Pestovanie zemiakov na Slovensku: Od histórie po súčasnosť

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovitých. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica. Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu.

Zemiak rastie ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená. Podzemná časť je charakteristická zväzkovitými koreňmi s hľuzami rozličných elipsoidných až nepravidelných tvarov, najčastejšie s okrovo žltou až svetlohnedou, u niektorých kultivarov červenou až červenofialovou pokožkou. Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48). Zemiaky majú v každom lokuse 4 nezávislé gény.

Na základe archeologických nálezov a podľa moderných molekulárnych metód sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných.

Zemiaky boli pre ríšu Inkov podobným darom nebies, akým bola pre ríšu Aztékov kukurica. Zemiaky sa konzumovali buď priamo alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Inkovia z nich tiež vyrábali alkoholický nápoj „chacha“ podobný pivu. Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely. Na ich dôležitosť v uvedenej kultúre poukazuje aj niekoľko zemiakových božstiev. Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky.

Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu. Nezávisle na španielskych dobyvateľoch sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube slávnej Golden Hind Francisa Drakea. V Británii a predovšetkým v Írsku, ktoré má podobné prírodné podmienky ako horské oblasti Peru, sa zemiaky začali bežne pestovať v druhej polovici 17. storočia. Anglickí a írski kolonisti ich potom zo sebou priviezli do Severnej Ameriky.

Zemiaky boli v kontinentálnej Európe spočiatku prijímané so značnou nedôverou a obavami. Ľudia ich považovali za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Prípadne sa používali iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch veľmožov a v kláštorných záhradách. Dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Táto nedôvera voči zemiakom trvala takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich I. Veľký a nariadil ich pestovanie vo vtedajšom Prusku.

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z toho približne 75 % tvorí škrob a asi 2 % rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5-10 % sušiny a tuky okolo 0,4 % sušiny. Hľuzy ďalej obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Obsah vitamínu C je premenlivý v závislosti na dobe a spôsobe uskladnenia zemiakov a obvykle sa pohybuje v rozmedzí 9-25 mg/g. Práve obsah vitamínu C a schopnosť zemiakov uchovávať tento vitamín robí zo zemiakov tzv. ochrannú potravinu proti skorbutu.

Vo výžive plnia zemiaky aj ďalšie funkcie, a to objemovú (dostatočne zaplňujú tráviacu sústavu) a sýtiacu (poskytujú dostatok energie vo forme sacharidov).

Kvitnúci zemiak

Súčasná situácia v pestovaní zemiakov na Slovensku

Sebestačnosť Slovenska nie je pri zemiakoch ani 50-percentná, dosahuje okolo 42 %. Na Slovensku momentálne máme asi 6000 hektárov (ha) plôch, na ktorých sa pestujú zemiaky. Keď to porovnáme s rokom 2023 a 2024, tak je tam nárast asi o 600 ha z pohľadu výmery na pestovanie zemiakov. Z pohľadu spotreby, ktorú máme, sme na úrovni okolo 42 % z toho, čo vyprodukujeme u nás na Slovensku.

Máme teda priestor na to, aby sme viac pestovali a aby sme dosiahli vyššie percentá sebestačnosti pri pestovaní zemiakov. Je však podľa jeho slov potrebné, aby poľnohospodári, ktorí pestujú zemiaky, dostávali dotácie. Som rád, že po spoločných diskusiách sme našli finančné prostriedky a schválili sme sektorové intervencie aj pre pestovanie zemiakov. Je to suma na úrovni asi 12 miliónov eur. Už v minulom roku sa čerpali tieto finančné prostriedky, bolo to niekde na úrovni okolo 600.000 eur.

Podľa pestovateľov zatiaľ tento rok u zemiakov nie je veľmi silný tlak chorôb, ale je silný tlak škodcov. Pestovatelia upozornili na potrebu rozšírenia spracovateľských kapacít. To, čo určitým spôsobom ovplyvňuje cenu potravín na Slovensku, je, že nám úplne chýba potravinársky priemysel. Vieme vyrobiť surovinu, napríklad zemiaky, ale nemáme žiadnu potravinársku firmu, ktorá by ich spracovala napríklad na hranolky. Po druhé, ak chceme mať kvalitnú a vysokú úrodu zemiakov, musíme zavlažovať.

Pôdohospodárstvo nie je podľa Takáčových slov téma len pre ministra pôdohospodárstva. Je to téma pre celú vládu a hlavne pre predsedu vlády.

