníku na ďalšiu sezónu, hlavne príprava na zimu.

Fóliovník

Fóliovník je lacnejšia alternatíva skleníka, ktorá je vhodná pre pestovanie paradajok a iných druhov zeleniny.

Parenisko

Parenisko je menšia konštrukcia, ktorá sa používa na predpestovanie sadeníc a ochranu rastlín pred mrazom.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch a hrantíkoch

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch a hrantíkoch je ideálne pre balkóny a terasy. V kvetináčoch je možné pestovať paradajky, jahody, bylinky a iné druhy zeleniny. Dôležitý je systém odvodnenia, aby rastliny pri silnom daždi nestáli vo vode. Medzi najčastejšie používané materiály pre výrobu kvetináčov patrí plast a pálená hlina. Samozavlažovacie kvetináče môžu pomôcť k pestovaniu rastlín v optimálnych podmienkach a tiež zvládnu zachrániť rastliny pri vašej dlhšej neprítomnosti.

Hydroponické pestovanie

Hydroponické pestovanie je spôsob pestovania rastlín bez pôdy. Rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode. Hydroponické pestovanie rastlín so sebou prináša výhody aj nevýhody. Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne, pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť.

Ako pestovať zeleninu na balkóne

Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ, preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Ďalšie druhy zeleniny, ktoré môžete pestovať na balkóne, sú:

  • Zeler
  • Mrkva
  • Šalát
  • Špenát
  • Mangold
  • Zemiaky
  • Cibuľa
  • Reďkovky
  • Bataty

Balkónové hrantíky a menšie kvetináče poskytujú miesto na balkóne čerstvým bylinkám. Malé kvetináče ale aj rýchlejšie vyschnú. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém.

Pochúťkové varianty ako sú mini uhorky, nevyrastú také veľké ako „normálne“ druhy zeleniny. Tieto odrody sú vhodné na balkón.

Výsev alebo priesady?

Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. Potrebujete:

  • Nádobu na pestovanie
  • Osivo
  • Substrát

S výsevom môžete začať v marci. Vaše priesady preneste do exteriéru od apríla, pokiaľ je balkón slnečný a chránený pred vetrom. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji.

Vhodné kvetináče a príslušenstvo na balkón

Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.

Kvetináče

Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Na pestovanie zemiakov sú dostupné kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz.

Balkónové hrantíky

Na pestovanie zeleniny môžete použiť aj balkónové hrantíky. Zvoľte ale druhy zeleniny, ktoré nerastú veľmi do šírky, ani sa príliš hlboko nezakoreňujú. Vzhľadom na šírku sa ale môžu pestovať vedľa seba iné druhy zeleniny. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Ďalšia výhoda: Hrantíky majú vo väčšine prípadov už integrované odtokové otvory.

Pestovateľské vrecia a tašky

Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.

Balkónový vyvýšený záhon

Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť.

Upcyklovanie obalov z odpadu: Vlastnoručná výroba kvetináčov

Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát. Prázdne nápojové kartóny môžete premeniť aj na závesný kvetináč. Vyrežte dno a vyvŕtajte 1 cm od okraja vždy jeden otvor do stredu bočnej steny. Navlečte šnúru na zavesenie cez otvory. Teraz obal naplňte substrátom a nasaďte rastlinu. Upcyklovaný závesný kvetináč je hotový.

Ako často musíte zeleninu zalievať závisí okrem poveternostných podmienok najmä od potrieb príslušnej rastliny a veľkosti kvetináča. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie.

