Pestovanie zemiakov Adela: Sprievodca pre bohatú úrodu

Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších a najrozšírenejších plodín na svete. Na Slovensku sú známe pod rôznymi názvami ako švábka, krumple, bandurky, erteple, kartofle či kompere. Dnes si už bez zemiakov naše pokrmy ani nevieme predstaviť - za niekoľko storočí sme sa ich naučili pripravovať na stovky rôznych spôsobov.

Hoci záujem o ich pestovanie v posledných rokoch klesá, stále existujú nadšenci, ktorí si ich radi dopestujú sami. Ak vás neuspokojuje ponuka v obchodoch, skúste si zemiaky dopestovať sami. Dá sa to, dokonca aj keď nemáte k dispozícii žiadny väčší pozemok! Zemiaky sú nenáročné a ak sa im venujete aspoň trochu, odmenia vás bohatou úrodou. Jednou z odrôd, ktorá si získala popularitu vďaka svojim vlastnostiam a nenáročnosti, je Adela.

Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na pestovanie zemiakov Adela, ale aj všeobecné rady pre pestovanie zemiakov, od výberu sadiva až po zber úrody.

Prečo pestovať zemiaky?

Pestovanie vlastných zemiakov má mnoho výhod:

Čerstvosť a chuť: Domáce zemiaky sú oveľa chutnejšie ako tie z obchodu, pretože sú čerstvé a neobsahujú žiadne chemické látky.
Kontrola nad kvalitou: Sami si vyberáte odrodu, hnojivá a postupy, takže máte istotu, že pestujete zdravé a kvalitné zemiaky.
Ekonomický prínos: Pestovanie vlastných zemiakov môže byť lacnejšie ako ich kupovanie v obchode.
Relax a zábava: Záhradkárčenie je skvelý spôsob, ako relaxovať a tráviť čas na čerstvom vzduchu.

Pretože nielen zasýti, ale poskytuje aj množstvo vitamínu C, tiež skupiny B a ďalšie dôležité minerálne látky, ako draslík, železo či mangán. Priaznivo na vaše zdravie vplýva aj obsah vlákniny, flavonoidov či karotenoidov v zemiakoch.

Mimochodom, vedeli ste, že na slovenskom vidieku sa začali pestovať a konzumovať až v 18. storočí?

Výber odrody zemiakov

Pri výbere odrody zemiakov je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

Varný typ: Zemiaky sa delia podľa varného typu na A, B, C a D. Typ A sú šalátové zemiaky, typ B sú univerzálne zemiaky vhodné ako príloha, typ C sú zemiaky vhodné na pyré a cesto a typ D sú kŕmne zemiaky. Zmiešané zemiaky AB alebo BC majú vlastnosti oboch typov.
Dĺžka vegetačného obdobia: Podľa dĺžky vegetačného obdobia sa zemiaky delia na veľmi skoré, skoré, stredne skoré a neskoré.
Odolnosť voči chorobám a škodcom: Vyberte si odrodu, ktorá je odolná voči bežným chorobám a škodcom.

Z hľadiska doby vegetácie a dĺžky skladovateľnosti možno rozlišovať zemiaky veľmi skoré (dĺžka vegetačnej doby 80 - 100 dní), skoré (dĺžka vegetačnej doby 100 - 110 dní), stredne skoré (dĺžka vegetačnej doby 110 - 120 dní) a neskoré (dĺžka vegetačnej doby nad 120 dní).

Ak chcete zberať čerstvú úrodu na priamy konzum čo najskôr, zamerajte sa na skoré odrody, ktoré majú vegetačnú dobu 106 - 120 dní. Ak máte radi skoré zemiačky s tenkou šupkou zberané začiatkom leta, zasaďte si veľmi skoré odrody (napr. Flavia, Minerva, Rosara, Gloria, Velox, Inova).