Pole so zemiakmi

Alternatívy k zemiakom: Topinambur

Slnečnicu hľuznatú (Helianthus tuberosus) poznáme skôr pod názvom cukrový zemiak, alebo topinambur. Získava si stále väčšiu obľubu ako chutná a zdravá zelenina. Je to rastlina z čeľade astrovitých a je veľmi blízka príbuzná bežne pestovanej slnečnici. Jej stonka dorastá do výšky 1 až 2,5 m, pričom listy a kvety sú menšie ako má slnečnica. Konzumnou časťou sú hľuzy, rastúce pod povrchom pôdy. Ich tvar je nepravidelný, podlhovastý s početnými hrbolčekmi. Hľuzy môžu byť sfarbené do biela, žlta, ružova alebo červena.

Nároky na pestovanie

Slnečnica hľuznatá nemá veľké nároky na pôdu a prostredie. Najlepšie jej vyhovujú ľahšie pôdy bohaté na humus. Na tom istom mieste sa môže pestovať viac rokov, pri prihnojovaní prináša pomerne vysoké úrody. Na jednom štvorcovom metri môžete dopestovať 4 až 7 kg chutných hľúz.

Zber a skladovanie

Hľuzy sa vyberajú z pôdy vykopávaním rýľovacími vidlami práve teraz na jeseň, rovnako ako zemiaky. Sú odolné proti silným mrazom, preto časť môžete ponechať na záhone a vykopávať ich aj počas zimy. Majú pomerne tenkú šupku a počas skladovania vädnú a vysychajú, takže je lepšie ich zberať postupne podľa potreby. V prípade skladovania treba hľuzám zabezpečiť teploty v rozpätí 0 až 2 °C.

Nevýhodou je, že je to invázna rastlina, ktorá veľmi ľahko prerastá do okolia. Miesto pestovania je preto vhodné ohraničiť zábranou z plastu, dreva či betónovej skruže zakopanou do pôdy.

Vedeli ste, že...

• ... v hľuzách topinamburu sa nachádzajú dôležité biologicky aktívne látky ako inulín, pektínová vláknina, organické kyseliny, aminokyseliny?
• ... nájde sa v ňom aj železo, vápnik, kremík, zinok, horčík, draslík, fosfor, mikroelementy, či vitamín C a vitamíny zo skupiny B?
• ... hľuzy sú vďaka obsahu inulínu veľmi vhodnou zeleninou pre diabetikov a ľudí s nadváhou?
• ... topinambur pomáha znížiť hladinu zlého cholesterolu v organizme, reguluje krvný tlak a tráviaci systém, zároveň chráni pečeň a obličky?
• ... ochranné látky pomáhajú ľudskému organizmu zbaviť sa rôznych jedov, ťažkých kovov a toxínov organického pôvodu?

Ochrana pred škodcami a chorobami

Európske poľnohospodárstvo v posledných rokoch čoraz častejšie čelí škodcom, ktorí sa dokážu rýchlo adaptovať na klimatické zmeny a intenzívny spôsob pestovania plodín. Najnovšie sa v Nemecku dostáva do centra pozornosti drobný cicavý hmyz Pentastiridius leporinus, známy aj ako sklenenokrídlec trstinový. Tento druh síce nie je v Európe nový, no jeho význam pre poľnohospodárstvo narastá.

Prečo je tento hmyz problémom?

Pentastiridius leporinus nie je typický „požierač listov“ a nespôsobuje výrazné priame poškodenie rastlín. Problém nastáva inde - slúži ako prenášač nebezpečných patogénov.

Najdôležitejšie z nich sú:

• Candidatus Arsenophonus phytopathogenicus - baktéria spájaná so syndrómom nízkeho obsahu cukru (SBR) v cukrovej repe
• Candidatus Phytoplasma solani - fytoplazma, ktorá môže spôsobovať choroby v rôznych plodinách, vrátane zemiakov

Tieto patogény spôsobujú:

• žltnutie a deformácie listov
• poruchy rastu
• celkové oslabenie rastlín
• zníženie kvality a množstva úrody

Vedecky je potvrdené, že Pentastiridius leporinus má rozhodujúcu úlohu najmä pri šírení chorôb cukrovej repy, ktoré v Nemecku a Francúzsku spôsobujú veľké ekonomické škody. Aktuálne sa skúma, do akej miery dokáže poškodzovať aj zemiaky, pretože patogény prenášané týmto hmyzom môžu ovplyvniť aj túto plodinu.

Ako vyzerá a ako sa správa?