Prehľad najbežnejších plodín vhodných na pestovanie v nádobách

  1. Paradajky: Sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu.
  2. Jahody: Dopriať si ich teraz môžete aj z vlastnej úrody. Dobrou správou je, že existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Aj medzi týmito stálerodiacimi druhmi máte na výber podľa veľkosti plodov či farby kvetov. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.
  3. Bylinky: Ponúkajú obrovské spektrum možností. Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať - To je trojica, ktorá bude prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Navyše bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová).
  4. Medovka a mäta: Majú okrem „tradičných“ základných odrôd aj mnoho mladších „súrodencov“. Tí nás vedia prekvapiť tým, že spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. A tie rozdiely sú nie len vizuálne, ale skutočne aj vôňové a chuťové. Medzi „sladkými“ bylinkami nesmieme zabudnúť spomenúť aj levanduľu a materinu dúšku, ktorú tiež nájdeme okrem tradičnej aj ako hybridnú odrodu s citrónovou arómou. Ak si chcete uchovať mätu a medovku na zimu, odporúčam mrazenie alebo výrobu sirupov. Výborne budú ladiť s bazou a tiež s takmer akýmkoľvek bobuľovým ovocím. Pri sušení strácajú veľa zo svojej krásnej arómy. Levanduľa a materina dúška sa hodia ako na sirup tak aj na sušenie. V každom prípade, akúkoľvek formu spracovania oceníte aj v zimných mesiacoch pre liečivé účinky, ktorými každá z týchto bylín disponuje.
  5. Paprika: Je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa by som povedala, že vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. O čosi menší výber však máme v možnostiach špeciálnych odrôd určených pre balkóny, avšak papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom. Základ úspechu je kvalitná, hnojením vyživovaná pôda a balkón s dostatkom slnečného svetla.
  6. Hrach: Patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Preto je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku.
  7. Tekvice, cukety a uhorky: Majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom. Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Rozlišujeme síce mnoho odrôd, ale pokiaľ ide o estetiku na tanieri, stačí odlíšiť zelenú a žltú. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Pozor však na kombináciu rastlín: ani na záhrade nie je možné pestovať cukety a tekvice v blízkosti, pretože pri opeľovaní sa rastliny skrížia a môžete byť nemilo prekvapení zberom „cuketotekvíc“.
  8. Zelené lístky: Ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov: zmes zelených a fialových, hladkých aj kučeravých druhov. Obľúbený je tiež jemný šalát valeriánka poľná, ľudovo polníček. Zjari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene.
  9. Uhorky: Sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Vďaka vysokému obsahu vody dobre osviežia v horúcich dňoch v limonáde alebo spestria chuť raňajkového chlebíka. K vlastnej balkónovej úrode stačí okrem slnka dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku. Na priamy konzum vyberáme z odrôd ľudovo zvaných šalátoviek, ktoré nemajú pichľavú kožu a majú menej jadierok. Zaujímavosťou v rodine uhoriek je kalabasa indická.
  10. Reďkovka: Je pre mňa zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. To je výhoda, pretože zjari mnoho kvetináčov na balkóne ešte len zíva prázdnotou a spoza okna sa na nich usmievajú teplomilné priesady. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm.

Cieľom tohto článku bolo spraviť vám malý exkurz do zákutí jedlých balkónov a inšpirovať vás a najmä ukázať vám, že to určite zvládnete. Na našej webovej stránke nájdete takmer všetky z 10 rastlín ako samostatný článok.

Aké druhy zeleniny existujú?

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Zeleninu možno z botanického hľadiska rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu.

Druhy podľa použitia

Hranica medzi ovocím a zeleninou nie je celkom jasne zadefinovaná. Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. V nemčine o tom svedčí aj samotné pomenovanie: Napríklad výraz „Mus“ označuje „varenú kašu/pyré“ a je odvodený od „Gemüse“. Výnimka však potvrdzuje pravidlo. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.

Hlúbová zelenina

Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Tip: Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.

Listové šaláty

Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla. Potreba živín: nízka

Top 10 hlúbovej zeleniny

  • Červená kapusta
  • Kaleráb
  • Biela kapusta
  • Pak Choi
  • Kel
  • Ružičkový kel
  • Čínska kapusta
  • Hlávkový kel
  • Kel palmový
  • Karfiol

Top 10 šalátovej zeleniny

  • Listový šalát
  • Hlávkový šalát
  • Rukola
  • Špenát
  • Mangold
  • Čakanka štrbáková
  • Červená čakanka
  • Biela čakanka
  • Čakanka hlávková
  • Ázijské šaláty

Plodová zelenina

Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Existuje nespočetné množstvo odrôd paradajok. Namiesto vysadenia jedného druhu sa oplatí vyskúšať rôzne: napr. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Potreba živín: stredná Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.

Kvetová zelenina

Zelenina s jedlými kvetmi alebo púčikmi sa označuje ako kvetová zelenina. Medzi najznámejších zástupcov patrí brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.

Hľuzová zelenina

Hľuzová zelenina, napríklad zemiaky, vytvára hľuzovité zásobné orgány. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Chutia rovnako aromaticky ako staré známe žltomäsité odrody, postarajú sa však o farebné spestrenie taniera. To isté platí pre špeciálne odrody mrkvy, napríklad fialová. Mladé plody sú veľmi jemné. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky. Tip: Zeler je chúlostivý na hlísty (nitenky), ktoré žerú korene. Rastlina aksamietnica odpudzuje týchto škodcov. Potreba živín: stredná Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.

Cibuľová zelenina

Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako aj cibuľa. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Burinu udrží v šachu príležitostné okopanie. Potreba živín: nízka až stredná Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.

Top 5 hľuzovej zeleniny

  • Mrkva
  • Paštrnák
  • Zemiaky
  • Zeler buľvový
  • Reďkovka

Top 5 cibuľovej zeleniny