Ako okopávať zemiaky: Podrobný sprievodca pre bohatú úrodu
Zemiaky sa stali každodennou súčasťou nášho jedálnička. Síce kúpené nechutia najhoršie, no ak raz ochutnáte tie z vlastnej záhradky, už nikdy nebudete chcieť iné. Ak aj vy patríte medzi záhradkárov, ktorí nedajú dopustiť na vlastné zemiaky, ale nebaví vás ich okopávanie a kopanie, vyskúšajte omnoho jednoduchšiu metódu pestovania zemiakov.
Vďaka pestovaniu v slame sa zbavíte okopávania a kopania pri zbere, ktoré k tradičným metódam pestovania zemiakov neodmysliteľne patrí. Výsadba je jednoduchá, zber vyžaduje menšie úsilie. Slama robí navyše fantastickú prácu pri potláčaní buriny, pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu v horúcom počasí.
Čoraz viac ľudí nahrádza kopcovanie pestovaním zemiakov v sene či slame. Ide o jednoduchý postup. Zemiaky sa položia buď na holú odburinenú pôdu alebo na pribilžne 5 cm vrstvu samy či sena. Potom sa prikryjú rovnakou vrstvou mulču. Následne sa postupuje rovnako ako pri tradičnom pestovaní.
Zemiaky pochádzajú z južnej Ameriky. Za ich miesto zrodu sa považuje miesto kdesi v pohorí Ánd v dnešnom Peru a Bolívii. Do Európy sa dostali v 16. storočí vďaka zámorským expedíciám. Svoje miesto na jedálenský stôl si však nenašli hneď. Ľudia im neverili. Rodili sa v zemi, nie na svetle ako trebárs obilie.
Zemiak je trváca rastlina. Na jej rozkonárenej byli rastú listy, ktoré sa líšia farbou, tvarom a počtom lístkov vzhľadom na danú odrodu. Zhruba od júla do polovice augusta sa objavujú aj rôznofarebné kvety. Plodmi sú zelené guľovité bobuľky, ktoré obsahujú väčšie množstvo semien. Podzemnú časť tvoria korene, poplazy a hľuzy.
Kvitnúce zemiaky
Zaujímavosťou je, že korene vyrastajú nielen z podzemnej časti byle, ale aj z uzlín nadzemnej časti, teda ak ich prihrnieme zemou či iným organickým materiálom (seno, slama, kompost). Z nich sa následne stávajú poplazy, na ktorých sa počas kvitnutia tvoria hľuzy. Hľuza je na svojom povrchu chránená proti chorobám a vysychaniu žltohnedou alebo červenou pokožkou. Dobre vyvinutý zemiak obsahuje zhruba 70 - 85% vody, 12 - 22% škrobu, 0,7 až 3% bielkovín.
Výber a príprava pôdy
Zemiakom sa najlepšie darí v ľahkých až stredne ťažkých pôdach. Ideálne sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté s vysokým obsahom humusu a pH v rozmedzí 4,8 až 6,5. Vyhovujú im chránené polohy, v nížinných oblastiach do nadmorskej výšky 300 m, inak sa im výborne darí aj v lokalitách s nadmorskou výškou 450 - 500 m.n.m.
Pred sadením je dôležité správne pripraviť pôdu. Keďže sú zemiaky náročné na živiny, je potrebné ešte na jeseň zapraviť do pôdy 12 kg kompostu (prípadne vermikompostu) na meter štvorcový. Vhodnou alternatívou je vyzretý maštaľný alebo konský hnoj. Tým sa prihnojuje v polovičnej dávke. Pozor však na príliš čerstvý hnoj. Zemiaky sú náročné najmä na draslík.
Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť aby sme predišli výskytu mandoliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny. Záhon je potrebné riadne pohnojiť. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Na jar použijeme pred výsadbou umelé hnojivá.
Február je ideálny mesiac, kedy je vhodné zaoberať sa výberom sadbových zemiakov. Zemiaky vysádzame až v apríli. Na sadenie používame certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám.
Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania.
Najrýchlejšie a najspoľahlivejšie zemiaky rastú, ak si pripravíme predklíčené sadenice. Postup je jednoduchý. Koncom februára prípadne začiatkom marca uložíme vybrané zemiaky do prepravky tak, aby časť s viacerými púčikmi smerovala hore. Prepravky umiestnime do svetlej miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 12 do 15°C. Ak máte zemiakov na naklíčenie málo, môžete ich rozrezať na polovicu. Rez však vedieme vždy po dlhšej časti, od tzv.