Adela - ideálna voľba pre nenáročných pestovateľov

Kvalitná skorá odroda zemiaka, žltá a chutná,ADELA - je konzumná odroda varného typu B/A. Dosahuje vysoký výnos a je výbornej konzumnej kvality. Hľuzy majú oválny tvar s plytkými očkami, šupka je žltohnedá, dužina sýto-žltá. Je pevnej štruktúry, po uvarení netmavne. Odroda nemá zvláštne nároky na pôdu. Dobre využije vyššiu hladinu živín v pôde. Je vhodné ju sadiť čo v najskoršom termíne (začiatok apríla). Listy sú stredne oválne až oválne, silne zvlnené. Kvitne na bielo väčšou početnosťou. Je vhodná k uskladneniu a ku konzumácií celý rok. Hľuzy sú odolné voči mechanickému poškodeniu, proti háďatku zemiakovému, proti plesni na vňati, proti vírusovým chorobám a chrastavitosti obyčajnej. Vyznačuje sa veľkou dormanciou - počas skladovania neklíči.

Výber a príprava sadiva

Kvalitné sadivo je základom úspechu. Sadba musí byť zdravá, hľuzy nepoškodené, suché, tvrdé, očká živé, alebo už mierne klíčiace. Vybrať si môžete v predajniach záhradkárstiev či priamo od výrobcov osív a sadív. Pri nákupe sa teda riaďte svojimi preferenciami a pestovateľskými podmienkami.

Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Je kontrolovaná na výskyt viróz, bakterióz, plesní a chrastavitosti od pestovania až po predaj.

Certifikovaná sadba

Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo. Používajte výhradne certifikované sadbové zemiaky, ktoré sú zdravotne nezávadné, bez vírusov a zabezpečujú rovnomerné klíčenie.

Predklíčenie sadiva

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Zemiaky vyrastú skôr, ak ich predtým necháte naklíčiť. Rozložte ich na plochu a nechajte pár týždňov na svetlom mieste s teplotou 10 až 18 °C, kým klíčky nevyrastú asi 1 až 2 centimetre.

Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka.

Vyrobte si vlastné sadbové zemiaky zo zemiakov z obchodu s potravinami

Príprava pôdy

Zemiak vyžaduje najmä vzdušný priestor a ľahký podklad, aby hľuzy mohli voľne rásť. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu.

Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.

Vyberte také miesto, kde ste zemiaky nepestovali aspoň tri roky a pri ktorom plánujete zasadiť napr. kapustu, špenát, paštrnák, kríčkovú fazuľu alebo chren, s ktorými sa navzájom pozitívne ovplyvňujú.

Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.

Zemiaky potrebujú dostatok živín, ktoré im môžete dopriať už pri príprave pôdy na jeseň zapracovaním zrelého maštaľného hnoja či kompostu. Alebo na jar použite umelé hnojivo s obsahom horčíka, dusíka a vápnika, ktoré rovnomerne aplikujete pred výsadbou.

Výsadba zemiakov

Zemiaky sa sadia na jar, keď už nehrozia mínusové teploty. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C.

Zemiaky vysaďte do dostatočne slnkom prehriatej pôdy. Špicatou motykou vykopte jarky hlboké 6 - 8 cm s medziriadkovou vzdialenosťou 75 cm a naklíčené zemiaky ukladajte jednotlivo asi 30 cm od seba. Riadky zahrňte zeminou tak, aby nad nimi vznikla hrobľa vysoká 10 - 15 cm. Držte sa zásady „plytko sadiť - vysoko ohŕňať“.

Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas rastu si zemiaky vyžadujú aspoň malú starostlivosť a pozornosť. Odburiňujte plochu a k rastlinkám opatrne prihŕňajte zeminu. Nové zemiakové hľuzy totiž rastú nad tou zasadenou, nie pod ňou.

