Kompostovanie zemiakovej vňate: Všetko, čo potrebujete vedieť
Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických odpadov pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíku na humusové látky. Kompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sú do pôdy navrátené všetky cenné živiny.
Kompostovaním získate predovšetkým kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny. Na rozdiel od minerálnych hnojív do pôdy dodáva aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na vlastnosti pôdy. Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí proti okysličovaniu pôdy.
Zrelý kompost možno použiť pre rôzne účely. Napríklad na jar pridávame kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu nahrnieme k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu má priaznivý vplyv na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Môžeme ho použiť tiež pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov, kde pokladáme kompost vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť.
Pri údržbe trávnika - častým sekaním prichádza tráva o potrebné živiny. Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržanie vlhkosti a bráni rastu buriny.
Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, stabilnú štruktúru (ak ho stlačíte v ruke, nevyteká z neho voda ani sa nerozpadne, ale udrží si formu) a nezapácha! Vyzretý kompost možno využiť najmä na jar ku všetkým typom plodín (odporúčaná dávka je dva litre na štvorcový meter). Takzvaný čerstvý kompost (starý dva až šesť mesiacov) možno použiť len ako nástielku, čiže sa nezapracováva do pôdy.
Kompost si môžete založiť na hociktorom mieste záhrady.
Ako si vyrobiť kompostér z paliet.
Kompostovanie v kompostéroch
Kompostovanie v kompostéroch má množstvo výhod:
- Urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu doby nutnej pre kompostovanie v hromadách.
- Regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu a svetla.
- Úspora miesta na záhrade (kompostér nahradí nevzhľadnú hromadu).
- Zužitkovanie odpadov zo záhrady a získanie kompostu - vynikajúceho zdroja živín a organických látok.
Materiál určený pre kompostovanie je vhodné rozdrviť a vložiť do kompostu. Na spodok kompostu sa položí hrubý a vzdušný materiál (väčšie časti vetvičiek, lístie s konárikmi, slama, posekané drevo) k zaisteniu vzdušnosti.
Ku zmesi surovín pridať lopatku hliny či hotového kompostu, prípadne kompostové baktérie, červov, dážďovky, močovinu.
Po naplnení sa kompostér uzavrie vekom. V letných mesiacoch sa pootvorí alebo úplne otvorí ventil vo veku kompostéru. V zimných mesiacoch je nutné ventil uzavrieť.
Obsah kompostéru sa pôsobením rozkladných procesov zredukuje až o polovicu. Za optimálnych podmienok je možné po 8 - 10 týždňoch vyňať z kompostéru kompost vhodný k mulčovaniu. Po uplynutí 16 - 20 týždňov by kompost mal dosiahnuť zrelosti - je drobivý, tmavo hnedý a vonia po lesnej pôde.
Problémy pri kompostovaní a ich riešenia
Niekedy sa nám pri kompostovaní stane, že rozklad neprebieha podľa našich predstáv. Vtedy je ako jediné riešenie odpad premiešať. Každé premiešanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým aj rozklad. Pri premiešavaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť.
Počas letných dní alebo pri kompostovaní za tepla, dochádza k zvýšenému vyparovaniu vody z kompostovacej zakládky. Čím je vyššia teplota, tým je väčšia strata vody. Pri nízkej vlhkosti dochádza k výraznému spomaleniu. V niektorých prípadoch až takmer k zastaveniu rozkladného procesu. Tomu môžete predísť pravidelnou kontrolou vlhkosti. Odparovanie znížime aj umiestnením kompostéra do tieňa.
V týchto prípadoch je nutné pridať do kompostu tekutiny (rastlinný výluh, voda) alebo čerstvý zelený materiál (napr. posekaný trávnik) a kompost premiešať.
Premočený kompost sa ľahko spozná podľa nepríjemného zápachu. Veľmi veľa vlhkosti a zároveň nedostatok štruktúrneho materiálu a dutín vedú k absencii vzduchu v komposte, čo spôsobuje vznik hniloby a zápachu. Tento problém vzniká keď do kompostu dáme veľké množstvo vlhkého materiálu.
Pri nedostatku kyslíka prebieha v komposte anaeróbny rozkladný proces, pri ktorom vznikajú rôzne zapáchajúce látky. Zápach môže vzniknúť už pri dlhom skladovaní a slabom prevzdušňovaní materiálu s vysokou vlhkosťou, ako aj pri skladovaní čerstvo pokosenej trávy.