Hmyz je:

• drobný, svetlý a nenápadný
• najčastejšie sedí na spodnej strane listov
• veľmi rýchlo odskočí alebo odletí pri vyrušení

Práve jeho nenápadnosť spôsobuje, že si ho pestovatelia všimnú až vtedy, keď sa na poliach objavia symptómy infekcií.

Situácia v Nemecku

Za posledné roky bol Pentastiridius leporinus zaznamenaný vo viacerých poľnohospodárskych oblastiach, najmä tam, kde sa strieda pestovanie cukrovej repy a obilnín - čo sú podmienky, ktoré mu mimoriadne vyhovujú.

Nemecké výskumné inštitúcie potvrdili:

• rýchle rozširovanie populácie
• rastúci podiel nakazených rastlín
• zvýšené straty v úrodách repy v dôsledku šírenia patogénov

Zároveň prebiehajú výskumy, ktoré majú presne určiť, aký je dopad na zemiaky. Zatiaľ neexistuje dôkaz o masívnom poškodení ako pri repe, ale potenciál rizika je vysoký.

Je to dôsledok klimatických zmien?

Odborníci sa zhodujú, že áno - miernejšie zimy a dlhšie teplé obdobia pomáhajú tomuto hmyzu úspešne prezimovať a rýchlejšie sa množiť. Rastúce teploty tak nepriamo podporujú šírenie patogénov, ktoré prenáša.

Dá sa proti nemu brániť?

Zatiaľ neexistuje jednoduchý a univerzálny postup.

Úroda zemiakov

V zime záhrada a balkón často vyzerajú ako zamrznuté, všetci čakajú na jar. Práve teraz si mnohí záhradkári-amatéri oddychujú, zatiaľ čo iní ticho a nenápadne zbierajú to, čo sa na jar stáva takmer zlatom: sušenú cesnakovú a cibuľovú šupku.

Tenká, šuštiaca šupka okolo každej cibule je oveľa viac ako len kuchynský odpad. Cesnaková šupka obsahuje množstvo polyfenolov a flavonoidov; v laboratórnych výskumoch bolo v extrakte cesnakovej šupky objavených až 433 rôznych zlúčenín. Cibuľová šupka je tiež mimoriadne koncentrovaná: merania ukazujú maximálne hodnoty kvercetínu až 11 885 mg/kg v suchej šupke. Tieto látky majú intenzívny zápach a odpudzujú mnoho druhov hmyzu. V priebehu experimentov dokázali vodné extrakty z cesnaku zabrániť vyliahnutiu komárových vajec. V záhrade využívame tento efekt veľmi pragmaticky: silný zápach pomáha odpudzovať škodcov z našich zemiakových záhonov.

Drôtovec - malý červ, veľká škoda na zemiakovom záhone

Obzvlášť nebezpečný je drôtovec, larva chrobáka-skokana. Žije v pôde niekoľko rokov, v závislosti od teploty migruje hore alebo dole - a rád požíva zemiakové hľuzy. V dôsledku toho vznikajú diery a chodby, ktoré vyzerajú neesteticky a výrazne znižujú hodnotu úrody. Na poľnohospodárskych pozemkoch sa v priemere stráca asi 10 % zemiakov kvôli poškodeniu spôsobenému drôtovcom; niektoré hospodárstva hlásia dokonca až 50 % poškodenia úrody. Pri ploche pestovania zemiakov v EÚ približne 1,4 milióna hektárov je jasné, o akom rozsahu môže ísť - a v domácej záhrade to pociťujeme na každom jednotlivom hľuze. Pár nepozorovaných dierok od uhryznutí často stačí na to, aby sa krásne zemiaky z „ideálnych“ zmenili na „vhodné len na varenie“.

Ako nazbierať „zlato“ pre vaše zemiaky v zime

V každodennom živote sa nahromadí viac šupiek, ako si myslíte. Ak ich nebudete bezmyšlienkovito vyhadzovať, do jari ich nazbierate prekvapivo veľa. Praktické: toto všetko nič nestojí, jednoducho postupne využívame to, čo už máme.

Zakaždým, keď použijete cesnak alebo cibuľu v kuchyni, odložte suché šupky nabok. Zbierajte ich do otvoreného papierového vrecka alebo kartónovej krabice, aby zvyšky mohli úplne vyschnúť. Uložte nádobu na suchom a vetranom mieste, aby sa nezapáchala. Pred jarnou výsadbou rozdrvte šupky, aby sa ľahšie dávkovali.