Vyrastajú zo stonky zahrnutej v zemi, pretože sú to vegetatívne orgány - ani plody, ani korene. Prihŕňanie zeminy k stonkám má okrem toho produkčného zároveň i odburiňovací efekt. Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy ale nad ňu. Hľuzy zemiakov nemajú radi slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

Keď zemiaky začnú kvitnúť malými bielymi až fialovými kvietkami, do porastu už nezasahujte. Treba ich však pravidelne zalievať, najlepšie na večer, aby sa vlaha udržala čo najdlhšie a v noci mohla prebiehať fotosyntéza. Tá je potrebná pre tvorbu škrobnatých hľúz pod povrchom.

Zemiakom sa najlepšie darí v oblastiach s nižšou priemernou teplotou a rovnomerným rozložením zrážok, čomu zodpovedajú hlavne naše tradičné „zemiakové oblasti“, ako Spiš, Orava, Kysuce, Turiec či Liptov.

V čase kvitnutia prihnojte listovým hnojivom s mikroelementmi (meď, mangán, zinok). Ak ste skôr fanúšikom ekologického spôsobu hospodárenia, použite prírodné hnojivá, hoci aj na báze morských rias či humínov.

Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Ak použijete odolné odrody a rastliny zemiakov udržujete zdravé a v dobrej kondícii, nemali by ľahko podliehať ochoreniam či útokom škodcov. Je však dobré ich sledovať, aby ste prípadné problémy zachytili včas a mohli zasiahnuť.

Najčastejšie choroby zemiakov

Pleseň zemiaková: Najčastejším ochorením je pleseň zemiaková, ktorá sa objavuje pri vlhkom a teplom počasí, kedy sa na listoch tvoria žlté a hnedé škvrny. Na túto fytoftóru účinkujú preventívne meďnaté fungicídy.
Mokrá hniloba: Správnou výsadbou zdravých hľúz predídete mokrej hnilobe, ktorú spôsobujú škodlivé baktérie v pôde.
Suchá hniloba: Cez poranenia výsadbových hľúz sa do nich dostáva aj suchá hniloba zemiakov, ktorá ich degraduje zvnútra, a treba jej predchádzať správnym skladovaním.
Obyčajná chrastavitosť: Občas sa na hľuzách vyskytne obyčajná chrastavitosť, ktorú opäť spôsobujú baktérie z pôdy.

Najčastejší škodcovia zemiakov

Pásavka zemiaková (Mandelinka zemiaková): Na rastlinách sa počas vegetácie môžu vyskytnúť pásavky zemiakové, ktoré odhalíte ľahko začiatkom leta vďaka larvám požierajúcim listy. Najúčinnejšie je ich zlikvidovať fyzicky, ak máte šikovné prsty, alebo použite účinný chemický postrek. Na malých plôškach pásavku zemiakovú zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý.
Vošky: Nepríjemným škodcom sú aj vošky, ktoré cicajú listy zospodu a môžu prenášať aj niektoré nebezpečné vírusové choroby zemiakov.
Drôtovce: Zákernými škodcami sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré v hľuzách vŕtajú chodbičky, a tým sa do nich ľahšie dostane aj hniloba či iné ochorenia.

Zber úrody

Keď ste vybojovali víťazstvo nad pásavkami, burinou a suchom a rastliny odkvitli, môžete sa začať tešiť na úrodu. Zemiaky sa zbierajú po odkvete, pretože dovtedy zber hľúz nemá význam - sú maličké. Pre zemiaky na skladovanie počkajte, kým nadzemná časť riadne zvädne a zožltne. Potom vňať opatrne vytrhajte a ak sa vám nejaké hľuzy ukázali, radšej ich vyberte, aby na svetle nezozelenali. Asi za dva týždne si môžete pripraviť motyku a košík na zber. Pustite sa doň, keď je suché počasie.

Aby ste získali svoj poklad pod zemou, musíte silno a hlboko zakopať motykou, najlepšie zboku kopca, aby ste zemiačky nepoškodili. Akokoľvek poškodené, zozelenané či choré zemiaky vyhoďte, alebo spotrebujte čo najskôr.

Zemiaky zbierame zboku. Pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju.