Čo patrí a nepatrí do kompostu
Pri kompostovaní je veľmi dôležité myslieť na to, čo do kompostu patrí a čo nie. Preto vám prinášame užitočný zoznam.
Čo sa môže kompostovať:
- tráva
- lístie
- zvyšky zeleniny
- burina bez semien
- ovocné výlisky
- popol po spálení dreva
- zemiaková vňať aj šupky
- šupky z jabĺk a banánov
- rašelina
- pôda zo záhrady
- nasekané konáre a výhonky
- uschnuté balkónové a nádobové rastliny
- opadané ovocie
- kávová usadenina
- škrupiny z vajíčok
- piliny
- čaj
- kôra zo stromov
- nadrobno natrhaný papier (nie farbený)
- trus hospodárskych zvierat
- kukuričné šúpolie posekané na jemno
Čo sa nesmie kompostovať:
- žiadna koreňová burina, ako napríklad pýr či kozonoha hostcová
- zvyšky varených jedál
- chemicky ošetrené drevo
- sklo
- lieky
- chemikálie
- plasty
- mliečne výrobky
- kosti
- choré rastliny
- mačací či psí trus
- olej
- tuky
- mäso
- popol z uhlia
- lesklý pevný papier
Do kompostu môžete pridávať takmer všetky organické zvyšky z kuchyne aj zo záhrady, ktoré sú výborným zdrojom živín, nespôsobujú silný zápach a nepriťahujú toľko škodcov (najmä hlodavce). Aby sa drevnaté zložky rýchlejšie rozložili, mali by byť čo najdrobnejšie. Preto je dobré prehnať ich cez štiepkovač alebo drvič.
Užitočné dážďovky
Nenahraditeľnou zložkou pôdy je aj humus. Vyrábajú ho dážďovky, ktoré sa živia rastlinnými zvyškami. Ich tráviacou sústavou prejdú okrem nich aj čiastočky zeminy a po vylúčení obohacujú pôdu o humus.
Aby ste si to vedeli predstaviť v číslach, dážďovky obohatia plochu 100 m2ročne o 28 kilogramov dusíka. Samozrejme v každom potravinovom reťazci sú aj predátori a pre dážďovky sú najväčšími najmä krti a ježkovia.Áno, aj pri výrobe kompostu ich môžete zužitkovať. Obsahujú dôležité prvky, ktoré sa uvoľňujú v procese rozkladu a obohacujú tak kompost o ďalšie živiny.
Drahocenné bylinky do kompostu
- Kostihoj lekársky dodá dusík, draslík a vápnik, samotnú rastlinu môžete použiť aj na zelené hnojenie.
- Rebríček obyčajný zásobí rastliny meďou a zlúčeninami dusíka i fosforu, jeho pridaním sa aktivuje rozklad.
- Pŕhľava dvojdomá je priam nabitá železom, meďou a vápnikom, navyše stimuluje aktivitu baktérií viažucich pôdny dusík.
- Púpava považovaná za odolnú burinu v trávniku je taktiež výborným hnojivom. Okrem draslíka, medi, síry obsahuje aj mangán.
- Listy bazy čiernej zasa podporujú kvasenie.
Kompostér - ideálny pomocník pri kompostovaní
Kompostér je vyrobený z recyklovaného plastu, nádoba kompostéru nemá dno (z dôvodu voľného styku s pôdou a prístupu mikroorganizmom, červom a dážďovkám). Je osadený vekom s otočným ventilom pre reguláciu prístupu vzduchu, bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu a otvormi na prevzdušňovanie.
Pre majiteľov záhrad do 300 m2 je vhodný kompostér s objemom 400 litrov a pre väčšie záhrady nad 300 m2 je vhodný kompostér s objemom 700 litrov alebo kompostovacie silo.
Kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa na rovnú plochu v záhrade, v sade či parku tak, aby nenarušoval estetický rámec okolitého prostredia a zároveň k nemu bol ľahký prístup.
Tab.1: Pomer C : N, uhlíka k dusíku, v rozličných kompostovateľných materiáloch (priemer nameraných hodnôt).
| Materiál | Pomer C:N |
|---|---|
| Zelená hmota (tráva, burina, zelenina) | 10-20:1 |
| Ovocie | 35:1 |
| Lístie | 40-80:1 |
| Slama | 80:1 |
| Drevná štiepka | 100-500:1 |
tags: #zemiaková #vňať #kompostovanie
