Zemiaky: Definícia, Pôvod, História, Pestovanie a Využitie
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), v bežnej reči len zemiak, je viacročná hľuznatá plodina z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Zemiaky sú jednou z najvýznamnejších plodín na svete, a to ako z hľadiska výživy, tak aj z hľadiska ich historického vplyvu na svetové populácie. Zemiaky patria medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske plodiny; väčší význam pre ľudskú výživu majú len pšenica, ryža a kukurica.
Za svoju obľubu vďačia nenáročnosti na prírodné podmienky a predovšetkým mimoriadne vysokým hektárovým výnosom. Ich široké uplatnenie v európskom poľnohospodárstve na začiatku 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a „epidémií“ skorbutu. Sú nielen nepostrádateľnou surovinou v mnohých svetových kuchyniach, ale aj plodinou, ktorá v minulosti zachránila mnoho ľudí pred hladomormi.
Zemiaková rastlina s hľuzami.
Pôvod a História Zemiakov
Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde sa pestovali už pred tisíckami rokov. Rastlina lilek zemiakov, zemiak obyčajný alebo tiež zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum), patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Ide o trvalé hľuznaté rastliny, ktoré sú pôvodom z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti Ánd.
Na základe archeologických nálezov a podľa moderných molekulárnych metód sa dá usudzovať, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov. V horských podmienkach, kde sa nedarilo kukurici, bola domestikácia zemiakov podmienkou vzniku vyspelejšej civilizácie. Horské oblasti Peru, Bolívie a Čile sú dnes centrom biodiverzity zemiakov s veľkým množstvom lokálnych odrôd a divokých príbuzných.
Pôvodné andské kultúry zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Prvé pestované odrody zemiakov pochádzajú z peruánskych a bolívijských Ánd, kde ich andské kmene pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Zemiaky boli pre ríšu Inkov podobným darom nebies, akým bola pre ríšu Aztékov kukurica. Zemiaky sa konzumovali buď priamo, alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno).
Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely. V andskej kultúre sú zemiaky považované za posvätné plodiny, ktoré symbolizujú ochranu a výživu. V andských kultúrach boli zemiaky považované za dar od bohov a často sa objavovali v náboženských obradoch a rituáloch. Inkovia verili, že zemiaky majú moc chrániť a posilňovať, a preto ich často používali v liečiteľstve.
Mapa Južnej Ameriky, oblasť pôvodu zemiakov.
Príchod do Európy
Keď ríšu Inkov v prvej polovici 16. storočia dobyli Španieli, putovali do Európy okrem mnohých ton zlata a striebra aj niektoré exotické rastliny, medzi nimi aj zemiaky. V roku 1565 dostal prvú väčšiu zásielku zemiakov z Cusca ako dar španielsky kráľ Filip II. Neskôr začali španielski námorníci používať zemiaky ako hlavnú potravinu, čo im nevdojak pomáhalo ako prevencia proti skorbutu. Nezávisle na španielskych dobyvateľoch sa zemiaky v roku 1585 dostali do Anglicka na palube slávnej Golden Hind Francisa Drakea.
Spočiatku sa však stretli s nedôverou. Ľudia ich odmietali pre ich nevzhľad a trpkú chuť. Dlho trvalo, kým si Európania uvedomili ich potenciál ako zdroja potravy. Zemiaky boli v kontinentálnej Európe spočiatku prijímané so značnou nedôverou a obavami. Ľudia ich považovali za pohanskú a nekresťanskú plodinu, za plodinu nečistú a ohrozujúcu zdravie. Prípadne sa používali iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch veľmožov a v kláštorných záhradách.
Niektorí vtedajší lekári predpisovali zemiaky ako zaručený liek proti širokej škále ochorení od hnačiek po tuberkulózu. Dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Tieto nepodložené tvrdenia a nedôvera voči zemiakom trvali takmer dve storočia. Až okolo roku 1740 rozpoznal význam zemiakov pruský kráľ Fridrich II.
Zemiaky na Slovensku
Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe.
Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite.
Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.
V Írsku sa zemiaky stali symbolom národa a základom stravy pre väčšinu obyvateľov. V Írsku mali zemiaky tak zásadný význam, že keď došlo v 19. storočí k zlyhaniu úrody kvôli plesni zemiakovej, vypukol veľký hladomor, ktorý mal devastujúce dopady na tamojšiu populáciu.
Ako pestovať zemiaky | Kompletný sprievodca!