Skladovanie zemiakov

Zemiaky po zbere nechajte jeden až dva dni „vydýchať“ a presušiť na vzduchu a pri teplote 10 až 16 °C, nie však na priamom slnku. Medzitým si pripravte skladovací priestor - dobre ho pozametajte, vydezinfikujte vápenným náterom, ak treba, a vyvetrajte.

Za dva týždne po zbere správne dozreje aj šupka zemiakov a ak je už suchá, môžete ich vo vzdušných debničkách uskladniť na zimu. Vyhovuje im čistá, tmavá pivnica so stabilnou teplotou okolo 5 °C a vlhkosťou 85 - 95 %. Takto vydržia aj viac ako pol roka. Ak by premrzli, zosladnú a môžu sa pokaziť. Neodporúča sa tiež skladovať ich na jednom mieste spolu s jablkami.

Počas zimy občas zemiaky skontrolujte a preberte, aby sa poškodenie z jednej pokazenej hľuzy nerozšírilo na ostatné.

Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov

Okrem klasického pestovania v záhrade existujú aj alternatívne spôsoby, ako si dopestovať zemiaky:

Pestovanie v nádobách

Okrem klasického, dobre prekypreného pozemku môžete pre pestovanie zemiakov využiť aj väčšie črepníky či nádoby, slamovú nástielku alebo dokonca aj závesné vrecia. Aj pri týchto alternatívnych výsadbách v malom majte vždy na mysli zásady dostatočného priestoru pre hľuzy, tmavého obalu (črepník, vrece) a priepustnosti zeminy až po spodok, aby korene nezostali premokrené a nehnili. Pri malom počte rastlín nebude potrebná ani zvláštna ochrana proti chorobám a škodcom.

Pestovanie zeleniny v nádobách má viacero výhod - máte prehľad o kvalite pôdy, stave rastlín, rastliny neohrozujú invazívne druhy a burina, chránite ich pred škodcami z okolia a viete, kedy potrebujú zálievku. Pestovanie zemiakov v nádobách má ešte jednu obrovskú výhodu navyše - nie je potrebné obrábanie pôdy.

Ako pestovať zemiaky v nádobách?

Výber odrody: V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov.
Príprava sadiva: Sadbové zemiaky nakrájajte na 2,5 centimetrové kúsky s 2-3 očkami na každom z nich. Sadbové zemiaky umiestnite na miesto, kde je teplota medzi 15 - 21 stupňov a kde budú vystavené svetlu.
Výber nádoby a pôdy: Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 centimetrov hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost. Zemiaky potrebujú neustále vlhkú, dobre odvodnenú, kyslú pôdu s vysokým obsahom organických látok.
Výsadba: Kúsky sadbových zemiakov vysádzajte tak, aby očká smerovali nahor a do hĺbky približne 10 centimetrov. Nemali by byť bližšie od seba ako 30 centimetrov.
Starostlivosť počas rastu: Keď budú stonky zemiakov vysoké približne 25 centimetrov, nahrňte okolo nich pôdu - do polovice a tento postup opakujte každé 2-3 týždne.
Zálievka a hnojenie: Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú. Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť. Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.
Umiestnenie: Nádobu umiestnite na miesto, kde je priame slnečné svetlo aspoň 6 hodín denne.
Ochrana pred škodcami: Ak si všimnete pásavku, jednoducho ich odstráňte ručne.
Zber: Mladé zemiaky zbierajte, keď rastliny kvitnú, teda približne 10 až 12 týždňov po výsadbe.

Vertikálne pestovanie zemiakov

Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému.

Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny.

Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Zemiaky patria medzi veľmi napádanú zeleninu, preto pred zasadením siahnite po certifikovanom sadive. Ak chcete zemiaky postupne zberať zo záhonu počas celej sezóny, siahnite po veľmi skorých zemiakoch. Môžu byť v zemi až do augusta a počas sezóny sa dajú zasadiť hneď dvakrát - v apríli a júni.

tags: #zemiaková #sadba #adela #pestovanie