Podľa môjho názoru je to jedno z tichých potešení záhradníctva: zrazu si všimnete, ako sa predpokladaný odpad mení na premyslený nástroj pre záhradu - a to všetko bez väčšej námahy.

Ako cesnaková a cibuľová šupka ovplyvňuje výsadbu zemiakov

Použitie na záhrade je veľmi jednoduché, zaberie len niekoľko sekúnd na každé miesto výsadby a ideálne zapadá do pokojnej, starostlivej rutiny výsadby. Dôležité je, aby šupka ležala čo najbližšie k hľuzám.

Krok za krokom: 4 jednoduché kroky

Aby bola táto metóda úplne účinná, zameriame sa na presne štyri kroky - viac nie je potrebné:

1. Pripravte si dostatočné množstvo suchých cesnakových alebo cibulových šupiek, ideálne nazbieraných počas celej zimy.
2. Pri sadení zemiakov vykopte sadiace jamky a na dno každej jamky dajte malú hrsť šupiek.
3. Položte sadivový zemiak priamo na šupku, aby okamžite „zachytil“ vôňu.
4. Zasypte jamku zeminou ako zvyčajne a jemne utlačte.

Šupka sa pomaly rozkladá v pôde, pričom počas niekoľkých týždňov uvoľňuje svoje látky a vytvára akýsi prirodzený aromatický štít okolo hľúz. Mnohí záhradníci poznamenávajú, že vďaka tomu sa výrazne znižuje počet drôtovcov a viac zemiakov si zachováva svoju plnú obchodnú hodnotu.

Cesnak alebo cibuľa - čo je vhodnejšie pre vašu záhradu?

Obe možnosti fungujú dobre, ale je ľahké ich zozbierať v závislosti od kuchyne a zásob. Je zaujímavé porovnať ich vlastnosti.

Prehľad výhod cesnakovej a cibulej šupky

Osobne rád miešam jedno aj druhé: všetko, čo zostane v kuchyni, putuje do vrecka. Na záhrade nie je dôležitá teória, ale to, aby boli zemiaky na jeseň čo najhladšie a nepoškodené - a práve v tom vidím rozdiel.

Trvalá ochrana proti škodcom v záhrade

Pravidelným používaním cesnakovej a cibulej šupky vytvoríte v priebehu rokov pokojnú, prirodzenú stratégiu boja proti drôtovcom. Táto metóda je lacná, šetrí pôdu a je ideálna pre uvedomelé pestovanie zemiakov v súlade s prírodou. A mimochodom, je veľmi príjemné, keď sa na jar z vrecka so šuštiacou šupkou skutočne stane „zlato“ pre vašu vlastnú úrodu.

Cimbalok múrový - ( Cymbalaria muralis L. Cimbalok múrový - dnes už túto rastlinu málokto pozná, napriek tomu je to ale skvelá rastlinka, ktorá sa hodí k pokrývke pôdy, k jedlu i liečeniu. Naviac je aj veľmi dekoratívna, kvitne modrými kvietkami, ktoré sú spolu so sýto zelenými lístkami doslova pastvou pre oči. Je to úplne nenáročná rastlina, v prírode ju nájdeme na suchých múrikoch, väčšinou pri starých hradoch alebo na iných polozrúcaných kamenných stavbách. Znáša teda i suché, piesčité pôdy, môžeme ho vysadiť aj do sypaných múrikov alebo na skalku, avšak nepohrdne ani bohatou humóznou pôdou na záhonoch - naopak, o to viac sa nám rozbujnie.

Celá rastlinka je jedlá a tiež veľmi zdravá, obsahuje veľa vitamínu C a minerálnych látok. Chutí trochu ako žerucha, môžeme ju pridávať do šalátov, na chlieb s maslom, do nátierok alebo ňou posypeme verené zemiaky spolu s pažítkou. Na liečivé účely sa nesuší, používa sa čerstvá šťava alebo čerstvá rastlinka v pokrmoch. Celá rastlina má protizápalové účinky, zlepšuje trávenie, upravuje metabolizmus, v Indii ju používajú ako pomocný liek pri cukrovke. Obklad pripravíme z čerstvej vňate, rozdrvíme ju valčekom, aby pustila šťavu, priložíme na postihnuté miesto a previažeme obväzom.

tags: #zemiak #pestovanie #zlata #zila

Populárne príspevky:

• Varenie vajec na tvrdo
• Jablkový koláč so žĺtkovým cestom
• Polievka z pečených paprík: jednoduchý recept
• Recepty s olivovým olejom
• Recept na maslovú plnku