Predklíčenie zemiakov
Je dobré zemiaky pred klíčením namočiť a nechať na svetle (v chlade 10 až 15 stupňov, dva až tri týždne pred výsadbou). Mnohí skúsení pestovatelia si pochvaľujú naklíčenie zemiakov približne šesť týždňov pred samotnou výsadbou. Cieľom je, aby sme získali dva centimetre hrubé očká. Stačí ich otočiť a podoprieť tak, aby väčšina očiek smerovala nahor, a takto ich nechať na svetlom mieste, kde nemrzne.
Sadia sa naklíčené zemiaky, ktorých klíčky majú približne 2,5 centimetra. Nemusíte nechať naklíčiť celé zemiaky, ale môžete ich rozrezať. Tak z jednej hľuzy dostanete aj dve-tri rastliny. Samozrejme, na každej časti by mali byť očká, aby sa mohli vytvoriť klíčky.
Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky.
Výsadba zemiakov
So sadením začíname v polovici apríla. Predklíčené zemiaky sú schopné rásť aj pri nižších teplotách okolo 5°C. Inak je optimálna teplota pre rast zemiakov 15 - 20°C. Už začiatkom mája sa môže objaviť vňať. Tá je však náchylná na neskoré jarné mrazy.
Zemiaky sadíme naklíčenou časťou hore do pripravených riadkov do hĺbky 8 - 10 cm, 25 - 30 cm od seba. Šírka riadkov by mala byť zhruba 50 - 60 cm. Pre dosiahnutie vysokej úrody je potrebné aj pravidelné zrážky (aspoň 300 mm počas vegetácie). Ak je príliš sucho, treba zemiaky polievať. To je obzvlášť dôležité v čase, keď rastlina kvitne.
Sadenie zemiakov
Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Dodržiavame optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba. Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme.
Zemiaky sadíme, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 8 stupňov Celzia, čo býva podľa regiónu od konca apríla po začiatok mája. Teplota pôdy dosahuje koncom apríla na mnohých miestach 8 stupňov Celzia a to znamená jedno: ideálny čas zasadiť zemiaky, ktoré stále patria medzi najobľúbenejšiu zeleninu u nás.
Výsadba je jednoduchá. Stačí vložiť zemiaky do pripravenej pôdy v rozstupoch asi 50 centimetrov od seba. Ak máte menšiu záhradku a chcete len pár zemiakov, na malom pozemku nebudeme sadiť klasickou metódou do brázd, ale budeme sadiť tzv. na motyku. Samozrejme, pozemok musíme vopred dobre zavlažiť a kultivovať.
Pôdu prekyprite (rýľovanie alebo kultivátor) a nechajte ju „sadnúť“ aspoň pár dní pred výsadbou. Zemiaky budeme sadiť vo vzdialenosti 20 až 30 cm. Ak máte málo miesta, môžete zemiaky pestovať aj vo vreciach, debničkách, sudoch (s drenážou). Prípadne na slame a komposte (tzv. Naklíčené zemiaky a správne rozostupy.
Zemiaky sa väčšinou nechávajú najskôr naklíčiť v chlade a prítmí. Po vyklíčení sa sadia do riadkov (tzv. sponu). Medzi jednotlivými riadkami odporúčame dodržať vzdialenosť približne 60 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru pre rast vňaťe aj pre tvorbu hľúz. V rámci jedného riadku sa zemiaky sadia asi 25 cm od seba.
Každá hľuza by mala byť položená do jamky hlbokej 10 až 12 cm, a to očkom (klíčkom) smerujúcim nahor. Keď zemiaky ukladáte do zeme, zahrňte ich iba zľahka - neudupávajte pôdu, aby mohla dostatočne dýchať a prepúšťať teplo.
Pestovanie v slame
Keď zasadíte všetky naklíčené zemiaky, je čas prikryť ich slamou a jemne ju nohami rozdrviť. Mala by tvoriť vrstvu hrubú 5 až 8 cm. Na vrch slamy položte palice alebo dočasné pletivo, aby ju neodfúkol vietor. Nakoniec slamu navlhčite vodou. Pomôže udržať stabilnú vlhkosť pôdy.
Slamu občas odhrňte, prevetrajte, skontrolujte vlhkosť pôdy. Potom opäť vytvorte vrstvu slamy a pravidelne ju polievajte. Keď vňať vyrastie do výšky 15 cm, pridajte ďalšiu vrstvu slamy, aby ste cez ňu videli vyčnievať iba špičky rastlín.
Pri pestovaní zemiakov je dôležité aj tzv. kopcovanie. Robí sa z toho dôvodu, aby sa korene zemiakov mohli rozvíjať a vytvárať veľké hľuzy.
STV diel zemiaky v slame
Okopávanie a prihrnovanie zemiakov
Akonáhle nám začnú zemiaky rásť, môžeme začať okopávať a kopcovať, opakujte to priebežne. Okopávanie je pre zemiaky veľmi dôležité. Zemiak je kopanina a potrebuje dostatok vzduchu v pôde, potom sa vytvoria krásne a zdravé hľuzy.