Nutričná Hodnota Zemiakov
Pre vysoký obsah škrobu sú zemiaky energetickou lahkostráviteľnou a dobre využiteľnou potravinou. Uľahčuje aj trávenie ťažšie stráviteľných potravín napríklad: tukov. Bielkoviny zemiakov patria k najhodnotejším rastlinným bielkovinám. Obsahujú viac ako 70 % vody. Obsah škrobu je 12 - 20 %. Obsah bielkovín je asi 1,5 %. Z vitamínov je tam vitamín C, zo skupiny B Karotén.
Hoci zemiaky často považujeme za obyčajnú prílohu, ich nutričná hodnota je prekvapivo vysoká:
- Sacharidy: Zemiaky sú bohaté na škrob, čo je forma komplexných sacharidov.
- Vitamíny: Zemiaky sú bohaté na vitamín C, čo je silný antioxidant podporujúci imunitný systém.
- Minerály: Zemiaky sú dobrým zdrojom draslíka, ktorý podporuje zdravie srdca a reguluje krvný tlak.
Zemiaky sú nízkokalorické, ale vďaka ich vysokej nutričnej hodnote môžu byť súčasťou vyváženej stravy.
Zemiaky sú bohatým zdrojom vitamínu C, draslíka, vitamínu B6 a vlákniny. Jeden stredne veľký zemiak obsahuje viac draslíka než banán a môže pokryť až 30 percent dennej dávky vitamínu C - samozrejme, ak sa konzumuje so šupkou.
Výživové hodnoty zemiakov (na 100g)
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 300 kJ |
| Sacharidy | 15 g |
| Vláknina | 2-3 g |
| Bielkoviny | 2 g |
| Vitamín C | |
| Vitamíny skupiny B |
Použitie Zemiakov v Kuchyni
Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších ingrediencií v kuchyni. Po celom svete existuje nespočet spôsobov, ako ich pripraviť. Medzi najobľúbenejšie spôsoby patrí varenie, pečenie, smaženie na výrobu kaší, hranoliek, čipsov, knedlíkov a mnohých ďalších pokrmov. Na Slovensku sú zemiaky neodmysliteľnou súčasťou národných pokrmov, ako sú zemiakové knedlíky, zemiakové placky, zemiaková kaša či polievky.
Zemiaky sú v porovnaní s ďalšími prílohami, ako je ryža, cestoviny či quinoa, výnimočné svojou nízkou kalorickou hodnotou a vysokým obsahom draslíka a vitamínu C. Zatiaľ čo ryža a cestoviny majú vyšší obsah kalórií a sacharidov, zemiaky poskytujú dlhší pocit sýtosti vďaka komplexným sacharidom a obsahu vlákniny (najmä v šupke).
Hranolky - jeden z najobľúbenejších spôsobov úpravy zemiakov.
V mnohých európskych krajinách sa zemiaky rýchlo stali súčasťou ľudových zvyklostí a kuchyne. Na Slovensku a v Česku sa zemiaky používajú v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle a polievky. Do svetovej klenotnice by pokojne mohli zamieriť liptovské šialence - baranie črevá plnené zemiakovou zmesou, švábovníky plnené bryndzou, zemiakový brmbeľ na kyslo s vajcami a kôprom, oravská šajtľava - polievka zo zemiakov, kapusty, koreňovej zeleniny a oravskej slaniny, koch na sladko - zapečené zemiaky potreté lekvárom, zemiaková baba v pekáči s cibuľou a cesnakom (v Púchove a Kočkovciach aj s krúpami či ryžou), liptovské zemiakové dolky, zemiakové pagáče alebo roláda zo zemiakového cesta s oškvarkovou plnkou, oravský podlesník a mnohé ďalšie.
Pestovanie Zemiakov
Zemiaky sa sadia na jar, keď pôda dosiahne aspoň 7 °C. Sadbové zemiaky zasaďte asi 10 cm hlboko a 30 cm od seba. Keď rastliny dosiahnu výšku asi 20 cm, prihŕňte k nim pôdu. Ak chcete predchádzať chorobám a škodcom, nepestujte zemiaky na tom istom mieste každý rok. Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia tvorby hľúz. Avšak pozor na preliatie! Skladujte ich na tmavom, chladnom a dobre vetranom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie zemiakov je okolo 4 °C. Vyhnite sa skladovaniu zemiakov pri ovociach, ktoré vydávajú etylén (napr. jablká).
