Pestovanie topinamburu: Nenáročná zelenina podobná zemiakom

Topinambur, známy aj ako slnečnica hľúznatá (Helianthus tuberosus), je odolná a nenáročná koreňová zelenina, ktorá produkuje množstvo jasne žltých kvetov podobných slnečniciam od júla až do silných mrazov. Táto plodina, ktorá ukrýva pod zemou skutočné bohatstvo v podobe cenných hľúz, bola obľúbená u našich predkov a kedysi dokonca zakázaná.

Rastliny môžu rýchlo dorásť až do výšky 3 m a vytvoriť žlté slnečnice s priemerom 7-8 cm. Topinambury môžete pestovať ako miniatúrny ochranný pás okolo menších záhradných plôch. Sú tiež peknou rastlinou v pozadí pozdĺž severného okraja trvalkového záhona.

Hľuznatý topinambur, známy aj ako židovský zemiak, slnečnica hľuznatá, cukrový zemiak alebo jeruzalemský artičok, je viacročná rastlina z čeľade astrovité, ktorá môže dorásť až do výšky 5 metrov. Táto plodina vytvára hľuzovitý podzemok, ktorý sa používa ako potravina a dokonca aj ako liek. Surové topinambury pripomínajú na prvý pohľad zemiaky alebo zázvor. Táto netradičná plodina pochádza zo Severnej Ameriky, kde ju pestovali indiáni z kmeňa Topinambur, po ktorých je pomenovaná. V 16. storočí sa topinambury rozšírili do Európy, kde sa spočiatku používali ako okrasné a potom aj ako úžitkové rastliny.

Topinambur je trvalka, ktorá je absolútne nenáročná na pestovanie a darí sa jej takmer vo všetkých podmienkach. Znáša vlhké aj suché polohy a nie je náročná na kvalitu pôdy.

Do roku 2014 bolo pestovanie topinamburu na Slovensku zakázané kvôli jeho invazívnosti. Táto plodina sa veľmi rýchlo rozmnožuje, preto je dôležité dbať na to, aby sa nerozšírila mimo záhrady. V súčasnosti sa už môže legálne pestovať, ale je dôležité dbať na to, aby sa nevhodnou agrotechnikou nekontrolovateľne nerozšíril do prostredia.

Charakteristika a pestovanie topinamburu

Topinambur (Helianthus tuberosus), alebo slnečnica hľuznatá, je odolná a nenáročná koreňová zelenina, ktorá od júla až do silných mrazov produkuje množstvo jasne žltých kvetov podobných slnečniciam. Rastliny môžu rýchlo dorásť až do výšky 3 m a vytvoriť žlté slnečnice s priemerom 7-8 cm. Topinambury sa dajú pestovať ako miniatúrny ochranný pás okolo menších záhradných plôch. Sú tiež peknou rastlinou v pozadí pozdĺž severného okraja trvalkového záhona.

Hľuzy sa sadia veľmi skoro na jar alebo neskoro na jeseň, ideálne do sponu 50 x 100 cm a do hĺbky 10-15 cm. Najlepšie výnosy dosahuje v priepustnej, prevzdušnenej a mierne zásaditej pôde. Výberom vhodného miesta sa dá uľahčiť aj zber.

Pri výbere miesta výsadby je dôležité pamätať na to, že rastliny dorastajú do veľkej výšky. Topinambury sa veľmi rýchlo rozrastajú, preto je ideálny samostatný záhon ohraničený trávnikom zo všetkých strán. Podobne ako slnečnice, aj topinambury preferujú slnečné miesta s dostatkom tepla. Rastlinám sa darí aj bez zálievky, ale vyššia vlhkosť vzduchu im prospieva. Preto najlepšie rastú v blízkosti potokov a rybníkov. Najviac vody potrebujú počas výsadby a na jeseň.

Topinambury sa rozmnožujú vegetatívne pomocou hľúz. Pri pestovaní v malom množstve na vlastnú spotrebu sa odporúča vysádzať ich každý rok. Hľuzy na výsev sa zberajú ideálne v čase, keď sa majú sadiť na nové miesto (jeseň alebo jar). Po zbere sa nikdy neumývajú.