V čase, kým zemiaky nedosiahnu výšku 25 až 30 cm, je vhodné im venovať starostlivosť v podobe okopávania. Okopávanie pomáha prevzdušniť pôdu a zároveň odstraňuje burinu, ktorá by mohla rastlinám zbytočne odoberať živiny a priestor. Až keď sú zemiakové rastliny dostatočne vysoké, môžete bez obáv prejsť k prihrnovaniu, ktoré je nielen praktickým, ale aj šetrným spôsobom starostlivosti o vašu úrodu.
Dôležitosť prihrnovania
V období, keď zemiakové rastliny dosiahnu výšku okolo 25 až 30 cm, prichádza na rad prihrnovanie. Ide o proces, pri ktorom sa pôda z medzier medzi riadkami nahrnie k jednotlivým rastlinám a vytvoria sa tak typické hroble (kopčeky). Prečo je to dôležité?
- Tvorba hlúbnych koreňov a hľúz: Vyššie navŕšená pôda poskytne rastline viac priestoru pre rozvoj koreňovej sústavy a tým podporí aj tvorbu väčších hľúz.
- Odvodnenie pôdy: Hroble prispievajú k lepšiemu odvádzaniu prebytočnej vody, čím znižujú riziko hniloby a podmáčania.
- Stabilita rastlín: Vďaka prihrnutiu pôdy sú zemiaky pevnejšie usadené v zemi a menej náchylné na vyvrátenie vetrom či dažďom.
Prihrnovanie po daždi
Najlepší čas na prihrnovanie je obdobie tesne po daždi, keď je pôda vlhká a mäkká. Vtedy sa s ňou dá ľahko pracovať, a nie je nutné vynakladať príliš veľkú námahu pri formovaní hrobľov. Stačí použiť rýľ alebo motyku a jemne vytvoriť kopčeky, ktoré by mali byť vysoké približne 15 cm. Vďaka vlhkému prostrediu sa nová vrstva pôdy lepšie spojí s podložím a rastliny dokážu rýchlejšie využiť dostupné živiny.
Po prvej úspešnej aplikácii prihrnutia môžete tento postup zopakovať aj niekoľkokrát v priebehu rastu zemiakov. Vždy, keď rastliny zosilnejú a trocha sa “vytiahnu”, je vhodné prihrnutie znova zrevidovať a prípadne doplniť. Samozrejme, najlepšie výsledky dosiahnete, ak sa pokúsite využiť obdobie po daždi aj na tieto následné úpravy.
Starostlivosť počas vegetácie
Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať. Počas vegetačného obdobia môžeme zemiaky tiež prihnojiť listovým hnojivom, ktoré obsahuje selén. Je to dôležitý antioxidant a zároveň aj biostimulátor, ktorý chráni pred množstvom civilizačných chorôb. Môžete pridať napr. Pokiaľ ide o zalievanie, najmä počas tvorby hľúz (kvitnutie) - ak je sucho, zalejte poriadne raz za niekoľko dní.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Najčastejší škodca je mandelinka zemiaková. Keď sa vyskytne, zbierajte ju ručne alebo použite ekologický postrek (napr. Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste.
Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás. Áno, čiže burinu nechávať na mieste.
Pásavka zemiaková - larva
Zemiaky trpia viacerými chorobami ako napríklad koreňomorka zemiaková, pleseň zemiaková, černanie byle, baktériová krúžkovitosť zemiaka atď.. Voči väčšine z nich sa dá postupovať preventívne - správnym výberom sadiva a vhodnou úpravou pôdy (používanie kompostu). Najväčším škodcom zemiakov je však pásavka zemiaková, ľudovo nazývaná aj mandelika. Ako prevenciu proti hubovým chorobám je možné použiť odvar z prasličky.
Zber zemiakov
Úrodu nových zemiakov zbierame v čase, keď vňať začne jemne poliehať. Najmenšie zemiaky zberajte, keď rastliny začínajú kvitnúť. V období, keď začne odumierať lístie, je čas vykopať zvyšok úrody. Skoré odrody môžete zberať už po 70-90 dňoch, čiže približne v júli. Netreba ich kopať, stačí rastlinu jednoducho pevne uchopiť za základňu lístia a potiahnuť priamo hore. Prípadne si pomôžte vidlami.
V čase zberu sa už slama pomaly rozkladá, zapracúva do pôdy a vyživuje ju. Zberať hľuzy v akomkoľvek počasí bez nánosov pôdy a pohodlne bez nutnosti použiť náradie je taký malý pestovateľský sen. Zemiaky môžeme zbierať priebežne počas sezóny ale najlepšie je nechať ich náležite dozrieť. Zemiaková vňať je kvalitný základ do kompostu.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Skladovanie zemiakov
Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.
tags: #zemiaky #okopcovat #ako