Komerčne sú hľuzy topinamburov dostupné v marci a apríli v záhradných centrách a online dodávateľoch. Na sadenie si vyberte veľké, pevné hľuzy, ideálne čo najhladšie, aby sa úroda pri zbere ľahko čistila. Ak chcete pestovať úrodu roky, oplatí sa na začiatok kúpiť kvalitné hľuzy.

Topinambury sa vždy pestujú z hľúz, nie zo semien, podobne ako zemiaky, no na rozdiel od zemiakov sú veľmi odolné. Vysaďte ich von koncom zimy alebo na jar, hneď ako sa dá pôda obrobiť, alebo v teplejších podnebiach ich môžete vysadiť na jeseň. Pre najväčšiu úrodu si vyberte slnečné miesto s mierne úrodnou, vlhkosť zadržiavajúcou, ale dobre priepustnou pôdou. Tieto silné rastliny si poradia aj s menej priaznivými podmienkami vrátane suchej alebo ťažkej pôdy a čiastočného tieňa, hoci môžu poskytnúť menšiu úrodu.

Topinambur je príbuzný slnečníc a preto môže dorásť veľmi vysoko (až 3 m), preto sa pri výbere miesta na výsadbu uistite, že nebude tieniť iným plodinám v okolí. Na exponovaných miestach môže potrebovať oporu, ale ak si vysadíte viacero radov, môžu slúžiť ako užitočný vetrolam. Miesto na výsadbu si vyberte aj s ohľadom na dlhodobý horizont, pretože rastliny sa môžu opäť objaviť nasledujúci rok. Hľuzy, ktoré zostanú v zemi (náhodou alebo zámerne), na jar znovu vyrastú, takže topinamburov sa ťažko zbavíte, ak ich už na tomto mieste nechcete.

Pred výsadbou obohaťte pôdu dostatočným množstvom domáceho záhradného kompostu. Potom hľuzy vysaďte do hĺbky 15 cm a od seba 30 cm, do riadkov alebo blokov. Medzi riadkami nechajte vzdialenosť 1,5 m. Ak chcete vypestovať viac rastlín, môžete veľké hľuzy rozrezať na dva alebo tri kusy o veľkosti slepačieho vajca - len sa uistite, že na každom kuse je aspoň jeden púčik.

Ak je vaša pôda príliš mokrá na výsadbu koncom zimy alebo na jar, môžete hľuzy na začiatok zasadiť do kvetináčov vonku. Prípadne môžete plodinu pestovať celú vo veľkom kvetináči. Ten by mal byť aspoň 45 cm široký a hlboký, aby sa doň zmestila jedna alebo dve hľuzy, zasadené do hĺbky 15 cm. Použite viacúčelový kompost bez rašeliny. Nádobu umiestnite na chránené miesto, na slnko alebo do polotieňa. Počas leta topinambury pravidelne zalievajte, aby hľuzy napučali. Nedostatok vody môže spôsobiť menšie a hrčovité hľuzy, ktoré sa v kuchyni ťažko pripravujú.

Keď stonky dosiahnu výšku 30 cm, okolo základne rastlín nahromaďte kopu zeminy, aby ste rastliny počas rastu stabilizovali. Na veterných miestach vložte okolo výsadby vysoké bambusové palice, ktoré sú spojené špagátom. Prípadne môžete koncom leta skrátiť stonky na 1,5 m (hoci stratíte kvety), pretože silný vietor im môže zlomiť stonky. Neskracujte ich však viac, pretože to môže viesť k menšej úrode hľúz.

Keď na jeseň začnú listy žltnúť, odrežte stonky na výšku asi 8 cm. Nechajte ich ako užitočné indikátory toho, kde sa hľuzy nachádzajú.

Topinambury sa množia vegetatívne hľuzami. Pokiaľ ich pestujeme v malom na vlastný konzum, odporúča sa vysádzať ich každý rok znovu. Hľuzy na výsev zbierame ideálne priamo v čase, kedy ich plánujeme sadiť na nové miesto (jeseň alebo jar). Po zbere ich nikdy neumývame.

Starostlivosť o porast

Starostlivosť o topinambur je jednoduchá. Ľahká kultivácia a odstraňovanie buriny by sa mali začať hneď, ako sa objavia klíčky. Akonáhle sa rastliny usadia, nie je potrebné ich kultivovať. Závlaha je potrebná a rastliny by mali dostávať aspoň 2,5 cm vody týždenne, aby sa podporil rast hľúz. Kvitnutie začína v auguste a je pastvou pre oči.

Keďže rastliny rastú veľmi vysoko (ľahko dosahujú 2 metre alebo viac), môžu byť poškodené vetrom alebo môžu zatieniť iné plodiny. V takom prípade sa odporúča v polovici leta orezať stonky približne na 120 cm. Tým sa rastliny rozvetvia a vytvoria sa kompaktnejšie rastliny. Orezávanie tiež zabraňuje kvitnutiu (ktoré začína v auguste) a naopak podporuje rast hľúz.

Keď na jeseň začne lístie žltnúť, odrežte ho a nechajte 8 cm pne nad úrovňou terénu. Odrezky umiestnite nad rastliny, aby bola pôda teplá a aby sa uľahčilo vyberanie hľúz v mrazivom počasí.

Invazívnosť topinamburu

Topinambur je agresívna rastlina. Aj keď sú robustné podzemné hľuzy topinamburu jedlé a vysoko výživné, je veľmi ťažké ich kontrolovať. Každá rastlina produkuje od 75 do 200 hľúz v jednom vegetačnom období a každá hľuza je schopná vyslať až šesť výhonkov.

Účinnejším spôsobom, ako regulovať topinambur, je vytrhávať mladé rastliny hneď po tom, ako sa na jar objavia - najlepšie keď sú vysoké asi 10 až 20 centimetrov. Ak máte veľký záhon topinamburu alebo ak vám pučí na trávniku, môžete ho pokosiť. Každá z týchto metód funguje, pretože nové hľuzy sa nedokážu vyvinúť bez nadzemných výhonkov.

Škodcovia a choroby

Topinambury sú zdravé a odolné rastliny, ktoré zriedka trpia vážnymi problémami. Slimáky a slizniaky však môžu poškodiť nové výhonky, ale nespôsobujú významné škody starším výhonkom.

Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum) je plesňová infekcia, ktorá vytvára čierne, semienkovité štruktúry (sklerócie), ktoré môžu v pôde prežiť dlhú dobu a spôsobuje ochorenie u veľmi širokej škály rastlín. Škody sa prejavujú v lete a začiatkom jesene.

Zber a skladovanie topinamburu

Chutné hľuzy sa v pôde tvoria od druhej polovice leta a najmä na jeseň. Sú mimoriadne mrazuvzdorné, preto sa dajú zbierať počas zimy, keď nie je zamrznutá pôda, a skoro na jar, predtým ako začnú klíčiť. Najlepšie je zbierať hľuzy neskoro na jeseň, ideálne po prvom mraze. Počas vegetačného obdobia sa vo vňatiach hromadí cukor. Koncom leta alebo začiatkom jesene sa cukry presúvajú do vyvíjajúcich sa hľúz, a ich oriešková chuť sa po prvom mraze výrazne zlepší.

Zozbierané hľuzy vysychajú rýchlejšie ako zemiaky, pretože majú tenkú šupku a vysoký obsah vody. Preto sa najčastejšie ponechávajú v zemi až do spotreby. Skladovať ich možno približne 2 týždne v chladničke, prípadne v piesku alebo vo fóliovom vreci.

Ideálne skladovacie podmienky pre topinambur sú 0 °C pri 90-95% relatívnej vlhkosti. Zozbierané hľuzy sa môžu krátkodobo (cca 10 dní) skladovať v chladničke. Pri dlhodobom skladovaní sa hľuzy najlepšie skladujú vo vlhkom piesku na chladnom mieste. Hľuzy by sa pred skladovaním nemali umývať, pretože šupka sa ľahko poškodí.

Vlastnosti a využitie topinamburu

Hľuzy topinamburov rastú pod zemou a konzumujú sa podobne ako zemiaky: varené, pečené, vyprážané, v polievkach, dusených pokrmoch alebo surové v šalátoch. Okrem hľúz sa zbierajú aj kvety. Pôda na sadenie sa pripravuje podobne ako pri zemiakoch. Rastlina je mimoriadne odolná voči škodcom a chorobám a nepotrebuje žiadnu chemickú ochranu. Topinambury sú veľmi vhodné pre diabetikov, pretože neobsahujú škrob, ale inulín, ktorý je pre diabetikov vhodný. Hľuzy obsahujú vitamíny A, B, C, K, železo, fosfor, horčík, zinok a ďalšie cenné látky. Známy je aj vysoký obsah kremíka, ktorý predstavuje 8 % sušiny.

Hľuzy majú orieškovú chuť a dajú sa použiť rovnako ako zemiaky. V závislosti od toho, aké sú hladké, sa dajú ošúpať pred alebo po uvarení, alebo ak majú tenkú šupku, nemusia sa šúpať vôbec. Topinambur obsahuje sacharid, ktorý sa počas trávenia nerozkladá a môže spôsobiť plynatosť, najmä ak sa konzumuje vo veľkom množstve naraz. Preto je vhodné začať s malým množstvom, aby sa zistilo, ako telo zareaguje.

Inulín sa považuje za prebiotikum, pretože sa netrávi v črevách, ale namiesto toho vyživuje prospešné baktérie. Predpokladá sa, že to pomáha udržiavať zdravie tráviaceho traktu a môže byť prospešné pre diabetikov, pretože inulín sa nerozkladá na cukor ako mnoho iných škrobov. Hlavným vedľajším účinkom inulínu je však tvorba plynu baktériami v čreve, ktoré rozkladajú škrob. Preto by ste mali najskôr konzumovať len malé množstvá, aby ste zistili, ako vaše telo zareaguje.

Nutričné hodnoty topinamburu

Jedna šálka nakrájaných, surových topinamburov obsahuje 110 kalórií, 3 gramy bielkovín a 26,2 gramov sacharidov, vrátane 2,4 gramu vlákniny, čo predstavuje 25 percent dennej hodnoty. Vláknina môže pomôcť znížiť riziko vysokého cholesterolu, zápchy, srdcových chorôb a niektorých druhov rakoviny. Taktiež uľahčuje kontrolu hladiny cukru v krvi a udržanie zdravej hmotnosti.

Každá dávka topinamburu ponúka 10 percent dennej hodnoty vitamínu C a niacínu a 30 percent dennej hodnoty tiamínu. Vitamín C pôsobí ako antioxidant a obmedzuje poškodenie buniek spôsobené voľnými radikálmi. Vyšší príjem vitamínu C môže pomôcť znížiť riziko srdcových chorôb a mŕtvice. Niacín a tiamín sú vitamíny skupiny B, ktoré pomáhajú udržiavať zdravé vlasy, pokožku a oči a premieňajú prijatú potravu na energiu pre telo.

Šálka nakrájaného topinamburu poskytuje 11 percent dennej hodnoty medi, 12 percent fosforu, 18 percent draslíka a 28 percent dennej hodnoty železa. Meď a železo sú potrebné na tvorbu červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík v tele tam, kde je to potrebné. Draslík zohráva úlohu pri tvorbe bielkovín. Okrem zníženia nadbytku sodíka je zvýšenie draslíka v potrave obzvlášť prospešné pre ľudí s rizikom vysokého krvného tlaku. Fosfor pomáha tvoriť silné kosti a DNA.

Tabuľka 1: Úrodotvorné prvky a úrody odrôd topinambura (Katedra rastlinnej výroby SPU v Nitre, 2015)

Recepty z topinamburu

Topinamburové placky:

Topinambury očistíme a nahrubo nastrúhame. Pridáme vajcia, múku, soľ, nadrobno nakrájanú cibuľu, korenie a dobre premiešame. Cesto kladieme na rozpálený olej na panvici.

Šalát z topinamburu:

Topinambury, zeler a mrkvu očistíme, umyjeme a nastrúhame na jemnom strúhadle. Zmiešame s hráškom, olejom a citrónovou šťavou. Dobre premiešame a môžeme podávať ako prílohu k rôznym druhom mäsa.

Polievka z topinamburu:

Topinambury očistíme a vložíme hneď do vody s citrónom, aby nestmavli. Nakrájame na menšie kúsky. Spolu s nakrájanými šampiňónmi a zeleným hráškom krátko podusíme na rozpálenom oleji v hrnci. Zalejeme vodou, pridáme bujón a čierne korenie, prípadne podľa chuti soľ.

tags: #zelenina #podobná #zemiakom #pestovanie

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre svadobnú tortu
• Rýchly recept na slivkový koláč
• Nutričné hodnoty ovocia s kôstkami
• Biele pyrolytické rúry – výber
• Inšpirácie pre svadobnú tortu